ERDF — UNILASALLE — REACT PROJECT (Q3681540): Difference between revisions
Jump to navigation
Jump to search
(Created a new Item: importing one item from France) |
(Set a claim value: summary (P836): As propriedades únicas dos plásticos explicam a extensão da sua utilização nas embalagens dos alimentos. São leves, garantindo custos de transporte mais baixos e emissões de CO2 mais baixas. São transparentes e personalizáveis, oferecendo oportunidades de marketing inigualáveis. Mas, acima de tudo, devido ao seu efeito de barreira, protegem os alimentos do oxigénio e da água, o que pode alterar rapidamente a sua qualidade ou mesmo torná-los inseguro...) |
||||||||||||||
| (17 intermediate revisions by 2 users not shown) | |||||||||||||||
| label / en | label / en | ||||||||||||||
ERDF — UNILASALLE — REACT PROJECT | |||||||||||||||
| label / de | label / de | ||||||||||||||
EFRE – UNILASALLE – REACT-PROJEKT | |||||||||||||||
| label / nl | label / nl | ||||||||||||||
EFRO — UNILASALLE — REACTIEPROJECT | |||||||||||||||
| label / it | label / it | ||||||||||||||
FESR — UNILASALLE — PROGETTO REACT | |||||||||||||||
| label / es | label / es | ||||||||||||||
FEDER — UNILASALLE — PROYECTO DE REACCIÓN | |||||||||||||||
| label / et | label / et | ||||||||||||||
ERF – UNILASALLE – REAGEERI PROJEKT | |||||||||||||||
| label / lt | label / lt | ||||||||||||||
ERPF – UNILASALLE – REAGAVIMO PROJEKTAS | |||||||||||||||
| label / hr | label / hr | ||||||||||||||
EFRR – UNILASALLE – PROJEKT REAGIRANJA | |||||||||||||||
| label / el | label / el | ||||||||||||||
ΕΤΠΑ — UNILASALLE — REACT PROJECT | |||||||||||||||
| label / sk | label / sk | ||||||||||||||
EFRR – UNILASALLE – REAGOVAŤ PROJEKT | |||||||||||||||
| label / fi | label / fi | ||||||||||||||
EAKR – UNILASALLE – REACT-HANKE | |||||||||||||||
| label / pl | label / pl | ||||||||||||||
EFRR – UNILASALLE – PROJEKT REAGOWANIA | |||||||||||||||
| label / hu | label / hu | ||||||||||||||
ERFA – UNILASALLE – REAGÁLÁSI PROJEKT | |||||||||||||||
| label / cs | label / cs | ||||||||||||||
EFRR – UNILASALLE – REAGUJÍCÍ PROJEKT | |||||||||||||||
| label / lv | label / lv | ||||||||||||||
ERAF — UNILASALLE — REAĢĒŠANAS PROJEKTS | |||||||||||||||
| label / ga | label / ga | ||||||||||||||
CFRE — UNILASALLE — TIONSCADAL FREAGARTHA | |||||||||||||||
| label / sl | label / sl | ||||||||||||||
ESRR – UNILASALLE – PROJEKT ODZIVA | |||||||||||||||
| label / bg | label / bg | ||||||||||||||
ЕФРР — UNILASALLE — ПРОЕКТ ЗА РЕАКЦИЯ | |||||||||||||||
| label / mt | label / mt | ||||||||||||||
FEŻR — UNILASALLE — PROĠETT TA’ REAZZJONI | |||||||||||||||
| label / pt | label / pt | ||||||||||||||
FEDER — UNILASALLE — PROJETO DE REAÇÃO | |||||||||||||||
| label / da | label / da | ||||||||||||||
EFRU — UNILASALLE — REAKTIONSPROJEKT | |||||||||||||||
| label / ro | label / ro | ||||||||||||||
FEDR – UNILASALLE – PROIECT REACT | |||||||||||||||
| label / sv | label / sv | ||||||||||||||
ERUF – UNILASALLE – REAKTIONSPROJEKT | |||||||||||||||
| description / en | description / en | ||||||||||||||
Project in France | Project Q3681540 in France | ||||||||||||||
| description / bg | description / bg | ||||||||||||||
Проект Q3681540 във Франция | |||||||||||||||
| description / hr | description / hr | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 u Francuskoj | |||||||||||||||
| description / hu | description / hu | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 Franciaországban | |||||||||||||||
| description / cs | description / cs | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 ve Francii | |||||||||||||||
| description / da | description / da | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 i Frankrig | |||||||||||||||
| description / nl | description / nl | ||||||||||||||
Project Q3681540 in Frankrijk | |||||||||||||||
| description / et | description / et | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 Prantsusmaal | |||||||||||||||
| description / fi | description / fi | ||||||||||||||
Projekti Q3681540 Ranskassa | |||||||||||||||
| description / fr | description / fr | ||||||||||||||
Projet Q3681540 en France | |||||||||||||||
| description / de | description / de | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 in Frankreich | |||||||||||||||
| description / el | description / el | ||||||||||||||
Έργο Q3681540 στη Γαλλία | |||||||||||||||
| description / ga | description / ga | ||||||||||||||
Tionscadal Q3681540 sa Fhrainc | |||||||||||||||
| description / it | description / it | ||||||||||||||
Progetto Q3681540 in Francia | |||||||||||||||
| description / lv | description / lv | ||||||||||||||
Projekts Q3681540 Francijā | |||||||||||||||
| description / lt | description / lt | ||||||||||||||
Projektas Q3681540 Prancūzijoje | |||||||||||||||
| description / mt | description / mt | ||||||||||||||
Proġett Q3681540 fi Franza | |||||||||||||||
| description / pl | description / pl | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 we Francji | |||||||||||||||
| description / pt | description / pt | ||||||||||||||
Projeto Q3681540 na França | |||||||||||||||
| description / ro | description / ro | ||||||||||||||
Proiectul Q3681540 în Franța | |||||||||||||||
| description / sk | description / sk | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 vo Francúzsku | |||||||||||||||
| description / sl | description / sl | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 v Franciji | |||||||||||||||
| description / es | description / es | ||||||||||||||
Proyecto Q3681540 en Francia | |||||||||||||||
| description / sv | description / sv | ||||||||||||||
Projekt Q3681540 i Frankrike | |||||||||||||||
| Property / end time | |||||||||||||||
| |||||||||||||||
| Property / end time: 30 December 2022 / rank | |||||||||||||||
| Property / beneficiary name (string) | |||||||||||||||
| Property / beneficiary name (string): INSTITUT POLYTECHNIQUE UNILASALLE / rank | |||||||||||||||
| Property / postal code | |||||||||||||||
| Property / postal code: 76130 / rank | |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
The unique properties of plastics explain the extent of their use in food packaging. They are light, ensuring lower transport costs and lower CO2 emissions. They are transparent and custom-formable, offering unparalleled marketing opportunities. But above all, because of their barrier effect, they protect foods from oxygen and water, which can quickly alter their quality or even make them unsafe for consumption. The use of plastic in packaging has thus played a major role in reducing food waste, curbing health problems related to the food trade and combating famine and malnutrition.The packaging industry, which has been the victim of its success, consumes nearly 40 % of plastics, the majority of which are used for food packaging. In France, more than 1 million tonnes of plastics are used and placed on the market in household and food packaging every year. Unfortunately, much of these plastics are used only for their initial function (e.g. ham tray) and are not reused or recycled. For example, 44 % of French plastic waste is incinerated, and 34 % is buried in landfill. Only 22 % are recycled, mainly PET bottles.The low recycling rate of these consumer products is linked to the fact that only plastics isolated from others are recyclable. For example, a few percent by mass of PP in a PET volume makes it impossible to recycle PET. This is why efficient sorting of household plastics is essential to ensure the value chain of these materials. However, the vast majority of plastic packaging consists of co-extruded or laminated multilayers using different types of resin, each providing one or more specific properties. A second alternative to recycling is the use of biodegradable, even compostable packaging for short-lived applications, in the concept of circular economy and with the opportunity to avoid the difficulty of multi-layered packaging.To date, there is no efficient recyclable or compostable food packaging. It is therefore urgent, in the interests of sustainable development, to design eco-responsible food packaging materials that are recyclable or compostable, or both.The Normandy region, with the presence of academic and industrial actors covering the entire value chain concerned (formulation and compounding of new materials, implementation of manufactured products, recycling and/or composting), appears ideally placed to develop this new sector creating jobs, while improving the eco-design of products and the sustainable management of raw materials. The current societal challenges, such as the scarcity of resources and the management of the end-of-life of materials, must make the development of materials from renewable resources a priority research priority at the heart of the territorial challenges for transitions and sustainable development.The REACT project brings together a packaging manufacturer (B+K), a technology supplier (Polytechs), three research laboratories (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA and ISPA), an industrial technical centre (IPC) and a CRT (Praxens).The project will lead to the creation of 10 direct jobs from the end of the project and several dozen around 3/5 years. REACT will be a pilot project for the creation of a regional sector to be duplicated at national/European level. The duplication of the Norman sector at national level may lead to a reduction in CO2 emissions of around 1.7 Mt per year. (English) | |||||||||||||||
| Property / summary: The unique properties of plastics explain the extent of their use in food packaging. They are light, ensuring lower transport costs and lower CO2 emissions. They are transparent and custom-formable, offering unparalleled marketing opportunities. But above all, because of their barrier effect, they protect foods from oxygen and water, which can quickly alter their quality or even make them unsafe for consumption. The use of plastic in packaging has thus played a major role in reducing food waste, curbing health problems related to the food trade and combating famine and malnutrition.The packaging industry, which has been the victim of its success, consumes nearly 40 % of plastics, the majority of which are used for food packaging. In France, more than 1 million tonnes of plastics are used and placed on the market in household and food packaging every year. Unfortunately, much of these plastics are used only for their initial function (e.g. ham tray) and are not reused or recycled. For example, 44 % of French plastic waste is incinerated, and 34 % is buried in landfill. Only 22 % are recycled, mainly PET bottles.The low recycling rate of these consumer products is linked to the fact that only plastics isolated from others are recyclable. For example, a few percent by mass of PP in a PET volume makes it impossible to recycle PET. This is why efficient sorting of household plastics is essential to ensure the value chain of these materials. However, the vast majority of plastic packaging consists of co-extruded or laminated multilayers using different types of resin, each providing one or more specific properties. A second alternative to recycling is the use of biodegradable, even compostable packaging for short-lived applications, in the concept of circular economy and with the opportunity to avoid the difficulty of multi-layered packaging.To date, there is no efficient recyclable or compostable food packaging. It is therefore urgent, in the interests of sustainable development, to design eco-responsible food packaging materials that are recyclable or compostable, or both.The Normandy region, with the presence of academic and industrial actors covering the entire value chain concerned (formulation and compounding of new materials, implementation of manufactured products, recycling and/or composting), appears ideally placed to develop this new sector creating jobs, while improving the eco-design of products and the sustainable management of raw materials. The current societal challenges, such as the scarcity of resources and the management of the end-of-life of materials, must make the development of materials from renewable resources a priority research priority at the heart of the territorial challenges for transitions and sustainable development.The REACT project brings together a packaging manufacturer (B+K), a technology supplier (Polytechs), three research laboratories (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA and ISPA), an industrial technical centre (IPC) and a CRT (Praxens).The project will lead to the creation of 10 direct jobs from the end of the project and several dozen around 3/5 years. REACT will be a pilot project for the creation of a regional sector to be duplicated at national/European level. The duplication of the Norman sector at national level may lead to a reduction in CO2 emissions of around 1.7 Mt per year. (English) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: The unique properties of plastics explain the extent of their use in food packaging. They are light, ensuring lower transport costs and lower CO2 emissions. They are transparent and custom-formable, offering unparalleled marketing opportunities. But above all, because of their barrier effect, they protect foods from oxygen and water, which can quickly alter their quality or even make them unsafe for consumption. The use of plastic in packaging has thus played a major role in reducing food waste, curbing health problems related to the food trade and combating famine and malnutrition.The packaging industry, which has been the victim of its success, consumes nearly 40 % of plastics, the majority of which are used for food packaging. In France, more than 1 million tonnes of plastics are used and placed on the market in household and food packaging every year. Unfortunately, much of these plastics are used only for their initial function (e.g. ham tray) and are not reused or recycled. For example, 44 % of French plastic waste is incinerated, and 34 % is buried in landfill. Only 22 % are recycled, mainly PET bottles.The low recycling rate of these consumer products is linked to the fact that only plastics isolated from others are recyclable. For example, a few percent by mass of PP in a PET volume makes it impossible to recycle PET. This is why efficient sorting of household plastics is essential to ensure the value chain of these materials. However, the vast majority of plastic packaging consists of co-extruded or laminated multilayers using different types of resin, each providing one or more specific properties. A second alternative to recycling is the use of biodegradable, even compostable packaging for short-lived applications, in the concept of circular economy and with the opportunity to avoid the difficulty of multi-layered packaging.To date, there is no efficient recyclable or compostable food packaging. It is therefore urgent, in the interests of sustainable development, to design eco-responsible food packaging materials that are recyclable or compostable, or both.The Normandy region, with the presence of academic and industrial actors covering the entire value chain concerned (formulation and compounding of new materials, implementation of manufactured products, recycling and/or composting), appears ideally placed to develop this new sector creating jobs, while improving the eco-design of products and the sustainable management of raw materials. The current societal challenges, such as the scarcity of resources and the management of the end-of-life of materials, must make the development of materials from renewable resources a priority research priority at the heart of the territorial challenges for transitions and sustainable development.The REACT project brings together a packaging manufacturer (B+K), a technology supplier (Polytechs), three research laboratories (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA and ISPA), an industrial technical centre (IPC) and a CRT (Praxens).The project will lead to the creation of 10 direct jobs from the end of the project and several dozen around 3/5 years. REACT will be a pilot project for the creation of a regional sector to be duplicated at national/European level. The duplication of the Norman sector at national level may lead to a reduction in CO2 emissions of around 1.7 Mt per year. (English) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 18 November 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary: The unique properties of plastics explain the extent of their use in food packaging. They are light, ensuring lower transport costs and lower CO2 emissions. They are transparent and custom-formable, offering unparalleled marketing opportunities. But above all, because of their barrier effect, they protect foods from oxygen and water, which can quickly alter their quality or even make them unsafe for consumption. The use of plastic in packaging has thus played a major role in reducing food waste, curbing health problems related to the food trade and combating famine and malnutrition.The packaging industry, which has been the victim of its success, consumes nearly 40 % of plastics, the majority of which are used for food packaging. In France, more than 1 million tonnes of plastics are used and placed on the market in household and food packaging every year. Unfortunately, much of these plastics are used only for their initial function (e.g. ham tray) and are not reused or recycled. For example, 44 % of French plastic waste is incinerated, and 34 % is buried in landfill. Only 22 % are recycled, mainly PET bottles.The low recycling rate of these consumer products is linked to the fact that only plastics isolated from others are recyclable. For example, a few percent by mass of PP in a PET volume makes it impossible to recycle PET. This is why efficient sorting of household plastics is essential to ensure the value chain of these materials. However, the vast majority of plastic packaging consists of co-extruded or laminated multilayers using different types of resin, each providing one or more specific properties. A second alternative to recycling is the use of biodegradable, even compostable packaging for short-lived applications, in the concept of circular economy and with the opportunity to avoid the difficulty of multi-layered packaging.To date, there is no efficient recyclable or compostable food packaging. It is therefore urgent, in the interests of sustainable development, to design eco-responsible food packaging materials that are recyclable or compostable, or both.The Normandy region, with the presence of academic and industrial actors covering the entire value chain concerned (formulation and compounding of new materials, implementation of manufactured products, recycling and/or composting), appears ideally placed to develop this new sector creating jobs, while improving the eco-design of products and the sustainable management of raw materials. The current societal challenges, such as the scarcity of resources and the management of the end-of-life of materials, must make the development of materials from renewable resources a priority research priority at the heart of the territorial challenges for transitions and sustainable development.The REACT project brings together a packaging manufacturer (B+K), a technology supplier (Polytechs), three research laboratories (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA and ISPA), an industrial technical centre (IPC) and a CRT (Praxens).The project will lead to the creation of 10 direct jobs from the end of the project and several dozen around 3/5 years. REACT will be a pilot project for the creation of a regional sector to be duplicated at national/European level. The duplication of the Norman sector at national level may lead to a reduction in CO2 emissions of around 1.7 Mt per year. (English) / qualifier | |||||||||||||||
readability score: 0.3016092101872007
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Die einzigartigen Eigenschaften von Kunststoffen erklären den Umfang ihrer Verwendung in Lebensmittelverpackungen. Sie sind leicht, was zu geringeren Transportkosten und geringeren CO2-Emissionen führt. Sie sind transparent und formbar, was unübertroffene Marketingmöglichkeiten bietet. Vor allem aber schützen sie Lebensmittel durch ihre Barrierewirkung vor Sauerstoff und Wasser, die ihre Qualität schnell verändern oder sogar für den Verzehr gefährlich machen können. Die Verwendung von Kunststoffen in Verpackungen hat somit wesentlich dazu beigetragen, Lebensmittelverschwendung zu verringern, gesundheitliche Probleme im Zusammenhang mit dem Lebensmittelhandel einzudämmen und Hunger und Unterernährung zu bekämpfen. Die Verpackungsindustrie, die Opfer ihres Erfolgs ist, verbraucht fast 40 % der Kunststoffe, von denen die meisten für Lebensmittelverpackungen verwendet werden. In Frankreich werden jährlich mehr als eine Million Tonnen Kunststoffe im Rahmen von Haushalts- und Lebensmittelverpackungen verwendet und in Verkehr gebracht. Leider wird ein Großteil dieser Kunststoffe nur für ihre ursprüngliche Funktion (z. B. Schinkenschale) verwendet und weder wiederverwendet noch recycelt. So werden 44 % der französischen Kunststoffabfälle verbrannt und 34 % auf Deponien vergraben. Nur 22 % werden recycelt, hauptsächlich PET-Flaschen.Die geringe Recyclingquote dieser Konsumgüter ist darauf zurückzuführen, dass nur isolierte Kunststoffe wiederverwertbar sind. Zum Beispiel macht es einige Massenprozent PP in einem PET-Volumen unmöglich, letzteres wiederzuverwerten. Deshalb ist eine effiziente Sortierung von Haushaltskunststoffen unerlässlich, um die Wertschöpfungskette dieser Materialien zu gewährleisten. Die überwiegende Mehrheit der Kunststoffverpackungen besteht aus Co-extrudierten oder laminierten Mehrschichten mit unterschiedlichen Harztypen, die jeweils eine oder mehrere spezifische Eigenschaften aufweisen. Neben dem Recycling ist eine zweite Alternative zur Behandlung von Kunststoffabfällen die Verwendung biologisch abbaubarer oder sogar kompostierbarer Verpackungen für Anwendungen mit kurzer Lebensdauer, im Konzept der Kreislaufwirtschaft und mit der Möglichkeit, sich von der Schwierigkeit der Mehrschichtverpackungen zu befreien. Bisher gibt es keine recyclebare oder kompostierbare Lebensmittelverpackung. Im Interesse einer nachhaltigen Entwicklung ist es daher dringend erforderlich, umweltverträgliche Lebensmittelverpackungsmaterialien zu entwickeln, die recycelbar oder kompostierbar oder beides sind.Die Region Normandie ist mit der Präsenz von akademischen und industriellen Akteuren, die die gesamte Wertschöpfungskette abdecken (Formulierung und Kompostierung neuer Materialien, Herstellung von Fertigerzeugnissen, Recycling und/oder Kompostierung), ideal positioniert, um diese neue arbeitsplatzschaffende Branche zu entwickeln und gleichzeitig das Ökodesign der Produkte und die nachhaltige Bewirtschaftung der Rohstoffe zu verbessern. Die aktuellen gesellschaftlichen Herausforderungen, nämlich Ressourcenknappheit und Materiallebensmanagement, müssen die Entwicklung von Materialien aus erneuerbaren Ressourcen zu einem vorrangigen Forschungsschwerpunkt für die territorialen Herausforderungen für Übergänge und nachhaltige Entwicklung machen.Das REACT-Projekt vereint einen Verpackungshersteller (B+K), einen Technologieanbieter (Polytechs), drei Forschungslaboratorien (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA und ISPA), ein Industrietechnikzentrum (IPC) und ein CRT (Praxens).Das Projekt wird 10 direkte Arbeitsplätze ab dem Ende des Projekts und mehrere Dutzend Jahre schaffen. REACT wird ein Pilotprojekt zur Schaffung einer regionalen Branche sein, die auf nationaler/europäischer Ebene dupliziert werden soll. Die Verdoppelung der normannischen Industrie auf nationaler Ebene kann zu einer Verringerung der CO2-Emissionen um 1,7 Mio. t pro Jahr führen. (German) | |||||||||||||||
| Property / summary: Die einzigartigen Eigenschaften von Kunststoffen erklären den Umfang ihrer Verwendung in Lebensmittelverpackungen. Sie sind leicht, was zu geringeren Transportkosten und geringeren CO2-Emissionen führt. Sie sind transparent und formbar, was unübertroffene Marketingmöglichkeiten bietet. Vor allem aber schützen sie Lebensmittel durch ihre Barrierewirkung vor Sauerstoff und Wasser, die ihre Qualität schnell verändern oder sogar für den Verzehr gefährlich machen können. Die Verwendung von Kunststoffen in Verpackungen hat somit wesentlich dazu beigetragen, Lebensmittelverschwendung zu verringern, gesundheitliche Probleme im Zusammenhang mit dem Lebensmittelhandel einzudämmen und Hunger und Unterernährung zu bekämpfen. Die Verpackungsindustrie, die Opfer ihres Erfolgs ist, verbraucht fast 40 % der Kunststoffe, von denen die meisten für Lebensmittelverpackungen verwendet werden. In Frankreich werden jährlich mehr als eine Million Tonnen Kunststoffe im Rahmen von Haushalts- und Lebensmittelverpackungen verwendet und in Verkehr gebracht. Leider wird ein Großteil dieser Kunststoffe nur für ihre ursprüngliche Funktion (z. B. Schinkenschale) verwendet und weder wiederverwendet noch recycelt. So werden 44 % der französischen Kunststoffabfälle verbrannt und 34 % auf Deponien vergraben. Nur 22 % werden recycelt, hauptsächlich PET-Flaschen.Die geringe Recyclingquote dieser Konsumgüter ist darauf zurückzuführen, dass nur isolierte Kunststoffe wiederverwertbar sind. Zum Beispiel macht es einige Massenprozent PP in einem PET-Volumen unmöglich, letzteres wiederzuverwerten. Deshalb ist eine effiziente Sortierung von Haushaltskunststoffen unerlässlich, um die Wertschöpfungskette dieser Materialien zu gewährleisten. Die überwiegende Mehrheit der Kunststoffverpackungen besteht aus Co-extrudierten oder laminierten Mehrschichten mit unterschiedlichen Harztypen, die jeweils eine oder mehrere spezifische Eigenschaften aufweisen. Neben dem Recycling ist eine zweite Alternative zur Behandlung von Kunststoffabfällen die Verwendung biologisch abbaubarer oder sogar kompostierbarer Verpackungen für Anwendungen mit kurzer Lebensdauer, im Konzept der Kreislaufwirtschaft und mit der Möglichkeit, sich von der Schwierigkeit der Mehrschichtverpackungen zu befreien. Bisher gibt es keine recyclebare oder kompostierbare Lebensmittelverpackung. Im Interesse einer nachhaltigen Entwicklung ist es daher dringend erforderlich, umweltverträgliche Lebensmittelverpackungsmaterialien zu entwickeln, die recycelbar oder kompostierbar oder beides sind.Die Region Normandie ist mit der Präsenz von akademischen und industriellen Akteuren, die die gesamte Wertschöpfungskette abdecken (Formulierung und Kompostierung neuer Materialien, Herstellung von Fertigerzeugnissen, Recycling und/oder Kompostierung), ideal positioniert, um diese neue arbeitsplatzschaffende Branche zu entwickeln und gleichzeitig das Ökodesign der Produkte und die nachhaltige Bewirtschaftung der Rohstoffe zu verbessern. Die aktuellen gesellschaftlichen Herausforderungen, nämlich Ressourcenknappheit und Materiallebensmanagement, müssen die Entwicklung von Materialien aus erneuerbaren Ressourcen zu einem vorrangigen Forschungsschwerpunkt für die territorialen Herausforderungen für Übergänge und nachhaltige Entwicklung machen.Das REACT-Projekt vereint einen Verpackungshersteller (B+K), einen Technologieanbieter (Polytechs), drei Forschungslaboratorien (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA und ISPA), ein Industrietechnikzentrum (IPC) und ein CRT (Praxens).Das Projekt wird 10 direkte Arbeitsplätze ab dem Ende des Projekts und mehrere Dutzend Jahre schaffen. REACT wird ein Pilotprojekt zur Schaffung einer regionalen Branche sein, die auf nationaler/europäischer Ebene dupliziert werden soll. Die Verdoppelung der normannischen Industrie auf nationaler Ebene kann zu einer Verringerung der CO2-Emissionen um 1,7 Mio. t pro Jahr führen. (German) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Die einzigartigen Eigenschaften von Kunststoffen erklären den Umfang ihrer Verwendung in Lebensmittelverpackungen. Sie sind leicht, was zu geringeren Transportkosten und geringeren CO2-Emissionen führt. Sie sind transparent und formbar, was unübertroffene Marketingmöglichkeiten bietet. Vor allem aber schützen sie Lebensmittel durch ihre Barrierewirkung vor Sauerstoff und Wasser, die ihre Qualität schnell verändern oder sogar für den Verzehr gefährlich machen können. Die Verwendung von Kunststoffen in Verpackungen hat somit wesentlich dazu beigetragen, Lebensmittelverschwendung zu verringern, gesundheitliche Probleme im Zusammenhang mit dem Lebensmittelhandel einzudämmen und Hunger und Unterernährung zu bekämpfen. Die Verpackungsindustrie, die Opfer ihres Erfolgs ist, verbraucht fast 40 % der Kunststoffe, von denen die meisten für Lebensmittelverpackungen verwendet werden. In Frankreich werden jährlich mehr als eine Million Tonnen Kunststoffe im Rahmen von Haushalts- und Lebensmittelverpackungen verwendet und in Verkehr gebracht. Leider wird ein Großteil dieser Kunststoffe nur für ihre ursprüngliche Funktion (z. B. Schinkenschale) verwendet und weder wiederverwendet noch recycelt. So werden 44 % der französischen Kunststoffabfälle verbrannt und 34 % auf Deponien vergraben. Nur 22 % werden recycelt, hauptsächlich PET-Flaschen.Die geringe Recyclingquote dieser Konsumgüter ist darauf zurückzuführen, dass nur isolierte Kunststoffe wiederverwertbar sind. Zum Beispiel macht es einige Massenprozent PP in einem PET-Volumen unmöglich, letzteres wiederzuverwerten. Deshalb ist eine effiziente Sortierung von Haushaltskunststoffen unerlässlich, um die Wertschöpfungskette dieser Materialien zu gewährleisten. Die überwiegende Mehrheit der Kunststoffverpackungen besteht aus Co-extrudierten oder laminierten Mehrschichten mit unterschiedlichen Harztypen, die jeweils eine oder mehrere spezifische Eigenschaften aufweisen. Neben dem Recycling ist eine zweite Alternative zur Behandlung von Kunststoffabfällen die Verwendung biologisch abbaubarer oder sogar kompostierbarer Verpackungen für Anwendungen mit kurzer Lebensdauer, im Konzept der Kreislaufwirtschaft und mit der Möglichkeit, sich von der Schwierigkeit der Mehrschichtverpackungen zu befreien. Bisher gibt es keine recyclebare oder kompostierbare Lebensmittelverpackung. Im Interesse einer nachhaltigen Entwicklung ist es daher dringend erforderlich, umweltverträgliche Lebensmittelverpackungsmaterialien zu entwickeln, die recycelbar oder kompostierbar oder beides sind.Die Region Normandie ist mit der Präsenz von akademischen und industriellen Akteuren, die die gesamte Wertschöpfungskette abdecken (Formulierung und Kompostierung neuer Materialien, Herstellung von Fertigerzeugnissen, Recycling und/oder Kompostierung), ideal positioniert, um diese neue arbeitsplatzschaffende Branche zu entwickeln und gleichzeitig das Ökodesign der Produkte und die nachhaltige Bewirtschaftung der Rohstoffe zu verbessern. Die aktuellen gesellschaftlichen Herausforderungen, nämlich Ressourcenknappheit und Materiallebensmanagement, müssen die Entwicklung von Materialien aus erneuerbaren Ressourcen zu einem vorrangigen Forschungsschwerpunkt für die territorialen Herausforderungen für Übergänge und nachhaltige Entwicklung machen.Das REACT-Projekt vereint einen Verpackungshersteller (B+K), einen Technologieanbieter (Polytechs), drei Forschungslaboratorien (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA und ISPA), ein Industrietechnikzentrum (IPC) und ein CRT (Praxens).Das Projekt wird 10 direkte Arbeitsplätze ab dem Ende des Projekts und mehrere Dutzend Jahre schaffen. REACT wird ein Pilotprojekt zur Schaffung einer regionalen Branche sein, die auf nationaler/europäischer Ebene dupliziert werden soll. Die Verdoppelung der normannischen Industrie auf nationaler Ebene kann zu einer Verringerung der CO2-Emissionen um 1,7 Mio. t pro Jahr führen. (German) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 1 December 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
De unieke eigenschappen van kunststoffen verklaren de omvang van het gebruik ervan in voedselverpakkingen. Ze zijn licht, zorgen voor lagere vervoerskosten en lagere CO2-uitstoot. Ze zijn transparant en op maat vormbaar en bieden ongeëvenaarde marketingmogelijkheden. Maar vooral, vanwege hun barrière-effect, beschermen ze voedingsmiddelen tegen zuurstof en water, die hun kwaliteit snel kunnen veranderen of zelfs onveilig kunnen maken voor consumptie. Het gebruik van plastic in verpakkingen heeft dus een belangrijke rol gespeeld bij het terugdringen van voedselverspilling, het beperken van gezondheidsproblemen in verband met de voedselhandel en de bestrijding van hongersnood en ondervoeding.De verpakkingsindustrie, die het slachtoffer is geworden van haar succes, verbruikt bijna 40 % van de kunststoffen, waarvan de meeste worden gebruikt voor voedselverpakkingen. In Frankrijk wordt jaarlijks meer dan 1 miljoen ton plastic gebruikt en in de handel gebracht in huishoudelijke en levensmiddelenverpakkingen. Helaas worden veel van deze kunststoffen alleen gebruikt voor hun oorspronkelijke functie (bv. hambak) en worden ze niet hergebruikt of gerecycled. Zo wordt 44 % van het Franse plastic afval verbrand en wordt 34 % op stortplaatsen begraven. Slechts 22 % wordt gerecycled, voornamelijk PET-flessen. Het lage recyclingpercentage van deze consumentenproducten houdt verband met het feit dat alleen kunststoffen die geïsoleerd zijn van andere producten recyclebaar zijn. Een paar massaprocenten PP in een PET-volume maakt het bijvoorbeeld onmogelijk om PET te recyclen. Daarom is efficiënte sortering van huishoudelijke kunststoffen essentieel om de waardeketen van deze materialen te waarborgen. Echter, de overgrote meerderheid van plastic verpakkingen bestaat uit geco-extrudeerde of gelamineerde meerlagen met behulp van verschillende soorten hars, elk met een of meer specifieke eigenschappen. Een tweede alternatief voor recycling is het gebruik van biologisch afbreekbare, zelfs composteerbare verpakkingen voor kortstondige toepassingen, in het concept van circulaire economie en met de mogelijkheid om de moeilijkheid van meerlagige verpakkingen te vermijden. Tot op heden is er geen efficiënte recycleerbare of composteerbare voedselverpakkingen. Daarom is het in het belang van duurzame ontwikkeling dringend noodzakelijk om ecologisch verantwoord verpakkingsmateriaal voor levensmiddelen te ontwerpen dat recycleerbaar of composteerbaar is, of beide.De Normandische regio, met de aanwezigheid van academische en industriële actoren die de hele betrokken waardeketen bestrijken (formulering en samenstelling van nieuwe materialen, implementatie van vervaardigde producten, recycling en/of compostering), lijkt ideaal geplaatst om deze nieuwe sector te ontwikkelen die banen creëert en tegelijkertijd het ecologisch ontwerp van producten en het duurzame beheer van grondstoffen verbetert. De huidige maatschappelijke uitdagingen, zoals de schaarste aan hulpbronnen en het beheer van het einde van de levensduur van materialen, moeten de ontwikkeling van materialen uit hernieuwbare bronnen tot een prioritaire onderzoeksprioriteit maken in de territoriale uitdagingen voor transities en duurzame ontwikkeling.Het REACT-project brengt een verpakkingsfabrikant (B+K), een technologieleverancier (polytechs), drie onderzoekslaboratoria (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA en ISPA), een industrieel technisch centrum (IPC) en een CRT (Praxens) samen. Het project zal leiden tot het creëren van 10 directe banen vanaf het einde van het project en enkele tientallen ongeveer 3/5 jaar. React zal een proefproject zijn voor de oprichting van een regionale sector die op nationaal/Europees niveau moet worden gedupliceerd. De overlapping van de Normandische sector op nationaal niveau kan leiden tot een vermindering van de CO2-uitstoot met ongeveer 1,7 Mt per jaar. (Dutch) | |||||||||||||||
| Property / summary: De unieke eigenschappen van kunststoffen verklaren de omvang van het gebruik ervan in voedselverpakkingen. Ze zijn licht, zorgen voor lagere vervoerskosten en lagere CO2-uitstoot. Ze zijn transparant en op maat vormbaar en bieden ongeëvenaarde marketingmogelijkheden. Maar vooral, vanwege hun barrière-effect, beschermen ze voedingsmiddelen tegen zuurstof en water, die hun kwaliteit snel kunnen veranderen of zelfs onveilig kunnen maken voor consumptie. Het gebruik van plastic in verpakkingen heeft dus een belangrijke rol gespeeld bij het terugdringen van voedselverspilling, het beperken van gezondheidsproblemen in verband met de voedselhandel en de bestrijding van hongersnood en ondervoeding.De verpakkingsindustrie, die het slachtoffer is geworden van haar succes, verbruikt bijna 40 % van de kunststoffen, waarvan de meeste worden gebruikt voor voedselverpakkingen. In Frankrijk wordt jaarlijks meer dan 1 miljoen ton plastic gebruikt en in de handel gebracht in huishoudelijke en levensmiddelenverpakkingen. Helaas worden veel van deze kunststoffen alleen gebruikt voor hun oorspronkelijke functie (bv. hambak) en worden ze niet hergebruikt of gerecycled. Zo wordt 44 % van het Franse plastic afval verbrand en wordt 34 % op stortplaatsen begraven. Slechts 22 % wordt gerecycled, voornamelijk PET-flessen. Het lage recyclingpercentage van deze consumentenproducten houdt verband met het feit dat alleen kunststoffen die geïsoleerd zijn van andere producten recyclebaar zijn. Een paar massaprocenten PP in een PET-volume maakt het bijvoorbeeld onmogelijk om PET te recyclen. Daarom is efficiënte sortering van huishoudelijke kunststoffen essentieel om de waardeketen van deze materialen te waarborgen. Echter, de overgrote meerderheid van plastic verpakkingen bestaat uit geco-extrudeerde of gelamineerde meerlagen met behulp van verschillende soorten hars, elk met een of meer specifieke eigenschappen. Een tweede alternatief voor recycling is het gebruik van biologisch afbreekbare, zelfs composteerbare verpakkingen voor kortstondige toepassingen, in het concept van circulaire economie en met de mogelijkheid om de moeilijkheid van meerlagige verpakkingen te vermijden. Tot op heden is er geen efficiënte recycleerbare of composteerbare voedselverpakkingen. Daarom is het in het belang van duurzame ontwikkeling dringend noodzakelijk om ecologisch verantwoord verpakkingsmateriaal voor levensmiddelen te ontwerpen dat recycleerbaar of composteerbaar is, of beide.De Normandische regio, met de aanwezigheid van academische en industriële actoren die de hele betrokken waardeketen bestrijken (formulering en samenstelling van nieuwe materialen, implementatie van vervaardigde producten, recycling en/of compostering), lijkt ideaal geplaatst om deze nieuwe sector te ontwikkelen die banen creëert en tegelijkertijd het ecologisch ontwerp van producten en het duurzame beheer van grondstoffen verbetert. De huidige maatschappelijke uitdagingen, zoals de schaarste aan hulpbronnen en het beheer van het einde van de levensduur van materialen, moeten de ontwikkeling van materialen uit hernieuwbare bronnen tot een prioritaire onderzoeksprioriteit maken in de territoriale uitdagingen voor transities en duurzame ontwikkeling.Het REACT-project brengt een verpakkingsfabrikant (B+K), een technologieleverancier (polytechs), drie onderzoekslaboratoria (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA en ISPA), een industrieel technisch centrum (IPC) en een CRT (Praxens) samen. Het project zal leiden tot het creëren van 10 directe banen vanaf het einde van het project en enkele tientallen ongeveer 3/5 jaar. React zal een proefproject zijn voor de oprichting van een regionale sector die op nationaal/Europees niveau moet worden gedupliceerd. De overlapping van de Normandische sector op nationaal niveau kan leiden tot een vermindering van de CO2-uitstoot met ongeveer 1,7 Mt per jaar. (Dutch) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: De unieke eigenschappen van kunststoffen verklaren de omvang van het gebruik ervan in voedselverpakkingen. Ze zijn licht, zorgen voor lagere vervoerskosten en lagere CO2-uitstoot. Ze zijn transparant en op maat vormbaar en bieden ongeëvenaarde marketingmogelijkheden. Maar vooral, vanwege hun barrière-effect, beschermen ze voedingsmiddelen tegen zuurstof en water, die hun kwaliteit snel kunnen veranderen of zelfs onveilig kunnen maken voor consumptie. Het gebruik van plastic in verpakkingen heeft dus een belangrijke rol gespeeld bij het terugdringen van voedselverspilling, het beperken van gezondheidsproblemen in verband met de voedselhandel en de bestrijding van hongersnood en ondervoeding.De verpakkingsindustrie, die het slachtoffer is geworden van haar succes, verbruikt bijna 40 % van de kunststoffen, waarvan de meeste worden gebruikt voor voedselverpakkingen. In Frankrijk wordt jaarlijks meer dan 1 miljoen ton plastic gebruikt en in de handel gebracht in huishoudelijke en levensmiddelenverpakkingen. Helaas worden veel van deze kunststoffen alleen gebruikt voor hun oorspronkelijke functie (bv. hambak) en worden ze niet hergebruikt of gerecycled. Zo wordt 44 % van het Franse plastic afval verbrand en wordt 34 % op stortplaatsen begraven. Slechts 22 % wordt gerecycled, voornamelijk PET-flessen. Het lage recyclingpercentage van deze consumentenproducten houdt verband met het feit dat alleen kunststoffen die geïsoleerd zijn van andere producten recyclebaar zijn. Een paar massaprocenten PP in een PET-volume maakt het bijvoorbeeld onmogelijk om PET te recyclen. Daarom is efficiënte sortering van huishoudelijke kunststoffen essentieel om de waardeketen van deze materialen te waarborgen. Echter, de overgrote meerderheid van plastic verpakkingen bestaat uit geco-extrudeerde of gelamineerde meerlagen met behulp van verschillende soorten hars, elk met een of meer specifieke eigenschappen. Een tweede alternatief voor recycling is het gebruik van biologisch afbreekbare, zelfs composteerbare verpakkingen voor kortstondige toepassingen, in het concept van circulaire economie en met de mogelijkheid om de moeilijkheid van meerlagige verpakkingen te vermijden. Tot op heden is er geen efficiënte recycleerbare of composteerbare voedselverpakkingen. Daarom is het in het belang van duurzame ontwikkeling dringend noodzakelijk om ecologisch verantwoord verpakkingsmateriaal voor levensmiddelen te ontwerpen dat recycleerbaar of composteerbaar is, of beide.De Normandische regio, met de aanwezigheid van academische en industriële actoren die de hele betrokken waardeketen bestrijken (formulering en samenstelling van nieuwe materialen, implementatie van vervaardigde producten, recycling en/of compostering), lijkt ideaal geplaatst om deze nieuwe sector te ontwikkelen die banen creëert en tegelijkertijd het ecologisch ontwerp van producten en het duurzame beheer van grondstoffen verbetert. De huidige maatschappelijke uitdagingen, zoals de schaarste aan hulpbronnen en het beheer van het einde van de levensduur van materialen, moeten de ontwikkeling van materialen uit hernieuwbare bronnen tot een prioritaire onderzoeksprioriteit maken in de territoriale uitdagingen voor transities en duurzame ontwikkeling.Het REACT-project brengt een verpakkingsfabrikant (B+K), een technologieleverancier (polytechs), drie onderzoekslaboratoria (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA en ISPA), een industrieel technisch centrum (IPC) en een CRT (Praxens) samen. Het project zal leiden tot het creëren van 10 directe banen vanaf het einde van het project en enkele tientallen ongeveer 3/5 jaar. React zal een proefproject zijn voor de oprichting van een regionale sector die op nationaal/Europees niveau moet worden gedupliceerd. De overlapping van de Normandische sector op nationaal niveau kan leiden tot een vermindering van de CO2-uitstoot met ongeveer 1,7 Mt per jaar. (Dutch) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 6 December 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Le proprietà uniche delle materie plastiche spiegano l'entità del loro utilizzo negli imballaggi alimentari. Sono leggere, garantendo costi di trasporto più bassi e minori emissioni di CO2. Sono trasparenti e personalizzabili, offrendo opportunità di marketing impareggiabili. Ma soprattutto, a causa del loro effetto barriera, proteggono gli alimenti dall'ossigeno e dall'acqua, che possono rapidamente alterarne la qualità o addirittura renderli pericolosi per il consumo. L'uso della plastica negli imballaggi ha quindi svolto un ruolo importante nella riduzione degli sprechi alimentari, nel contenimento dei problemi di salute legati al commercio alimentare e nella lotta contro la carestia e la malnutrizione. L'industria degli imballaggi, che è stata vittima del suo successo, consuma quasi il 40 % delle materie plastiche, la maggior parte delle quali utilizzate per gli imballaggi alimentari. In Francia, ogni anno vengono utilizzate e immesse sul mercato oltre 1 milione di tonnellate di plastica negli imballaggi per uso domestico e alimentare. Purtroppo, gran parte di queste materie plastiche sono utilizzate solo per la loro funzione iniziale (ad esempio vassoio per prosciutto) e non sono riutilizzate o riciclate. Ad esempio, il 44 % dei rifiuti di plastica francesi è incenerito e il 34 % è sepolto in discarica. Solo il 22 % è riciclato, principalmente bottiglie in PET. Il basso tasso di riciclaggio di questi prodotti di consumo è legato al fatto che solo le plastiche isolate dagli altri sono riciclabili. Ad esempio, un paio di per cento in massa di PP in un volume di PET rendono impossibile riciclare il PET. Per questo motivo una selezione efficiente della plastica per uso domestico è essenziale per garantire la catena del valore di questi materiali. Una seconda alternativa al riciclaggio è l'uso di imballaggi biodegradabili, anche compostabili per applicazioni di breve durata, nel concetto di economia circolare e con la possibilità di evitare la difficoltà dell'imballaggio multistrato. Ad oggi non esiste un imballaggio alimentare riciclabile o compostabile efficiente. È quindi urgente, nell'interesse dello sviluppo sostenibile, progettare materiali di imballaggio alimentari eco-responsabili che siano riciclabili o compostabili, o entrambi. La regione Normandia, con la presenza di attori accademici e industriali che coprono l'intera catena del valore interessata (formulazione e composizione di nuovi materiali, realizzazione di prodotti fabbricati, riciclaggio e/o compostaggio), appare nella posizione ideale per sviluppare questo nuovo settore creando posti di lavoro, migliorando nel contempo la progettazione ecocompatibile dei prodotti e la gestione sostenibile delle materie prime. Le attuali sfide sociali, come la scarsità di risorse e la gestione del fine vita dei materiali, devono fare dello sviluppo di materiali da fonti rinnovabili una priorità di ricerca prioritaria al centro delle sfide territoriali per le transizioni e lo sviluppo sostenibile.Il progetto REACT riunisce un produttore di imballaggi (B+K), un fornitore di tecnologie (politecniche), tre laboratori di ricerca (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), un centro tecnico industriale (IPC) e un CRT (Praxens). Il progetto porterà alla creazione di 10 posti di lavoro diretti dalla fine del progetto e di diverse decine di circa 3/5 anni. REACT sarà un progetto pilota per la creazione di un settore regionale da duplicare a livello nazionale/europeo. La duplicazione del settore normanno a livello nazionale può portare a una riduzione delle emissioni di CO2 di circa 1,7 Mt all'anno. (Italian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Le proprietà uniche delle materie plastiche spiegano l'entità del loro utilizzo negli imballaggi alimentari. Sono leggere, garantendo costi di trasporto più bassi e minori emissioni di CO2. Sono trasparenti e personalizzabili, offrendo opportunità di marketing impareggiabili. Ma soprattutto, a causa del loro effetto barriera, proteggono gli alimenti dall'ossigeno e dall'acqua, che possono rapidamente alterarne la qualità o addirittura renderli pericolosi per il consumo. L'uso della plastica negli imballaggi ha quindi svolto un ruolo importante nella riduzione degli sprechi alimentari, nel contenimento dei problemi di salute legati al commercio alimentare e nella lotta contro la carestia e la malnutrizione. L'industria degli imballaggi, che è stata vittima del suo successo, consuma quasi il 40 % delle materie plastiche, la maggior parte delle quali utilizzate per gli imballaggi alimentari. In Francia, ogni anno vengono utilizzate e immesse sul mercato oltre 1 milione di tonnellate di plastica negli imballaggi per uso domestico e alimentare. Purtroppo, gran parte di queste materie plastiche sono utilizzate solo per la loro funzione iniziale (ad esempio vassoio per prosciutto) e non sono riutilizzate o riciclate. Ad esempio, il 44 % dei rifiuti di plastica francesi è incenerito e il 34 % è sepolto in discarica. Solo il 22 % è riciclato, principalmente bottiglie in PET. Il basso tasso di riciclaggio di questi prodotti di consumo è legato al fatto che solo le plastiche isolate dagli altri sono riciclabili. Ad esempio, un paio di per cento in massa di PP in un volume di PET rendono impossibile riciclare il PET. Per questo motivo una selezione efficiente della plastica per uso domestico è essenziale per garantire la catena del valore di questi materiali. Una seconda alternativa al riciclaggio è l'uso di imballaggi biodegradabili, anche compostabili per applicazioni di breve durata, nel concetto di economia circolare e con la possibilità di evitare la difficoltà dell'imballaggio multistrato. Ad oggi non esiste un imballaggio alimentare riciclabile o compostabile efficiente. È quindi urgente, nell'interesse dello sviluppo sostenibile, progettare materiali di imballaggio alimentari eco-responsabili che siano riciclabili o compostabili, o entrambi. La regione Normandia, con la presenza di attori accademici e industriali che coprono l'intera catena del valore interessata (formulazione e composizione di nuovi materiali, realizzazione di prodotti fabbricati, riciclaggio e/o compostaggio), appare nella posizione ideale per sviluppare questo nuovo settore creando posti di lavoro, migliorando nel contempo la progettazione ecocompatibile dei prodotti e la gestione sostenibile delle materie prime. Le attuali sfide sociali, come la scarsità di risorse e la gestione del fine vita dei materiali, devono fare dello sviluppo di materiali da fonti rinnovabili una priorità di ricerca prioritaria al centro delle sfide territoriali per le transizioni e lo sviluppo sostenibile.Il progetto REACT riunisce un produttore di imballaggi (B+K), un fornitore di tecnologie (politecniche), tre laboratori di ricerca (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), un centro tecnico industriale (IPC) e un CRT (Praxens). Il progetto porterà alla creazione di 10 posti di lavoro diretti dalla fine del progetto e di diverse decine di circa 3/5 anni. REACT sarà un progetto pilota per la creazione di un settore regionale da duplicare a livello nazionale/europeo. La duplicazione del settore normanno a livello nazionale può portare a una riduzione delle emissioni di CO2 di circa 1,7 Mt all'anno. (Italian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Le proprietà uniche delle materie plastiche spiegano l'entità del loro utilizzo negli imballaggi alimentari. Sono leggere, garantendo costi di trasporto più bassi e minori emissioni di CO2. Sono trasparenti e personalizzabili, offrendo opportunità di marketing impareggiabili. Ma soprattutto, a causa del loro effetto barriera, proteggono gli alimenti dall'ossigeno e dall'acqua, che possono rapidamente alterarne la qualità o addirittura renderli pericolosi per il consumo. L'uso della plastica negli imballaggi ha quindi svolto un ruolo importante nella riduzione degli sprechi alimentari, nel contenimento dei problemi di salute legati al commercio alimentare e nella lotta contro la carestia e la malnutrizione. L'industria degli imballaggi, che è stata vittima del suo successo, consuma quasi il 40 % delle materie plastiche, la maggior parte delle quali utilizzate per gli imballaggi alimentari. In Francia, ogni anno vengono utilizzate e immesse sul mercato oltre 1 milione di tonnellate di plastica negli imballaggi per uso domestico e alimentare. Purtroppo, gran parte di queste materie plastiche sono utilizzate solo per la loro funzione iniziale (ad esempio vassoio per prosciutto) e non sono riutilizzate o riciclate. Ad esempio, il 44 % dei rifiuti di plastica francesi è incenerito e il 34 % è sepolto in discarica. Solo il 22 % è riciclato, principalmente bottiglie in PET. Il basso tasso di riciclaggio di questi prodotti di consumo è legato al fatto che solo le plastiche isolate dagli altri sono riciclabili. Ad esempio, un paio di per cento in massa di PP in un volume di PET rendono impossibile riciclare il PET. Per questo motivo una selezione efficiente della plastica per uso domestico è essenziale per garantire la catena del valore di questi materiali. Una seconda alternativa al riciclaggio è l'uso di imballaggi biodegradabili, anche compostabili per applicazioni di breve durata, nel concetto di economia circolare e con la possibilità di evitare la difficoltà dell'imballaggio multistrato. Ad oggi non esiste un imballaggio alimentare riciclabile o compostabile efficiente. È quindi urgente, nell'interesse dello sviluppo sostenibile, progettare materiali di imballaggio alimentari eco-responsabili che siano riciclabili o compostabili, o entrambi. La regione Normandia, con la presenza di attori accademici e industriali che coprono l'intera catena del valore interessata (formulazione e composizione di nuovi materiali, realizzazione di prodotti fabbricati, riciclaggio e/o compostaggio), appare nella posizione ideale per sviluppare questo nuovo settore creando posti di lavoro, migliorando nel contempo la progettazione ecocompatibile dei prodotti e la gestione sostenibile delle materie prime. Le attuali sfide sociali, come la scarsità di risorse e la gestione del fine vita dei materiali, devono fare dello sviluppo di materiali da fonti rinnovabili una priorità di ricerca prioritaria al centro delle sfide territoriali per le transizioni e lo sviluppo sostenibile.Il progetto REACT riunisce un produttore di imballaggi (B+K), un fornitore di tecnologie (politecniche), tre laboratori di ricerca (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), un centro tecnico industriale (IPC) e un CRT (Praxens). Il progetto porterà alla creazione di 10 posti di lavoro diretti dalla fine del progetto e di diverse decine di circa 3/5 anni. REACT sarà un progetto pilota per la creazione di un settore regionale da duplicare a livello nazionale/europeo. La duplicazione del settore normanno a livello nazionale può portare a una riduzione delle emissioni di CO2 di circa 1,7 Mt all'anno. (Italian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 13 January 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Las propiedades únicas de los plásticos explican el alcance de su uso en los envases de alimentos. Son ligeros, lo que garantiza menores costes de transporte y menores emisiones de CO2. Son transparentes y personalizados, ofreciendo oportunidades de marketing sin precedentes. Pero sobre todo, debido a su efecto de barrera, protegen los alimentos del oxígeno y el agua, lo que puede alterar rápidamente su calidad o incluso hacerlos inseguros para el consumo. Así pues, el uso del plástico en los envases ha desempeñado un papel importante en la reducción del desperdicio de alimentos, la reducción de los problemas de salud relacionados con el comercio de alimentos y la lucha contra la hambruna y la desnutrición. La industria del embalaje, que ha sido víctima de su éxito, consume casi el 40 % de los plásticos, la mayoría de los cuales se utilizan para envases de alimentos. En Francia, cada año se utilizan y comercializan más de 1 millón de toneladas de plásticos en envases domésticos y alimentarios. Desafortunadamente, gran parte de estos plásticos se utilizan solo para su función inicial (por ejemplo, bandeja de jamón) y no se reutilizan ni reciclan. Por ejemplo, el 44 % de los residuos plásticos franceses se incineran y el 34 % está enterrado en vertederos. Solo el 22 % son reciclados, principalmente botellas de PET. La baja tasa de reciclado de estos productos de consumo está relacionada con el hecho de que solo los plásticos aislados de otros son reciclables. Por ejemplo, un poco por ciento en masa de PP en un volumen de PET hace imposible reciclar el PET. Esta es la razón por la cual la clasificación eficiente de los plásticos domésticos es esencial para garantizar la cadena de valor de estos materiales. Sin embargo, la gran mayoría de los envases de plástico consisten en multicapas coextruidas o laminadas que utilizan diferentes tipos de resina, cada uno con una o más propiedades específicas. Una segunda alternativa al reciclado es el uso de envases biodegradables, incluso compostables, para aplicaciones de corta duración, en el concepto de economía circular y con la oportunidad de evitar la dificultad de los envases multicapa. Hasta la fecha, no hay envases alimentarios reciclables o compostables eficientes. Por lo tanto, es urgente, en aras del desarrollo sostenible, diseñar materiales de envasado de alimentos ecoresponsables que sean reciclables o compostables, o ambos.La región de Normandía, con la presencia de actores académicos e industriales que cubren toda la cadena de valor en cuestión (formulación y composición de nuevos materiales, aplicación de productos manufacturados, reciclado o compostaje), parece ideal para desarrollar este nuevo sector creando puestos de trabajo, mejorando al mismo tiempo el diseño ecológico de los productos y la gestión sostenible de las materias primas. Los retos sociales actuales, como la escasez de recursos y la gestión del final de la vida útil de los materiales, deben hacer del desarrollo de materiales a partir de recursos renovables una prioridad de investigación prioritaria en el centro de los retos territoriales para las transiciones y el desarrollo sostenible.El proyecto REACT reúne a un fabricante de envases (B+K), un proveedor de tecnología (politecnologías), tres laboratorios de investigación (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), un centro técnico industrial (IPC) y un CRT (Praxens). El proyecto dará lugar a la creación de 10 puestos de trabajo directos desde el final del proyecto y varias docenas de aproximadamente 3/5 años. React será un proyecto piloto para la creación de un sector regional que se duplicará a escala nacional/europea. La duplicación del sector normando a nivel nacional puede dar lugar a una reducción de las emisiones de CO2 de alrededor de 1,7 millones de toneladas al año. (Spanish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Las propiedades únicas de los plásticos explican el alcance de su uso en los envases de alimentos. Son ligeros, lo que garantiza menores costes de transporte y menores emisiones de CO2. Son transparentes y personalizados, ofreciendo oportunidades de marketing sin precedentes. Pero sobre todo, debido a su efecto de barrera, protegen los alimentos del oxígeno y el agua, lo que puede alterar rápidamente su calidad o incluso hacerlos inseguros para el consumo. Así pues, el uso del plástico en los envases ha desempeñado un papel importante en la reducción del desperdicio de alimentos, la reducción de los problemas de salud relacionados con el comercio de alimentos y la lucha contra la hambruna y la desnutrición. La industria del embalaje, que ha sido víctima de su éxito, consume casi el 40 % de los plásticos, la mayoría de los cuales se utilizan para envases de alimentos. En Francia, cada año se utilizan y comercializan más de 1 millón de toneladas de plásticos en envases domésticos y alimentarios. Desafortunadamente, gran parte de estos plásticos se utilizan solo para su función inicial (por ejemplo, bandeja de jamón) y no se reutilizan ni reciclan. Por ejemplo, el 44 % de los residuos plásticos franceses se incineran y el 34 % está enterrado en vertederos. Solo el 22 % son reciclados, principalmente botellas de PET. La baja tasa de reciclado de estos productos de consumo está relacionada con el hecho de que solo los plásticos aislados de otros son reciclables. Por ejemplo, un poco por ciento en masa de PP en un volumen de PET hace imposible reciclar el PET. Esta es la razón por la cual la clasificación eficiente de los plásticos domésticos es esencial para garantizar la cadena de valor de estos materiales. Sin embargo, la gran mayoría de los envases de plástico consisten en multicapas coextruidas o laminadas que utilizan diferentes tipos de resina, cada uno con una o más propiedades específicas. Una segunda alternativa al reciclado es el uso de envases biodegradables, incluso compostables, para aplicaciones de corta duración, en el concepto de economía circular y con la oportunidad de evitar la dificultad de los envases multicapa. Hasta la fecha, no hay envases alimentarios reciclables o compostables eficientes. Por lo tanto, es urgente, en aras del desarrollo sostenible, diseñar materiales de envasado de alimentos ecoresponsables que sean reciclables o compostables, o ambos.La región de Normandía, con la presencia de actores académicos e industriales que cubren toda la cadena de valor en cuestión (formulación y composición de nuevos materiales, aplicación de productos manufacturados, reciclado o compostaje), parece ideal para desarrollar este nuevo sector creando puestos de trabajo, mejorando al mismo tiempo el diseño ecológico de los productos y la gestión sostenible de las materias primas. Los retos sociales actuales, como la escasez de recursos y la gestión del final de la vida útil de los materiales, deben hacer del desarrollo de materiales a partir de recursos renovables una prioridad de investigación prioritaria en el centro de los retos territoriales para las transiciones y el desarrollo sostenible.El proyecto REACT reúne a un fabricante de envases (B+K), un proveedor de tecnología (politecnologías), tres laboratorios de investigación (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), un centro técnico industrial (IPC) y un CRT (Praxens). El proyecto dará lugar a la creación de 10 puestos de trabajo directos desde el final del proyecto y varias docenas de aproximadamente 3/5 años. React será un proyecto piloto para la creación de un sector regional que se duplicará a escala nacional/europea. La duplicación del sector normando a nivel nacional puede dar lugar a una reducción de las emisiones de CO2 de alrededor de 1,7 millones de toneladas al año. (Spanish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Las propiedades únicas de los plásticos explican el alcance de su uso en los envases de alimentos. Son ligeros, lo que garantiza menores costes de transporte y menores emisiones de CO2. Son transparentes y personalizados, ofreciendo oportunidades de marketing sin precedentes. Pero sobre todo, debido a su efecto de barrera, protegen los alimentos del oxígeno y el agua, lo que puede alterar rápidamente su calidad o incluso hacerlos inseguros para el consumo. Así pues, el uso del plástico en los envases ha desempeñado un papel importante en la reducción del desperdicio de alimentos, la reducción de los problemas de salud relacionados con el comercio de alimentos y la lucha contra la hambruna y la desnutrición. La industria del embalaje, que ha sido víctima de su éxito, consume casi el 40 % de los plásticos, la mayoría de los cuales se utilizan para envases de alimentos. En Francia, cada año se utilizan y comercializan más de 1 millón de toneladas de plásticos en envases domésticos y alimentarios. Desafortunadamente, gran parte de estos plásticos se utilizan solo para su función inicial (por ejemplo, bandeja de jamón) y no se reutilizan ni reciclan. Por ejemplo, el 44 % de los residuos plásticos franceses se incineran y el 34 % está enterrado en vertederos. Solo el 22 % son reciclados, principalmente botellas de PET. La baja tasa de reciclado de estos productos de consumo está relacionada con el hecho de que solo los plásticos aislados de otros son reciclables. Por ejemplo, un poco por ciento en masa de PP en un volumen de PET hace imposible reciclar el PET. Esta es la razón por la cual la clasificación eficiente de los plásticos domésticos es esencial para garantizar la cadena de valor de estos materiales. Sin embargo, la gran mayoría de los envases de plástico consisten en multicapas coextruidas o laminadas que utilizan diferentes tipos de resina, cada uno con una o más propiedades específicas. Una segunda alternativa al reciclado es el uso de envases biodegradables, incluso compostables, para aplicaciones de corta duración, en el concepto de economía circular y con la oportunidad de evitar la dificultad de los envases multicapa. Hasta la fecha, no hay envases alimentarios reciclables o compostables eficientes. Por lo tanto, es urgente, en aras del desarrollo sostenible, diseñar materiales de envasado de alimentos ecoresponsables que sean reciclables o compostables, o ambos.La región de Normandía, con la presencia de actores académicos e industriales que cubren toda la cadena de valor en cuestión (formulación y composición de nuevos materiales, aplicación de productos manufacturados, reciclado o compostaje), parece ideal para desarrollar este nuevo sector creando puestos de trabajo, mejorando al mismo tiempo el diseño ecológico de los productos y la gestión sostenible de las materias primas. Los retos sociales actuales, como la escasez de recursos y la gestión del final de la vida útil de los materiales, deben hacer del desarrollo de materiales a partir de recursos renovables una prioridad de investigación prioritaria en el centro de los retos territoriales para las transiciones y el desarrollo sostenible.El proyecto REACT reúne a un fabricante de envases (B+K), un proveedor de tecnología (politecnologías), tres laboratorios de investigación (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), un centro técnico industrial (IPC) y un CRT (Praxens). El proyecto dará lugar a la creación de 10 puestos de trabajo directos desde el final del proyecto y varias docenas de aproximadamente 3/5 años. React será un proyecto piloto para la creación de un sector regional que se duplicará a escala nacional/europea. La duplicación del sector normando a nivel nacional puede dar lugar a una reducción de las emisiones de CO2 de alrededor de 1,7 millones de toneladas al año. (Spanish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 14 January 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Plasti ainulaadsed omadused selgitavad nende toidupakendites kasutamise ulatust. Need on kerged, tagades madalamad transpordikulud ja väiksemad CO2-heited. Need on läbipaistvad ja eritellimusel kujundatavad, pakkudes enneolematuid turundusvõimalusi. Kuid eelkõige kaitsevad nad oma barjääriefekti tõttu toitu hapniku ja vee eest, mis võib kiiresti muuta nende kvaliteeti või muuta need isegi tarbimiseks ohtlikuks. Plasti kasutamine pakendites on seega mänginud olulist rolli toidujäätmete vähendamisel, toidukaubandusega seotud terviseprobleemide vähendamisel ning näljahäda ja alatoitumuse vastu võitlemisel. Pakenditööstus, mis on olnud selle edu ohver, tarbib peaaegu 40 % plastidest, millest enamikku kasutatakse toidu pakendamiseks. Prantsusmaal kasutatakse ja lastakse igal aastal turule üle 1 miljoni tonni plasttooteid kodumajapidamis- ja toidupakendites. Kahjuks kasutatakse suurt osa neist plastidest ainult oma esialgse funktsiooni täitmiseks (nt singi salve) ning neid ei taaskasutata ega ringlusse. Näiteks põletatakse 44 % Prantsusmaa plastijäätmetest ja 34 % ladestatakse prügilasse. Ringlusse võetakse ainult 22 %, peamiselt polüetüleentereftalaatpudelid. Nende tarbekaupade madal ringlussevõtu määr on seotud asjaoluga, et ringlussevõetav on ainult teistest eraldatud plast. Näiteks mõne massiprotsendi polüetüleentereftalaadi mahu tõttu ei ole võimalik polüetüleentereftalaadi ringlusse võtta. Seepärast on kodumajapidamiste plastide tõhus sorteerimine nende materjalide väärtusahela tagamiseks hädavajalik. Suurem osa plastpakenditest koosneb aga koekstrudeeritud või lamineeritud mitmekihilistest kihtidest, milles kasutatakse eri tüüpi vaiku, millest igaühel on üks või mitu spetsiifilist omadust. Teine alternatiiv ringlussevõtule on biolagunevate, isegi kompostitavate pakendite kasutamine lühikese elueaga rakendustes ringmajanduse kontseptsioonis ja võimalusega vältida mitmekihiliste pakendite keerukust.Tänaseks ei ole tõhusat ringlussevõetavat või kompostitavat toidupakendit. Seetõttu on säästva arengu huvides hädavajalik kavandada keskkonnasäästlikud ringlussevõetavad või kompostitavad või mõlemad toidupakendid. Normandia piirkond, kus on esindatud kogu asjaomast väärtusahelat hõlmavad akadeemilised ja tööstuslikud osalejad (uute materjalide koostamine ja liitmine, valmistatud toodete rakendamine, ringlussevõtt ja/või kompostimine), näib olevat ideaalses olukorras, et arendada seda uut sektorit, mis loob töökohti, parandades samal ajal toodete ökodisaini ja toorainete säästvat majandamist. Praegused ühiskondlikud probleemid, nagu ressursside nappus ja materjalide olelusringi lõpu haldamine, peavad muutma taastuvatest energiaallikatest pärit materjalide arendamise esmatähtsaks prioriteediks ülemineku ja säästva arengu territoriaalsete väljakutsete keskmes. Projekt REACT ühendab pakenditootjat (B+K), tehnoloogiatarnijat (polütehnikumid), kolme teaduslaborit (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ja ISPA), tööstuslikku tehnilist keskust (IPC) ja CRT (Praxens). Projekti tulemusena luuakse projekti lõpust 10 otsest töökohta ja mitu tosinat töökohta umbes 3/5 aastat. REACT on katseprojekt piirkondliku sektori loomiseks, mida dubleeritakse riiklikul/Euroopa tasandil. Normani sektori dubleerimine riiklikul tasandil võib vähendada CO2-heidet ligikaudu 1,7 miljoni tonni võrra aastas. (Estonian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Plasti ainulaadsed omadused selgitavad nende toidupakendites kasutamise ulatust. Need on kerged, tagades madalamad transpordikulud ja väiksemad CO2-heited. Need on läbipaistvad ja eritellimusel kujundatavad, pakkudes enneolematuid turundusvõimalusi. Kuid eelkõige kaitsevad nad oma barjääriefekti tõttu toitu hapniku ja vee eest, mis võib kiiresti muuta nende kvaliteeti või muuta need isegi tarbimiseks ohtlikuks. Plasti kasutamine pakendites on seega mänginud olulist rolli toidujäätmete vähendamisel, toidukaubandusega seotud terviseprobleemide vähendamisel ning näljahäda ja alatoitumuse vastu võitlemisel. Pakenditööstus, mis on olnud selle edu ohver, tarbib peaaegu 40 % plastidest, millest enamikku kasutatakse toidu pakendamiseks. Prantsusmaal kasutatakse ja lastakse igal aastal turule üle 1 miljoni tonni plasttooteid kodumajapidamis- ja toidupakendites. Kahjuks kasutatakse suurt osa neist plastidest ainult oma esialgse funktsiooni täitmiseks (nt singi salve) ning neid ei taaskasutata ega ringlusse. Näiteks põletatakse 44 % Prantsusmaa plastijäätmetest ja 34 % ladestatakse prügilasse. Ringlusse võetakse ainult 22 %, peamiselt polüetüleentereftalaatpudelid. Nende tarbekaupade madal ringlussevõtu määr on seotud asjaoluga, et ringlussevõetav on ainult teistest eraldatud plast. Näiteks mõne massiprotsendi polüetüleentereftalaadi mahu tõttu ei ole võimalik polüetüleentereftalaadi ringlusse võtta. Seepärast on kodumajapidamiste plastide tõhus sorteerimine nende materjalide väärtusahela tagamiseks hädavajalik. Suurem osa plastpakenditest koosneb aga koekstrudeeritud või lamineeritud mitmekihilistest kihtidest, milles kasutatakse eri tüüpi vaiku, millest igaühel on üks või mitu spetsiifilist omadust. Teine alternatiiv ringlussevõtule on biolagunevate, isegi kompostitavate pakendite kasutamine lühikese elueaga rakendustes ringmajanduse kontseptsioonis ja võimalusega vältida mitmekihiliste pakendite keerukust.Tänaseks ei ole tõhusat ringlussevõetavat või kompostitavat toidupakendit. Seetõttu on säästva arengu huvides hädavajalik kavandada keskkonnasäästlikud ringlussevõetavad või kompostitavad või mõlemad toidupakendid. Normandia piirkond, kus on esindatud kogu asjaomast väärtusahelat hõlmavad akadeemilised ja tööstuslikud osalejad (uute materjalide koostamine ja liitmine, valmistatud toodete rakendamine, ringlussevõtt ja/või kompostimine), näib olevat ideaalses olukorras, et arendada seda uut sektorit, mis loob töökohti, parandades samal ajal toodete ökodisaini ja toorainete säästvat majandamist. Praegused ühiskondlikud probleemid, nagu ressursside nappus ja materjalide olelusringi lõpu haldamine, peavad muutma taastuvatest energiaallikatest pärit materjalide arendamise esmatähtsaks prioriteediks ülemineku ja säästva arengu territoriaalsete väljakutsete keskmes. Projekt REACT ühendab pakenditootjat (B+K), tehnoloogiatarnijat (polütehnikumid), kolme teaduslaborit (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ja ISPA), tööstuslikku tehnilist keskust (IPC) ja CRT (Praxens). Projekti tulemusena luuakse projekti lõpust 10 otsest töökohta ja mitu tosinat töökohta umbes 3/5 aastat. REACT on katseprojekt piirkondliku sektori loomiseks, mida dubleeritakse riiklikul/Euroopa tasandil. Normani sektori dubleerimine riiklikul tasandil võib vähendada CO2-heidet ligikaudu 1,7 miljoni tonni võrra aastas. (Estonian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Plasti ainulaadsed omadused selgitavad nende toidupakendites kasutamise ulatust. Need on kerged, tagades madalamad transpordikulud ja väiksemad CO2-heited. Need on läbipaistvad ja eritellimusel kujundatavad, pakkudes enneolematuid turundusvõimalusi. Kuid eelkõige kaitsevad nad oma barjääriefekti tõttu toitu hapniku ja vee eest, mis võib kiiresti muuta nende kvaliteeti või muuta need isegi tarbimiseks ohtlikuks. Plasti kasutamine pakendites on seega mänginud olulist rolli toidujäätmete vähendamisel, toidukaubandusega seotud terviseprobleemide vähendamisel ning näljahäda ja alatoitumuse vastu võitlemisel. Pakenditööstus, mis on olnud selle edu ohver, tarbib peaaegu 40 % plastidest, millest enamikku kasutatakse toidu pakendamiseks. Prantsusmaal kasutatakse ja lastakse igal aastal turule üle 1 miljoni tonni plasttooteid kodumajapidamis- ja toidupakendites. Kahjuks kasutatakse suurt osa neist plastidest ainult oma esialgse funktsiooni täitmiseks (nt singi salve) ning neid ei taaskasutata ega ringlusse. Näiteks põletatakse 44 % Prantsusmaa plastijäätmetest ja 34 % ladestatakse prügilasse. Ringlusse võetakse ainult 22 %, peamiselt polüetüleentereftalaatpudelid. Nende tarbekaupade madal ringlussevõtu määr on seotud asjaoluga, et ringlussevõetav on ainult teistest eraldatud plast. Näiteks mõne massiprotsendi polüetüleentereftalaadi mahu tõttu ei ole võimalik polüetüleentereftalaadi ringlusse võtta. Seepärast on kodumajapidamiste plastide tõhus sorteerimine nende materjalide väärtusahela tagamiseks hädavajalik. Suurem osa plastpakenditest koosneb aga koekstrudeeritud või lamineeritud mitmekihilistest kihtidest, milles kasutatakse eri tüüpi vaiku, millest igaühel on üks või mitu spetsiifilist omadust. Teine alternatiiv ringlussevõtule on biolagunevate, isegi kompostitavate pakendite kasutamine lühikese elueaga rakendustes ringmajanduse kontseptsioonis ja võimalusega vältida mitmekihiliste pakendite keerukust.Tänaseks ei ole tõhusat ringlussevõetavat või kompostitavat toidupakendit. Seetõttu on säästva arengu huvides hädavajalik kavandada keskkonnasäästlikud ringlussevõetavad või kompostitavad või mõlemad toidupakendid. Normandia piirkond, kus on esindatud kogu asjaomast väärtusahelat hõlmavad akadeemilised ja tööstuslikud osalejad (uute materjalide koostamine ja liitmine, valmistatud toodete rakendamine, ringlussevõtt ja/või kompostimine), näib olevat ideaalses olukorras, et arendada seda uut sektorit, mis loob töökohti, parandades samal ajal toodete ökodisaini ja toorainete säästvat majandamist. Praegused ühiskondlikud probleemid, nagu ressursside nappus ja materjalide olelusringi lõpu haldamine, peavad muutma taastuvatest energiaallikatest pärit materjalide arendamise esmatähtsaks prioriteediks ülemineku ja säästva arengu territoriaalsete väljakutsete keskmes. Projekt REACT ühendab pakenditootjat (B+K), tehnoloogiatarnijat (polütehnikumid), kolme teaduslaborit (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ja ISPA), tööstuslikku tehnilist keskust (IPC) ja CRT (Praxens). Projekti tulemusena luuakse projekti lõpust 10 otsest töökohta ja mitu tosinat töökohta umbes 3/5 aastat. REACT on katseprojekt piirkondliku sektori loomiseks, mida dubleeritakse riiklikul/Euroopa tasandil. Normani sektori dubleerimine riiklikul tasandil võib vähendada CO2-heidet ligikaudu 1,7 miljoni tonni võrra aastas. (Estonian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Unikalios plastiko savybės paaiškina jų naudojimo maisto pakuotėse mastą. Jie yra lengvi, užtikrinantys mažesnes transporto išlaidas ir mažesnį CO2 išmetimą. Jie yra skaidrūs ir nestandartiniai, siūlantys neprilygstamas rinkodaros galimybes. Bet visų pirma, dėl savo barjerinio poveikio jie apsaugo maisto produktus nuo deguonies ir vandens, kurie gali greitai pakeisti jų kokybę ar net padaryti juos nesaugiais vartoti. Taigi plastiko naudojimas pakuotėse atliko svarbų vaidmenį mažinant maisto švaistymą, mažinant sveikatos problemas, susijusias su prekyba maisto produktais, ir kovojant su badu ir prasta mityba. Pakuočių pramonė, kuri nukentėjo nuo savo sėkmės, suvartoja beveik 40 proc. plastiko, kurio didžioji dalis naudojama maisto pakavimui. Prancūzijoje kasmet namų ūkio ir maisto pakuotėse sunaudojama daugiau kaip 1 mln. tonų plastikų ir jie pateikiami rinkai. Deja, dauguma šių plastikų naudojami tik pradinei jų funkcijai (pvz., kumpio padėklui) ir nėra pakartotinai naudojami ar perdirbami. Pavyzdžiui, 44 proc. Prancūzijos plastiko atliekų sudeginama, o 34 proc. – palaidota sąvartynuose. Tik 22 % perdirbama, daugiausia PET buteliai. Mažas šių vartojimo produktų perdirbimo lygis susijęs su tuo, kad perdirbami tik iš kitų izoliuoti plastikai. Pavyzdžiui, dėl kelių procentų PP masės PET tūrio neįmanoma perdirbti PET. Todėl veiksmingas buitinių plastikų rūšiavimas yra labai svarbus siekiant užtikrinti šių medžiagų vertės grandinę. Tačiau didžiąją dalį plastikinių pakuočių sudaro koekstruzijos arba laminuoti daugiasluoksniai sluoksniai, naudojantys skirtingų rūšių dervą, kurių kiekviena suteikia vieną ar daugiau specifinių savybių. Antroji perdirbimo alternatyva yra biologiškai skaidžių, net kompostuojamų pakuočių naudojimas trumpalaikiam naudojimui, žiedinės ekonomikos koncepcijoje ir suteikiant galimybę išvengti daugiasluoksnių pakuočių sunkumų. Iki šiol nėra veiksmingų perdirbamų ar kompostuojamų maisto pakuočių. Todėl, siekiant tvaraus vystymosi, būtina skubiai sukurti ekologiškai atsakingas maisto pakavimo medžiagas, kurios būtų perdirbamos arba kompostuojamos, arba ir viena, ir kita. Normandijos regionas, kuriame dalyvauja akademiniai ir pramoniniai subjektai, apimantys visą atitinkamą vertės grandinę (naujų medžiagų formavimas ir sudėtinių dalių kūrimas, pagamintų produktų diegimas, perdirbimas ir (arba) kompostavimas), yra ideali vieta plėtoti šį naują sektorių, kuriame kuriamos darbo vietos, kartu gerinant ekologinį produktų projektavimą ir tvarų žaliavų valdymą. Dabartiniai visuomenės uždaviniai, tokie kaip išteklių trūkumas ir medžiagų gyvavimo ciklo pabaigos valdymas, turi padaryti medžiagų iš atsinaujinančių išteklių kūrimą prioritetiniu mokslinių tyrimų prioritetu sprendžiant teritorinius uždavinius, susijusius su perėjimu ir tvariu vystymusi. REACT projekte dalyvauja pakuočių gamintojas (B+K), technologijų tiekėjas (politechnikos), trys mokslinių tyrimų laboratorijos (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ir ISPA), pramoninis techninis centras (IPC) ir CRT (Praxens). Projektas padės sukurti 10 tiesioginių darbo vietų nuo projekto pabaigos ir keletą dešimčių maždaug 3/5 metų. Reagavimas bus bandomasis projektas, kuriuo siekiama sukurti regioninį sektorių, kuris būtų dubliuojamas nacionaliniu ir (arba) Europos lygmeniu. Dėl Normano sektoriaus dubliavimosi nacionaliniu lygmeniu išmetamo CO2 kiekis gali sumažėti maždaug 1,7 Mt per metus. (Lithuanian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Unikalios plastiko savybės paaiškina jų naudojimo maisto pakuotėse mastą. Jie yra lengvi, užtikrinantys mažesnes transporto išlaidas ir mažesnį CO2 išmetimą. Jie yra skaidrūs ir nestandartiniai, siūlantys neprilygstamas rinkodaros galimybes. Bet visų pirma, dėl savo barjerinio poveikio jie apsaugo maisto produktus nuo deguonies ir vandens, kurie gali greitai pakeisti jų kokybę ar net padaryti juos nesaugiais vartoti. Taigi plastiko naudojimas pakuotėse atliko svarbų vaidmenį mažinant maisto švaistymą, mažinant sveikatos problemas, susijusias su prekyba maisto produktais, ir kovojant su badu ir prasta mityba. Pakuočių pramonė, kuri nukentėjo nuo savo sėkmės, suvartoja beveik 40 proc. plastiko, kurio didžioji dalis naudojama maisto pakavimui. Prancūzijoje kasmet namų ūkio ir maisto pakuotėse sunaudojama daugiau kaip 1 mln. tonų plastikų ir jie pateikiami rinkai. Deja, dauguma šių plastikų naudojami tik pradinei jų funkcijai (pvz., kumpio padėklui) ir nėra pakartotinai naudojami ar perdirbami. Pavyzdžiui, 44 proc. Prancūzijos plastiko atliekų sudeginama, o 34 proc. – palaidota sąvartynuose. Tik 22 % perdirbama, daugiausia PET buteliai. Mažas šių vartojimo produktų perdirbimo lygis susijęs su tuo, kad perdirbami tik iš kitų izoliuoti plastikai. Pavyzdžiui, dėl kelių procentų PP masės PET tūrio neįmanoma perdirbti PET. Todėl veiksmingas buitinių plastikų rūšiavimas yra labai svarbus siekiant užtikrinti šių medžiagų vertės grandinę. Tačiau didžiąją dalį plastikinių pakuočių sudaro koekstruzijos arba laminuoti daugiasluoksniai sluoksniai, naudojantys skirtingų rūšių dervą, kurių kiekviena suteikia vieną ar daugiau specifinių savybių. Antroji perdirbimo alternatyva yra biologiškai skaidžių, net kompostuojamų pakuočių naudojimas trumpalaikiam naudojimui, žiedinės ekonomikos koncepcijoje ir suteikiant galimybę išvengti daugiasluoksnių pakuočių sunkumų. Iki šiol nėra veiksmingų perdirbamų ar kompostuojamų maisto pakuočių. Todėl, siekiant tvaraus vystymosi, būtina skubiai sukurti ekologiškai atsakingas maisto pakavimo medžiagas, kurios būtų perdirbamos arba kompostuojamos, arba ir viena, ir kita. Normandijos regionas, kuriame dalyvauja akademiniai ir pramoniniai subjektai, apimantys visą atitinkamą vertės grandinę (naujų medžiagų formavimas ir sudėtinių dalių kūrimas, pagamintų produktų diegimas, perdirbimas ir (arba) kompostavimas), yra ideali vieta plėtoti šį naują sektorių, kuriame kuriamos darbo vietos, kartu gerinant ekologinį produktų projektavimą ir tvarų žaliavų valdymą. Dabartiniai visuomenės uždaviniai, tokie kaip išteklių trūkumas ir medžiagų gyvavimo ciklo pabaigos valdymas, turi padaryti medžiagų iš atsinaujinančių išteklių kūrimą prioritetiniu mokslinių tyrimų prioritetu sprendžiant teritorinius uždavinius, susijusius su perėjimu ir tvariu vystymusi. REACT projekte dalyvauja pakuočių gamintojas (B+K), technologijų tiekėjas (politechnikos), trys mokslinių tyrimų laboratorijos (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ir ISPA), pramoninis techninis centras (IPC) ir CRT (Praxens). Projektas padės sukurti 10 tiesioginių darbo vietų nuo projekto pabaigos ir keletą dešimčių maždaug 3/5 metų. Reagavimas bus bandomasis projektas, kuriuo siekiama sukurti regioninį sektorių, kuris būtų dubliuojamas nacionaliniu ir (arba) Europos lygmeniu. Dėl Normano sektoriaus dubliavimosi nacionaliniu lygmeniu išmetamo CO2 kiekis gali sumažėti maždaug 1,7 Mt per metus. (Lithuanian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Unikalios plastiko savybės paaiškina jų naudojimo maisto pakuotėse mastą. Jie yra lengvi, užtikrinantys mažesnes transporto išlaidas ir mažesnį CO2 išmetimą. Jie yra skaidrūs ir nestandartiniai, siūlantys neprilygstamas rinkodaros galimybes. Bet visų pirma, dėl savo barjerinio poveikio jie apsaugo maisto produktus nuo deguonies ir vandens, kurie gali greitai pakeisti jų kokybę ar net padaryti juos nesaugiais vartoti. Taigi plastiko naudojimas pakuotėse atliko svarbų vaidmenį mažinant maisto švaistymą, mažinant sveikatos problemas, susijusias su prekyba maisto produktais, ir kovojant su badu ir prasta mityba. Pakuočių pramonė, kuri nukentėjo nuo savo sėkmės, suvartoja beveik 40 proc. plastiko, kurio didžioji dalis naudojama maisto pakavimui. Prancūzijoje kasmet namų ūkio ir maisto pakuotėse sunaudojama daugiau kaip 1 mln. tonų plastikų ir jie pateikiami rinkai. Deja, dauguma šių plastikų naudojami tik pradinei jų funkcijai (pvz., kumpio padėklui) ir nėra pakartotinai naudojami ar perdirbami. Pavyzdžiui, 44 proc. Prancūzijos plastiko atliekų sudeginama, o 34 proc. – palaidota sąvartynuose. Tik 22 % perdirbama, daugiausia PET buteliai. Mažas šių vartojimo produktų perdirbimo lygis susijęs su tuo, kad perdirbami tik iš kitų izoliuoti plastikai. Pavyzdžiui, dėl kelių procentų PP masės PET tūrio neįmanoma perdirbti PET. Todėl veiksmingas buitinių plastikų rūšiavimas yra labai svarbus siekiant užtikrinti šių medžiagų vertės grandinę. Tačiau didžiąją dalį plastikinių pakuočių sudaro koekstruzijos arba laminuoti daugiasluoksniai sluoksniai, naudojantys skirtingų rūšių dervą, kurių kiekviena suteikia vieną ar daugiau specifinių savybių. Antroji perdirbimo alternatyva yra biologiškai skaidžių, net kompostuojamų pakuočių naudojimas trumpalaikiam naudojimui, žiedinės ekonomikos koncepcijoje ir suteikiant galimybę išvengti daugiasluoksnių pakuočių sunkumų. Iki šiol nėra veiksmingų perdirbamų ar kompostuojamų maisto pakuočių. Todėl, siekiant tvaraus vystymosi, būtina skubiai sukurti ekologiškai atsakingas maisto pakavimo medžiagas, kurios būtų perdirbamos arba kompostuojamos, arba ir viena, ir kita. Normandijos regionas, kuriame dalyvauja akademiniai ir pramoniniai subjektai, apimantys visą atitinkamą vertės grandinę (naujų medžiagų formavimas ir sudėtinių dalių kūrimas, pagamintų produktų diegimas, perdirbimas ir (arba) kompostavimas), yra ideali vieta plėtoti šį naują sektorių, kuriame kuriamos darbo vietos, kartu gerinant ekologinį produktų projektavimą ir tvarų žaliavų valdymą. Dabartiniai visuomenės uždaviniai, tokie kaip išteklių trūkumas ir medžiagų gyvavimo ciklo pabaigos valdymas, turi padaryti medžiagų iš atsinaujinančių išteklių kūrimą prioritetiniu mokslinių tyrimų prioritetu sprendžiant teritorinius uždavinius, susijusius su perėjimu ir tvariu vystymusi. REACT projekte dalyvauja pakuočių gamintojas (B+K), technologijų tiekėjas (politechnikos), trys mokslinių tyrimų laboratorijos (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ir ISPA), pramoninis techninis centras (IPC) ir CRT (Praxens). Projektas padės sukurti 10 tiesioginių darbo vietų nuo projekto pabaigos ir keletą dešimčių maždaug 3/5 metų. Reagavimas bus bandomasis projektas, kuriuo siekiama sukurti regioninį sektorių, kuris būtų dubliuojamas nacionaliniu ir (arba) Europos lygmeniu. Dėl Normano sektoriaus dubliavimosi nacionaliniu lygmeniu išmetamo CO2 kiekis gali sumažėti maždaug 1,7 Mt per metus. (Lithuanian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Jedinstvena svojstva plastike objašnjavaju opseg njezine upotrebe u prehrambenoj ambalaži. One su lagane i osiguravaju niže troškove prijevoza i niže emisije CO2. Oni su transparentni i prilagođeni, nude neusporedive marketinške mogućnosti. No, prije svega, zbog svog učinka barijere, štite hranu od kisika i vode, što može brzo promijeniti njihovu kvalitetu ili ih čak učiniti nesigurnima za potrošnju. Upotreba plastike u ambalaži stoga je imala važnu ulogu u smanjenju rasipanja hrane, suzbijanju zdravstvenih problema povezanih s trgovinom hranom i borbi protiv gladi i pothranjenosti. Ambalažna industrija, koja je bila žrtva svog uspjeha, troši gotovo 40 % plastike, od kojih se većina koristi za pakiranje hrane. U Francuskoj se svake godine više od milijun tona plastike upotrebljava i stavlja na tržište u kućanskoj i prehrambenoj ambalaži. Nažalost, većina tih plastičnih masa upotrebljava se samo za svoju početnu funkciju (npr. pladanj za šunku) i ne smije se ponovno upotrijebiti niti reciklirati. Na primjer, 44 % francuskog plastičnog otpada spaljuje se, a 34 % je pokopano na odlagalištima. Reciklira se samo 22 %, uglavnom PET boce. Niska stopa recikliranja tih potrošačkih proizvoda povezana je s činjenicom da se može reciklirati samo plastika izolirana od drugih. Na primjer, nekoliko posto mase PP-a u volumenu PET-a onemogućuje recikliranje PET-a. Zbog toga je učinkovito razvrstavanje plastike za kućanstvo ključno za osiguravanje vrijednosnog lanca tih materijala. Međutim, velika većina plastične ambalaže sastoji se od koekstrudiranih ili laminiranih višeslojnih materijala koji upotrebljavaju različite vrste smole, pri čemu svaka ima jedno ili više specifičnih svojstava. Druga je alternativa recikliranju uporaba biorazgradive ambalaže, čak i ambalaže koja se može kompostirati za kratkotrajne primjene, u konceptu kružnog gospodarstva i s mogućnošću izbjegavanja poteškoća višeslojne ambalaže. Do danas ne postoji učinkovita ambalaža za hranu koja se može reciklirati ili kompostirati. Stoga je u interesu održivog razvoja hitno potrebno osmisliti ekološki odgovorne prehrambene materijale za pakiranje koji se mogu reciklirati ili kompostirati, ili oboje. Regija Normandije, uz prisutnost akademskih i industrijskih aktera koji pokrivaju cijeli lanac vrijednosti (oblikovanje i spajanje novih materijala, provedba proizvedenih proizvoda, recikliranje i/ili kompostiranje), čini se idealnom za razvoj tog novog sektora koji otvara radna mjesta, uz istodobno poboljšanje ekološkog dizajna proizvoda i održivog upravljanja sirovinama. Trenutačni društveni izazovi, kao što su nedostatak resursa i upravljanje krajem životnog vijeka materijala, moraju razvoj materijala iz obnovljivih izvora učiniti prioritetnim istraživačkim prioritetom u središtu teritorijalnih izazova za tranzicije i održivi razvoj. Projekt REACT okuplja proizvođača ambalaže (B+K), dobavljača tehnologije (politehnike), tri istraživačka laboratorija (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA i ISPA), industrijskog tehničkog centra (IPC) i CRT-a (Praxens). Projekt će dovesti do stvaranja 10 izravnih radnih mjesta s kraja projekta i nekoliko desetaka oko 3/5 godina. REACT će biti pilot-projekt za stvaranje regionalnog sektora koji će se udvostručiti na nacionalnoj/europskoj razini. Udvostručavanje normanskog sektora na nacionalnoj razini moglo bi dovesti do smanjenja emisija CO2 za oko 1,7 Mt godišnje. (Croatian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Jedinstvena svojstva plastike objašnjavaju opseg njezine upotrebe u prehrambenoj ambalaži. One su lagane i osiguravaju niže troškove prijevoza i niže emisije CO2. Oni su transparentni i prilagođeni, nude neusporedive marketinške mogućnosti. No, prije svega, zbog svog učinka barijere, štite hranu od kisika i vode, što može brzo promijeniti njihovu kvalitetu ili ih čak učiniti nesigurnima za potrošnju. Upotreba plastike u ambalaži stoga je imala važnu ulogu u smanjenju rasipanja hrane, suzbijanju zdravstvenih problema povezanih s trgovinom hranom i borbi protiv gladi i pothranjenosti. Ambalažna industrija, koja je bila žrtva svog uspjeha, troši gotovo 40 % plastike, od kojih se većina koristi za pakiranje hrane. U Francuskoj se svake godine više od milijun tona plastike upotrebljava i stavlja na tržište u kućanskoj i prehrambenoj ambalaži. Nažalost, većina tih plastičnih masa upotrebljava se samo za svoju početnu funkciju (npr. pladanj za šunku) i ne smije se ponovno upotrijebiti niti reciklirati. Na primjer, 44 % francuskog plastičnog otpada spaljuje se, a 34 % je pokopano na odlagalištima. Reciklira se samo 22 %, uglavnom PET boce. Niska stopa recikliranja tih potrošačkih proizvoda povezana je s činjenicom da se može reciklirati samo plastika izolirana od drugih. Na primjer, nekoliko posto mase PP-a u volumenu PET-a onemogućuje recikliranje PET-a. Zbog toga je učinkovito razvrstavanje plastike za kućanstvo ključno za osiguravanje vrijednosnog lanca tih materijala. Međutim, velika većina plastične ambalaže sastoji se od koekstrudiranih ili laminiranih višeslojnih materijala koji upotrebljavaju različite vrste smole, pri čemu svaka ima jedno ili više specifičnih svojstava. Druga je alternativa recikliranju uporaba biorazgradive ambalaže, čak i ambalaže koja se može kompostirati za kratkotrajne primjene, u konceptu kružnog gospodarstva i s mogućnošću izbjegavanja poteškoća višeslojne ambalaže. Do danas ne postoji učinkovita ambalaža za hranu koja se može reciklirati ili kompostirati. Stoga je u interesu održivog razvoja hitno potrebno osmisliti ekološki odgovorne prehrambene materijale za pakiranje koji se mogu reciklirati ili kompostirati, ili oboje. Regija Normandije, uz prisutnost akademskih i industrijskih aktera koji pokrivaju cijeli lanac vrijednosti (oblikovanje i spajanje novih materijala, provedba proizvedenih proizvoda, recikliranje i/ili kompostiranje), čini se idealnom za razvoj tog novog sektora koji otvara radna mjesta, uz istodobno poboljšanje ekološkog dizajna proizvoda i održivog upravljanja sirovinama. Trenutačni društveni izazovi, kao što su nedostatak resursa i upravljanje krajem životnog vijeka materijala, moraju razvoj materijala iz obnovljivih izvora učiniti prioritetnim istraživačkim prioritetom u središtu teritorijalnih izazova za tranzicije i održivi razvoj. Projekt REACT okuplja proizvođača ambalaže (B+K), dobavljača tehnologije (politehnike), tri istraživačka laboratorija (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA i ISPA), industrijskog tehničkog centra (IPC) i CRT-a (Praxens). Projekt će dovesti do stvaranja 10 izravnih radnih mjesta s kraja projekta i nekoliko desetaka oko 3/5 godina. REACT će biti pilot-projekt za stvaranje regionalnog sektora koji će se udvostručiti na nacionalnoj/europskoj razini. Udvostručavanje normanskog sektora na nacionalnoj razini moglo bi dovesti do smanjenja emisija CO2 za oko 1,7 Mt godišnje. (Croatian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Jedinstvena svojstva plastike objašnjavaju opseg njezine upotrebe u prehrambenoj ambalaži. One su lagane i osiguravaju niže troškove prijevoza i niže emisije CO2. Oni su transparentni i prilagođeni, nude neusporedive marketinške mogućnosti. No, prije svega, zbog svog učinka barijere, štite hranu od kisika i vode, što može brzo promijeniti njihovu kvalitetu ili ih čak učiniti nesigurnima za potrošnju. Upotreba plastike u ambalaži stoga je imala važnu ulogu u smanjenju rasipanja hrane, suzbijanju zdravstvenih problema povezanih s trgovinom hranom i borbi protiv gladi i pothranjenosti. Ambalažna industrija, koja je bila žrtva svog uspjeha, troši gotovo 40 % plastike, od kojih se većina koristi za pakiranje hrane. U Francuskoj se svake godine više od milijun tona plastike upotrebljava i stavlja na tržište u kućanskoj i prehrambenoj ambalaži. Nažalost, većina tih plastičnih masa upotrebljava se samo za svoju početnu funkciju (npr. pladanj za šunku) i ne smije se ponovno upotrijebiti niti reciklirati. Na primjer, 44 % francuskog plastičnog otpada spaljuje se, a 34 % je pokopano na odlagalištima. Reciklira se samo 22 %, uglavnom PET boce. Niska stopa recikliranja tih potrošačkih proizvoda povezana je s činjenicom da se može reciklirati samo plastika izolirana od drugih. Na primjer, nekoliko posto mase PP-a u volumenu PET-a onemogućuje recikliranje PET-a. Zbog toga je učinkovito razvrstavanje plastike za kućanstvo ključno za osiguravanje vrijednosnog lanca tih materijala. Međutim, velika većina plastične ambalaže sastoji se od koekstrudiranih ili laminiranih višeslojnih materijala koji upotrebljavaju različite vrste smole, pri čemu svaka ima jedno ili više specifičnih svojstava. Druga je alternativa recikliranju uporaba biorazgradive ambalaže, čak i ambalaže koja se može kompostirati za kratkotrajne primjene, u konceptu kružnog gospodarstva i s mogućnošću izbjegavanja poteškoća višeslojne ambalaže. Do danas ne postoji učinkovita ambalaža za hranu koja se može reciklirati ili kompostirati. Stoga je u interesu održivog razvoja hitno potrebno osmisliti ekološki odgovorne prehrambene materijale za pakiranje koji se mogu reciklirati ili kompostirati, ili oboje. Regija Normandije, uz prisutnost akademskih i industrijskih aktera koji pokrivaju cijeli lanac vrijednosti (oblikovanje i spajanje novih materijala, provedba proizvedenih proizvoda, recikliranje i/ili kompostiranje), čini se idealnom za razvoj tog novog sektora koji otvara radna mjesta, uz istodobno poboljšanje ekološkog dizajna proizvoda i održivog upravljanja sirovinama. Trenutačni društveni izazovi, kao što su nedostatak resursa i upravljanje krajem životnog vijeka materijala, moraju razvoj materijala iz obnovljivih izvora učiniti prioritetnim istraživačkim prioritetom u središtu teritorijalnih izazova za tranzicije i održivi razvoj. Projekt REACT okuplja proizvođača ambalaže (B+K), dobavljača tehnologije (politehnike), tri istraživačka laboratorija (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA i ISPA), industrijskog tehničkog centra (IPC) i CRT-a (Praxens). Projekt će dovesti do stvaranja 10 izravnih radnih mjesta s kraja projekta i nekoliko desetaka oko 3/5 godina. REACT će biti pilot-projekt za stvaranje regionalnog sektora koji će se udvostručiti na nacionalnoj/europskoj razini. Udvostručavanje normanskog sektora na nacionalnoj razini moglo bi dovesti do smanjenja emisija CO2 za oko 1,7 Mt godišnje. (Croatian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Οι μοναδικές ιδιότητες των πλαστικών εξηγούν την έκταση της χρήσης τους στη συσκευασία τροφίμων. Είναι ελαφρές και εξασφαλίζουν χαμηλότερο κόστος μεταφοράς και χαμηλότερες εκπομπές CO2. Είναι διαφανής και προσαρμόσιμη, προσφέροντας απαράμιλλη ευκαιρίες μάρκετινγκ. Αλλά πάνω απ’ όλα, λόγω του φραγμού τους, προστατεύουν τα τρόφιμα από το οξυγόνο και το νερό, τα οποία μπορούν γρήγορα να αλλάξουν την ποιότητά τους ή ακόμη και να τα καταστήσουν μη ασφαλή για κατανάλωση. Έτσι, η χρήση πλαστικών στις συσκευασίες διαδραμάτισε σημαντικό ρόλο στη μείωση της σπατάλης τροφίμων, στον περιορισμό των προβλημάτων υγείας που σχετίζονται με το εμπόριο τροφίμων και στην καταπολέμηση του λιμού και του υποσιτισμού. Η βιομηχανία συσκευασίας, η οποία υπήρξε θύμα της επιτυχίας της, καταναλώνει σχεδόν το 40 % των πλαστικών, η πλειονότητα των οποίων χρησιμοποιείται για τη συσκευασία τροφίμων. Στη Γαλλία, πάνω από 1 εκατομμύριο τόνοι πλαστικών χρησιμοποιούνται και διατίθενται στην αγορά σε οικιακές συσκευασίες και συσκευασίες τροφίμων κάθε χρόνο. Δυστυχώς, πολλά από αυτά τα πλαστικά χρησιμοποιούνται μόνο για την αρχική τους λειτουργία (π.χ. δίσκος ζαμπόν) και δεν επαναχρησιμοποιούνται ούτε ανακυκλώνονται. Για παράδειγμα, το 44 % των γαλλικών πλαστικών αποβλήτων αποτεφρώνεται και το 34 % είναι θαμμένο σε χώρους υγειονομικής ταφής. Μόνο 22 % ανακυκλώνονται, κυρίως φιάλες PET.Το χαμηλό ποσοστό ανακύκλωσης αυτών των καταναλωτικών προϊόντων συνδέεται με το γεγονός ότι μόνο τα πλαστικά που έχουν απομονωθεί από άλλα είναι ανακυκλώσιμα. Για παράδειγμα, λίγο τοις εκατό κατά μάζα PP σε όγκο PET καθιστά αδύνατη την ανακύκλωση του PET. Αυτός είναι ο λόγος για τον οποίο η αποτελεσματική διαλογή των οικιακών πλαστικών είναι απαραίτητη για τη διασφάλιση της αξιακής αλυσίδας αυτών των υλικών. Ωστόσο, η συντριπτική πλειονότητα των πλαστικών συσκευασιών αποτελείται από πολυστρωματικά πολυστρώματα με συνδιέλαση ή πολυστρωματικά φύλλα που χρησιμοποιούν διαφορετικούς τύπους ρητίνης, καθένα από τα οποία παρέχει μία ή περισσότερες ειδικές ιδιότητες. Μια δεύτερη εναλλακτική λύση στην ανακύκλωση είναι η χρήση βιοαποδομήσιμων, ακόμη και λιπασματοποιήσιμων συσκευασιών για βραχύβιες εφαρμογές, στην έννοια της κυκλικής οικονομίας και με την ευκαιρία να αποφευχθεί η δυσκολία των πολυστρωματικών συσκευασιών. Μέχρι σήμερα, δεν υπάρχουν αποτελεσματικές ανακυκλώσιμες ή λιπασματοποιήσιμες συσκευασίες τροφίμων. Ως εκ τούτου, είναι επείγουσα, προς όφελος της αειφόρου ανάπτυξης, ο σχεδιασμός οικολογικά υπεύθυνων υλικών συσκευασίας τροφίμων που είναι ανακυκλώσιμα ή λιπασματοποιήσιμα, ή και τα δύο.Η περιφέρεια της Νορμανδίας, με την παρουσία ακαδημαϊκών και βιομηχανικών παραγόντων που καλύπτουν ολόκληρη την αλυσίδα αξίας (δημιουργία και σύνθεση νέων υλικών, εφαρμογή μεταποιημένων προϊόντων, ανακύκλωση ή/και λιπασματοποίηση), φαίνεται ότι βρίσκεται στην ιδανική θέση για την ανάπτυξη αυτού του νέου τομέα που δημιουργεί θέσεις εργασίας, βελτιώνοντας παράλληλα τον οικολογικό σχεδιασμό των προϊόντων και τη βιώσιμη διαχείριση των πρώτων υλών. Οι τρέχουσες κοινωνικές προκλήσεις, όπως η έλλειψη πόρων και η διαχείριση του τέλους ζωής των υλικών, πρέπει να καταστήσουν την ανάπτυξη υλικών από ανανεώσιμες πηγές προτεραιότητα στην έρευνα στο επίκεντρο των εδαφικών προκλήσεων για τις μεταβάσεις και τη βιώσιμη ανάπτυξη. Το έργο REACT συγκεντρώνει έναν κατασκευαστή συσκευασίας (B+K), έναν προμηθευτή τεχνολογίας (polytechs), τρία ερευνητικά εργαστήρια (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA και ISPA), ένα βιομηχανικό τεχνικό κέντρο (IPC) και ένα CRT (Praxens). Το έργο θα οδηγήσει στη δημιουργία 10 άμεσων θέσεων εργασίας από το τέλος του έργου και αρκετές δεκάδες περίπου 3/5 χρόνια. Το REACT θα είναι ένα πιλοτικό σχέδιο για τη δημιουργία ενός περιφερειακού τομέα που θα αναπαραχθεί σε εθνικό/ευρωπαϊκό επίπεδο. Η αλληλεπικάλυψη του νορμανδικού τομέα σε εθνικό επίπεδο μπορεί να οδηγήσει σε μείωση των εκπομπών CO2 κατά περίπου 1,7 εκατ. τόνους ετησίως. (Greek) | |||||||||||||||
| Property / summary: Οι μοναδικές ιδιότητες των πλαστικών εξηγούν την έκταση της χρήσης τους στη συσκευασία τροφίμων. Είναι ελαφρές και εξασφαλίζουν χαμηλότερο κόστος μεταφοράς και χαμηλότερες εκπομπές CO2. Είναι διαφανής και προσαρμόσιμη, προσφέροντας απαράμιλλη ευκαιρίες μάρκετινγκ. Αλλά πάνω απ’ όλα, λόγω του φραγμού τους, προστατεύουν τα τρόφιμα από το οξυγόνο και το νερό, τα οποία μπορούν γρήγορα να αλλάξουν την ποιότητά τους ή ακόμη και να τα καταστήσουν μη ασφαλή για κατανάλωση. Έτσι, η χρήση πλαστικών στις συσκευασίες διαδραμάτισε σημαντικό ρόλο στη μείωση της σπατάλης τροφίμων, στον περιορισμό των προβλημάτων υγείας που σχετίζονται με το εμπόριο τροφίμων και στην καταπολέμηση του λιμού και του υποσιτισμού. Η βιομηχανία συσκευασίας, η οποία υπήρξε θύμα της επιτυχίας της, καταναλώνει σχεδόν το 40 % των πλαστικών, η πλειονότητα των οποίων χρησιμοποιείται για τη συσκευασία τροφίμων. Στη Γαλλία, πάνω από 1 εκατομμύριο τόνοι πλαστικών χρησιμοποιούνται και διατίθενται στην αγορά σε οικιακές συσκευασίες και συσκευασίες τροφίμων κάθε χρόνο. Δυστυχώς, πολλά από αυτά τα πλαστικά χρησιμοποιούνται μόνο για την αρχική τους λειτουργία (π.χ. δίσκος ζαμπόν) και δεν επαναχρησιμοποιούνται ούτε ανακυκλώνονται. Για παράδειγμα, το 44 % των γαλλικών πλαστικών αποβλήτων αποτεφρώνεται και το 34 % είναι θαμμένο σε χώρους υγειονομικής ταφής. Μόνο 22 % ανακυκλώνονται, κυρίως φιάλες PET.Το χαμηλό ποσοστό ανακύκλωσης αυτών των καταναλωτικών προϊόντων συνδέεται με το γεγονός ότι μόνο τα πλαστικά που έχουν απομονωθεί από άλλα είναι ανακυκλώσιμα. Για παράδειγμα, λίγο τοις εκατό κατά μάζα PP σε όγκο PET καθιστά αδύνατη την ανακύκλωση του PET. Αυτός είναι ο λόγος για τον οποίο η αποτελεσματική διαλογή των οικιακών πλαστικών είναι απαραίτητη για τη διασφάλιση της αξιακής αλυσίδας αυτών των υλικών. Ωστόσο, η συντριπτική πλειονότητα των πλαστικών συσκευασιών αποτελείται από πολυστρωματικά πολυστρώματα με συνδιέλαση ή πολυστρωματικά φύλλα που χρησιμοποιούν διαφορετικούς τύπους ρητίνης, καθένα από τα οποία παρέχει μία ή περισσότερες ειδικές ιδιότητες. Μια δεύτερη εναλλακτική λύση στην ανακύκλωση είναι η χρήση βιοαποδομήσιμων, ακόμη και λιπασματοποιήσιμων συσκευασιών για βραχύβιες εφαρμογές, στην έννοια της κυκλικής οικονομίας και με την ευκαιρία να αποφευχθεί η δυσκολία των πολυστρωματικών συσκευασιών. Μέχρι σήμερα, δεν υπάρχουν αποτελεσματικές ανακυκλώσιμες ή λιπασματοποιήσιμες συσκευασίες τροφίμων. Ως εκ τούτου, είναι επείγουσα, προς όφελος της αειφόρου ανάπτυξης, ο σχεδιασμός οικολογικά υπεύθυνων υλικών συσκευασίας τροφίμων που είναι ανακυκλώσιμα ή λιπασματοποιήσιμα, ή και τα δύο.Η περιφέρεια της Νορμανδίας, με την παρουσία ακαδημαϊκών και βιομηχανικών παραγόντων που καλύπτουν ολόκληρη την αλυσίδα αξίας (δημιουργία και σύνθεση νέων υλικών, εφαρμογή μεταποιημένων προϊόντων, ανακύκλωση ή/και λιπασματοποίηση), φαίνεται ότι βρίσκεται στην ιδανική θέση για την ανάπτυξη αυτού του νέου τομέα που δημιουργεί θέσεις εργασίας, βελτιώνοντας παράλληλα τον οικολογικό σχεδιασμό των προϊόντων και τη βιώσιμη διαχείριση των πρώτων υλών. Οι τρέχουσες κοινωνικές προκλήσεις, όπως η έλλειψη πόρων και η διαχείριση του τέλους ζωής των υλικών, πρέπει να καταστήσουν την ανάπτυξη υλικών από ανανεώσιμες πηγές προτεραιότητα στην έρευνα στο επίκεντρο των εδαφικών προκλήσεων για τις μεταβάσεις και τη βιώσιμη ανάπτυξη. Το έργο REACT συγκεντρώνει έναν κατασκευαστή συσκευασίας (B+K), έναν προμηθευτή τεχνολογίας (polytechs), τρία ερευνητικά εργαστήρια (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA και ISPA), ένα βιομηχανικό τεχνικό κέντρο (IPC) και ένα CRT (Praxens). Το έργο θα οδηγήσει στη δημιουργία 10 άμεσων θέσεων εργασίας από το τέλος του έργου και αρκετές δεκάδες περίπου 3/5 χρόνια. Το REACT θα είναι ένα πιλοτικό σχέδιο για τη δημιουργία ενός περιφερειακού τομέα που θα αναπαραχθεί σε εθνικό/ευρωπαϊκό επίπεδο. Η αλληλεπικάλυψη του νορμανδικού τομέα σε εθνικό επίπεδο μπορεί να οδηγήσει σε μείωση των εκπομπών CO2 κατά περίπου 1,7 εκατ. τόνους ετησίως. (Greek) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Οι μοναδικές ιδιότητες των πλαστικών εξηγούν την έκταση της χρήσης τους στη συσκευασία τροφίμων. Είναι ελαφρές και εξασφαλίζουν χαμηλότερο κόστος μεταφοράς και χαμηλότερες εκπομπές CO2. Είναι διαφανής και προσαρμόσιμη, προσφέροντας απαράμιλλη ευκαιρίες μάρκετινγκ. Αλλά πάνω απ’ όλα, λόγω του φραγμού τους, προστατεύουν τα τρόφιμα από το οξυγόνο και το νερό, τα οποία μπορούν γρήγορα να αλλάξουν την ποιότητά τους ή ακόμη και να τα καταστήσουν μη ασφαλή για κατανάλωση. Έτσι, η χρήση πλαστικών στις συσκευασίες διαδραμάτισε σημαντικό ρόλο στη μείωση της σπατάλης τροφίμων, στον περιορισμό των προβλημάτων υγείας που σχετίζονται με το εμπόριο τροφίμων και στην καταπολέμηση του λιμού και του υποσιτισμού. Η βιομηχανία συσκευασίας, η οποία υπήρξε θύμα της επιτυχίας της, καταναλώνει σχεδόν το 40 % των πλαστικών, η πλειονότητα των οποίων χρησιμοποιείται για τη συσκευασία τροφίμων. Στη Γαλλία, πάνω από 1 εκατομμύριο τόνοι πλαστικών χρησιμοποιούνται και διατίθενται στην αγορά σε οικιακές συσκευασίες και συσκευασίες τροφίμων κάθε χρόνο. Δυστυχώς, πολλά από αυτά τα πλαστικά χρησιμοποιούνται μόνο για την αρχική τους λειτουργία (π.χ. δίσκος ζαμπόν) και δεν επαναχρησιμοποιούνται ούτε ανακυκλώνονται. Για παράδειγμα, το 44 % των γαλλικών πλαστικών αποβλήτων αποτεφρώνεται και το 34 % είναι θαμμένο σε χώρους υγειονομικής ταφής. Μόνο 22 % ανακυκλώνονται, κυρίως φιάλες PET.Το χαμηλό ποσοστό ανακύκλωσης αυτών των καταναλωτικών προϊόντων συνδέεται με το γεγονός ότι μόνο τα πλαστικά που έχουν απομονωθεί από άλλα είναι ανακυκλώσιμα. Για παράδειγμα, λίγο τοις εκατό κατά μάζα PP σε όγκο PET καθιστά αδύνατη την ανακύκλωση του PET. Αυτός είναι ο λόγος για τον οποίο η αποτελεσματική διαλογή των οικιακών πλαστικών είναι απαραίτητη για τη διασφάλιση της αξιακής αλυσίδας αυτών των υλικών. Ωστόσο, η συντριπτική πλειονότητα των πλαστικών συσκευασιών αποτελείται από πολυστρωματικά πολυστρώματα με συνδιέλαση ή πολυστρωματικά φύλλα που χρησιμοποιούν διαφορετικούς τύπους ρητίνης, καθένα από τα οποία παρέχει μία ή περισσότερες ειδικές ιδιότητες. Μια δεύτερη εναλλακτική λύση στην ανακύκλωση είναι η χρήση βιοαποδομήσιμων, ακόμη και λιπασματοποιήσιμων συσκευασιών για βραχύβιες εφαρμογές, στην έννοια της κυκλικής οικονομίας και με την ευκαιρία να αποφευχθεί η δυσκολία των πολυστρωματικών συσκευασιών. Μέχρι σήμερα, δεν υπάρχουν αποτελεσματικές ανακυκλώσιμες ή λιπασματοποιήσιμες συσκευασίες τροφίμων. Ως εκ τούτου, είναι επείγουσα, προς όφελος της αειφόρου ανάπτυξης, ο σχεδιασμός οικολογικά υπεύθυνων υλικών συσκευασίας τροφίμων που είναι ανακυκλώσιμα ή λιπασματοποιήσιμα, ή και τα δύο.Η περιφέρεια της Νορμανδίας, με την παρουσία ακαδημαϊκών και βιομηχανικών παραγόντων που καλύπτουν ολόκληρη την αλυσίδα αξίας (δημιουργία και σύνθεση νέων υλικών, εφαρμογή μεταποιημένων προϊόντων, ανακύκλωση ή/και λιπασματοποίηση), φαίνεται ότι βρίσκεται στην ιδανική θέση για την ανάπτυξη αυτού του νέου τομέα που δημιουργεί θέσεις εργασίας, βελτιώνοντας παράλληλα τον οικολογικό σχεδιασμό των προϊόντων και τη βιώσιμη διαχείριση των πρώτων υλών. Οι τρέχουσες κοινωνικές προκλήσεις, όπως η έλλειψη πόρων και η διαχείριση του τέλους ζωής των υλικών, πρέπει να καταστήσουν την ανάπτυξη υλικών από ανανεώσιμες πηγές προτεραιότητα στην έρευνα στο επίκεντρο των εδαφικών προκλήσεων για τις μεταβάσεις και τη βιώσιμη ανάπτυξη. Το έργο REACT συγκεντρώνει έναν κατασκευαστή συσκευασίας (B+K), έναν προμηθευτή τεχνολογίας (polytechs), τρία ερευνητικά εργαστήρια (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA και ISPA), ένα βιομηχανικό τεχνικό κέντρο (IPC) και ένα CRT (Praxens). Το έργο θα οδηγήσει στη δημιουργία 10 άμεσων θέσεων εργασίας από το τέλος του έργου και αρκετές δεκάδες περίπου 3/5 χρόνια. Το REACT θα είναι ένα πιλοτικό σχέδιο για τη δημιουργία ενός περιφερειακού τομέα που θα αναπαραχθεί σε εθνικό/ευρωπαϊκό επίπεδο. Η αλληλεπικάλυψη του νορμανδικού τομέα σε εθνικό επίπεδο μπορεί να οδηγήσει σε μείωση των εκπομπών CO2 κατά περίπου 1,7 εκατ. τόνους ετησίως. (Greek) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Jedinečné vlastnosti plastov vysvetľujú rozsah ich použitia v obaloch potravín. Sú ľahké, zabezpečujú nižšie náklady na dopravu a nižšie emisie CO2. Sú transparentné a na mieru tvarovateľné, ponúkajú bezkonkurenčné marketingové príležitosti. Ale predovšetkým kvôli ich bariérovému efektu chránia potraviny pred kyslíkom a vodou, ktoré môžu rýchlo zmeniť ich kvalitu alebo dokonca urobiť z nich nebezpečné pre konzumáciu. Používanie plastov v obaloch tak zohralo významnú úlohu pri znižovaní plytvania potravinami, obmedzovaní zdravotných problémov súvisiacich s obchodovaním s potravinami a boji proti hladomoru a podvýžive. Baliarenský priemysel, ktorý bol obeťou svojho úspechu, spotrebuje takmer 40 % plastov, z ktorých väčšina sa používa na balenie potravín. Vo Francúzsku sa každoročne používa viac ako 1 milión ton plastov a uvádza sa na trh v domácich obaloch a potravinových obaloch. Nanešťastie sa väčšina týchto plastov používa len pre svoju počiatočnú funkciu (napr. podnos na šunku) a nie je opätovne použitá ani recyklovaná. Napríklad 44 % francúzskeho plastového odpadu sa spaľuje a 34 % je pochovaných na skládkach. Iba 22 % sa recykluje, najmä PET fľaše.Nízka miera recyklácie týchto spotrebiteľských výrobkov súvisí so skutočnosťou, že recyklovateľné sú len plasty izolované od iných. Napríklad niekoľko percent hmotnosti PP v objeme PET znemožňuje recykláciu PET. Preto je účinné triedenie plastov v domácnosti nevyhnutné na zabezpečenie hodnotového reťazca týchto materiálov. Prevažná väčšina plastových obalov však pozostáva z koextrudovaných alebo laminovaných viacvrstvových vrstiev s použitím rôznych typov živice, z ktorých každý poskytuje jednu alebo viac špecifických vlastností. Druhou alternatívou recyklácie je používanie biologicky rozložiteľných, dokonca aj kompostovateľných obalov na krátkodobé použitie v koncepcii obehového hospodárstva a s možnosťou vyhnúť sa ťažkostiam s viacvrstvovými obalmi. Do dnešného dňa neexistujú účinné recyklovateľné alebo kompostovateľné potravinové obaly. Preto je v záujme trvalo udržateľného rozvoja naliehavo potrebné navrhnúť ekologicky zodpovedné potravinárske obalové materiály, ktoré sú recyklovateľné alebo kompostovateľné, alebo oboje. Normandijský región za prítomnosti akademických a priemyselných subjektov pokrývajúcich celý príslušný hodnotový reťazec (formulácia a zkladanie nových materiálov, zavádzanie vyrobených výrobkov, recyklácia a/alebo kompostovanie) sa javí ako ideálny na rozvoj tohto nového odvetvia, ktoré vytvára pracovné miesta a zároveň zlepšuje ekodizajn výrobkov a udržateľné hospodárenie so surovinami. Súčasné spoločenské výzvy, ako je nedostatok zdrojov a riadenie konca životnosti materiálov, musia urobiť z vývoja materiálov z obnoviteľných zdrojov prioritnú výskumnú prioritu v centre územných výziev pre prechody a trvalo udržateľný rozvoj. Projekt REACT spája výrobcu obalov (B+K), dodávateľa technológií (polytechnológie), tri výskumné laboratóriá (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA a ISPA), priemyselné technické centrum (IPC) a CRT (Praxens). Projekt povedie k vytvoreniu 10 priamych pracovných miest od konca projektu a niekoľko desiatok desiatok približne 3/5 rokov. Reakcia bude pilotným projektom na vytvorenie regionálneho sektora, ktorý sa zdvojí na vnútroštátnej/európskej úrovni. Duplicita normanského sektora na vnútroštátnej úrovni môže viesť k zníženiu emisií CO2 o približne 1,7 milióna ton ročne. (Slovak) | |||||||||||||||
| Property / summary: Jedinečné vlastnosti plastov vysvetľujú rozsah ich použitia v obaloch potravín. Sú ľahké, zabezpečujú nižšie náklady na dopravu a nižšie emisie CO2. Sú transparentné a na mieru tvarovateľné, ponúkajú bezkonkurenčné marketingové príležitosti. Ale predovšetkým kvôli ich bariérovému efektu chránia potraviny pred kyslíkom a vodou, ktoré môžu rýchlo zmeniť ich kvalitu alebo dokonca urobiť z nich nebezpečné pre konzumáciu. Používanie plastov v obaloch tak zohralo významnú úlohu pri znižovaní plytvania potravinami, obmedzovaní zdravotných problémov súvisiacich s obchodovaním s potravinami a boji proti hladomoru a podvýžive. Baliarenský priemysel, ktorý bol obeťou svojho úspechu, spotrebuje takmer 40 % plastov, z ktorých väčšina sa používa na balenie potravín. Vo Francúzsku sa každoročne používa viac ako 1 milión ton plastov a uvádza sa na trh v domácich obaloch a potravinových obaloch. Nanešťastie sa väčšina týchto plastov používa len pre svoju počiatočnú funkciu (napr. podnos na šunku) a nie je opätovne použitá ani recyklovaná. Napríklad 44 % francúzskeho plastového odpadu sa spaľuje a 34 % je pochovaných na skládkach. Iba 22 % sa recykluje, najmä PET fľaše.Nízka miera recyklácie týchto spotrebiteľských výrobkov súvisí so skutočnosťou, že recyklovateľné sú len plasty izolované od iných. Napríklad niekoľko percent hmotnosti PP v objeme PET znemožňuje recykláciu PET. Preto je účinné triedenie plastov v domácnosti nevyhnutné na zabezpečenie hodnotového reťazca týchto materiálov. Prevažná väčšina plastových obalov však pozostáva z koextrudovaných alebo laminovaných viacvrstvových vrstiev s použitím rôznych typov živice, z ktorých každý poskytuje jednu alebo viac špecifických vlastností. Druhou alternatívou recyklácie je používanie biologicky rozložiteľných, dokonca aj kompostovateľných obalov na krátkodobé použitie v koncepcii obehového hospodárstva a s možnosťou vyhnúť sa ťažkostiam s viacvrstvovými obalmi. Do dnešného dňa neexistujú účinné recyklovateľné alebo kompostovateľné potravinové obaly. Preto je v záujme trvalo udržateľného rozvoja naliehavo potrebné navrhnúť ekologicky zodpovedné potravinárske obalové materiály, ktoré sú recyklovateľné alebo kompostovateľné, alebo oboje. Normandijský región za prítomnosti akademických a priemyselných subjektov pokrývajúcich celý príslušný hodnotový reťazec (formulácia a zkladanie nových materiálov, zavádzanie vyrobených výrobkov, recyklácia a/alebo kompostovanie) sa javí ako ideálny na rozvoj tohto nového odvetvia, ktoré vytvára pracovné miesta a zároveň zlepšuje ekodizajn výrobkov a udržateľné hospodárenie so surovinami. Súčasné spoločenské výzvy, ako je nedostatok zdrojov a riadenie konca životnosti materiálov, musia urobiť z vývoja materiálov z obnoviteľných zdrojov prioritnú výskumnú prioritu v centre územných výziev pre prechody a trvalo udržateľný rozvoj. Projekt REACT spája výrobcu obalov (B+K), dodávateľa technológií (polytechnológie), tri výskumné laboratóriá (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA a ISPA), priemyselné technické centrum (IPC) a CRT (Praxens). Projekt povedie k vytvoreniu 10 priamych pracovných miest od konca projektu a niekoľko desiatok desiatok približne 3/5 rokov. Reakcia bude pilotným projektom na vytvorenie regionálneho sektora, ktorý sa zdvojí na vnútroštátnej/európskej úrovni. Duplicita normanského sektora na vnútroštátnej úrovni môže viesť k zníženiu emisií CO2 o približne 1,7 milióna ton ročne. (Slovak) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Jedinečné vlastnosti plastov vysvetľujú rozsah ich použitia v obaloch potravín. Sú ľahké, zabezpečujú nižšie náklady na dopravu a nižšie emisie CO2. Sú transparentné a na mieru tvarovateľné, ponúkajú bezkonkurenčné marketingové príležitosti. Ale predovšetkým kvôli ich bariérovému efektu chránia potraviny pred kyslíkom a vodou, ktoré môžu rýchlo zmeniť ich kvalitu alebo dokonca urobiť z nich nebezpečné pre konzumáciu. Používanie plastov v obaloch tak zohralo významnú úlohu pri znižovaní plytvania potravinami, obmedzovaní zdravotných problémov súvisiacich s obchodovaním s potravinami a boji proti hladomoru a podvýžive. Baliarenský priemysel, ktorý bol obeťou svojho úspechu, spotrebuje takmer 40 % plastov, z ktorých väčšina sa používa na balenie potravín. Vo Francúzsku sa každoročne používa viac ako 1 milión ton plastov a uvádza sa na trh v domácich obaloch a potravinových obaloch. Nanešťastie sa väčšina týchto plastov používa len pre svoju počiatočnú funkciu (napr. podnos na šunku) a nie je opätovne použitá ani recyklovaná. Napríklad 44 % francúzskeho plastového odpadu sa spaľuje a 34 % je pochovaných na skládkach. Iba 22 % sa recykluje, najmä PET fľaše.Nízka miera recyklácie týchto spotrebiteľských výrobkov súvisí so skutočnosťou, že recyklovateľné sú len plasty izolované od iných. Napríklad niekoľko percent hmotnosti PP v objeme PET znemožňuje recykláciu PET. Preto je účinné triedenie plastov v domácnosti nevyhnutné na zabezpečenie hodnotového reťazca týchto materiálov. Prevažná väčšina plastových obalov však pozostáva z koextrudovaných alebo laminovaných viacvrstvových vrstiev s použitím rôznych typov živice, z ktorých každý poskytuje jednu alebo viac špecifických vlastností. Druhou alternatívou recyklácie je používanie biologicky rozložiteľných, dokonca aj kompostovateľných obalov na krátkodobé použitie v koncepcii obehového hospodárstva a s možnosťou vyhnúť sa ťažkostiam s viacvrstvovými obalmi. Do dnešného dňa neexistujú účinné recyklovateľné alebo kompostovateľné potravinové obaly. Preto je v záujme trvalo udržateľného rozvoja naliehavo potrebné navrhnúť ekologicky zodpovedné potravinárske obalové materiály, ktoré sú recyklovateľné alebo kompostovateľné, alebo oboje. Normandijský región za prítomnosti akademických a priemyselných subjektov pokrývajúcich celý príslušný hodnotový reťazec (formulácia a zkladanie nových materiálov, zavádzanie vyrobených výrobkov, recyklácia a/alebo kompostovanie) sa javí ako ideálny na rozvoj tohto nového odvetvia, ktoré vytvára pracovné miesta a zároveň zlepšuje ekodizajn výrobkov a udržateľné hospodárenie so surovinami. Súčasné spoločenské výzvy, ako je nedostatok zdrojov a riadenie konca životnosti materiálov, musia urobiť z vývoja materiálov z obnoviteľných zdrojov prioritnú výskumnú prioritu v centre územných výziev pre prechody a trvalo udržateľný rozvoj. Projekt REACT spája výrobcu obalov (B+K), dodávateľa technológií (polytechnológie), tri výskumné laboratóriá (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA a ISPA), priemyselné technické centrum (IPC) a CRT (Praxens). Projekt povedie k vytvoreniu 10 priamych pracovných miest od konca projektu a niekoľko desiatok desiatok približne 3/5 rokov. Reakcia bude pilotným projektom na vytvorenie regionálneho sektora, ktorý sa zdvojí na vnútroštátnej/európskej úrovni. Duplicita normanského sektora na vnútroštátnej úrovni môže viesť k zníženiu emisií CO2 o približne 1,7 milióna ton ročne. (Slovak) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Muovien ainutlaatuiset ominaisuudet selittävät niiden käytön laajuuden elintarvikepakkauksissa. Ne ovat kevyitä, mikä takaa alhaisemmat kuljetuskustannukset ja pienemmät hiilidioksidipäästöt. Ne ovat läpinäkyviä ja muokattavissa, tarjoavat vertaansa vailla markkinointimahdollisuuksia. Mutta ennen kaikkea, koska niiden este vaikutus, ne suojaavat elintarvikkeita hapelta ja vedeltä, joka voi nopeasti muuttaa niiden laatua tai jopa tehdä niistä vaarallisia kulutukseen. Muovin käytöllä pakkauksissa on näin ollen ollut suuri merkitys elintarvikejätteen vähentämisessä, elintarvikekauppaan liittyvien terveysongelmien vähentämisessä sekä nälänhädän ja aliravitsemuksen torjunnassa. Pakkausteollisuus, joka on joutunut menestyksensä uhriksi, kuluttaa lähes 40 prosenttia muovista, joista suurin osa käytetään elintarvikepakkauksiin. Ranskassa käytetään ja saatetaan markkinoille vuosittain yli miljoona tonnia muovia kotitalous- ja elintarvikepakkauksissa. Valitettavasti suurin osa näistä muoveista käytetään vain alkuperäiseen tarkoitukseen (esim. kinkkutarjotin) eikä niitä käytetä uudelleen tai kierrätetä. Esimerkiksi 44 prosenttia ranskalaisesta muovijätteestä poltetaan ja 34 prosenttia haudataan kaatopaikalle. Vain 22 prosenttia kierrätetään, pääasiassa PET-pulloja. Näiden kulutustuotteiden alhainen kierrätysaste liittyy siihen, että vain muista eristetyt muovit ovat kierrätettävissä. Esimerkiksi muutama prosentti PP:n massasta PET-määrässä tekee polyeteenitereftalaatin kierrättämisen mahdottomaksi. Tämän vuoksi kotitalouksien muovien tehokas lajittelu on olennaisen tärkeää näiden materiaalien arvoketjun varmistamiseksi. Suurin osa muovipakkauksista koostuu kuitenkin yhteispuristetuista tai laminoiduista monikerroksista, joissa käytetään erilaisia hartsityyppejä, joista jokaisella on yksi tai useampi erityinen ominaisuus. Toinen vaihtoehto kierrätykselle on biohajoavien, jopa kompostoitavien pakkausten käyttö lyhytikäisiin sovelluksiin kiertotalouden käsitteessä ja mahdollisuus välttää monikerroksisten pakkausten vaikeus. Tähän mennessä ei ole olemassa tehokkaita kierrätettäviä tai kompostoitavia elintarvikepakkauksia. Siksi kestävän kehityksen kannalta on kiireellistä suunnitella ekologisesti vastuullisia elintarvikepakkausmateriaaleja, jotka ovat kierrätettävissä tai kompostoitavia tai molempia. Normandian alue, jossa on mukana koko arvoketjun kattavia akateemisia ja teollisia toimijoita (uusien materiaalien muodostaminen ja yhdistäminen, teollisuustuotteiden käyttöönotto, kierrätys ja/tai kompostointi), vaikuttaa ihanteelliselta, jotta voidaan kehittää tätä uutta alaa työpaikkojen luomiseksi ja samalla parantaa tuotteiden ekologista suunnittelua ja raaka-aineiden kestävää hallintaa. Nykyiset yhteiskunnalliset haasteet, kuten resurssien niukkuus ja materiaalien käyttöiän loppumisen hallinta, on asetettava uusiutuviin energialähteisiin perustuvien materiaalien kehittämisen ensisijaiseksi tutkimusprioriteetiksi siirtymän ja kestävän kehityksen alueellisten haasteiden ytimessä. REACT-hankkeeseen osallistuu pakkausvalmistaja (B+K), teknologian toimittaja (polytechs), kolme tutkimuslaboratoriota (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ja ISPA), teollisuuden tekninen keskus (IPC) ja CRT (Praxens). Hanke johtaa kymmenen suoran työpaikan luomiseen hankkeen päättymisestä ja useita kymmeniä noin 3/5 vuotta. REACT on kokeiluhanke, jonka tarkoituksena on luoda alueellinen ala, joka on päällekkäinen kansallisella ja Euroopan tasolla. Norman-sektorin päällekkäisyys kansallisella tasolla voi johtaa hiilidioksidipäästöjen vähenemiseen noin 1,7 miljoonaa tonnia vuodessa. (Finnish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Muovien ainutlaatuiset ominaisuudet selittävät niiden käytön laajuuden elintarvikepakkauksissa. Ne ovat kevyitä, mikä takaa alhaisemmat kuljetuskustannukset ja pienemmät hiilidioksidipäästöt. Ne ovat läpinäkyviä ja muokattavissa, tarjoavat vertaansa vailla markkinointimahdollisuuksia. Mutta ennen kaikkea, koska niiden este vaikutus, ne suojaavat elintarvikkeita hapelta ja vedeltä, joka voi nopeasti muuttaa niiden laatua tai jopa tehdä niistä vaarallisia kulutukseen. Muovin käytöllä pakkauksissa on näin ollen ollut suuri merkitys elintarvikejätteen vähentämisessä, elintarvikekauppaan liittyvien terveysongelmien vähentämisessä sekä nälänhädän ja aliravitsemuksen torjunnassa. Pakkausteollisuus, joka on joutunut menestyksensä uhriksi, kuluttaa lähes 40 prosenttia muovista, joista suurin osa käytetään elintarvikepakkauksiin. Ranskassa käytetään ja saatetaan markkinoille vuosittain yli miljoona tonnia muovia kotitalous- ja elintarvikepakkauksissa. Valitettavasti suurin osa näistä muoveista käytetään vain alkuperäiseen tarkoitukseen (esim. kinkkutarjotin) eikä niitä käytetä uudelleen tai kierrätetä. Esimerkiksi 44 prosenttia ranskalaisesta muovijätteestä poltetaan ja 34 prosenttia haudataan kaatopaikalle. Vain 22 prosenttia kierrätetään, pääasiassa PET-pulloja. Näiden kulutustuotteiden alhainen kierrätysaste liittyy siihen, että vain muista eristetyt muovit ovat kierrätettävissä. Esimerkiksi muutama prosentti PP:n massasta PET-määrässä tekee polyeteenitereftalaatin kierrättämisen mahdottomaksi. Tämän vuoksi kotitalouksien muovien tehokas lajittelu on olennaisen tärkeää näiden materiaalien arvoketjun varmistamiseksi. Suurin osa muovipakkauksista koostuu kuitenkin yhteispuristetuista tai laminoiduista monikerroksista, joissa käytetään erilaisia hartsityyppejä, joista jokaisella on yksi tai useampi erityinen ominaisuus. Toinen vaihtoehto kierrätykselle on biohajoavien, jopa kompostoitavien pakkausten käyttö lyhytikäisiin sovelluksiin kiertotalouden käsitteessä ja mahdollisuus välttää monikerroksisten pakkausten vaikeus. Tähän mennessä ei ole olemassa tehokkaita kierrätettäviä tai kompostoitavia elintarvikepakkauksia. Siksi kestävän kehityksen kannalta on kiireellistä suunnitella ekologisesti vastuullisia elintarvikepakkausmateriaaleja, jotka ovat kierrätettävissä tai kompostoitavia tai molempia. Normandian alue, jossa on mukana koko arvoketjun kattavia akateemisia ja teollisia toimijoita (uusien materiaalien muodostaminen ja yhdistäminen, teollisuustuotteiden käyttöönotto, kierrätys ja/tai kompostointi), vaikuttaa ihanteelliselta, jotta voidaan kehittää tätä uutta alaa työpaikkojen luomiseksi ja samalla parantaa tuotteiden ekologista suunnittelua ja raaka-aineiden kestävää hallintaa. Nykyiset yhteiskunnalliset haasteet, kuten resurssien niukkuus ja materiaalien käyttöiän loppumisen hallinta, on asetettava uusiutuviin energialähteisiin perustuvien materiaalien kehittämisen ensisijaiseksi tutkimusprioriteetiksi siirtymän ja kestävän kehityksen alueellisten haasteiden ytimessä. REACT-hankkeeseen osallistuu pakkausvalmistaja (B+K), teknologian toimittaja (polytechs), kolme tutkimuslaboratoriota (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ja ISPA), teollisuuden tekninen keskus (IPC) ja CRT (Praxens). Hanke johtaa kymmenen suoran työpaikan luomiseen hankkeen päättymisestä ja useita kymmeniä noin 3/5 vuotta. REACT on kokeiluhanke, jonka tarkoituksena on luoda alueellinen ala, joka on päällekkäinen kansallisella ja Euroopan tasolla. Norman-sektorin päällekkäisyys kansallisella tasolla voi johtaa hiilidioksidipäästöjen vähenemiseen noin 1,7 miljoonaa tonnia vuodessa. (Finnish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Muovien ainutlaatuiset ominaisuudet selittävät niiden käytön laajuuden elintarvikepakkauksissa. Ne ovat kevyitä, mikä takaa alhaisemmat kuljetuskustannukset ja pienemmät hiilidioksidipäästöt. Ne ovat läpinäkyviä ja muokattavissa, tarjoavat vertaansa vailla markkinointimahdollisuuksia. Mutta ennen kaikkea, koska niiden este vaikutus, ne suojaavat elintarvikkeita hapelta ja vedeltä, joka voi nopeasti muuttaa niiden laatua tai jopa tehdä niistä vaarallisia kulutukseen. Muovin käytöllä pakkauksissa on näin ollen ollut suuri merkitys elintarvikejätteen vähentämisessä, elintarvikekauppaan liittyvien terveysongelmien vähentämisessä sekä nälänhädän ja aliravitsemuksen torjunnassa. Pakkausteollisuus, joka on joutunut menestyksensä uhriksi, kuluttaa lähes 40 prosenttia muovista, joista suurin osa käytetään elintarvikepakkauksiin. Ranskassa käytetään ja saatetaan markkinoille vuosittain yli miljoona tonnia muovia kotitalous- ja elintarvikepakkauksissa. Valitettavasti suurin osa näistä muoveista käytetään vain alkuperäiseen tarkoitukseen (esim. kinkkutarjotin) eikä niitä käytetä uudelleen tai kierrätetä. Esimerkiksi 44 prosenttia ranskalaisesta muovijätteestä poltetaan ja 34 prosenttia haudataan kaatopaikalle. Vain 22 prosenttia kierrätetään, pääasiassa PET-pulloja. Näiden kulutustuotteiden alhainen kierrätysaste liittyy siihen, että vain muista eristetyt muovit ovat kierrätettävissä. Esimerkiksi muutama prosentti PP:n massasta PET-määrässä tekee polyeteenitereftalaatin kierrättämisen mahdottomaksi. Tämän vuoksi kotitalouksien muovien tehokas lajittelu on olennaisen tärkeää näiden materiaalien arvoketjun varmistamiseksi. Suurin osa muovipakkauksista koostuu kuitenkin yhteispuristetuista tai laminoiduista monikerroksista, joissa käytetään erilaisia hartsityyppejä, joista jokaisella on yksi tai useampi erityinen ominaisuus. Toinen vaihtoehto kierrätykselle on biohajoavien, jopa kompostoitavien pakkausten käyttö lyhytikäisiin sovelluksiin kiertotalouden käsitteessä ja mahdollisuus välttää monikerroksisten pakkausten vaikeus. Tähän mennessä ei ole olemassa tehokkaita kierrätettäviä tai kompostoitavia elintarvikepakkauksia. Siksi kestävän kehityksen kannalta on kiireellistä suunnitella ekologisesti vastuullisia elintarvikepakkausmateriaaleja, jotka ovat kierrätettävissä tai kompostoitavia tai molempia. Normandian alue, jossa on mukana koko arvoketjun kattavia akateemisia ja teollisia toimijoita (uusien materiaalien muodostaminen ja yhdistäminen, teollisuustuotteiden käyttöönotto, kierrätys ja/tai kompostointi), vaikuttaa ihanteelliselta, jotta voidaan kehittää tätä uutta alaa työpaikkojen luomiseksi ja samalla parantaa tuotteiden ekologista suunnittelua ja raaka-aineiden kestävää hallintaa. Nykyiset yhteiskunnalliset haasteet, kuten resurssien niukkuus ja materiaalien käyttöiän loppumisen hallinta, on asetettava uusiutuviin energialähteisiin perustuvien materiaalien kehittämisen ensisijaiseksi tutkimusprioriteetiksi siirtymän ja kestävän kehityksen alueellisten haasteiden ytimessä. REACT-hankkeeseen osallistuu pakkausvalmistaja (B+K), teknologian toimittaja (polytechs), kolme tutkimuslaboratoriota (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ja ISPA), teollisuuden tekninen keskus (IPC) ja CRT (Praxens). Hanke johtaa kymmenen suoran työpaikan luomiseen hankkeen päättymisestä ja useita kymmeniä noin 3/5 vuotta. REACT on kokeiluhanke, jonka tarkoituksena on luoda alueellinen ala, joka on päällekkäinen kansallisella ja Euroopan tasolla. Norman-sektorin päällekkäisyys kansallisella tasolla voi johtaa hiilidioksidipäästöjen vähenemiseen noin 1,7 miljoonaa tonnia vuodessa. (Finnish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Unikalne właściwości tworzyw sztucznych wyjaśniają zakres ich stosowania w opakowaniach żywności. Są lekkie, zapewniając niższe koszty transportu i niższe emisje CO2. Są przejrzyste i dostosowane do indywidualnych potrzeb, oferując niezrównane możliwości marketingowe. Ale przede wszystkim, ze względu na ich efekt barierowy, chronią żywność przed tlenem i wodą, co może szybko zmienić ich jakość, a nawet uczynić je niebezpiecznymi do spożycia. Wykorzystanie tworzyw sztucznych w opakowaniach odegrało zatem ważną rolę w ograniczaniu marnotrawienia żywności, ograniczaniu problemów zdrowotnych związanych z handlem żywnością oraz zwalczaniu głodu i niedożywienia. Przemysł opakowaniowy, który stał się ofiarą sukcesu, zużywa prawie 40 % tworzyw sztucznych, z których większość jest wykorzystywana do pakowania żywności. WE Francji rocznie stosuje się i wprowadza do obrotu ponad 1 mln ton tworzyw sztucznych w opakowaniach do gospodarstw domowych i żywności. Niestety, większość z tych tworzyw sztucznych jest wykorzystywana wyłącznie do ich początkowej funkcji (np. taca na szynkę) i nie jest ponownie wykorzystywana ani poddawana recyklingowi. Na przykład spala się 44 % francuskich odpadów z tworzyw sztucznych, a 34 % na składowiskach. Tylko 22 % jest poddawanych recyklingowi, głównie butelek PET. Niski współczynnik recyklingu tych produktów konsumpcyjnych jest związany z faktem, że tylko tworzywa sztuczne wyizolowane z innych nadają się do recyklingu. Na przykład kilka procent masy PP w objętości PET uniemożliwia recykling PET. Dlatego też skuteczne sortowanie tworzyw sztucznych stosowanych w gospodarstwach domowych ma zasadnicze znaczenie dla zapewnienia łańcucha wartości tych materiałów. Zdecydowana większość opakowań z tworzyw sztucznych składa się jednak z wytłaczanych lub laminowanych wielowarstwowych materiałów wielowarstwowych z wykorzystaniem różnych rodzajów żywicy, z których każdy ma co najmniej jedną specyficzną właściwość. Drugą alternatywą dla recyklingu jest stosowanie biodegradowalnych, nawet kompostowalnych opakowań do krótkotrwałych zastosowań, w koncepcji gospodarki o obiegu zamkniętym i z możliwością uniknięcia trudności związanych z opakowaniami wielowarstwowymi. Do tej pory nie ma skutecznych opakowań żywności nadających się do recyklingu lub kompostowania. W interesie zrównoważonego rozwoju należy zatem pilnie zaprojektować odpowiedzialne ekologicznie materiały opakowaniowe do żywności, które nadają się do recyklingu lub kompostowania. Region Normandii, z udziałem podmiotów akademickich i przemysłowych obejmujących cały dany łańcuch wartości (formułowanie i łączenie nowych materiałów, wdrażanie wytworzonych produktów, recykling lub kompostowanie), wydaje się być idealny do rozwoju tego nowego sektora tworzącego miejsca pracy, przy jednoczesnym poprawie ekoprojektu produktów i zrównoważonego zarządzania surowcami. Obecne wyzwania społeczne, takie jak niedobór zasobów i zarządzanie wycofaniem z eksploatacji materiałów, muszą uczynić rozwój materiałów ze źródeł odnawialnych priorytetowym priorytetem badawczym w centrum wyzwań terytorialnych związanych z transformacją i zrównoważonym rozwojem. Projekt REACT skupia producenta opakowań (B+K), dostawcę technologii (politech), trzy laboratoria badawcze (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA i ISPA), przemysłowe centrum techniczne (IPC) i CRT (Praxens).Projekt doprowadzi do utworzenia 10 bezpośrednich miejsc pracy od końca projektu i kilkudziesięciu około 3/5 lat. REACT będzie projektem pilotażowym mającym na celu utworzenie regionalnego sektora, który zostanie powielony na szczeblu krajowym/europejskim. Powielanie sektora Normanów na szczeblu krajowym może prowadzić do zmniejszenia emisji CO2 o około 1,7 Mt rocznie. (Polish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Unikalne właściwości tworzyw sztucznych wyjaśniają zakres ich stosowania w opakowaniach żywności. Są lekkie, zapewniając niższe koszty transportu i niższe emisje CO2. Są przejrzyste i dostosowane do indywidualnych potrzeb, oferując niezrównane możliwości marketingowe. Ale przede wszystkim, ze względu na ich efekt barierowy, chronią żywność przed tlenem i wodą, co może szybko zmienić ich jakość, a nawet uczynić je niebezpiecznymi do spożycia. Wykorzystanie tworzyw sztucznych w opakowaniach odegrało zatem ważną rolę w ograniczaniu marnotrawienia żywności, ograniczaniu problemów zdrowotnych związanych z handlem żywnością oraz zwalczaniu głodu i niedożywienia. Przemysł opakowaniowy, który stał się ofiarą sukcesu, zużywa prawie 40 % tworzyw sztucznych, z których większość jest wykorzystywana do pakowania żywności. WE Francji rocznie stosuje się i wprowadza do obrotu ponad 1 mln ton tworzyw sztucznych w opakowaniach do gospodarstw domowych i żywności. Niestety, większość z tych tworzyw sztucznych jest wykorzystywana wyłącznie do ich początkowej funkcji (np. taca na szynkę) i nie jest ponownie wykorzystywana ani poddawana recyklingowi. Na przykład spala się 44 % francuskich odpadów z tworzyw sztucznych, a 34 % na składowiskach. Tylko 22 % jest poddawanych recyklingowi, głównie butelek PET. Niski współczynnik recyklingu tych produktów konsumpcyjnych jest związany z faktem, że tylko tworzywa sztuczne wyizolowane z innych nadają się do recyklingu. Na przykład kilka procent masy PP w objętości PET uniemożliwia recykling PET. Dlatego też skuteczne sortowanie tworzyw sztucznych stosowanych w gospodarstwach domowych ma zasadnicze znaczenie dla zapewnienia łańcucha wartości tych materiałów. Zdecydowana większość opakowań z tworzyw sztucznych składa się jednak z wytłaczanych lub laminowanych wielowarstwowych materiałów wielowarstwowych z wykorzystaniem różnych rodzajów żywicy, z których każdy ma co najmniej jedną specyficzną właściwość. Drugą alternatywą dla recyklingu jest stosowanie biodegradowalnych, nawet kompostowalnych opakowań do krótkotrwałych zastosowań, w koncepcji gospodarki o obiegu zamkniętym i z możliwością uniknięcia trudności związanych z opakowaniami wielowarstwowymi. Do tej pory nie ma skutecznych opakowań żywności nadających się do recyklingu lub kompostowania. W interesie zrównoważonego rozwoju należy zatem pilnie zaprojektować odpowiedzialne ekologicznie materiały opakowaniowe do żywności, które nadają się do recyklingu lub kompostowania. Region Normandii, z udziałem podmiotów akademickich i przemysłowych obejmujących cały dany łańcuch wartości (formułowanie i łączenie nowych materiałów, wdrażanie wytworzonych produktów, recykling lub kompostowanie), wydaje się być idealny do rozwoju tego nowego sektora tworzącego miejsca pracy, przy jednoczesnym poprawie ekoprojektu produktów i zrównoważonego zarządzania surowcami. Obecne wyzwania społeczne, takie jak niedobór zasobów i zarządzanie wycofaniem z eksploatacji materiałów, muszą uczynić rozwój materiałów ze źródeł odnawialnych priorytetowym priorytetem badawczym w centrum wyzwań terytorialnych związanych z transformacją i zrównoważonym rozwojem. Projekt REACT skupia producenta opakowań (B+K), dostawcę technologii (politech), trzy laboratoria badawcze (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA i ISPA), przemysłowe centrum techniczne (IPC) i CRT (Praxens).Projekt doprowadzi do utworzenia 10 bezpośrednich miejsc pracy od końca projektu i kilkudziesięciu około 3/5 lat. REACT będzie projektem pilotażowym mającym na celu utworzenie regionalnego sektora, który zostanie powielony na szczeblu krajowym/europejskim. Powielanie sektora Normanów na szczeblu krajowym może prowadzić do zmniejszenia emisji CO2 o około 1,7 Mt rocznie. (Polish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Unikalne właściwości tworzyw sztucznych wyjaśniają zakres ich stosowania w opakowaniach żywności. Są lekkie, zapewniając niższe koszty transportu i niższe emisje CO2. Są przejrzyste i dostosowane do indywidualnych potrzeb, oferując niezrównane możliwości marketingowe. Ale przede wszystkim, ze względu na ich efekt barierowy, chronią żywność przed tlenem i wodą, co może szybko zmienić ich jakość, a nawet uczynić je niebezpiecznymi do spożycia. Wykorzystanie tworzyw sztucznych w opakowaniach odegrało zatem ważną rolę w ograniczaniu marnotrawienia żywności, ograniczaniu problemów zdrowotnych związanych z handlem żywnością oraz zwalczaniu głodu i niedożywienia. Przemysł opakowaniowy, który stał się ofiarą sukcesu, zużywa prawie 40 % tworzyw sztucznych, z których większość jest wykorzystywana do pakowania żywności. WE Francji rocznie stosuje się i wprowadza do obrotu ponad 1 mln ton tworzyw sztucznych w opakowaniach do gospodarstw domowych i żywności. Niestety, większość z tych tworzyw sztucznych jest wykorzystywana wyłącznie do ich początkowej funkcji (np. taca na szynkę) i nie jest ponownie wykorzystywana ani poddawana recyklingowi. Na przykład spala się 44 % francuskich odpadów z tworzyw sztucznych, a 34 % na składowiskach. Tylko 22 % jest poddawanych recyklingowi, głównie butelek PET. Niski współczynnik recyklingu tych produktów konsumpcyjnych jest związany z faktem, że tylko tworzywa sztuczne wyizolowane z innych nadają się do recyklingu. Na przykład kilka procent masy PP w objętości PET uniemożliwia recykling PET. Dlatego też skuteczne sortowanie tworzyw sztucznych stosowanych w gospodarstwach domowych ma zasadnicze znaczenie dla zapewnienia łańcucha wartości tych materiałów. Zdecydowana większość opakowań z tworzyw sztucznych składa się jednak z wytłaczanych lub laminowanych wielowarstwowych materiałów wielowarstwowych z wykorzystaniem różnych rodzajów żywicy, z których każdy ma co najmniej jedną specyficzną właściwość. Drugą alternatywą dla recyklingu jest stosowanie biodegradowalnych, nawet kompostowalnych opakowań do krótkotrwałych zastosowań, w koncepcji gospodarki o obiegu zamkniętym i z możliwością uniknięcia trudności związanych z opakowaniami wielowarstwowymi. Do tej pory nie ma skutecznych opakowań żywności nadających się do recyklingu lub kompostowania. W interesie zrównoważonego rozwoju należy zatem pilnie zaprojektować odpowiedzialne ekologicznie materiały opakowaniowe do żywności, które nadają się do recyklingu lub kompostowania. Region Normandii, z udziałem podmiotów akademickich i przemysłowych obejmujących cały dany łańcuch wartości (formułowanie i łączenie nowych materiałów, wdrażanie wytworzonych produktów, recykling lub kompostowanie), wydaje się być idealny do rozwoju tego nowego sektora tworzącego miejsca pracy, przy jednoczesnym poprawie ekoprojektu produktów i zrównoważonego zarządzania surowcami. Obecne wyzwania społeczne, takie jak niedobór zasobów i zarządzanie wycofaniem z eksploatacji materiałów, muszą uczynić rozwój materiałów ze źródeł odnawialnych priorytetowym priorytetem badawczym w centrum wyzwań terytorialnych związanych z transformacją i zrównoważonym rozwojem. Projekt REACT skupia producenta opakowań (B+K), dostawcę technologii (politech), trzy laboratoria badawcze (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA i ISPA), przemysłowe centrum techniczne (IPC) i CRT (Praxens).Projekt doprowadzi do utworzenia 10 bezpośrednich miejsc pracy od końca projektu i kilkudziesięciu około 3/5 lat. REACT będzie projektem pilotażowym mającym na celu utworzenie regionalnego sektora, który zostanie powielony na szczeblu krajowym/europejskim. Powielanie sektora Normanów na szczeblu krajowym może prowadzić do zmniejszenia emisji CO2 o około 1,7 Mt rocznie. (Polish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
A műanyagok egyedi tulajdonságai magyarázzák a műanyagok élelmiszer-csomagolásban való felhasználásának mértékét. Ezek könnyűek, alacsonyabb szállítási költségeket és alacsonyabb szén-dioxid-kibocsátást biztosítanak. Átláthatóak és személyre szabottak, páratlan marketinglehetőségeket kínálnak. De mindenekelőtt a gáthatásuk miatt védik az élelmiszereket az oxigéntől és a víztől, ami gyorsan megváltoztathatja a minőséget, vagy akár nem biztonságos fogyasztásra. A műanyag csomagolásban való felhasználása tehát jelentős szerepet játszott az élelmiszer-pazarlás csökkentésében, az élelmiszer-kereskedelemhez kapcsolódó egészségügyi problémák csökkentésében, valamint az éhínség és az alultápláltság elleni küzdelemben. A csomagolási ágazat, amely sikerének áldozatává vált, a műanyagok közel 40%-át fogyasztja, amelyek nagy részét élelmiszer-csomagolásra használják fel. Franciaországban évente több mint 1 millió tonna műanyagot használnak fel és hoznak forgalomba háztartási és élelmiszer-csomagolásban. Sajnos e műanyagok nagy részét csak kezdeti funkciójukra használják fel (pl. sonkatálca), és nem kerülnek újrafelhasználásra vagy újrafeldolgozásra. Például a francia műanyaghulladék 44%-át elégetik, 34%-át pedig hulladéklerakóban temették el. Csak 22%-ot hasznosítanak újra, főként PET-palackokat. E fogyasztási cikkek alacsony újrafeldolgozási aránya azzal a ténnyel függ össze, hogy csak a másoktól izolált műanyagok újrafeldolgozhatók. Például a PET térfogatában lévő PP tömegének néhány százaléka lehetetlenné teszi a PET újrafeldolgozását. Ezért elengedhetetlen a háztartási műanyagok hatékony válogatása ezen anyagok értékláncának biztosításához. A műanyag csomagolások túlnyomó többsége azonban koextrudált vagy rétegelt többrétegű, különböző típusú gyantát használ, amelyek mindegyike egy vagy több sajátos tulajdonságokkal rendelkezik. Az újrahasznosítás második alternatívája a biológiailag lebomló, sőt komposztálható csomagolások használata a rövid élettartamú alkalmazásokban, a körforgásos gazdaság koncepciójában és a többrétegű csomagolás nehézségeinek elkerülésével. A mai napig nincs hatékony újrafeldolgozható vagy komposztálható élelmiszer-csomagolás. Ezért a fenntartható fejlődés érdekében sürgősen meg kell tervezni az újrafeldolgozható vagy komposztálható környezetbarát élelmiszer-csomagolási anyagokat.A normandiai régió az érintett értéklánc egészét lefedő tudományos és ipari szereplők jelenlétével (új anyagok előállítása és összetettsége, feldolgozott termékek bevezetése, újrahasznosítás és/vagy komposztálás) ideális helyzetben van ahhoz, hogy ezen új ágazat fejlődjön, munkahelyeket teremtve, ugyanakkor javítva a termékek környezetbarát tervezését és a nyersanyagok fenntartható kezelését. A jelenlegi társadalmi kihívásoknak, például az erőforrások szűkösségének és az anyagok életciklusuk végi kezelésének kiemelt kutatási prioritássá kell tenniük a megújuló forrásokból származó anyagok fejlesztését az átállással és a fenntartható fejlődéssel kapcsolatos területi kihívások középpontjában. A REACT projekt egy csomagolóanyag-gyártót (B+K), egy technológiai beszállítót (polytechs), három kutatólaboratóriumot (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA és ISPA), egy ipari műszaki központot (IPC) és egy CRT-t (Praxens) hoz létre.A projekt 10 közvetlen munkahely létrehozását eredményezi a projekt végén és több tucat körülbelül 3/5 év. A REACT kísérleti projekt egy olyan regionális ágazat létrehozására, amelyet nemzeti/európai szinten meg kell duplázni. A normann-ágazat nemzeti szintű duplikációja évi 1,7 millió tonna CO2-kibocsátás csökkenéséhez vezethet. (Hungarian) | |||||||||||||||
| Property / summary: A műanyagok egyedi tulajdonságai magyarázzák a műanyagok élelmiszer-csomagolásban való felhasználásának mértékét. Ezek könnyűek, alacsonyabb szállítási költségeket és alacsonyabb szén-dioxid-kibocsátást biztosítanak. Átláthatóak és személyre szabottak, páratlan marketinglehetőségeket kínálnak. De mindenekelőtt a gáthatásuk miatt védik az élelmiszereket az oxigéntől és a víztől, ami gyorsan megváltoztathatja a minőséget, vagy akár nem biztonságos fogyasztásra. A műanyag csomagolásban való felhasználása tehát jelentős szerepet játszott az élelmiszer-pazarlás csökkentésében, az élelmiszer-kereskedelemhez kapcsolódó egészségügyi problémák csökkentésében, valamint az éhínség és az alultápláltság elleni küzdelemben. A csomagolási ágazat, amely sikerének áldozatává vált, a műanyagok közel 40%-át fogyasztja, amelyek nagy részét élelmiszer-csomagolásra használják fel. Franciaországban évente több mint 1 millió tonna műanyagot használnak fel és hoznak forgalomba háztartási és élelmiszer-csomagolásban. Sajnos e műanyagok nagy részét csak kezdeti funkciójukra használják fel (pl. sonkatálca), és nem kerülnek újrafelhasználásra vagy újrafeldolgozásra. Például a francia műanyaghulladék 44%-át elégetik, 34%-át pedig hulladéklerakóban temették el. Csak 22%-ot hasznosítanak újra, főként PET-palackokat. E fogyasztási cikkek alacsony újrafeldolgozási aránya azzal a ténnyel függ össze, hogy csak a másoktól izolált műanyagok újrafeldolgozhatók. Például a PET térfogatában lévő PP tömegének néhány százaléka lehetetlenné teszi a PET újrafeldolgozását. Ezért elengedhetetlen a háztartási műanyagok hatékony válogatása ezen anyagok értékláncának biztosításához. A műanyag csomagolások túlnyomó többsége azonban koextrudált vagy rétegelt többrétegű, különböző típusú gyantát használ, amelyek mindegyike egy vagy több sajátos tulajdonságokkal rendelkezik. Az újrahasznosítás második alternatívája a biológiailag lebomló, sőt komposztálható csomagolások használata a rövid élettartamú alkalmazásokban, a körforgásos gazdaság koncepciójában és a többrétegű csomagolás nehézségeinek elkerülésével. A mai napig nincs hatékony újrafeldolgozható vagy komposztálható élelmiszer-csomagolás. Ezért a fenntartható fejlődés érdekében sürgősen meg kell tervezni az újrafeldolgozható vagy komposztálható környezetbarát élelmiszer-csomagolási anyagokat.A normandiai régió az érintett értéklánc egészét lefedő tudományos és ipari szereplők jelenlétével (új anyagok előállítása és összetettsége, feldolgozott termékek bevezetése, újrahasznosítás és/vagy komposztálás) ideális helyzetben van ahhoz, hogy ezen új ágazat fejlődjön, munkahelyeket teremtve, ugyanakkor javítva a termékek környezetbarát tervezését és a nyersanyagok fenntartható kezelését. A jelenlegi társadalmi kihívásoknak, például az erőforrások szűkösségének és az anyagok életciklusuk végi kezelésének kiemelt kutatási prioritássá kell tenniük a megújuló forrásokból származó anyagok fejlesztését az átállással és a fenntartható fejlődéssel kapcsolatos területi kihívások középpontjában. A REACT projekt egy csomagolóanyag-gyártót (B+K), egy technológiai beszállítót (polytechs), három kutatólaboratóriumot (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA és ISPA), egy ipari műszaki központot (IPC) és egy CRT-t (Praxens) hoz létre.A projekt 10 közvetlen munkahely létrehozását eredményezi a projekt végén és több tucat körülbelül 3/5 év. A REACT kísérleti projekt egy olyan regionális ágazat létrehozására, amelyet nemzeti/európai szinten meg kell duplázni. A normann-ágazat nemzeti szintű duplikációja évi 1,7 millió tonna CO2-kibocsátás csökkenéséhez vezethet. (Hungarian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: A műanyagok egyedi tulajdonságai magyarázzák a műanyagok élelmiszer-csomagolásban való felhasználásának mértékét. Ezek könnyűek, alacsonyabb szállítási költségeket és alacsonyabb szén-dioxid-kibocsátást biztosítanak. Átláthatóak és személyre szabottak, páratlan marketinglehetőségeket kínálnak. De mindenekelőtt a gáthatásuk miatt védik az élelmiszereket az oxigéntől és a víztől, ami gyorsan megváltoztathatja a minőséget, vagy akár nem biztonságos fogyasztásra. A műanyag csomagolásban való felhasználása tehát jelentős szerepet játszott az élelmiszer-pazarlás csökkentésében, az élelmiszer-kereskedelemhez kapcsolódó egészségügyi problémák csökkentésében, valamint az éhínség és az alultápláltság elleni küzdelemben. A csomagolási ágazat, amely sikerének áldozatává vált, a műanyagok közel 40%-át fogyasztja, amelyek nagy részét élelmiszer-csomagolásra használják fel. Franciaországban évente több mint 1 millió tonna műanyagot használnak fel és hoznak forgalomba háztartási és élelmiszer-csomagolásban. Sajnos e műanyagok nagy részét csak kezdeti funkciójukra használják fel (pl. sonkatálca), és nem kerülnek újrafelhasználásra vagy újrafeldolgozásra. Például a francia műanyaghulladék 44%-át elégetik, 34%-át pedig hulladéklerakóban temették el. Csak 22%-ot hasznosítanak újra, főként PET-palackokat. E fogyasztási cikkek alacsony újrafeldolgozási aránya azzal a ténnyel függ össze, hogy csak a másoktól izolált műanyagok újrafeldolgozhatók. Például a PET térfogatában lévő PP tömegének néhány százaléka lehetetlenné teszi a PET újrafeldolgozását. Ezért elengedhetetlen a háztartási műanyagok hatékony válogatása ezen anyagok értékláncának biztosításához. A műanyag csomagolások túlnyomó többsége azonban koextrudált vagy rétegelt többrétegű, különböző típusú gyantát használ, amelyek mindegyike egy vagy több sajátos tulajdonságokkal rendelkezik. Az újrahasznosítás második alternatívája a biológiailag lebomló, sőt komposztálható csomagolások használata a rövid élettartamú alkalmazásokban, a körforgásos gazdaság koncepciójában és a többrétegű csomagolás nehézségeinek elkerülésével. A mai napig nincs hatékony újrafeldolgozható vagy komposztálható élelmiszer-csomagolás. Ezért a fenntartható fejlődés érdekében sürgősen meg kell tervezni az újrafeldolgozható vagy komposztálható környezetbarát élelmiszer-csomagolási anyagokat.A normandiai régió az érintett értéklánc egészét lefedő tudományos és ipari szereplők jelenlétével (új anyagok előállítása és összetettsége, feldolgozott termékek bevezetése, újrahasznosítás és/vagy komposztálás) ideális helyzetben van ahhoz, hogy ezen új ágazat fejlődjön, munkahelyeket teremtve, ugyanakkor javítva a termékek környezetbarát tervezését és a nyersanyagok fenntartható kezelését. A jelenlegi társadalmi kihívásoknak, például az erőforrások szűkösségének és az anyagok életciklusuk végi kezelésének kiemelt kutatási prioritássá kell tenniük a megújuló forrásokból származó anyagok fejlesztését az átállással és a fenntartható fejlődéssel kapcsolatos területi kihívások középpontjában. A REACT projekt egy csomagolóanyag-gyártót (B+K), egy technológiai beszállítót (polytechs), három kutatólaboratóriumot (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA és ISPA), egy ipari műszaki központot (IPC) és egy CRT-t (Praxens) hoz létre.A projekt 10 közvetlen munkahely létrehozását eredményezi a projekt végén és több tucat körülbelül 3/5 év. A REACT kísérleti projekt egy olyan regionális ágazat létrehozására, amelyet nemzeti/európai szinten meg kell duplázni. A normann-ágazat nemzeti szintű duplikációja évi 1,7 millió tonna CO2-kibocsátás csökkenéséhez vezethet. (Hungarian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Jedinečné vlastnosti plastů vysvětlují rozsah jejich použití v obalech potravin. Jsou lehké a zajišťují nižší náklady na dopravu a nižší emise CO2. Jsou transparentní a na míru formovatelné a nabízejí bezkonkurenční marketingové příležitosti. Ale především díky svému bariérovému účinku chrání potraviny před kyslíkem a vodou, což může rychle změnit jejich kvalitu nebo je dokonce zneškodnit konzumací. Používání plastů v obalech tak hraje významnou úlohu při snižování plýtvání potravinami, omezování zdravotních problémů spojených s obchodem s potravinami a boji proti hladomoru a podvýživě.Obrobení obalů, které bylo obětí jeho úspěchu, spotřebuje téměř 40 % plastů, z nichž většina se používá pro balení potravin. Ve Francii se každý rok používá a uvádí na trh více než 1 milion tun plastů v domácnostech a obalech potravin. Většina těchto plastů se bohužel používá pouze pro svou původní funkci (např. šunka) a není opětovně použita ani recyklována. Například 44 % francouzského plastového odpadu je spalováno a 34 % je pohřbeno na skládkách. Pouze 22 % je recyklováno, zejména PET lahve. Nízká míra recyklace těchto spotřebních výrobků souvisí s tím, že recyklovatelné jsou pouze plasty izolované od ostatních. Například několik procent hmotnostních PP v objemu PET znemožňuje recyklaci PET. Proto je pro zajištění hodnotového řetězce těchto materiálů nezbytné účinné třídění plastů pro domácnost. Převážná většina plastových obalů se však skládá z koextrudovaných nebo laminovaných vícevrstvých materiálů využívajících různé druhy pryskyřice, z nichž každá má jednu nebo více specifických vlastností. Druhou alternativou k recyklaci je používání biologicky rozložitelných, dokonce kompostovatelných obalů pro krátkodobé aplikace, v koncepci oběhového hospodářství a s možností vyhnout se obtížnosti vícevrstvých obalů.K dnešnímu dni neexistují účinné recyklovatelné nebo kompostovatelné obaly potravin. V zájmu udržitelného rozvoje je proto naléhavě nutné navrhnout ekologicky odpovědné potravinové obalové materiály, které jsou recyklovatelné nebo kompostovatelné, nebo obojí. Normandie za přítomnosti akademických a průmyslových subjektů pokrývajících celý dotčený hodnotový řetězec (vytváření a skládání nových materiálů, zavádění vyráběných výrobků, recyklace a/nebo kompostování) se zdá být ideálním místem k rozvoji tohoto nového odvětví, které vytváří pracovní místa a zároveň zlepšuje ekodesign výrobků a udržitelné nakládání se surovinami. Současné společenské výzvy, jako je nedostatek zdrojů a řízení konce životnosti materiálů, musí učinit z vývoje materiálů z obnovitelných zdrojů prioritní prioritu výzkumu v jádru územních výzev pro transformaci a udržitelný rozvoj. Projekt REACT sdružuje výrobce obalů (B+K), dodavatele technologií (polytech), tři výzkumné laboratoře (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA a ISPA), průmyslové technické středisko (IPC) a CRT (Praxens). Projekt povede k vytvoření 10 přímých pracovních míst od konce projektu a několik desítek přibližně 3/5 let. React bude pilotním projektem pro vytvoření regionálního odvětví, které bude duplikováno na vnitrostátní/evropské úrovni. Duplikace Normanského sektoru na vnitrostátní úrovni může vést ke snížení emisí CO2 přibližně o 1,7 milionu tun ročně. (Czech) | |||||||||||||||
| Property / summary: Jedinečné vlastnosti plastů vysvětlují rozsah jejich použití v obalech potravin. Jsou lehké a zajišťují nižší náklady na dopravu a nižší emise CO2. Jsou transparentní a na míru formovatelné a nabízejí bezkonkurenční marketingové příležitosti. Ale především díky svému bariérovému účinku chrání potraviny před kyslíkem a vodou, což může rychle změnit jejich kvalitu nebo je dokonce zneškodnit konzumací. Používání plastů v obalech tak hraje významnou úlohu při snižování plýtvání potravinami, omezování zdravotních problémů spojených s obchodem s potravinami a boji proti hladomoru a podvýživě.Obrobení obalů, které bylo obětí jeho úspěchu, spotřebuje téměř 40 % plastů, z nichž většina se používá pro balení potravin. Ve Francii se každý rok používá a uvádí na trh více než 1 milion tun plastů v domácnostech a obalech potravin. Většina těchto plastů se bohužel používá pouze pro svou původní funkci (např. šunka) a není opětovně použita ani recyklována. Například 44 % francouzského plastového odpadu je spalováno a 34 % je pohřbeno na skládkách. Pouze 22 % je recyklováno, zejména PET lahve. Nízká míra recyklace těchto spotřebních výrobků souvisí s tím, že recyklovatelné jsou pouze plasty izolované od ostatních. Například několik procent hmotnostních PP v objemu PET znemožňuje recyklaci PET. Proto je pro zajištění hodnotového řetězce těchto materiálů nezbytné účinné třídění plastů pro domácnost. Převážná většina plastových obalů se však skládá z koextrudovaných nebo laminovaných vícevrstvých materiálů využívajících různé druhy pryskyřice, z nichž každá má jednu nebo více specifických vlastností. Druhou alternativou k recyklaci je používání biologicky rozložitelných, dokonce kompostovatelných obalů pro krátkodobé aplikace, v koncepci oběhového hospodářství a s možností vyhnout se obtížnosti vícevrstvých obalů.K dnešnímu dni neexistují účinné recyklovatelné nebo kompostovatelné obaly potravin. V zájmu udržitelného rozvoje je proto naléhavě nutné navrhnout ekologicky odpovědné potravinové obalové materiály, které jsou recyklovatelné nebo kompostovatelné, nebo obojí. Normandie za přítomnosti akademických a průmyslových subjektů pokrývajících celý dotčený hodnotový řetězec (vytváření a skládání nových materiálů, zavádění vyráběných výrobků, recyklace a/nebo kompostování) se zdá být ideálním místem k rozvoji tohoto nového odvětví, které vytváří pracovní místa a zároveň zlepšuje ekodesign výrobků a udržitelné nakládání se surovinami. Současné společenské výzvy, jako je nedostatek zdrojů a řízení konce životnosti materiálů, musí učinit z vývoje materiálů z obnovitelných zdrojů prioritní prioritu výzkumu v jádru územních výzev pro transformaci a udržitelný rozvoj. Projekt REACT sdružuje výrobce obalů (B+K), dodavatele technologií (polytech), tři výzkumné laboratoře (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA a ISPA), průmyslové technické středisko (IPC) a CRT (Praxens). Projekt povede k vytvoření 10 přímých pracovních míst od konce projektu a několik desítek přibližně 3/5 let. React bude pilotním projektem pro vytvoření regionálního odvětví, které bude duplikováno na vnitrostátní/evropské úrovni. Duplikace Normanského sektoru na vnitrostátní úrovni může vést ke snížení emisí CO2 přibližně o 1,7 milionu tun ročně. (Czech) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Jedinečné vlastnosti plastů vysvětlují rozsah jejich použití v obalech potravin. Jsou lehké a zajišťují nižší náklady na dopravu a nižší emise CO2. Jsou transparentní a na míru formovatelné a nabízejí bezkonkurenční marketingové příležitosti. Ale především díky svému bariérovému účinku chrání potraviny před kyslíkem a vodou, což může rychle změnit jejich kvalitu nebo je dokonce zneškodnit konzumací. Používání plastů v obalech tak hraje významnou úlohu při snižování plýtvání potravinami, omezování zdravotních problémů spojených s obchodem s potravinami a boji proti hladomoru a podvýživě.Obrobení obalů, které bylo obětí jeho úspěchu, spotřebuje téměř 40 % plastů, z nichž většina se používá pro balení potravin. Ve Francii se každý rok používá a uvádí na trh více než 1 milion tun plastů v domácnostech a obalech potravin. Většina těchto plastů se bohužel používá pouze pro svou původní funkci (např. šunka) a není opětovně použita ani recyklována. Například 44 % francouzského plastového odpadu je spalováno a 34 % je pohřbeno na skládkách. Pouze 22 % je recyklováno, zejména PET lahve. Nízká míra recyklace těchto spotřebních výrobků souvisí s tím, že recyklovatelné jsou pouze plasty izolované od ostatních. Například několik procent hmotnostních PP v objemu PET znemožňuje recyklaci PET. Proto je pro zajištění hodnotového řetězce těchto materiálů nezbytné účinné třídění plastů pro domácnost. Převážná většina plastových obalů se však skládá z koextrudovaných nebo laminovaných vícevrstvých materiálů využívajících různé druhy pryskyřice, z nichž každá má jednu nebo více specifických vlastností. Druhou alternativou k recyklaci je používání biologicky rozložitelných, dokonce kompostovatelných obalů pro krátkodobé aplikace, v koncepci oběhového hospodářství a s možností vyhnout se obtížnosti vícevrstvých obalů.K dnešnímu dni neexistují účinné recyklovatelné nebo kompostovatelné obaly potravin. V zájmu udržitelného rozvoje je proto naléhavě nutné navrhnout ekologicky odpovědné potravinové obalové materiály, které jsou recyklovatelné nebo kompostovatelné, nebo obojí. Normandie za přítomnosti akademických a průmyslových subjektů pokrývajících celý dotčený hodnotový řetězec (vytváření a skládání nových materiálů, zavádění vyráběných výrobků, recyklace a/nebo kompostování) se zdá být ideálním místem k rozvoji tohoto nového odvětví, které vytváří pracovní místa a zároveň zlepšuje ekodesign výrobků a udržitelné nakládání se surovinami. Současné společenské výzvy, jako je nedostatek zdrojů a řízení konce životnosti materiálů, musí učinit z vývoje materiálů z obnovitelných zdrojů prioritní prioritu výzkumu v jádru územních výzev pro transformaci a udržitelný rozvoj. Projekt REACT sdružuje výrobce obalů (B+K), dodavatele technologií (polytech), tři výzkumné laboratoře (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA a ISPA), průmyslové technické středisko (IPC) a CRT (Praxens). Projekt povede k vytvoření 10 přímých pracovních míst od konce projektu a několik desítek přibližně 3/5 let. React bude pilotním projektem pro vytvoření regionálního odvětví, které bude duplikováno na vnitrostátní/evropské úrovni. Duplikace Normanského sektoru na vnitrostátní úrovni může vést ke snížení emisí CO2 přibližně o 1,7 milionu tun ročně. (Czech) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Plastmasas unikālās īpašības izskaidro tās izmantošanas apjomu pārtikas iepakojumā. Tie ir viegli, nodrošinot zemākas transporta izmaksas un zemākas CO2 emisijas. Tās ir pārredzamas un pielāgotas, piedāvājot nepārspējamas mārketinga iespējas. Bet galvenokārt, pateicoties to barjeras iedarbībai, tie aizsargā pārtiku no skābekļa un ūdens, kas var ātri mainīt to kvalitāti vai pat padarīt tos nedrošus patēriņam. Tādējādi plastmasas izmantošanai iepakojumā ir bijusi liela nozīme pārtikas atkritumu samazināšanā, ar pārtikas tirdzniecību saistīto veselības problēmu mazināšanā un cīņā pret badu un nepietiekamu uzturu. Iepakošanas nozare, kas ir bijusi tās panākumu upuris, patērē gandrīz 40 % plastmasas, no kurām lielāko daļu izmanto pārtikas iepakojumos. Francijā katru gadu mājsaimniecībās un pārtikas iepakojumos tiek izmantoti un laisti tirgū vairāk nekā 1 miljons tonnu plastmasas. Diemžēl liela daļa no šīs plastmasas tiek izmantota tikai sākotnējai funkcijai (piemēram, šķiņķa paplāte) un netiek atkārtoti izmantota vai pārstrādāta. Piemēram, 44 % Francijas plastmasas atkritumu tiek sadedzināti, un 34 % tiek apglabāti poligonos. Tikai 22 % tiek pārstrādāti, galvenokārt PET pudeles. Zemais šo patēriņa preču pārstrādes līmenis ir saistīts ar to, ka pārstrādājamas ir tikai no citām izolētas plastmasas. Piemēram, daži procenti no PP masas PET tilpumā neļauj pārstrādāt PET. Tāpēc efektīva mājsaimniecības plastmasas šķirošana ir būtiska, lai nodrošinātu šo materiālu vērtību ķēdi. Tomēr lielākā daļa plastmasas iepakojuma sastāv no līdzekstrūdētiem vai laminētiem daudzslāņiem, izmantojot dažāda veida sveķus, un katram no tiem ir viena vai vairākas specifiskas īpašības. Otra alternatīva otrreizējai pārstrādei ir bioloģiski noārdāma, pat kompostējama iepakojuma izmantošana īslaicīgai izmantošanai aprites ekonomikas koncepcijā un ar iespēju izvairīties no daudzslāņu iepakojuma grūtībām. Līdz šim nav efektīva pārstrādājama vai kompostējama pārtikas iepakojuma. Tādēļ ilgtspējīgas attīstības interesēs ir steidzami jāizstrādā ekoloģiski atbildīgi pārtikas iepakojuma materiāli, kas ir pārstrādājami vai kompostējami, vai abi. Normandijas reģions ar akadēmisko un rūpniecisko dalībnieku klātbūtni, kas aptver visu attiecīgo vērtību ķēdi (jaunu materiālu formulēšana un komplektēšana, ražoto produktu ieviešana, pārstrāde un/vai kompostēšana), šķiet ideāli piemērots, lai attīstītu šo jauno nozari, radot darbvietas, vienlaikus uzlabojot produktu ekodizainu un izejvielu ilgtspējīgu pārvaldību. Pašreizējām sabiedrības problēmām, piemēram, resursu trūkumam un materiālu aprites cikla beigu pārvaldībai, ir jāpadara materiālu izstrāde no atjaunojamiem resursiem par prioritāru pētniecības prioritāti pārejas un ilgtspējīgas attīstības teritoriālo problēmu centrā. REACT projekts apvieno iepakojuma ražotāju (B+K), tehnoloģiju piegādātāju (politehnoloģijas), trīs pētniecības laboratorijas (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA un ISPA), rūpniecisko tehnisko centru (IPC) un CRT (Praxens).Projekts pēc projekta beigām radīs 10 tiešas darbavietas un vairākus desmitus aptuveni 3/5 gadus. REACT būs izmēģinājuma projekts reģionālas nozares izveidei, kas dublēsies valsts/Eiropas līmenī. Dublēšanās ar Norman nozari valsts līmenī var izraisīt CO2 emisiju samazinājumu par aptuveni 1,7 Mt gadā. (Latvian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Plastmasas unikālās īpašības izskaidro tās izmantošanas apjomu pārtikas iepakojumā. Tie ir viegli, nodrošinot zemākas transporta izmaksas un zemākas CO2 emisijas. Tās ir pārredzamas un pielāgotas, piedāvājot nepārspējamas mārketinga iespējas. Bet galvenokārt, pateicoties to barjeras iedarbībai, tie aizsargā pārtiku no skābekļa un ūdens, kas var ātri mainīt to kvalitāti vai pat padarīt tos nedrošus patēriņam. Tādējādi plastmasas izmantošanai iepakojumā ir bijusi liela nozīme pārtikas atkritumu samazināšanā, ar pārtikas tirdzniecību saistīto veselības problēmu mazināšanā un cīņā pret badu un nepietiekamu uzturu. Iepakošanas nozare, kas ir bijusi tās panākumu upuris, patērē gandrīz 40 % plastmasas, no kurām lielāko daļu izmanto pārtikas iepakojumos. Francijā katru gadu mājsaimniecībās un pārtikas iepakojumos tiek izmantoti un laisti tirgū vairāk nekā 1 miljons tonnu plastmasas. Diemžēl liela daļa no šīs plastmasas tiek izmantota tikai sākotnējai funkcijai (piemēram, šķiņķa paplāte) un netiek atkārtoti izmantota vai pārstrādāta. Piemēram, 44 % Francijas plastmasas atkritumu tiek sadedzināti, un 34 % tiek apglabāti poligonos. Tikai 22 % tiek pārstrādāti, galvenokārt PET pudeles. Zemais šo patēriņa preču pārstrādes līmenis ir saistīts ar to, ka pārstrādājamas ir tikai no citām izolētas plastmasas. Piemēram, daži procenti no PP masas PET tilpumā neļauj pārstrādāt PET. Tāpēc efektīva mājsaimniecības plastmasas šķirošana ir būtiska, lai nodrošinātu šo materiālu vērtību ķēdi. Tomēr lielākā daļa plastmasas iepakojuma sastāv no līdzekstrūdētiem vai laminētiem daudzslāņiem, izmantojot dažāda veida sveķus, un katram no tiem ir viena vai vairākas specifiskas īpašības. Otra alternatīva otrreizējai pārstrādei ir bioloģiski noārdāma, pat kompostējama iepakojuma izmantošana īslaicīgai izmantošanai aprites ekonomikas koncepcijā un ar iespēju izvairīties no daudzslāņu iepakojuma grūtībām. Līdz šim nav efektīva pārstrādājama vai kompostējama pārtikas iepakojuma. Tādēļ ilgtspējīgas attīstības interesēs ir steidzami jāizstrādā ekoloģiski atbildīgi pārtikas iepakojuma materiāli, kas ir pārstrādājami vai kompostējami, vai abi. Normandijas reģions ar akadēmisko un rūpniecisko dalībnieku klātbūtni, kas aptver visu attiecīgo vērtību ķēdi (jaunu materiālu formulēšana un komplektēšana, ražoto produktu ieviešana, pārstrāde un/vai kompostēšana), šķiet ideāli piemērots, lai attīstītu šo jauno nozari, radot darbvietas, vienlaikus uzlabojot produktu ekodizainu un izejvielu ilgtspējīgu pārvaldību. Pašreizējām sabiedrības problēmām, piemēram, resursu trūkumam un materiālu aprites cikla beigu pārvaldībai, ir jāpadara materiālu izstrāde no atjaunojamiem resursiem par prioritāru pētniecības prioritāti pārejas un ilgtspējīgas attīstības teritoriālo problēmu centrā. REACT projekts apvieno iepakojuma ražotāju (B+K), tehnoloģiju piegādātāju (politehnoloģijas), trīs pētniecības laboratorijas (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA un ISPA), rūpniecisko tehnisko centru (IPC) un CRT (Praxens).Projekts pēc projekta beigām radīs 10 tiešas darbavietas un vairākus desmitus aptuveni 3/5 gadus. REACT būs izmēģinājuma projekts reģionālas nozares izveidei, kas dublēsies valsts/Eiropas līmenī. Dublēšanās ar Norman nozari valsts līmenī var izraisīt CO2 emisiju samazinājumu par aptuveni 1,7 Mt gadā. (Latvian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Plastmasas unikālās īpašības izskaidro tās izmantošanas apjomu pārtikas iepakojumā. Tie ir viegli, nodrošinot zemākas transporta izmaksas un zemākas CO2 emisijas. Tās ir pārredzamas un pielāgotas, piedāvājot nepārspējamas mārketinga iespējas. Bet galvenokārt, pateicoties to barjeras iedarbībai, tie aizsargā pārtiku no skābekļa un ūdens, kas var ātri mainīt to kvalitāti vai pat padarīt tos nedrošus patēriņam. Tādējādi plastmasas izmantošanai iepakojumā ir bijusi liela nozīme pārtikas atkritumu samazināšanā, ar pārtikas tirdzniecību saistīto veselības problēmu mazināšanā un cīņā pret badu un nepietiekamu uzturu. Iepakošanas nozare, kas ir bijusi tās panākumu upuris, patērē gandrīz 40 % plastmasas, no kurām lielāko daļu izmanto pārtikas iepakojumos. Francijā katru gadu mājsaimniecībās un pārtikas iepakojumos tiek izmantoti un laisti tirgū vairāk nekā 1 miljons tonnu plastmasas. Diemžēl liela daļa no šīs plastmasas tiek izmantota tikai sākotnējai funkcijai (piemēram, šķiņķa paplāte) un netiek atkārtoti izmantota vai pārstrādāta. Piemēram, 44 % Francijas plastmasas atkritumu tiek sadedzināti, un 34 % tiek apglabāti poligonos. Tikai 22 % tiek pārstrādāti, galvenokārt PET pudeles. Zemais šo patēriņa preču pārstrādes līmenis ir saistīts ar to, ka pārstrādājamas ir tikai no citām izolētas plastmasas. Piemēram, daži procenti no PP masas PET tilpumā neļauj pārstrādāt PET. Tāpēc efektīva mājsaimniecības plastmasas šķirošana ir būtiska, lai nodrošinātu šo materiālu vērtību ķēdi. Tomēr lielākā daļa plastmasas iepakojuma sastāv no līdzekstrūdētiem vai laminētiem daudzslāņiem, izmantojot dažāda veida sveķus, un katram no tiem ir viena vai vairākas specifiskas īpašības. Otra alternatīva otrreizējai pārstrādei ir bioloģiski noārdāma, pat kompostējama iepakojuma izmantošana īslaicīgai izmantošanai aprites ekonomikas koncepcijā un ar iespēju izvairīties no daudzslāņu iepakojuma grūtībām. Līdz šim nav efektīva pārstrādājama vai kompostējama pārtikas iepakojuma. Tādēļ ilgtspējīgas attīstības interesēs ir steidzami jāizstrādā ekoloģiski atbildīgi pārtikas iepakojuma materiāli, kas ir pārstrādājami vai kompostējami, vai abi. Normandijas reģions ar akadēmisko un rūpniecisko dalībnieku klātbūtni, kas aptver visu attiecīgo vērtību ķēdi (jaunu materiālu formulēšana un komplektēšana, ražoto produktu ieviešana, pārstrāde un/vai kompostēšana), šķiet ideāli piemērots, lai attīstītu šo jauno nozari, radot darbvietas, vienlaikus uzlabojot produktu ekodizainu un izejvielu ilgtspējīgu pārvaldību. Pašreizējām sabiedrības problēmām, piemēram, resursu trūkumam un materiālu aprites cikla beigu pārvaldībai, ir jāpadara materiālu izstrāde no atjaunojamiem resursiem par prioritāru pētniecības prioritāti pārejas un ilgtspējīgas attīstības teritoriālo problēmu centrā. REACT projekts apvieno iepakojuma ražotāju (B+K), tehnoloģiju piegādātāju (politehnoloģijas), trīs pētniecības laboratorijas (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA un ISPA), rūpniecisko tehnisko centru (IPC) un CRT (Praxens).Projekts pēc projekta beigām radīs 10 tiešas darbavietas un vairākus desmitus aptuveni 3/5 gadus. REACT būs izmēģinājuma projekts reģionālas nozares izveidei, kas dublēsies valsts/Eiropas līmenī. Dublēšanās ar Norman nozari valsts līmenī var izraisīt CO2 emisiju samazinājumu par aptuveni 1,7 Mt gadā. (Latvian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Míníonn airíonna uathúla na bplaisteach méid a n-úsáide i bpacáistiú bia. Tá siad éadrom, rud a chinntíonn costais iompair níos ísle agus astaíochtaí CO2 níos ísle. Tá siad trédhearcach agus saincheaptha, ag tairiscint deiseanna margaíochta unparalleled. Ach thar aon rud eile, mar gheall ar a n-éifeacht bhac, cosnaíonn siad bianna ó ocsaigin agus uisce, ar féidir leo a gcáilíocht a athrú go tapa nó fiú iad a dhéanamh neamhshábháilte lena n-ídiú. Dá bhrí sin, bhí ról tábhachtach ag úsáid plaisteach i bpacáistiú maidir le cur amú bia a laghdú, srian a chur le fadhbanna sláinte a bhaineann le trádáil bia agus dul i ngleic le gorta agus míchothú. Sa Fhrainc, úsáidtear níos mó ná 1 mhilliún tona plaisteach agus cuirtear ar an margadh iad i bpacáistíocht tí agus bia gach bliain. Ar an drochuair, ní úsáidtear cuid mhaith de na plaistigh sin ach amháin dá bhfeidhm tosaigh (e.g. tráidire liamhás) agus ní dhéantar iad a athúsáid ná a athchúrsáil. Mar shampla, déantar 44 % de dhramhaíl phlaisteach na Fraince a loscadh, agus cuirtear 34 % díobh i líonadh talún. Ní dhéantar athchúrsáil ach ar 22 %, buidéil PET den chuid is mó.Tá nasc idir ráta íseal athchúrsála na dtáirgí tomhaltais sin agus plaistigh nach bhfuil ach plaistigh atá scoite amach ó phlaistigh eile in-athchúrsáilte. Mar shampla, déanann cúpla faoin gcéad de réir mais PP i méid PET sé dodhéanta PET a athchúrsáil. Sin an fáth a bhfuil sórtáil éifeachtach plaisteach tí riachtanach chun slabhra luacha na n-ábhar sin a áirithiú. Mar sin féin, is éard atá i bhformhór mór na pacáistíochta plaisteacha ilsraitheanna comh-easbhrúite nó lannaithe ina n-úsáidtear cineálacha éagsúla roisín, agus airíonna sonracha amháin nó níos mó á soláthar ag gach ceann acu. Rogha eile ar athchúrsáil is ea úsáid pacáistíochta in-bhithmhillte, fiú inmhúirínithe le haghaidh feidhmeanna gearrshaolacha, i gcoincheap an gheilleagair chiorclaigh agus leis an deis chun deacracht na pacáistíochta ilsrathacha a sheachaint. Go dtí seo, níl aon phacáistiú bia in-athchúrsáilte nó inmhúirínithe ann. Tá sé práinneach, dá bhrí sin, ar mhaithe leis an bhforbairt inbhuanaithe, ábhair phacáistithe bia éiceafhreagracha atá in-athchúrsáilte nó inmhúirínithe, nó iad araon, a dhearadh. Dealraíonn sé, i réigiún na Normainne, go bhfuil gníomhaithe acadúla agus tionsclaíocha i láthair lena gcumhdaítear an slabhra luacha ar fad lena mbaineann (ábhair nua a fhoirmiú agus a chumasc, táirgí monaraithe a chur chun feidhme, athchúrsáil agus/nó múiríniú), agus an earnáil nua seo a fhorbairt, poist a chruthú, agus éicidhearthóireacht táirgí agus bainistiú inbhuanaithe amhábhar a fheabhsú ag an am céanna. Leis na dúshláin shochaíocha atá ann faoi láthair, amhail ganntanas acmhainní agus bainistiú a dhéanamh ar dheireadh ré na n-ábhar, ní mór tús áite a thabhairt d’fhorbairt ábhar ó acmhainní in-athnuaite mar thosaíocht taighde i gcroílár na ndúshlán críochach le haghaidh aistrithe agus forbartha inbhuanaithe.Tugtar le chéile i dtionscadal REACT monaróir pacáistíochta (B+K), soláthróir teicneolaíochta (Polytechs), trí shaotharlann taighde (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA agus ISPA), lárionad teicniúil tionsclaíoch (IPC) agus CRT (Praxens).Is é an toradh a bheidh ar an tionscadal go gcruthófar 10 bpost dhíreacha ó dheireadh an tionscadail agus roinnt déag de thart ar 3/5 bliana. Treoirthionscadal a bheidh in REACT chun earnáil réigiúnach a chruthú a ndéanfar dúbláil uirthi ar an leibhéal náisiúnta/Eorpach. D’fhéadfadh sé go dtiocfadh laghdú thart ar 1.7 Mt in aghaidh na bliana ar astaíochtaí CO2 de thart ar 1.7 Mt in aghaidh na bliana mar thoradh ar dhúbailt earnáil na Normannach ar an leibhéal náisiúnta. (Irish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Míníonn airíonna uathúla na bplaisteach méid a n-úsáide i bpacáistiú bia. Tá siad éadrom, rud a chinntíonn costais iompair níos ísle agus astaíochtaí CO2 níos ísle. Tá siad trédhearcach agus saincheaptha, ag tairiscint deiseanna margaíochta unparalleled. Ach thar aon rud eile, mar gheall ar a n-éifeacht bhac, cosnaíonn siad bianna ó ocsaigin agus uisce, ar féidir leo a gcáilíocht a athrú go tapa nó fiú iad a dhéanamh neamhshábháilte lena n-ídiú. Dá bhrí sin, bhí ról tábhachtach ag úsáid plaisteach i bpacáistiú maidir le cur amú bia a laghdú, srian a chur le fadhbanna sláinte a bhaineann le trádáil bia agus dul i ngleic le gorta agus míchothú. Sa Fhrainc, úsáidtear níos mó ná 1 mhilliún tona plaisteach agus cuirtear ar an margadh iad i bpacáistíocht tí agus bia gach bliain. Ar an drochuair, ní úsáidtear cuid mhaith de na plaistigh sin ach amháin dá bhfeidhm tosaigh (e.g. tráidire liamhás) agus ní dhéantar iad a athúsáid ná a athchúrsáil. Mar shampla, déantar 44 % de dhramhaíl phlaisteach na Fraince a loscadh, agus cuirtear 34 % díobh i líonadh talún. Ní dhéantar athchúrsáil ach ar 22 %, buidéil PET den chuid is mó.Tá nasc idir ráta íseal athchúrsála na dtáirgí tomhaltais sin agus plaistigh nach bhfuil ach plaistigh atá scoite amach ó phlaistigh eile in-athchúrsáilte. Mar shampla, déanann cúpla faoin gcéad de réir mais PP i méid PET sé dodhéanta PET a athchúrsáil. Sin an fáth a bhfuil sórtáil éifeachtach plaisteach tí riachtanach chun slabhra luacha na n-ábhar sin a áirithiú. Mar sin féin, is éard atá i bhformhór mór na pacáistíochta plaisteacha ilsraitheanna comh-easbhrúite nó lannaithe ina n-úsáidtear cineálacha éagsúla roisín, agus airíonna sonracha amháin nó níos mó á soláthar ag gach ceann acu. Rogha eile ar athchúrsáil is ea úsáid pacáistíochta in-bhithmhillte, fiú inmhúirínithe le haghaidh feidhmeanna gearrshaolacha, i gcoincheap an gheilleagair chiorclaigh agus leis an deis chun deacracht na pacáistíochta ilsrathacha a sheachaint. Go dtí seo, níl aon phacáistiú bia in-athchúrsáilte nó inmhúirínithe ann. Tá sé práinneach, dá bhrí sin, ar mhaithe leis an bhforbairt inbhuanaithe, ábhair phacáistithe bia éiceafhreagracha atá in-athchúrsáilte nó inmhúirínithe, nó iad araon, a dhearadh. Dealraíonn sé, i réigiún na Normainne, go bhfuil gníomhaithe acadúla agus tionsclaíocha i láthair lena gcumhdaítear an slabhra luacha ar fad lena mbaineann (ábhair nua a fhoirmiú agus a chumasc, táirgí monaraithe a chur chun feidhme, athchúrsáil agus/nó múiríniú), agus an earnáil nua seo a fhorbairt, poist a chruthú, agus éicidhearthóireacht táirgí agus bainistiú inbhuanaithe amhábhar a fheabhsú ag an am céanna. Leis na dúshláin shochaíocha atá ann faoi láthair, amhail ganntanas acmhainní agus bainistiú a dhéanamh ar dheireadh ré na n-ábhar, ní mór tús áite a thabhairt d’fhorbairt ábhar ó acmhainní in-athnuaite mar thosaíocht taighde i gcroílár na ndúshlán críochach le haghaidh aistrithe agus forbartha inbhuanaithe.Tugtar le chéile i dtionscadal REACT monaróir pacáistíochta (B+K), soláthróir teicneolaíochta (Polytechs), trí shaotharlann taighde (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA agus ISPA), lárionad teicniúil tionsclaíoch (IPC) agus CRT (Praxens).Is é an toradh a bheidh ar an tionscadal go gcruthófar 10 bpost dhíreacha ó dheireadh an tionscadail agus roinnt déag de thart ar 3/5 bliana. Treoirthionscadal a bheidh in REACT chun earnáil réigiúnach a chruthú a ndéanfar dúbláil uirthi ar an leibhéal náisiúnta/Eorpach. D’fhéadfadh sé go dtiocfadh laghdú thart ar 1.7 Mt in aghaidh na bliana ar astaíochtaí CO2 de thart ar 1.7 Mt in aghaidh na bliana mar thoradh ar dhúbailt earnáil na Normannach ar an leibhéal náisiúnta. (Irish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Míníonn airíonna uathúla na bplaisteach méid a n-úsáide i bpacáistiú bia. Tá siad éadrom, rud a chinntíonn costais iompair níos ísle agus astaíochtaí CO2 níos ísle. Tá siad trédhearcach agus saincheaptha, ag tairiscint deiseanna margaíochta unparalleled. Ach thar aon rud eile, mar gheall ar a n-éifeacht bhac, cosnaíonn siad bianna ó ocsaigin agus uisce, ar féidir leo a gcáilíocht a athrú go tapa nó fiú iad a dhéanamh neamhshábháilte lena n-ídiú. Dá bhrí sin, bhí ról tábhachtach ag úsáid plaisteach i bpacáistiú maidir le cur amú bia a laghdú, srian a chur le fadhbanna sláinte a bhaineann le trádáil bia agus dul i ngleic le gorta agus míchothú. Sa Fhrainc, úsáidtear níos mó ná 1 mhilliún tona plaisteach agus cuirtear ar an margadh iad i bpacáistíocht tí agus bia gach bliain. Ar an drochuair, ní úsáidtear cuid mhaith de na plaistigh sin ach amháin dá bhfeidhm tosaigh (e.g. tráidire liamhás) agus ní dhéantar iad a athúsáid ná a athchúrsáil. Mar shampla, déantar 44 % de dhramhaíl phlaisteach na Fraince a loscadh, agus cuirtear 34 % díobh i líonadh talún. Ní dhéantar athchúrsáil ach ar 22 %, buidéil PET den chuid is mó.Tá nasc idir ráta íseal athchúrsála na dtáirgí tomhaltais sin agus plaistigh nach bhfuil ach plaistigh atá scoite amach ó phlaistigh eile in-athchúrsáilte. Mar shampla, déanann cúpla faoin gcéad de réir mais PP i méid PET sé dodhéanta PET a athchúrsáil. Sin an fáth a bhfuil sórtáil éifeachtach plaisteach tí riachtanach chun slabhra luacha na n-ábhar sin a áirithiú. Mar sin féin, is éard atá i bhformhór mór na pacáistíochta plaisteacha ilsraitheanna comh-easbhrúite nó lannaithe ina n-úsáidtear cineálacha éagsúla roisín, agus airíonna sonracha amháin nó níos mó á soláthar ag gach ceann acu. Rogha eile ar athchúrsáil is ea úsáid pacáistíochta in-bhithmhillte, fiú inmhúirínithe le haghaidh feidhmeanna gearrshaolacha, i gcoincheap an gheilleagair chiorclaigh agus leis an deis chun deacracht na pacáistíochta ilsrathacha a sheachaint. Go dtí seo, níl aon phacáistiú bia in-athchúrsáilte nó inmhúirínithe ann. Tá sé práinneach, dá bhrí sin, ar mhaithe leis an bhforbairt inbhuanaithe, ábhair phacáistithe bia éiceafhreagracha atá in-athchúrsáilte nó inmhúirínithe, nó iad araon, a dhearadh. Dealraíonn sé, i réigiún na Normainne, go bhfuil gníomhaithe acadúla agus tionsclaíocha i láthair lena gcumhdaítear an slabhra luacha ar fad lena mbaineann (ábhair nua a fhoirmiú agus a chumasc, táirgí monaraithe a chur chun feidhme, athchúrsáil agus/nó múiríniú), agus an earnáil nua seo a fhorbairt, poist a chruthú, agus éicidhearthóireacht táirgí agus bainistiú inbhuanaithe amhábhar a fheabhsú ag an am céanna. Leis na dúshláin shochaíocha atá ann faoi láthair, amhail ganntanas acmhainní agus bainistiú a dhéanamh ar dheireadh ré na n-ábhar, ní mór tús áite a thabhairt d’fhorbairt ábhar ó acmhainní in-athnuaite mar thosaíocht taighde i gcroílár na ndúshlán críochach le haghaidh aistrithe agus forbartha inbhuanaithe.Tugtar le chéile i dtionscadal REACT monaróir pacáistíochta (B+K), soláthróir teicneolaíochta (Polytechs), trí shaotharlann taighde (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA agus ISPA), lárionad teicniúil tionsclaíoch (IPC) agus CRT (Praxens).Is é an toradh a bheidh ar an tionscadal go gcruthófar 10 bpost dhíreacha ó dheireadh an tionscadail agus roinnt déag de thart ar 3/5 bliana. Treoirthionscadal a bheidh in REACT chun earnáil réigiúnach a chruthú a ndéanfar dúbláil uirthi ar an leibhéal náisiúnta/Eorpach. D’fhéadfadh sé go dtiocfadh laghdú thart ar 1.7 Mt in aghaidh na bliana ar astaíochtaí CO2 de thart ar 1.7 Mt in aghaidh na bliana mar thoradh ar dhúbailt earnáil na Normannach ar an leibhéal náisiúnta. (Irish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Edinstvene lastnosti plastike pojasnjujejo obseg njihove uporabe v embalaži živil. So lahki in zagotavljajo nižje stroške prevoza in nižje emisije CO2. So pregledni in prilagodljivi ter ponujajo neprimerljive tržne priložnosti. Predvsem pa zaradi svojega pregradnega učinka ščitijo hrano pred kisikom in vodo, kar lahko hitro spremeni njihovo kakovost ali celo naredi nevarno za uživanje. Uporaba plastike v embalaži je tako imela pomembno vlogo pri zmanjševanju živilskih odpadkov, omejevanju zdravstvenih težav, povezanih s trgovino s hrano, ter boju proti lakoti in podhranjenosti.Industrija embalaže, ki je bila žrtev svojega uspeha, porabi skoraj 40 % plastike, od katerih se večina uporablja za embalažo živil. V Franciji se v gospodinjstvih in embalaži živil vsako leto uporabi in da na trg več kot milijon ton plastike. Žal se večina te plastike uporablja samo za svojo začetno funkcijo (npr. pladenj za šunke) in se ne uporablja ponovno ali reciklira. Tako se na primer sežiga 44 % francoskih plastičnih odpadkov, 34 % pa jih je zakopanih na odlagališčih. Recikliranih je le 22 %, predvsem plastenk PET. Nizka stopnja recikliranja teh potrošniških izdelkov je povezana z dejstvom, da je mogoče reciklirati le plastiko, izolirano od drugih. Na primer, zaradi nekaj odstotkov mase PP v volumnu PET ni mogoče reciklirati PET. Zato je učinkovito sortiranje gospodinjske plastike bistvenega pomena za zagotovitev vrednostne verige teh materialov. Vendar je velika večina plastične embalaže sestavljena iz koekstrudiranih ali laminiranih večplastnih materialov z uporabo različnih vrst smole, od katerih ima vsaka eno ali več specifičnih lastnosti. Druga alternativa recikliranju je uporaba biorazgradljive embalaže, primerne za kompostiranje, za kratkotrajno uporabo, v konceptu krožnega gospodarstva in z možnostjo, da se izognemo težavam večplastne embalaže. Do danes ni učinkovite embalaže za živila, ki jo je mogoče reciklirati ali kompostirati. Zato je nujno, da se v interesu trajnostnega razvoja oblikujejo okoljsko odgovorni materiali za embalažo za živila, ki jih je mogoče reciklirati ali kompostirati, ali oboje.Zdi se, da je regija Normandija s prisotnostjo akademskih in industrijskih akterjev, ki pokrivajo celotno zadevno vrednostno verigo (oblikovanje in sestavljanje novih materialov, uvajanje proizvedenih izdelkov, recikliranje in/ali kompostiranje), v idealnem položaju za razvoj tega novega sektorja, ki ustvarja delovna mesta, hkrati pa izboljšuje okoljsko primerno zasnovo izdelkov in trajnostno upravljanje surovin. Sedanji družbeni izzivi, kot sta pomanjkanje virov in upravljanje izrabljenih materialov, morajo postati prednostna raziskovalna prednostna naloga razvoja materialov iz obnovljivih virov v osrčju teritorialnih izzivov za prehode in trajnostni razvoj. Projekt REACT združuje proizvajalca embalaže (B+K), dobavitelja tehnologije (politechs), treh raziskovalnih laboratorijev (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA in ISPA), industrijskega tehničnega centra (IPC) in CRT (Praxens). Projekt bo privedel do ustvarjanja 10 neposrednih delovnih mest od konca projekta in več deset približno 3/5 let. Odziv bo pilotni projekt za oblikovanje regionalnega sektorja, ki se bo podvojil na nacionalni/evropski ravni. Podvajanje normanskega sektorja na nacionalni ravni lahko povzroči zmanjšanje emisij CO2 za približno 1,7 milijona ton na leto. (Slovenian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Edinstvene lastnosti plastike pojasnjujejo obseg njihove uporabe v embalaži živil. So lahki in zagotavljajo nižje stroške prevoza in nižje emisije CO2. So pregledni in prilagodljivi ter ponujajo neprimerljive tržne priložnosti. Predvsem pa zaradi svojega pregradnega učinka ščitijo hrano pred kisikom in vodo, kar lahko hitro spremeni njihovo kakovost ali celo naredi nevarno za uživanje. Uporaba plastike v embalaži je tako imela pomembno vlogo pri zmanjševanju živilskih odpadkov, omejevanju zdravstvenih težav, povezanih s trgovino s hrano, ter boju proti lakoti in podhranjenosti.Industrija embalaže, ki je bila žrtev svojega uspeha, porabi skoraj 40 % plastike, od katerih se večina uporablja za embalažo živil. V Franciji se v gospodinjstvih in embalaži živil vsako leto uporabi in da na trg več kot milijon ton plastike. Žal se večina te plastike uporablja samo za svojo začetno funkcijo (npr. pladenj za šunke) in se ne uporablja ponovno ali reciklira. Tako se na primer sežiga 44 % francoskih plastičnih odpadkov, 34 % pa jih je zakopanih na odlagališčih. Recikliranih je le 22 %, predvsem plastenk PET. Nizka stopnja recikliranja teh potrošniških izdelkov je povezana z dejstvom, da je mogoče reciklirati le plastiko, izolirano od drugih. Na primer, zaradi nekaj odstotkov mase PP v volumnu PET ni mogoče reciklirati PET. Zato je učinkovito sortiranje gospodinjske plastike bistvenega pomena za zagotovitev vrednostne verige teh materialov. Vendar je velika večina plastične embalaže sestavljena iz koekstrudiranih ali laminiranih večplastnih materialov z uporabo različnih vrst smole, od katerih ima vsaka eno ali več specifičnih lastnosti. Druga alternativa recikliranju je uporaba biorazgradljive embalaže, primerne za kompostiranje, za kratkotrajno uporabo, v konceptu krožnega gospodarstva in z možnostjo, da se izognemo težavam večplastne embalaže. Do danes ni učinkovite embalaže za živila, ki jo je mogoče reciklirati ali kompostirati. Zato je nujno, da se v interesu trajnostnega razvoja oblikujejo okoljsko odgovorni materiali za embalažo za živila, ki jih je mogoče reciklirati ali kompostirati, ali oboje.Zdi se, da je regija Normandija s prisotnostjo akademskih in industrijskih akterjev, ki pokrivajo celotno zadevno vrednostno verigo (oblikovanje in sestavljanje novih materialov, uvajanje proizvedenih izdelkov, recikliranje in/ali kompostiranje), v idealnem položaju za razvoj tega novega sektorja, ki ustvarja delovna mesta, hkrati pa izboljšuje okoljsko primerno zasnovo izdelkov in trajnostno upravljanje surovin. Sedanji družbeni izzivi, kot sta pomanjkanje virov in upravljanje izrabljenih materialov, morajo postati prednostna raziskovalna prednostna naloga razvoja materialov iz obnovljivih virov v osrčju teritorialnih izzivov za prehode in trajnostni razvoj. Projekt REACT združuje proizvajalca embalaže (B+K), dobavitelja tehnologije (politechs), treh raziskovalnih laboratorijev (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA in ISPA), industrijskega tehničnega centra (IPC) in CRT (Praxens). Projekt bo privedel do ustvarjanja 10 neposrednih delovnih mest od konca projekta in več deset približno 3/5 let. Odziv bo pilotni projekt za oblikovanje regionalnega sektorja, ki se bo podvojil na nacionalni/evropski ravni. Podvajanje normanskega sektorja na nacionalni ravni lahko povzroči zmanjšanje emisij CO2 za približno 1,7 milijona ton na leto. (Slovenian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Edinstvene lastnosti plastike pojasnjujejo obseg njihove uporabe v embalaži živil. So lahki in zagotavljajo nižje stroške prevoza in nižje emisije CO2. So pregledni in prilagodljivi ter ponujajo neprimerljive tržne priložnosti. Predvsem pa zaradi svojega pregradnega učinka ščitijo hrano pred kisikom in vodo, kar lahko hitro spremeni njihovo kakovost ali celo naredi nevarno za uživanje. Uporaba plastike v embalaži je tako imela pomembno vlogo pri zmanjševanju živilskih odpadkov, omejevanju zdravstvenih težav, povezanih s trgovino s hrano, ter boju proti lakoti in podhranjenosti.Industrija embalaže, ki je bila žrtev svojega uspeha, porabi skoraj 40 % plastike, od katerih se večina uporablja za embalažo živil. V Franciji se v gospodinjstvih in embalaži živil vsako leto uporabi in da na trg več kot milijon ton plastike. Žal se večina te plastike uporablja samo za svojo začetno funkcijo (npr. pladenj za šunke) in se ne uporablja ponovno ali reciklira. Tako se na primer sežiga 44 % francoskih plastičnih odpadkov, 34 % pa jih je zakopanih na odlagališčih. Recikliranih je le 22 %, predvsem plastenk PET. Nizka stopnja recikliranja teh potrošniških izdelkov je povezana z dejstvom, da je mogoče reciklirati le plastiko, izolirano od drugih. Na primer, zaradi nekaj odstotkov mase PP v volumnu PET ni mogoče reciklirati PET. Zato je učinkovito sortiranje gospodinjske plastike bistvenega pomena za zagotovitev vrednostne verige teh materialov. Vendar je velika večina plastične embalaže sestavljena iz koekstrudiranih ali laminiranih večplastnih materialov z uporabo različnih vrst smole, od katerih ima vsaka eno ali več specifičnih lastnosti. Druga alternativa recikliranju je uporaba biorazgradljive embalaže, primerne za kompostiranje, za kratkotrajno uporabo, v konceptu krožnega gospodarstva in z možnostjo, da se izognemo težavam večplastne embalaže. Do danes ni učinkovite embalaže za živila, ki jo je mogoče reciklirati ali kompostirati. Zato je nujno, da se v interesu trajnostnega razvoja oblikujejo okoljsko odgovorni materiali za embalažo za živila, ki jih je mogoče reciklirati ali kompostirati, ali oboje.Zdi se, da je regija Normandija s prisotnostjo akademskih in industrijskih akterjev, ki pokrivajo celotno zadevno vrednostno verigo (oblikovanje in sestavljanje novih materialov, uvajanje proizvedenih izdelkov, recikliranje in/ali kompostiranje), v idealnem položaju za razvoj tega novega sektorja, ki ustvarja delovna mesta, hkrati pa izboljšuje okoljsko primerno zasnovo izdelkov in trajnostno upravljanje surovin. Sedanji družbeni izzivi, kot sta pomanjkanje virov in upravljanje izrabljenih materialov, morajo postati prednostna raziskovalna prednostna naloga razvoja materialov iz obnovljivih virov v osrčju teritorialnih izzivov za prehode in trajnostni razvoj. Projekt REACT združuje proizvajalca embalaže (B+K), dobavitelja tehnologije (politechs), treh raziskovalnih laboratorijev (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA in ISPA), industrijskega tehničnega centra (IPC) in CRT (Praxens). Projekt bo privedel do ustvarjanja 10 neposrednih delovnih mest od konca projekta in več deset približno 3/5 let. Odziv bo pilotni projekt za oblikovanje regionalnega sektorja, ki se bo podvojil na nacionalni/evropski ravni. Podvajanje normanskega sektorja na nacionalni ravni lahko povzroči zmanjšanje emisij CO2 za približno 1,7 milijona ton na leto. (Slovenian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Уникалните свойства на пластмасите обясняват степента на тяхното използване в опаковките на храните. Те са леки, което гарантира по-ниски транспортни разходи и по-ниски емисии на CO2. Те са прозрачни и по поръчка, предлагащи несравними възможности за маркетинг. Но преди всичко, поради бариерния си ефект, те защитават храните от кислород и вода, които могат бързо да променят качеството им или дори да ги направят опасни за консумация. Поради това използването на пластмаса в опаковките изигра важна роля за намаляване на разхищението на храни, ограничаване на здравословните проблеми, свързани с търговията с храни, и борба с глада и недохранването.Опаковъчната промишленост, която е жертва на своя успех, консумира почти 40 % от пластмасите, по-голямата част от които се използват за опаковане на храни. Във Франция всяка година повече от 1 милион тона пластмаси се използват и пускат на пазара в опаковки за битови нужди и храни. За съжаление, голяма част от тези пластмаси се използват само за първоначалната им функция (напр. тава за шунка) и не се използват повторно или рециклират. Например 44 % от френските пластмасови отпадъци се изгарят, а 34 % се заравят в депа за отпадъци. Само 22 % са рециклирани, главно бутилки от PET. Ниският процент на рециклиране на тези потребителски продукти е свързан с факта, че само пластмаси, изолирани от други, могат да бъдат рециклирани. Например, няколко процента от масата на РР в обем на PET прави невъзможно рециклирането на PET. Ето защо ефективното сортиране на домакинските пластмаси е от съществено значение, за да се гарантира веригата за създаване на стойност на тези материали. По-голямата част от пластмасовите опаковки обаче се състоят от коекструдирани или ламинирани многослойни продукти, използващи различни видове смола, всяка от които осигурява едно или повече специфични свойства. Втора алтернатива на рециклирането е използването на биоразградими, дори компостируеми опаковки за краткотрайни приложения, в концепцията за кръгова икономика и с възможност да се избегне трудността на многопластовите опаковки. Към днешна дата няма ефективни опаковки за рециклиране или компостиране на храни. Поради това е наложително, в интерес на устойчивото развитие, да се проектират екологично отговорни опаковъчни материали за храни, които са рециклируеми или компостируеми, или и двете. Регионът на Нормандия, с присъствието на академични и промишлени участници, обхващащи цялата съответна верига за създаване на стойност (формулиране и смесване на нови материали, прилагане на произведени продукти, рециклиране и/или компостиране), изглежда в идеалния случай в състояние да развие този нов сектор, създаващ работни места, като същевременно подобри екопроектирането на продуктите и устойчивото управление на суровините. Настоящите обществени предизвикателства, като недостигът на ресурси и управлението на края на жизнения цикъл на материалите, трябва да превърнат разработването на материали от възобновяеми източници в приоритетен изследователски приоритет в центъра на териториалните предизвикателства пред прехода и устойчивото развитие. Проектът REACT обединява производител на опаковки (B+K), доставчик на технологии (политехники), три изследователски лаборатории (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA и ISPA), промишлен технически център (IPC) и CRT (Praxens). Проектът ще доведе до създаването на 10 преки работни места от края на проекта и няколко десетки около 3/5 години. REACT ще бъде пилотен проект за създаване на регионален сектор, който ще бъде дублиран на национално/европейско равнище. Дублирането на норманския сектор на национално равнище може да доведе до намаляване на емисиите на CO2 с около 1,7 милиона тона годишно. (Bulgarian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Уникалните свойства на пластмасите обясняват степента на тяхното използване в опаковките на храните. Те са леки, което гарантира по-ниски транспортни разходи и по-ниски емисии на CO2. Те са прозрачни и по поръчка, предлагащи несравними възможности за маркетинг. Но преди всичко, поради бариерния си ефект, те защитават храните от кислород и вода, които могат бързо да променят качеството им или дори да ги направят опасни за консумация. Поради това използването на пластмаса в опаковките изигра важна роля за намаляване на разхищението на храни, ограничаване на здравословните проблеми, свързани с търговията с храни, и борба с глада и недохранването.Опаковъчната промишленост, която е жертва на своя успех, консумира почти 40 % от пластмасите, по-голямата част от които се използват за опаковане на храни. Във Франция всяка година повече от 1 милион тона пластмаси се използват и пускат на пазара в опаковки за битови нужди и храни. За съжаление, голяма част от тези пластмаси се използват само за първоначалната им функция (напр. тава за шунка) и не се използват повторно или рециклират. Например 44 % от френските пластмасови отпадъци се изгарят, а 34 % се заравят в депа за отпадъци. Само 22 % са рециклирани, главно бутилки от PET. Ниският процент на рециклиране на тези потребителски продукти е свързан с факта, че само пластмаси, изолирани от други, могат да бъдат рециклирани. Например, няколко процента от масата на РР в обем на PET прави невъзможно рециклирането на PET. Ето защо ефективното сортиране на домакинските пластмаси е от съществено значение, за да се гарантира веригата за създаване на стойност на тези материали. По-голямата част от пластмасовите опаковки обаче се състоят от коекструдирани или ламинирани многослойни продукти, използващи различни видове смола, всяка от които осигурява едно или повече специфични свойства. Втора алтернатива на рециклирането е използването на биоразградими, дори компостируеми опаковки за краткотрайни приложения, в концепцията за кръгова икономика и с възможност да се избегне трудността на многопластовите опаковки. Към днешна дата няма ефективни опаковки за рециклиране или компостиране на храни. Поради това е наложително, в интерес на устойчивото развитие, да се проектират екологично отговорни опаковъчни материали за храни, които са рециклируеми или компостируеми, или и двете. Регионът на Нормандия, с присъствието на академични и промишлени участници, обхващащи цялата съответна верига за създаване на стойност (формулиране и смесване на нови материали, прилагане на произведени продукти, рециклиране и/или компостиране), изглежда в идеалния случай в състояние да развие този нов сектор, създаващ работни места, като същевременно подобри екопроектирането на продуктите и устойчивото управление на суровините. Настоящите обществени предизвикателства, като недостигът на ресурси и управлението на края на жизнения цикъл на материалите, трябва да превърнат разработването на материали от възобновяеми източници в приоритетен изследователски приоритет в центъра на териториалните предизвикателства пред прехода и устойчивото развитие. Проектът REACT обединява производител на опаковки (B+K), доставчик на технологии (политехники), три изследователски лаборатории (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA и ISPA), промишлен технически център (IPC) и CRT (Praxens). Проектът ще доведе до създаването на 10 преки работни места от края на проекта и няколко десетки около 3/5 години. REACT ще бъде пилотен проект за създаване на регионален сектор, който ще бъде дублиран на национално/европейско равнище. Дублирането на норманския сектор на национално равнище може да доведе до намаляване на емисиите на CO2 с около 1,7 милиона тона годишно. (Bulgarian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Уникалните свойства на пластмасите обясняват степента на тяхното използване в опаковките на храните. Те са леки, което гарантира по-ниски транспортни разходи и по-ниски емисии на CO2. Те са прозрачни и по поръчка, предлагащи несравними възможности за маркетинг. Но преди всичко, поради бариерния си ефект, те защитават храните от кислород и вода, които могат бързо да променят качеството им или дори да ги направят опасни за консумация. Поради това използването на пластмаса в опаковките изигра важна роля за намаляване на разхищението на храни, ограничаване на здравословните проблеми, свързани с търговията с храни, и борба с глада и недохранването.Опаковъчната промишленост, която е жертва на своя успех, консумира почти 40 % от пластмасите, по-голямата част от които се използват за опаковане на храни. Във Франция всяка година повече от 1 милион тона пластмаси се използват и пускат на пазара в опаковки за битови нужди и храни. За съжаление, голяма част от тези пластмаси се използват само за първоначалната им функция (напр. тава за шунка) и не се използват повторно или рециклират. Например 44 % от френските пластмасови отпадъци се изгарят, а 34 % се заравят в депа за отпадъци. Само 22 % са рециклирани, главно бутилки от PET. Ниският процент на рециклиране на тези потребителски продукти е свързан с факта, че само пластмаси, изолирани от други, могат да бъдат рециклирани. Например, няколко процента от масата на РР в обем на PET прави невъзможно рециклирането на PET. Ето защо ефективното сортиране на домакинските пластмаси е от съществено значение, за да се гарантира веригата за създаване на стойност на тези материали. По-голямата част от пластмасовите опаковки обаче се състоят от коекструдирани или ламинирани многослойни продукти, използващи различни видове смола, всяка от които осигурява едно или повече специфични свойства. Втора алтернатива на рециклирането е използването на биоразградими, дори компостируеми опаковки за краткотрайни приложения, в концепцията за кръгова икономика и с възможност да се избегне трудността на многопластовите опаковки. Към днешна дата няма ефективни опаковки за рециклиране или компостиране на храни. Поради това е наложително, в интерес на устойчивото развитие, да се проектират екологично отговорни опаковъчни материали за храни, които са рециклируеми или компостируеми, или и двете. Регионът на Нормандия, с присъствието на академични и промишлени участници, обхващащи цялата съответна верига за създаване на стойност (формулиране и смесване на нови материали, прилагане на произведени продукти, рециклиране и/или компостиране), изглежда в идеалния случай в състояние да развие този нов сектор, създаващ работни места, като същевременно подобри екопроектирането на продуктите и устойчивото управление на суровините. Настоящите обществени предизвикателства, като недостигът на ресурси и управлението на края на жизнения цикъл на материалите, трябва да превърнат разработването на материали от възобновяеми източници в приоритетен изследователски приоритет в центъра на териториалните предизвикателства пред прехода и устойчивото развитие. Проектът REACT обединява производител на опаковки (B+K), доставчик на технологии (политехники), три изследователски лаборатории (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA и ISPA), промишлен технически център (IPC) и CRT (Praxens). Проектът ще доведе до създаването на 10 преки работни места от края на проекта и няколко десетки около 3/5 години. REACT ще бъде пилотен проект за създаване на регионален сектор, който ще бъде дублиран на национално/европейско равнище. Дублирането на норманския сектор на национално равнище може да доведе до намаляване на емисиите на CO2 с около 1,7 милиона тона годишно. (Bulgarian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Il-karatteristiċi uniċi tal-plastiks jispjegaw il-firxa tal-użu tagħhom fl-imballaġġ tal-ikel. Dawn huma ħfief, u jiżguraw spejjeż tat-trasport aktar baxxi u inqas emissjonijiet tas-CO2. Dawn huma trasparenti u konswetudinarji, u joffru opportunitajiet ta’ kummerċjalizzazzjoni mingħajr paragun. Iżda fuq kollox, minħabba l-effett barriera tagħhom, huma jipproteġu l-ikel mill-ossiġnu u l-ilma, li malajr jistgħu jbiddlu l-kwalità tagħhom jew saħansitra jagħmluh perikoluż għall-konsum. L-użu tal-plastik fl-imballaġġ għalhekk kellu rwol ewlieni fit-tnaqqis tal-ħela tal-ikel, fit-trażżin tal-problemi tas-saħħa relatati mal-kummerċ tal-ikel u fil-ġlieda kontra l-ġuħ u l-malnutrizzjoni. L-industrija tal-imballaġġ, li kienet il-vittma tas-suċċess tagħha, tikkonsma kważi 40 % tal-plastiks, li l-maġġoranza tagħhom jintużaw għall-imballaġġ tal-ikel. Fi Franza, kull sena jintużaw u jitqiegħdu fis-suq aktar minn miljun tunnellata ta’ plastiks fl-imballaġġ domestiku u tal-ikel. Sfortunatament, ħafna minn dawn il-plastiks jintużaw biss għall-funzjoni inizjali tagħhom (eż. trej tal-perżut) u ma jerġgħux jintużaw jew jiġu riċiklati. Pereżempju, 44 % tal-iskart tal-plastik Franċiż jiġi inċinerat, u 34 % jindifnu fil-miżbliet. 22 % biss huma riċiklati, prinċipalment fliexken tal-PET. Ir-rata baxxa ta’ riċiklaġġ ta’ dawn il-prodotti għall-konsumatur hija marbuta mal-fatt li l-plastiks iżolati minn oħrajn biss huma riċiklabbli. Pereżempju, ftit fil-mija skont il-massa ta’ PP f’volum ta’ PET jagħmilha impossibbli li l-PET jiġi rriċiklat. Huwa għalhekk li l-issortjar effiċjenti tal-plastiks domestiċi huwa essenzjali biex tiġi żgurata l-katina tal-valur ta’ dawn il-materjali. Madankollu, il-biċċa l-kbira tal-imballaġġ tal-plastik jikkonsisti f’ħafna saffi koestrużi jew laminati li jużaw tipi differenti ta’ reżina, li kull waħda minnhom tipprovdi karatteristika speċifika waħda jew aktar. Alternattiva oħra għar-riċiklaġġ hija l-użu ta’ imballaġġ bijodegradabbli, anke kompostabbli għal applikazzjonijiet b’ħajja qasira, fil-kunċett ta’ ekonomija ċirkolari u bl-opportunità li tiġi evitata d-diffikultà ta’ imballaġġ b’diversi saffi. Sal-lum, m’hemm l-ebda imballaġġ effiċjenti tal-ikel riċiklabbli jew kompostabbli. Għalhekk huwa urġenti, fl-interess tal-iżvilupp sostenibbli, li jitfasslu materjali ekoresponsabbli għall-imballaġġ tal-ikel li huma riċiklabbli jew kompostabbli, jew it-tnejn. Ir-reġjun tan-Normandija, bil-preżenza ta’ atturi akkademiċi u industrijali li jkopru l-katina tal-valur kollha kkonċernata (il-formulazzjoni u t-taħlit ta’ materjali ġodda, l-implimentazzjoni ta’ prodotti manifatturati, ir-riċiklaġġ u/jew l-ikkompostjar), jidher ideali biex jiżviluppa dan is-settur ġdid li joħloq l-impjiegi, filwaqt li jtejjeb l-ekodisinn tal-prodotti u l-ġestjoni sostenibbli tal-materja prima. L-isfidi attwali tas-soċjetà, bħall-iskarsezza tar-riżorsi u l-ġestjoni ta’ tmiem il-ħajja tal-materjali, għandhom jagħmlu l-iżvilupp ta’ materjali minn riżorsi rinnovabbli prijorità fir-riċerka fil-qalba tal-isfidi territorjali għat-tranżizzjonijiet u l-iżvilupp sostenibbli. Il-proġett REACT jiġbor flimkien manifattur tal-imballaġġ (B+K), fornitur tat-teknoloġija (politekniċi), tliet laboratorji ta’ riċerka (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA u ISPA), ċentru tekniku industrijali (IPC) u CRT (Praxens). Il-proġett se jwassal għall-ħolqien ta’ 10 impjiegi diretti mit-tmiem tal-proġett u diversi tużżani madwar 3/5. Ir-Reazzjoni se tkun proġett pilota għall-ħolqien ta’ settur reġjonali li għandu jiġi ddupplikat fil-livell nazzjonali/Ewropew. Id-duplikazzjoni tas-settur tan-Norman fil-livell nazzjonali tista’ twassal għal tnaqqis fl-emissjonijiet tas-CO2 ta’ madwar 1.7 Mt fis-sena. (Maltese) | |||||||||||||||
| Property / summary: Il-karatteristiċi uniċi tal-plastiks jispjegaw il-firxa tal-użu tagħhom fl-imballaġġ tal-ikel. Dawn huma ħfief, u jiżguraw spejjeż tat-trasport aktar baxxi u inqas emissjonijiet tas-CO2. Dawn huma trasparenti u konswetudinarji, u joffru opportunitajiet ta’ kummerċjalizzazzjoni mingħajr paragun. Iżda fuq kollox, minħabba l-effett barriera tagħhom, huma jipproteġu l-ikel mill-ossiġnu u l-ilma, li malajr jistgħu jbiddlu l-kwalità tagħhom jew saħansitra jagħmluh perikoluż għall-konsum. L-użu tal-plastik fl-imballaġġ għalhekk kellu rwol ewlieni fit-tnaqqis tal-ħela tal-ikel, fit-trażżin tal-problemi tas-saħħa relatati mal-kummerċ tal-ikel u fil-ġlieda kontra l-ġuħ u l-malnutrizzjoni. L-industrija tal-imballaġġ, li kienet il-vittma tas-suċċess tagħha, tikkonsma kważi 40 % tal-plastiks, li l-maġġoranza tagħhom jintużaw għall-imballaġġ tal-ikel. Fi Franza, kull sena jintużaw u jitqiegħdu fis-suq aktar minn miljun tunnellata ta’ plastiks fl-imballaġġ domestiku u tal-ikel. Sfortunatament, ħafna minn dawn il-plastiks jintużaw biss għall-funzjoni inizjali tagħhom (eż. trej tal-perżut) u ma jerġgħux jintużaw jew jiġu riċiklati. Pereżempju, 44 % tal-iskart tal-plastik Franċiż jiġi inċinerat, u 34 % jindifnu fil-miżbliet. 22 % biss huma riċiklati, prinċipalment fliexken tal-PET. Ir-rata baxxa ta’ riċiklaġġ ta’ dawn il-prodotti għall-konsumatur hija marbuta mal-fatt li l-plastiks iżolati minn oħrajn biss huma riċiklabbli. Pereżempju, ftit fil-mija skont il-massa ta’ PP f’volum ta’ PET jagħmilha impossibbli li l-PET jiġi rriċiklat. Huwa għalhekk li l-issortjar effiċjenti tal-plastiks domestiċi huwa essenzjali biex tiġi żgurata l-katina tal-valur ta’ dawn il-materjali. Madankollu, il-biċċa l-kbira tal-imballaġġ tal-plastik jikkonsisti f’ħafna saffi koestrużi jew laminati li jużaw tipi differenti ta’ reżina, li kull waħda minnhom tipprovdi karatteristika speċifika waħda jew aktar. Alternattiva oħra għar-riċiklaġġ hija l-użu ta’ imballaġġ bijodegradabbli, anke kompostabbli għal applikazzjonijiet b’ħajja qasira, fil-kunċett ta’ ekonomija ċirkolari u bl-opportunità li tiġi evitata d-diffikultà ta’ imballaġġ b’diversi saffi. Sal-lum, m’hemm l-ebda imballaġġ effiċjenti tal-ikel riċiklabbli jew kompostabbli. Għalhekk huwa urġenti, fl-interess tal-iżvilupp sostenibbli, li jitfasslu materjali ekoresponsabbli għall-imballaġġ tal-ikel li huma riċiklabbli jew kompostabbli, jew it-tnejn. Ir-reġjun tan-Normandija, bil-preżenza ta’ atturi akkademiċi u industrijali li jkopru l-katina tal-valur kollha kkonċernata (il-formulazzjoni u t-taħlit ta’ materjali ġodda, l-implimentazzjoni ta’ prodotti manifatturati, ir-riċiklaġġ u/jew l-ikkompostjar), jidher ideali biex jiżviluppa dan is-settur ġdid li joħloq l-impjiegi, filwaqt li jtejjeb l-ekodisinn tal-prodotti u l-ġestjoni sostenibbli tal-materja prima. L-isfidi attwali tas-soċjetà, bħall-iskarsezza tar-riżorsi u l-ġestjoni ta’ tmiem il-ħajja tal-materjali, għandhom jagħmlu l-iżvilupp ta’ materjali minn riżorsi rinnovabbli prijorità fir-riċerka fil-qalba tal-isfidi territorjali għat-tranżizzjonijiet u l-iżvilupp sostenibbli. Il-proġett REACT jiġbor flimkien manifattur tal-imballaġġ (B+K), fornitur tat-teknoloġija (politekniċi), tliet laboratorji ta’ riċerka (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA u ISPA), ċentru tekniku industrijali (IPC) u CRT (Praxens). Il-proġett se jwassal għall-ħolqien ta’ 10 impjiegi diretti mit-tmiem tal-proġett u diversi tużżani madwar 3/5. Ir-Reazzjoni se tkun proġett pilota għall-ħolqien ta’ settur reġjonali li għandu jiġi ddupplikat fil-livell nazzjonali/Ewropew. Id-duplikazzjoni tas-settur tan-Norman fil-livell nazzjonali tista’ twassal għal tnaqqis fl-emissjonijiet tas-CO2 ta’ madwar 1.7 Mt fis-sena. (Maltese) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Il-karatteristiċi uniċi tal-plastiks jispjegaw il-firxa tal-użu tagħhom fl-imballaġġ tal-ikel. Dawn huma ħfief, u jiżguraw spejjeż tat-trasport aktar baxxi u inqas emissjonijiet tas-CO2. Dawn huma trasparenti u konswetudinarji, u joffru opportunitajiet ta’ kummerċjalizzazzjoni mingħajr paragun. Iżda fuq kollox, minħabba l-effett barriera tagħhom, huma jipproteġu l-ikel mill-ossiġnu u l-ilma, li malajr jistgħu jbiddlu l-kwalità tagħhom jew saħansitra jagħmluh perikoluż għall-konsum. L-użu tal-plastik fl-imballaġġ għalhekk kellu rwol ewlieni fit-tnaqqis tal-ħela tal-ikel, fit-trażżin tal-problemi tas-saħħa relatati mal-kummerċ tal-ikel u fil-ġlieda kontra l-ġuħ u l-malnutrizzjoni. L-industrija tal-imballaġġ, li kienet il-vittma tas-suċċess tagħha, tikkonsma kważi 40 % tal-plastiks, li l-maġġoranza tagħhom jintużaw għall-imballaġġ tal-ikel. Fi Franza, kull sena jintużaw u jitqiegħdu fis-suq aktar minn miljun tunnellata ta’ plastiks fl-imballaġġ domestiku u tal-ikel. Sfortunatament, ħafna minn dawn il-plastiks jintużaw biss għall-funzjoni inizjali tagħhom (eż. trej tal-perżut) u ma jerġgħux jintużaw jew jiġu riċiklati. Pereżempju, 44 % tal-iskart tal-plastik Franċiż jiġi inċinerat, u 34 % jindifnu fil-miżbliet. 22 % biss huma riċiklati, prinċipalment fliexken tal-PET. Ir-rata baxxa ta’ riċiklaġġ ta’ dawn il-prodotti għall-konsumatur hija marbuta mal-fatt li l-plastiks iżolati minn oħrajn biss huma riċiklabbli. Pereżempju, ftit fil-mija skont il-massa ta’ PP f’volum ta’ PET jagħmilha impossibbli li l-PET jiġi rriċiklat. Huwa għalhekk li l-issortjar effiċjenti tal-plastiks domestiċi huwa essenzjali biex tiġi żgurata l-katina tal-valur ta’ dawn il-materjali. Madankollu, il-biċċa l-kbira tal-imballaġġ tal-plastik jikkonsisti f’ħafna saffi koestrużi jew laminati li jużaw tipi differenti ta’ reżina, li kull waħda minnhom tipprovdi karatteristika speċifika waħda jew aktar. Alternattiva oħra għar-riċiklaġġ hija l-użu ta’ imballaġġ bijodegradabbli, anke kompostabbli għal applikazzjonijiet b’ħajja qasira, fil-kunċett ta’ ekonomija ċirkolari u bl-opportunità li tiġi evitata d-diffikultà ta’ imballaġġ b’diversi saffi. Sal-lum, m’hemm l-ebda imballaġġ effiċjenti tal-ikel riċiklabbli jew kompostabbli. Għalhekk huwa urġenti, fl-interess tal-iżvilupp sostenibbli, li jitfasslu materjali ekoresponsabbli għall-imballaġġ tal-ikel li huma riċiklabbli jew kompostabbli, jew it-tnejn. Ir-reġjun tan-Normandija, bil-preżenza ta’ atturi akkademiċi u industrijali li jkopru l-katina tal-valur kollha kkonċernata (il-formulazzjoni u t-taħlit ta’ materjali ġodda, l-implimentazzjoni ta’ prodotti manifatturati, ir-riċiklaġġ u/jew l-ikkompostjar), jidher ideali biex jiżviluppa dan is-settur ġdid li joħloq l-impjiegi, filwaqt li jtejjeb l-ekodisinn tal-prodotti u l-ġestjoni sostenibbli tal-materja prima. L-isfidi attwali tas-soċjetà, bħall-iskarsezza tar-riżorsi u l-ġestjoni ta’ tmiem il-ħajja tal-materjali, għandhom jagħmlu l-iżvilupp ta’ materjali minn riżorsi rinnovabbli prijorità fir-riċerka fil-qalba tal-isfidi territorjali għat-tranżizzjonijiet u l-iżvilupp sostenibbli. Il-proġett REACT jiġbor flimkien manifattur tal-imballaġġ (B+K), fornitur tat-teknoloġija (politekniċi), tliet laboratorji ta’ riċerka (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA u ISPA), ċentru tekniku industrijali (IPC) u CRT (Praxens). Il-proġett se jwassal għall-ħolqien ta’ 10 impjiegi diretti mit-tmiem tal-proġett u diversi tużżani madwar 3/5. Ir-Reazzjoni se tkun proġett pilota għall-ħolqien ta’ settur reġjonali li għandu jiġi ddupplikat fil-livell nazzjonali/Ewropew. Id-duplikazzjoni tas-settur tan-Norman fil-livell nazzjonali tista’ twassal għal tnaqqis fl-emissjonijiet tas-CO2 ta’ madwar 1.7 Mt fis-sena. (Maltese) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
As propriedades únicas dos plásticos explicam a extensão da sua utilização nas embalagens dos alimentos. São leves, garantindo custos de transporte mais baixos e emissões de CO2 mais baixas. São transparentes e personalizáveis, oferecendo oportunidades de marketing inigualáveis. Mas, acima de tudo, devido ao seu efeito de barreira, protegem os alimentos do oxigénio e da água, o que pode alterar rapidamente a sua qualidade ou mesmo torná-los inseguros para o consumo. A utilização de plástico nas embalagens desempenhou, assim, um papel importante na redução do desperdício alimentar, na redução dos problemas de saúde relacionados com o comércio alimentar e no combate à fome e à subnutrição. A indústria das embalagens, que foi vítima do seu sucesso, consome quase 40 % dos plásticos, a maioria dos quais é utilizada para embalagens de alimentos. Em França, mais de um milhão de toneladas de plásticos são utilizadas e colocadas no mercado em embalagens domésticas e alimentares todos os anos. Infelizmente, muitos destes plásticos são utilizados apenas para a sua função inicial (por exemplo, bandeja de presunto) e não são reutilizados ou reciclados. Por exemplo, 44 % dos resíduos de plástico franceses são incinerados e 34 % são enterrados em aterros. Apenas 22 % são reciclados, principalmente garrafas PET. A baixa taxa de reciclagem destes produtos de consumo está relacionada com o facto de apenas os plásticos isolados de outros serem recicláveis. Por exemplo, uma pequena percentagem em massa de PP num volume PET torna impossível reciclar PET. É por isso que a triagem eficiente de plásticos domésticos é essencial para garantir a cadeia de valor destes materiais. No entanto, a grande maioria das embalagens de plástico consiste em multicamadas coextrudidas ou laminadas que utilizam diferentes tipos de resina, cada uma com uma ou mais propriedades específicas. Uma segunda alternativa à reciclagem é a utilização de embalagens biodegradáveis, mesmo compostáveis, para aplicações de vida curta, no conceito de economia circular e com a oportunidade de evitar a dificuldade das embalagens multicamadas. Até à data, não existem embalagens de alimentos recicláveis ou compostáveis eficientes. Por conseguinte, é urgente, no interesse do desenvolvimento sustentável, conceber materiais de embalagem de alimentos ecologicamente responsáveis que sejam recicláveis ou compostáveis, ou ambos. A região da Normandia, com a presença de intervenientes académicos e industriais que abranjam toda a cadeia de valor em causa (formulação e composição de novos materiais, aplicação de produtos manufaturados, reciclagem e/ou compostagem), parece estar numa posição ideal para desenvolver este novo setor, criando postos de trabalho, melhorando simultaneamente a conceção ecológica dos produtos e a gestão sustentável das matérias-primas. Os atuais desafios societais, como a escassez de recursos e a gestão do fim de vida dos materiais, devem fazer do desenvolvimento de materiais a partir de recursos renováveis uma prioridade de investigação prioritária no centro dos desafios territoriais para as transições e o desenvolvimento sustentável. O projeto REACT reúne um fabricante de embalagens (B+K), um fornecedor de tecnologia (Polytechs), três laboratórios de investigação (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), um centro técnico industrial (IPC) e um CRT (Praxens). O projeto conduzirá à criação de 10 postos de trabalho diretos a partir do final do projeto e várias dezenas de cerca de 3/5 anos. O REACT será um projeto-piloto para a criação de um setor regional a duplicar a nível nacional/europeu. A duplicação do setor normando a nível nacional pode conduzir a uma redução das emissões de CO2 de cerca de 1,7 Mt por ano. (Portuguese) | |||||||||||||||
| Property / summary: As propriedades únicas dos plásticos explicam a extensão da sua utilização nas embalagens dos alimentos. São leves, garantindo custos de transporte mais baixos e emissões de CO2 mais baixas. São transparentes e personalizáveis, oferecendo oportunidades de marketing inigualáveis. Mas, acima de tudo, devido ao seu efeito de barreira, protegem os alimentos do oxigénio e da água, o que pode alterar rapidamente a sua qualidade ou mesmo torná-los inseguros para o consumo. A utilização de plástico nas embalagens desempenhou, assim, um papel importante na redução do desperdício alimentar, na redução dos problemas de saúde relacionados com o comércio alimentar e no combate à fome e à subnutrição. A indústria das embalagens, que foi vítima do seu sucesso, consome quase 40 % dos plásticos, a maioria dos quais é utilizada para embalagens de alimentos. Em França, mais de um milhão de toneladas de plásticos são utilizadas e colocadas no mercado em embalagens domésticas e alimentares todos os anos. Infelizmente, muitos destes plásticos são utilizados apenas para a sua função inicial (por exemplo, bandeja de presunto) e não são reutilizados ou reciclados. Por exemplo, 44 % dos resíduos de plástico franceses são incinerados e 34 % são enterrados em aterros. Apenas 22 % são reciclados, principalmente garrafas PET. A baixa taxa de reciclagem destes produtos de consumo está relacionada com o facto de apenas os plásticos isolados de outros serem recicláveis. Por exemplo, uma pequena percentagem em massa de PP num volume PET torna impossível reciclar PET. É por isso que a triagem eficiente de plásticos domésticos é essencial para garantir a cadeia de valor destes materiais. No entanto, a grande maioria das embalagens de plástico consiste em multicamadas coextrudidas ou laminadas que utilizam diferentes tipos de resina, cada uma com uma ou mais propriedades específicas. Uma segunda alternativa à reciclagem é a utilização de embalagens biodegradáveis, mesmo compostáveis, para aplicações de vida curta, no conceito de economia circular e com a oportunidade de evitar a dificuldade das embalagens multicamadas. Até à data, não existem embalagens de alimentos recicláveis ou compostáveis eficientes. Por conseguinte, é urgente, no interesse do desenvolvimento sustentável, conceber materiais de embalagem de alimentos ecologicamente responsáveis que sejam recicláveis ou compostáveis, ou ambos. A região da Normandia, com a presença de intervenientes académicos e industriais que abranjam toda a cadeia de valor em causa (formulação e composição de novos materiais, aplicação de produtos manufaturados, reciclagem e/ou compostagem), parece estar numa posição ideal para desenvolver este novo setor, criando postos de trabalho, melhorando simultaneamente a conceção ecológica dos produtos e a gestão sustentável das matérias-primas. Os atuais desafios societais, como a escassez de recursos e a gestão do fim de vida dos materiais, devem fazer do desenvolvimento de materiais a partir de recursos renováveis uma prioridade de investigação prioritária no centro dos desafios territoriais para as transições e o desenvolvimento sustentável. O projeto REACT reúne um fabricante de embalagens (B+K), um fornecedor de tecnologia (Polytechs), três laboratórios de investigação (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), um centro técnico industrial (IPC) e um CRT (Praxens). O projeto conduzirá à criação de 10 postos de trabalho diretos a partir do final do projeto e várias dezenas de cerca de 3/5 anos. O REACT será um projeto-piloto para a criação de um setor regional a duplicar a nível nacional/europeu. A duplicação do setor normando a nível nacional pode conduzir a uma redução das emissões de CO2 de cerca de 1,7 Mt por ano. (Portuguese) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: As propriedades únicas dos plásticos explicam a extensão da sua utilização nas embalagens dos alimentos. São leves, garantindo custos de transporte mais baixos e emissões de CO2 mais baixas. São transparentes e personalizáveis, oferecendo oportunidades de marketing inigualáveis. Mas, acima de tudo, devido ao seu efeito de barreira, protegem os alimentos do oxigénio e da água, o que pode alterar rapidamente a sua qualidade ou mesmo torná-los inseguros para o consumo. A utilização de plástico nas embalagens desempenhou, assim, um papel importante na redução do desperdício alimentar, na redução dos problemas de saúde relacionados com o comércio alimentar e no combate à fome e à subnutrição. A indústria das embalagens, que foi vítima do seu sucesso, consome quase 40 % dos plásticos, a maioria dos quais é utilizada para embalagens de alimentos. Em França, mais de um milhão de toneladas de plásticos são utilizadas e colocadas no mercado em embalagens domésticas e alimentares todos os anos. Infelizmente, muitos destes plásticos são utilizados apenas para a sua função inicial (por exemplo, bandeja de presunto) e não são reutilizados ou reciclados. Por exemplo, 44 % dos resíduos de plástico franceses são incinerados e 34 % são enterrados em aterros. Apenas 22 % são reciclados, principalmente garrafas PET. A baixa taxa de reciclagem destes produtos de consumo está relacionada com o facto de apenas os plásticos isolados de outros serem recicláveis. Por exemplo, uma pequena percentagem em massa de PP num volume PET torna impossível reciclar PET. É por isso que a triagem eficiente de plásticos domésticos é essencial para garantir a cadeia de valor destes materiais. No entanto, a grande maioria das embalagens de plástico consiste em multicamadas coextrudidas ou laminadas que utilizam diferentes tipos de resina, cada uma com uma ou mais propriedades específicas. Uma segunda alternativa à reciclagem é a utilização de embalagens biodegradáveis, mesmo compostáveis, para aplicações de vida curta, no conceito de economia circular e com a oportunidade de evitar a dificuldade das embalagens multicamadas. Até à data, não existem embalagens de alimentos recicláveis ou compostáveis eficientes. Por conseguinte, é urgente, no interesse do desenvolvimento sustentável, conceber materiais de embalagem de alimentos ecologicamente responsáveis que sejam recicláveis ou compostáveis, ou ambos. A região da Normandia, com a presença de intervenientes académicos e industriais que abranjam toda a cadeia de valor em causa (formulação e composição de novos materiais, aplicação de produtos manufaturados, reciclagem e/ou compostagem), parece estar numa posição ideal para desenvolver este novo setor, criando postos de trabalho, melhorando simultaneamente a conceção ecológica dos produtos e a gestão sustentável das matérias-primas. Os atuais desafios societais, como a escassez de recursos e a gestão do fim de vida dos materiais, devem fazer do desenvolvimento de materiais a partir de recursos renováveis uma prioridade de investigação prioritária no centro dos desafios territoriais para as transições e o desenvolvimento sustentável. O projeto REACT reúne um fabricante de embalagens (B+K), um fornecedor de tecnologia (Polytechs), três laboratórios de investigação (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), um centro técnico industrial (IPC) e um CRT (Praxens). O projeto conduzirá à criação de 10 postos de trabalho diretos a partir do final do projeto e várias dezenas de cerca de 3/5 anos. O REACT será um projeto-piloto para a criação de um setor regional a duplicar a nível nacional/europeu. A duplicação do setor normando a nível nacional pode conduzir a uma redução das emissões de CO2 de cerca de 1,7 Mt por ano. (Portuguese) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Plastens unikke egenskaber forklarer omfanget af deres anvendelse i fødevareemballage. De er lette, hvilket sikrer lavere transportomkostninger og lavere CO2-emissioner. De er gennemsigtige og specialfremstillede og tilbyder uovertruffen markedsføringsmuligheder. Men frem for alt, på grund af deres barriere effekt, de beskytter fødevarer mod ilt og vand, som hurtigt kan ændre deres kvalitet eller endda gøre dem usikre til forbrug. Brugen af plast i emballage har således spillet en vigtig rolle i nedbringelsen af madspild, begrænsning af sundhedsproblemer i forbindelse med fødevarehandel og bekæmpelse af hungersnød og underernæring. Emballageindustrien, som har været offer for sin succes, forbruger næsten 40 % af plast, hvoraf størstedelen anvendes til fødevareemballage. I Frankrig anvendes mere end 1 mio. ton plast og markedsføres hvert år i husholdnings- og fødevareemballage. Desværre anvendes en stor del af disse plastmaterialer kun til deres oprindelige funktion (f.eks. skinkebakke) og genanvendes ikke eller genanvendes. F.eks. forbrændes 44 % af det franske plastaffald, og 34 % nedgraves på lossepladser. Kun 22 % genanvendes, hovedsagelig PET-flasker. Den lave genanvendelsesprocent for disse forbrugerprodukter hænger sammen med, at kun plast, der er isoleret fra andre, kan genanvendes. F.eks. gør et par masseprocent PP i PET-volumen det umuligt at genanvende PET. Derfor er effektiv sortering af plast til husholdningsbrug afgørende for at sikre værdikæden for disse materialer. Langt størstedelen af plastemballagen består imidlertid af coekstruderede eller laminerede flerlagsplast med forskellige typer harpiks, der hver især har en eller flere specifikke egenskaber. Et andet alternativ til genanvendelse er brugen af bionedbrydelig, selv komposterbar emballage til kortvarige anvendelser i konceptet om cirkulær økonomi og med mulighed for at undgå vanskelighederne med emballage i flere lag. Til dato er der ingen effektiv genanvendelig eller komposterbar fødevareemballage. Af hensyn til en bæredygtig udvikling er det derfor påtrængende nødvendigt at udforme miljøvenlige emballagematerialer til fødevarer, der kan genanvendes eller komposteres, eller begge dele. Normandiet-regionen med tilstedeværelse af akademiske og industrielle aktører, der dækker hele den pågældende værdikæde (formulering og sammensætning af nye materialer, implementering af forarbejdede produkter, genanvendelse og/eller kompostering), synes ideelt placeret til at udvikle denne nye sektor, der skaber arbejdspladser, samtidig med at produkternes miljøvenligt design og den bæredygtige forvaltning af råstoffer forbedres. De nuværende samfundsmæssige udfordringer, såsom ressourceknaphed og forvaltning af materialers udtjente levetid, skal gøre udviklingen af materialer fra vedvarende ressourcer til en prioriteret forskningsprioritet i centrum for de territoriale udfordringer for omstillinger og bæredygtig udvikling. REACT-projektet samler en emballageproducent (B+K), en teknologileverandør (polytech), tre forskningslaboratorier (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA og ISPA), et industrielt teknisk center (IPC) og et CRT (Praxens). Projektet vil føre til skabelse af 10 direkte arbejdspladser fra projektets afslutning og flere dusin omkring 3/5 år. REACT vil være et pilotprojekt for oprettelse af en regional sektor, der skal duplikeres på nationalt/europæisk plan. Overlapningen af den normanniske sektor på nationalt plan kan føre til en reduktion af CO2-emissionerne på ca. 1,7 mio. ton om året. (Danish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Plastens unikke egenskaber forklarer omfanget af deres anvendelse i fødevareemballage. De er lette, hvilket sikrer lavere transportomkostninger og lavere CO2-emissioner. De er gennemsigtige og specialfremstillede og tilbyder uovertruffen markedsføringsmuligheder. Men frem for alt, på grund af deres barriere effekt, de beskytter fødevarer mod ilt og vand, som hurtigt kan ændre deres kvalitet eller endda gøre dem usikre til forbrug. Brugen af plast i emballage har således spillet en vigtig rolle i nedbringelsen af madspild, begrænsning af sundhedsproblemer i forbindelse med fødevarehandel og bekæmpelse af hungersnød og underernæring. Emballageindustrien, som har været offer for sin succes, forbruger næsten 40 % af plast, hvoraf størstedelen anvendes til fødevareemballage. I Frankrig anvendes mere end 1 mio. ton plast og markedsføres hvert år i husholdnings- og fødevareemballage. Desværre anvendes en stor del af disse plastmaterialer kun til deres oprindelige funktion (f.eks. skinkebakke) og genanvendes ikke eller genanvendes. F.eks. forbrændes 44 % af det franske plastaffald, og 34 % nedgraves på lossepladser. Kun 22 % genanvendes, hovedsagelig PET-flasker. Den lave genanvendelsesprocent for disse forbrugerprodukter hænger sammen med, at kun plast, der er isoleret fra andre, kan genanvendes. F.eks. gør et par masseprocent PP i PET-volumen det umuligt at genanvende PET. Derfor er effektiv sortering af plast til husholdningsbrug afgørende for at sikre værdikæden for disse materialer. Langt størstedelen af plastemballagen består imidlertid af coekstruderede eller laminerede flerlagsplast med forskellige typer harpiks, der hver især har en eller flere specifikke egenskaber. Et andet alternativ til genanvendelse er brugen af bionedbrydelig, selv komposterbar emballage til kortvarige anvendelser i konceptet om cirkulær økonomi og med mulighed for at undgå vanskelighederne med emballage i flere lag. Til dato er der ingen effektiv genanvendelig eller komposterbar fødevareemballage. Af hensyn til en bæredygtig udvikling er det derfor påtrængende nødvendigt at udforme miljøvenlige emballagematerialer til fødevarer, der kan genanvendes eller komposteres, eller begge dele. Normandiet-regionen med tilstedeværelse af akademiske og industrielle aktører, der dækker hele den pågældende værdikæde (formulering og sammensætning af nye materialer, implementering af forarbejdede produkter, genanvendelse og/eller kompostering), synes ideelt placeret til at udvikle denne nye sektor, der skaber arbejdspladser, samtidig med at produkternes miljøvenligt design og den bæredygtige forvaltning af råstoffer forbedres. De nuværende samfundsmæssige udfordringer, såsom ressourceknaphed og forvaltning af materialers udtjente levetid, skal gøre udviklingen af materialer fra vedvarende ressourcer til en prioriteret forskningsprioritet i centrum for de territoriale udfordringer for omstillinger og bæredygtig udvikling. REACT-projektet samler en emballageproducent (B+K), en teknologileverandør (polytech), tre forskningslaboratorier (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA og ISPA), et industrielt teknisk center (IPC) og et CRT (Praxens). Projektet vil føre til skabelse af 10 direkte arbejdspladser fra projektets afslutning og flere dusin omkring 3/5 år. REACT vil være et pilotprojekt for oprettelse af en regional sektor, der skal duplikeres på nationalt/europæisk plan. Overlapningen af den normanniske sektor på nationalt plan kan føre til en reduktion af CO2-emissionerne på ca. 1,7 mio. ton om året. (Danish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Plastens unikke egenskaber forklarer omfanget af deres anvendelse i fødevareemballage. De er lette, hvilket sikrer lavere transportomkostninger og lavere CO2-emissioner. De er gennemsigtige og specialfremstillede og tilbyder uovertruffen markedsføringsmuligheder. Men frem for alt, på grund af deres barriere effekt, de beskytter fødevarer mod ilt og vand, som hurtigt kan ændre deres kvalitet eller endda gøre dem usikre til forbrug. Brugen af plast i emballage har således spillet en vigtig rolle i nedbringelsen af madspild, begrænsning af sundhedsproblemer i forbindelse med fødevarehandel og bekæmpelse af hungersnød og underernæring. Emballageindustrien, som har været offer for sin succes, forbruger næsten 40 % af plast, hvoraf størstedelen anvendes til fødevareemballage. I Frankrig anvendes mere end 1 mio. ton plast og markedsføres hvert år i husholdnings- og fødevareemballage. Desværre anvendes en stor del af disse plastmaterialer kun til deres oprindelige funktion (f.eks. skinkebakke) og genanvendes ikke eller genanvendes. F.eks. forbrændes 44 % af det franske plastaffald, og 34 % nedgraves på lossepladser. Kun 22 % genanvendes, hovedsagelig PET-flasker. Den lave genanvendelsesprocent for disse forbrugerprodukter hænger sammen med, at kun plast, der er isoleret fra andre, kan genanvendes. F.eks. gør et par masseprocent PP i PET-volumen det umuligt at genanvende PET. Derfor er effektiv sortering af plast til husholdningsbrug afgørende for at sikre værdikæden for disse materialer. Langt størstedelen af plastemballagen består imidlertid af coekstruderede eller laminerede flerlagsplast med forskellige typer harpiks, der hver især har en eller flere specifikke egenskaber. Et andet alternativ til genanvendelse er brugen af bionedbrydelig, selv komposterbar emballage til kortvarige anvendelser i konceptet om cirkulær økonomi og med mulighed for at undgå vanskelighederne med emballage i flere lag. Til dato er der ingen effektiv genanvendelig eller komposterbar fødevareemballage. Af hensyn til en bæredygtig udvikling er det derfor påtrængende nødvendigt at udforme miljøvenlige emballagematerialer til fødevarer, der kan genanvendes eller komposteres, eller begge dele. Normandiet-regionen med tilstedeværelse af akademiske og industrielle aktører, der dækker hele den pågældende værdikæde (formulering og sammensætning af nye materialer, implementering af forarbejdede produkter, genanvendelse og/eller kompostering), synes ideelt placeret til at udvikle denne nye sektor, der skaber arbejdspladser, samtidig med at produkternes miljøvenligt design og den bæredygtige forvaltning af råstoffer forbedres. De nuværende samfundsmæssige udfordringer, såsom ressourceknaphed og forvaltning af materialers udtjente levetid, skal gøre udviklingen af materialer fra vedvarende ressourcer til en prioriteret forskningsprioritet i centrum for de territoriale udfordringer for omstillinger og bæredygtig udvikling. REACT-projektet samler en emballageproducent (B+K), en teknologileverandør (polytech), tre forskningslaboratorier (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA og ISPA), et industrielt teknisk center (IPC) og et CRT (Praxens). Projektet vil føre til skabelse af 10 direkte arbejdspladser fra projektets afslutning og flere dusin omkring 3/5 år. REACT vil være et pilotprojekt for oprettelse af en regional sektor, der skal duplikeres på nationalt/europæisk plan. Overlapningen af den normanniske sektor på nationalt plan kan føre til en reduktion af CO2-emissionerne på ca. 1,7 mio. ton om året. (Danish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Proprietățile unice ale materialelor plastice explică gradul de utilizare a acestora în ambalajele alimentare. Acestea sunt ușoare, asigurând costuri de transport mai scăzute și emisii de CO2 mai mici. Ele sunt transparente și personalizate, oferind oportunități de marketing de neegalat. Dar mai presus de toate, datorită efectului lor de barieră, protejează alimentele de oxigen și apă, ceea ce le poate modifica rapid calitatea sau chiar le poate face nesigure pentru consum. Astfel, utilizarea plasticului în ambalaje a jucat un rol major în reducerea risipei de alimente, reducerea problemelor de sănătate legate de comerțul cu alimente și combaterea foametei și a malnutriției. Industria ambalajelor, care a fost victima succesului său, consumă aproape 40 % din materialele plastice, majoritatea fiind utilizate pentru ambalarea produselor alimentare. În Franța, peste 1 milion de tone de materiale plastice sunt utilizate și introduse pe piață în ambalaje casnice și alimentare în fiecare an. Din păcate, o mare parte din aceste materiale plastice sunt utilizate numai pentru funcția lor inițială (de exemplu, tava cu șuncă) și nu sunt reutilizate sau reciclate. De exemplu, 44 % din deșeurile de plastic din Franța sunt incinerate, iar 34 % sunt îngropate în depozitele de deșeuri. Numai 22 % sunt reciclate, în principal sticle PET. Rata scăzută de reciclare a acestor produse de consum este legată de faptul că numai materialele plastice izolate de altele sunt reciclabile. De exemplu, câteva procente din masa PP într-un volum PET fac imposibilă reciclarea PET. Acesta este motivul pentru care sortarea eficientă a materialelor plastice de uz casnic este esențială pentru a asigura lanțul valoric al acestor materiale. Cu toate acestea, marea majoritate a ambalajelor din plastic constau în mai multe straturi co-extrudate sau laminate care utilizează diferite tipuri de rășină, fiecare oferind una sau mai multe proprietăți specifice. O a doua alternativă la reciclare este utilizarea ambalajelor biodegradabile, chiar compostabile pentru aplicații cu durată scurtă de viață, în conceptul de economie circulară și cu posibilitatea de a evita dificultatea ambalării pe mai multe straturi. Până în prezent, nu există ambalaje eficiente reciclabile sau compostabile pentru alimente. Prin urmare, este urgent, în interesul dezvoltării durabile, să se proiecteze materiale de ambalare a alimentelor responsabile din punct de vedere ecologic, reciclabile sau compostabile, sau ambele.Regiunea Normandia, cu prezența actorilor academici și industriali care acoperă întregul lanț valoric în cauză (formarea și combinarea de noi materiale, implementarea produselor fabricate, reciclarea și/sau compostarea), pare a fi ideală pentru a dezvolta acest nou sector, creând locuri de muncă, îmbunătățind în același timp proiectarea ecologică a produselor și gestionarea durabilă a materiilor prime. Provocările societale actuale, cum ar fi deficitul de resurse și gestionarea sfârșitului de viață al materialelor, trebuie să facă din dezvoltarea materialelor din resurse regenerabile o prioritate de cercetare în centrul provocărilor teritoriale pentru tranziții și dezvoltare durabilă. Proiectul REACT reunește un producător de ambalaje (B+K), un furnizor de tehnologie (politech), trei laboratoare de cercetare (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA și ISPA), un centru tehnic industrial (IPC) și un CRT (Praxens). Proiectul va duce la crearea a 10 locuri de muncă directe de la sfârșitul proiectului și câteva zeci de locuri de muncă în jur de 3/5 ani. React va fi un proiect-pilot pentru crearea unui sector regional care să fie duplicat la nivel național/european. Duplicarea sectorului normand la nivel național poate duce la o reducere a emisiilor de CO2 cu aproximativ 1,7 Mt pe an. (Romanian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Proprietățile unice ale materialelor plastice explică gradul de utilizare a acestora în ambalajele alimentare. Acestea sunt ușoare, asigurând costuri de transport mai scăzute și emisii de CO2 mai mici. Ele sunt transparente și personalizate, oferind oportunități de marketing de neegalat. Dar mai presus de toate, datorită efectului lor de barieră, protejează alimentele de oxigen și apă, ceea ce le poate modifica rapid calitatea sau chiar le poate face nesigure pentru consum. Astfel, utilizarea plasticului în ambalaje a jucat un rol major în reducerea risipei de alimente, reducerea problemelor de sănătate legate de comerțul cu alimente și combaterea foametei și a malnutriției. Industria ambalajelor, care a fost victima succesului său, consumă aproape 40 % din materialele plastice, majoritatea fiind utilizate pentru ambalarea produselor alimentare. În Franța, peste 1 milion de tone de materiale plastice sunt utilizate și introduse pe piață în ambalaje casnice și alimentare în fiecare an. Din păcate, o mare parte din aceste materiale plastice sunt utilizate numai pentru funcția lor inițială (de exemplu, tava cu șuncă) și nu sunt reutilizate sau reciclate. De exemplu, 44 % din deșeurile de plastic din Franța sunt incinerate, iar 34 % sunt îngropate în depozitele de deșeuri. Numai 22 % sunt reciclate, în principal sticle PET. Rata scăzută de reciclare a acestor produse de consum este legată de faptul că numai materialele plastice izolate de altele sunt reciclabile. De exemplu, câteva procente din masa PP într-un volum PET fac imposibilă reciclarea PET. Acesta este motivul pentru care sortarea eficientă a materialelor plastice de uz casnic este esențială pentru a asigura lanțul valoric al acestor materiale. Cu toate acestea, marea majoritate a ambalajelor din plastic constau în mai multe straturi co-extrudate sau laminate care utilizează diferite tipuri de rășină, fiecare oferind una sau mai multe proprietăți specifice. O a doua alternativă la reciclare este utilizarea ambalajelor biodegradabile, chiar compostabile pentru aplicații cu durată scurtă de viață, în conceptul de economie circulară și cu posibilitatea de a evita dificultatea ambalării pe mai multe straturi. Până în prezent, nu există ambalaje eficiente reciclabile sau compostabile pentru alimente. Prin urmare, este urgent, în interesul dezvoltării durabile, să se proiecteze materiale de ambalare a alimentelor responsabile din punct de vedere ecologic, reciclabile sau compostabile, sau ambele.Regiunea Normandia, cu prezența actorilor academici și industriali care acoperă întregul lanț valoric în cauză (formarea și combinarea de noi materiale, implementarea produselor fabricate, reciclarea și/sau compostarea), pare a fi ideală pentru a dezvolta acest nou sector, creând locuri de muncă, îmbunătățind în același timp proiectarea ecologică a produselor și gestionarea durabilă a materiilor prime. Provocările societale actuale, cum ar fi deficitul de resurse și gestionarea sfârșitului de viață al materialelor, trebuie să facă din dezvoltarea materialelor din resurse regenerabile o prioritate de cercetare în centrul provocărilor teritoriale pentru tranziții și dezvoltare durabilă. Proiectul REACT reunește un producător de ambalaje (B+K), un furnizor de tehnologie (politech), trei laboratoare de cercetare (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA și ISPA), un centru tehnic industrial (IPC) și un CRT (Praxens). Proiectul va duce la crearea a 10 locuri de muncă directe de la sfârșitul proiectului și câteva zeci de locuri de muncă în jur de 3/5 ani. React va fi un proiect-pilot pentru crearea unui sector regional care să fie duplicat la nivel național/european. Duplicarea sectorului normand la nivel național poate duce la o reducere a emisiilor de CO2 cu aproximativ 1,7 Mt pe an. (Romanian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Proprietățile unice ale materialelor plastice explică gradul de utilizare a acestora în ambalajele alimentare. Acestea sunt ușoare, asigurând costuri de transport mai scăzute și emisii de CO2 mai mici. Ele sunt transparente și personalizate, oferind oportunități de marketing de neegalat. Dar mai presus de toate, datorită efectului lor de barieră, protejează alimentele de oxigen și apă, ceea ce le poate modifica rapid calitatea sau chiar le poate face nesigure pentru consum. Astfel, utilizarea plasticului în ambalaje a jucat un rol major în reducerea risipei de alimente, reducerea problemelor de sănătate legate de comerțul cu alimente și combaterea foametei și a malnutriției. Industria ambalajelor, care a fost victima succesului său, consumă aproape 40 % din materialele plastice, majoritatea fiind utilizate pentru ambalarea produselor alimentare. În Franța, peste 1 milion de tone de materiale plastice sunt utilizate și introduse pe piață în ambalaje casnice și alimentare în fiecare an. Din păcate, o mare parte din aceste materiale plastice sunt utilizate numai pentru funcția lor inițială (de exemplu, tava cu șuncă) și nu sunt reutilizate sau reciclate. De exemplu, 44 % din deșeurile de plastic din Franța sunt incinerate, iar 34 % sunt îngropate în depozitele de deșeuri. Numai 22 % sunt reciclate, în principal sticle PET. Rata scăzută de reciclare a acestor produse de consum este legată de faptul că numai materialele plastice izolate de altele sunt reciclabile. De exemplu, câteva procente din masa PP într-un volum PET fac imposibilă reciclarea PET. Acesta este motivul pentru care sortarea eficientă a materialelor plastice de uz casnic este esențială pentru a asigura lanțul valoric al acestor materiale. Cu toate acestea, marea majoritate a ambalajelor din plastic constau în mai multe straturi co-extrudate sau laminate care utilizează diferite tipuri de rășină, fiecare oferind una sau mai multe proprietăți specifice. O a doua alternativă la reciclare este utilizarea ambalajelor biodegradabile, chiar compostabile pentru aplicații cu durată scurtă de viață, în conceptul de economie circulară și cu posibilitatea de a evita dificultatea ambalării pe mai multe straturi. Până în prezent, nu există ambalaje eficiente reciclabile sau compostabile pentru alimente. Prin urmare, este urgent, în interesul dezvoltării durabile, să se proiecteze materiale de ambalare a alimentelor responsabile din punct de vedere ecologic, reciclabile sau compostabile, sau ambele.Regiunea Normandia, cu prezența actorilor academici și industriali care acoperă întregul lanț valoric în cauză (formarea și combinarea de noi materiale, implementarea produselor fabricate, reciclarea și/sau compostarea), pare a fi ideală pentru a dezvolta acest nou sector, creând locuri de muncă, îmbunătățind în același timp proiectarea ecologică a produselor și gestionarea durabilă a materiilor prime. Provocările societale actuale, cum ar fi deficitul de resurse și gestionarea sfârșitului de viață al materialelor, trebuie să facă din dezvoltarea materialelor din resurse regenerabile o prioritate de cercetare în centrul provocărilor teritoriale pentru tranziții și dezvoltare durabilă. Proiectul REACT reunește un producător de ambalaje (B+K), un furnizor de tehnologie (politech), trei laboratoare de cercetare (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA și ISPA), un centru tehnic industrial (IPC) și un CRT (Praxens). Proiectul va duce la crearea a 10 locuri de muncă directe de la sfârșitul proiectului și câteva zeci de locuri de muncă în jur de 3/5 ani. React va fi un proiect-pilot pentru crearea unui sector regional care să fie duplicat la nivel național/european. Duplicarea sectorului normand la nivel național poate duce la o reducere a emisiilor de CO2 cu aproximativ 1,7 Mt pe an. (Romanian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Plastens unika egenskaper förklarar i vilken utsträckning de används i livsmedelsförpackningar. De är lätta och garanterar lägre transportkostnader och lägre koldioxidutsläpp. De är transparenta och skräddarsydda, erbjuder oöverträffade marknadsföringsmöjligheter. Men framför allt, på grund av sin barriäreffekt, skyddar de livsmedel från syre och vatten, vilket snabbt kan ändra deras kvalitet eller till och med göra dem osäkra för konsumtion. Användningen av plast i förpackningar har således spelat en viktig roll för att minska matsvinnet, minska hälsoproblemen i samband med livsmedelshandeln och bekämpa hungersnöd och undernäring. Förpackningsindustrin, som har drabbats av sin framgång, konsumerar nästan 40 % av plasterna, varav de flesta används för livsmedelsförpackningar. I Frankrike används mer än 1 miljon ton plast och släpps ut på marknaden för hushålls- och livsmedelsförpackningar varje år. Tyvärr används en stor del av dessa plaster endast för sin ursprungliga funktion (t.ex. skinkabricka) och återanvänds inte eller återvinns. Till exempel förbränns 44 % av det franska plastavfallet, och 34 % är nedgrävda i deponier. Endast 22 % återvinns, främst PET-flaskor.Den låga återvinningsgraden för dessa konsumentprodukter beror på att endast plast som isolerats från andra är återvinningsbar. Till exempel gör några viktprocent PP i en PET-volym det omöjligt att återvinna PET. Därför är en effektiv sortering av hushållsplast avgörande för att säkerställa värdekedjan för dessa material. De allra flesta plastförpackningar består dock av samextruderade eller laminerade flerskikt med olika typer av harts, som var och en har en eller flera specifika egenskaper. Ett andra alternativ till återvinning är användningen av biologiskt nedbrytbara, även komposterbara förpackningar för kortlivade tillämpningar, i begreppet cirkulär ekonomi och med möjlighet att undvika svårigheten med flerskiktade förpackningar. Hittills finns det inga effektiva återvinningsbara eller komposterbara livsmedelsförpackningar. För att uppnå en hållbar utveckling är det därför angeläget att utforma miljöansvariga livsmedelsförpackningar som är återvinningsbara eller komposterbara, eller bådadera.I Normandieregionen, där det finns akademiska och industriella aktörer som täcker hela den berörda värdekedjan (beredning och sammansättning av nya material, införande av tillverkade produkter, återvinning och/eller kompostering), verkar det vara idealiskt för att utveckla denna nya sektor som skapar arbetstillfällen, samtidigt som man förbättrar produkternas ekodesign och en hållbar förvaltning av råvaror. De nuvarande samhällsutmaningarna, som bristen på resurser och hanteringen av materialens uttjänta produkter, måste göra utvecklingen av material från förnybara resurser till en prioriterad forskningsprioritering i centrum för de territoriella utmaningarna för övergångar och hållbar utveckling.React-projektet sammanför en förpackningstillverkare (B+K), en teknikleverantör (polytechs), tre forskningslaboratorier (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA och ISPA), ett industriellt tekniskt centrum (IPC) och en CRT (Praxens). Projektet kommer att leda till skapandet av 10 direkta arbetstillfällen från projektets slut och flera dussin omkring 3/5 år. React kommer att vara ett pilotprojekt för att skapa en regional sektor som ska dupliceras på nationell/europeisk nivå. Dubbleringen av Norman-sektorn på nationell nivå kan leda till en minskning av koldioxidutsläppen med cirka 1,7 miljoner ton per år. (Swedish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Plastens unika egenskaper förklarar i vilken utsträckning de används i livsmedelsförpackningar. De är lätta och garanterar lägre transportkostnader och lägre koldioxidutsläpp. De är transparenta och skräddarsydda, erbjuder oöverträffade marknadsföringsmöjligheter. Men framför allt, på grund av sin barriäreffekt, skyddar de livsmedel från syre och vatten, vilket snabbt kan ändra deras kvalitet eller till och med göra dem osäkra för konsumtion. Användningen av plast i förpackningar har således spelat en viktig roll för att minska matsvinnet, minska hälsoproblemen i samband med livsmedelshandeln och bekämpa hungersnöd och undernäring. Förpackningsindustrin, som har drabbats av sin framgång, konsumerar nästan 40 % av plasterna, varav de flesta används för livsmedelsförpackningar. I Frankrike används mer än 1 miljon ton plast och släpps ut på marknaden för hushålls- och livsmedelsförpackningar varje år. Tyvärr används en stor del av dessa plaster endast för sin ursprungliga funktion (t.ex. skinkabricka) och återanvänds inte eller återvinns. Till exempel förbränns 44 % av det franska plastavfallet, och 34 % är nedgrävda i deponier. Endast 22 % återvinns, främst PET-flaskor.Den låga återvinningsgraden för dessa konsumentprodukter beror på att endast plast som isolerats från andra är återvinningsbar. Till exempel gör några viktprocent PP i en PET-volym det omöjligt att återvinna PET. Därför är en effektiv sortering av hushållsplast avgörande för att säkerställa värdekedjan för dessa material. De allra flesta plastförpackningar består dock av samextruderade eller laminerade flerskikt med olika typer av harts, som var och en har en eller flera specifika egenskaper. Ett andra alternativ till återvinning är användningen av biologiskt nedbrytbara, även komposterbara förpackningar för kortlivade tillämpningar, i begreppet cirkulär ekonomi och med möjlighet att undvika svårigheten med flerskiktade förpackningar. Hittills finns det inga effektiva återvinningsbara eller komposterbara livsmedelsförpackningar. För att uppnå en hållbar utveckling är det därför angeläget att utforma miljöansvariga livsmedelsförpackningar som är återvinningsbara eller komposterbara, eller bådadera.I Normandieregionen, där det finns akademiska och industriella aktörer som täcker hela den berörda värdekedjan (beredning och sammansättning av nya material, införande av tillverkade produkter, återvinning och/eller kompostering), verkar det vara idealiskt för att utveckla denna nya sektor som skapar arbetstillfällen, samtidigt som man förbättrar produkternas ekodesign och en hållbar förvaltning av råvaror. De nuvarande samhällsutmaningarna, som bristen på resurser och hanteringen av materialens uttjänta produkter, måste göra utvecklingen av material från förnybara resurser till en prioriterad forskningsprioritering i centrum för de territoriella utmaningarna för övergångar och hållbar utveckling.React-projektet sammanför en förpackningstillverkare (B+K), en teknikleverantör (polytechs), tre forskningslaboratorier (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA och ISPA), ett industriellt tekniskt centrum (IPC) och en CRT (Praxens). Projektet kommer att leda till skapandet av 10 direkta arbetstillfällen från projektets slut och flera dussin omkring 3/5 år. React kommer att vara ett pilotprojekt för att skapa en regional sektor som ska dupliceras på nationell/europeisk nivå. Dubbleringen av Norman-sektorn på nationell nivå kan leda till en minskning av koldioxidutsläppen med cirka 1,7 miljoner ton per år. (Swedish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Plastens unika egenskaper förklarar i vilken utsträckning de används i livsmedelsförpackningar. De är lätta och garanterar lägre transportkostnader och lägre koldioxidutsläpp. De är transparenta och skräddarsydda, erbjuder oöverträffade marknadsföringsmöjligheter. Men framför allt, på grund av sin barriäreffekt, skyddar de livsmedel från syre och vatten, vilket snabbt kan ändra deras kvalitet eller till och med göra dem osäkra för konsumtion. Användningen av plast i förpackningar har således spelat en viktig roll för att minska matsvinnet, minska hälsoproblemen i samband med livsmedelshandeln och bekämpa hungersnöd och undernäring. Förpackningsindustrin, som har drabbats av sin framgång, konsumerar nästan 40 % av plasterna, varav de flesta används för livsmedelsförpackningar. I Frankrike används mer än 1 miljon ton plast och släpps ut på marknaden för hushålls- och livsmedelsförpackningar varje år. Tyvärr används en stor del av dessa plaster endast för sin ursprungliga funktion (t.ex. skinkabricka) och återanvänds inte eller återvinns. Till exempel förbränns 44 % av det franska plastavfallet, och 34 % är nedgrävda i deponier. Endast 22 % återvinns, främst PET-flaskor.Den låga återvinningsgraden för dessa konsumentprodukter beror på att endast plast som isolerats från andra är återvinningsbar. Till exempel gör några viktprocent PP i en PET-volym det omöjligt att återvinna PET. Därför är en effektiv sortering av hushållsplast avgörande för att säkerställa värdekedjan för dessa material. De allra flesta plastförpackningar består dock av samextruderade eller laminerade flerskikt med olika typer av harts, som var och en har en eller flera specifika egenskaper. Ett andra alternativ till återvinning är användningen av biologiskt nedbrytbara, även komposterbara förpackningar för kortlivade tillämpningar, i begreppet cirkulär ekonomi och med möjlighet att undvika svårigheten med flerskiktade förpackningar. Hittills finns det inga effektiva återvinningsbara eller komposterbara livsmedelsförpackningar. För att uppnå en hållbar utveckling är det därför angeläget att utforma miljöansvariga livsmedelsförpackningar som är återvinningsbara eller komposterbara, eller bådadera.I Normandieregionen, där det finns akademiska och industriella aktörer som täcker hela den berörda värdekedjan (beredning och sammansättning av nya material, införande av tillverkade produkter, återvinning och/eller kompostering), verkar det vara idealiskt för att utveckla denna nya sektor som skapar arbetstillfällen, samtidigt som man förbättrar produkternas ekodesign och en hållbar förvaltning av råvaror. De nuvarande samhällsutmaningarna, som bristen på resurser och hanteringen av materialens uttjänta produkter, måste göra utvecklingen av material från förnybara resurser till en prioriterad forskningsprioritering i centrum för de territoriella utmaningarna för övergångar och hållbar utveckling.React-projektet sammanför en förpackningstillverkare (B+K), en teknikleverantör (polytechs), tre forskningslaboratorier (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA och ISPA), ett industriellt tekniskt centrum (IPC) och en CRT (Praxens). Projektet kommer att leda till skapandet av 10 direkta arbetstillfällen från projektets slut och flera dussin omkring 3/5 år. React kommer att vara ett pilotprojekt för att skapa en regional sektor som ska dupliceras på nationell/europeisk nivå. Dubbleringen av Norman-sektorn på nationell nivå kan leda till en minskning av koldioxidutsläppen med cirka 1,7 miljoner ton per år. (Swedish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / beneficiary | |||||||||||||||
| Property / beneficiary: INSTITUT POLYTECHNIQUE UNILASALLE / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / beneficiary name (string) | |||||||||||||||
INSTITUT POLYTECHNIQUE UNILASALLE | |||||||||||||||
| Property / beneficiary name (string): INSTITUT POLYTECHNIQUE UNILASALLE / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / fund | |||||||||||||||
| Property / fund: European Regional Development Fund / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / postal code | |||||||||||||||
76130 | |||||||||||||||
| Property / postal code: 76130 / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / contained in NUTS | |||||||||||||||
| Property / contained in NUTS: Seine-Maritime / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / contained in NUTS: Seine-Maritime / qualifier | |||||||||||||||
| Property / contained in Local Administrative Unit | |||||||||||||||
| Property / contained in Local Administrative Unit: Mont-Saint-Aignan / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / contained in Local Administrative Unit: Mont-Saint-Aignan / qualifier | |||||||||||||||
| Property / coordinate location | |||||||||||||||
49°27'44.39"N, 1°4'50.99"E
| |||||||||||||||
| Property / coordinate location: 49°27'44.39"N, 1°4'50.99"E / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / coordinate location: 49°27'44.39"N, 1°4'50.99"E / qualifier | |||||||||||||||
| Property / start time | |||||||||||||||
1 June 2019
| |||||||||||||||
| Property / start time: 1 June 2019 / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / end time | |||||||||||||||
28 February 2023
| |||||||||||||||
| Property / end time: 28 February 2023 / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / date of last update | |||||||||||||||
7 December 2023
| |||||||||||||||
| Property / date of last update: 7 December 2023 / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
Latest revision as of 02:07, 9 October 2024
Project Q3681540 in France
| Language | Label | Description | Also known as |
|---|---|---|---|
| English | ERDF — UNILASALLE — REACT PROJECT |
Project Q3681540 in France |
Statements
218,641.69 Euro
0 references
546,604.24 Euro
0 references
40.0 percent
0 references
1 June 2019
0 references
28 February 2023
0 references
INSTITUT POLYTECHNIQUE UNILASALLE
0 references
76130
0 references
Les propriétés uniques des matières plastiques expliquent l’ampleur de leur usage dans l’emballage alimentaire. Elles sont légères, ce qui assure un coût de transport réduit et des émissions de CO2 moindres. Elles sont transparentes et formables à façon, ce qui offre des opportunités de marketing inégalées. Mais surtout, de par leur effet barrière, elles protègent les aliments de l’oxygène et de l’eau qui peuvent altérer rapidement leur qualité voire les rendre dangereux pour la consommation. L’usage du plastique dans l’emballage a ainsi largement contribué à réduire le gâchis alimentaire, à endiguer les problèmes sanitaires relatifs au commerce de nourriture et à lutter contre la famine et la malnutrition.L’industrie de l'emballage, victime de son succès, consomme près de 40% des matières plastiques dont la majorité est utilisée pour l'emballage alimentaire. En France, chaque année, plus d’un million de tonnes de matières plastiques sont utilisées et mises sur le marché dans le cadre de l’emballage ménager et alimentaire. Malheureusement, une grande partie de ces plastiques ne sert que pour leur fonction initiale (ex. barquette de jambon) et n’est ni réutilisée, ni recyclée. Ainsi, 44% des déchets plastiques français sont incinérés, et 34% sont enfouis en décharge. Seuls 22% sont recyclés, dont principalement des bouteilles en PET.Le faible taux de recyclage de ces produits de consommation est lié au fait que seuls les plastiques isolés des autres sont recyclables. Par exemple, quelques pourcents en masse de PP dans un volume de PET rend impossible le recyclage de ce dernier. C’est pourquoi un tri efficace des plastiques ménagers est indispensable pour assurer la chaîne de valeur de ces matières. Or, la vaste majorité des emballages plastiques consistent en des multicouches co-extrudés ou laminés faisant appel à différents types de résine, apportant chacune une ou plusieurs propriétés spécifiques.Parallèlement au recyclage, une seconde alternative au traitement des déchets plastiques est l’utilisation d’emballages biodégradables, voire compostables pour les applications à durée de vie courte, dans le concept d’Economie Circulaire et avec l’opportunité de s‘affranchir de la difficulté relative à la nature multimatériaux des emballages multicouches.A ce jour, il n’existe pas d’emballage alimentaire performant recyclable ou compostable. Il est donc urgent, dans un souci de développement durable, de concevoir des matériaux d’emballage alimentaire éco-responsables qui soient recyclables ou compostables, voire les deux à la fois.La région Normandie, forte de la présence d’acteurs académiques et industriels couvrant l’ensemble de la chaîne de valeur concernée (formulation et compoundage de nouveaux matériaux, mise en œuvre de produits manufacturés, recyclage et/ou compostage), apparaît idéalement placée pour développer cette nouvelle filière créatrice d’emplois, tout en améliorant l’éco-conception des produits et la gestion durable des matières premières. Les défis sociétaux actuels, que sont la raréfaction des ressources et la gestion de fin de vie des matériaux, doivent en effet faire du développement de matériaux issus de ressources renouvelables un axe de recherche prioritaire au cœur des enjeux territoriaux pour les transitions et le développement durable.Le projet REACT réunit un fabricant d’emballages (B+K), un fournisseur de technologies (Polytechs), trois laboratoires de recherche (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA et ISPA), un centre technique industriel (IPC) et un CRT (Praxens).Le projet conduira à la création de 10 emplois directs dès la fin du projet et plusieurs dizaines à l’horizon 3/5 ans. REACT sera un projet pilote pour la création d’une filière régionale vouée à être dupliquée à l’échelle nationale/européenne. La duplication de la filière normande à l’échelle nationale pourra conduire à une réduction des émissions de CO2 de l’ordre de 1,7 Mt par an. (French)
0 references
The unique properties of plastics explain the extent of their use in food packaging. They are light, ensuring lower transport costs and lower CO2 emissions. They are transparent and custom-formable, offering unparalleled marketing opportunities. But above all, because of their barrier effect, they protect foods from oxygen and water, which can quickly alter their quality or even make them unsafe for consumption. The use of plastic in packaging has thus played a major role in reducing food waste, curbing health problems related to the food trade and combating famine and malnutrition.The packaging industry, which has been the victim of its success, consumes nearly 40 % of plastics, the majority of which are used for food packaging. In France, more than 1 million tonnes of plastics are used and placed on the market in household and food packaging every year. Unfortunately, much of these plastics are used only for their initial function (e.g. ham tray) and are not reused or recycled. For example, 44 % of French plastic waste is incinerated, and 34 % is buried in landfill. Only 22 % are recycled, mainly PET bottles.The low recycling rate of these consumer products is linked to the fact that only plastics isolated from others are recyclable. For example, a few percent by mass of PP in a PET volume makes it impossible to recycle PET. This is why efficient sorting of household plastics is essential to ensure the value chain of these materials. However, the vast majority of plastic packaging consists of co-extruded or laminated multilayers using different types of resin, each providing one or more specific properties. A second alternative to recycling is the use of biodegradable, even compostable packaging for short-lived applications, in the concept of circular economy and with the opportunity to avoid the difficulty of multi-layered packaging.To date, there is no efficient recyclable or compostable food packaging. It is therefore urgent, in the interests of sustainable development, to design eco-responsible food packaging materials that are recyclable or compostable, or both.The Normandy region, with the presence of academic and industrial actors covering the entire value chain concerned (formulation and compounding of new materials, implementation of manufactured products, recycling and/or composting), appears ideally placed to develop this new sector creating jobs, while improving the eco-design of products and the sustainable management of raw materials. The current societal challenges, such as the scarcity of resources and the management of the end-of-life of materials, must make the development of materials from renewable resources a priority research priority at the heart of the territorial challenges for transitions and sustainable development.The REACT project brings together a packaging manufacturer (B+K), a technology supplier (Polytechs), three research laboratories (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA and ISPA), an industrial technical centre (IPC) and a CRT (Praxens).The project will lead to the creation of 10 direct jobs from the end of the project and several dozen around 3/5 years. REACT will be a pilot project for the creation of a regional sector to be duplicated at national/European level. The duplication of the Norman sector at national level may lead to a reduction in CO2 emissions of around 1.7 Mt per year. (English)
18 November 2021
0.3016092101872007
0 references
Die einzigartigen Eigenschaften von Kunststoffen erklären den Umfang ihrer Verwendung in Lebensmittelverpackungen. Sie sind leicht, was zu geringeren Transportkosten und geringeren CO2-Emissionen führt. Sie sind transparent und formbar, was unübertroffene Marketingmöglichkeiten bietet. Vor allem aber schützen sie Lebensmittel durch ihre Barrierewirkung vor Sauerstoff und Wasser, die ihre Qualität schnell verändern oder sogar für den Verzehr gefährlich machen können. Die Verwendung von Kunststoffen in Verpackungen hat somit wesentlich dazu beigetragen, Lebensmittelverschwendung zu verringern, gesundheitliche Probleme im Zusammenhang mit dem Lebensmittelhandel einzudämmen und Hunger und Unterernährung zu bekämpfen. Die Verpackungsindustrie, die Opfer ihres Erfolgs ist, verbraucht fast 40 % der Kunststoffe, von denen die meisten für Lebensmittelverpackungen verwendet werden. In Frankreich werden jährlich mehr als eine Million Tonnen Kunststoffe im Rahmen von Haushalts- und Lebensmittelverpackungen verwendet und in Verkehr gebracht. Leider wird ein Großteil dieser Kunststoffe nur für ihre ursprüngliche Funktion (z. B. Schinkenschale) verwendet und weder wiederverwendet noch recycelt. So werden 44 % der französischen Kunststoffabfälle verbrannt und 34 % auf Deponien vergraben. Nur 22 % werden recycelt, hauptsächlich PET-Flaschen.Die geringe Recyclingquote dieser Konsumgüter ist darauf zurückzuführen, dass nur isolierte Kunststoffe wiederverwertbar sind. Zum Beispiel macht es einige Massenprozent PP in einem PET-Volumen unmöglich, letzteres wiederzuverwerten. Deshalb ist eine effiziente Sortierung von Haushaltskunststoffen unerlässlich, um die Wertschöpfungskette dieser Materialien zu gewährleisten. Die überwiegende Mehrheit der Kunststoffverpackungen besteht aus Co-extrudierten oder laminierten Mehrschichten mit unterschiedlichen Harztypen, die jeweils eine oder mehrere spezifische Eigenschaften aufweisen. Neben dem Recycling ist eine zweite Alternative zur Behandlung von Kunststoffabfällen die Verwendung biologisch abbaubarer oder sogar kompostierbarer Verpackungen für Anwendungen mit kurzer Lebensdauer, im Konzept der Kreislaufwirtschaft und mit der Möglichkeit, sich von der Schwierigkeit der Mehrschichtverpackungen zu befreien. Bisher gibt es keine recyclebare oder kompostierbare Lebensmittelverpackung. Im Interesse einer nachhaltigen Entwicklung ist es daher dringend erforderlich, umweltverträgliche Lebensmittelverpackungsmaterialien zu entwickeln, die recycelbar oder kompostierbar oder beides sind.Die Region Normandie ist mit der Präsenz von akademischen und industriellen Akteuren, die die gesamte Wertschöpfungskette abdecken (Formulierung und Kompostierung neuer Materialien, Herstellung von Fertigerzeugnissen, Recycling und/oder Kompostierung), ideal positioniert, um diese neue arbeitsplatzschaffende Branche zu entwickeln und gleichzeitig das Ökodesign der Produkte und die nachhaltige Bewirtschaftung der Rohstoffe zu verbessern. Die aktuellen gesellschaftlichen Herausforderungen, nämlich Ressourcenknappheit und Materiallebensmanagement, müssen die Entwicklung von Materialien aus erneuerbaren Ressourcen zu einem vorrangigen Forschungsschwerpunkt für die territorialen Herausforderungen für Übergänge und nachhaltige Entwicklung machen.Das REACT-Projekt vereint einen Verpackungshersteller (B+K), einen Technologieanbieter (Polytechs), drei Forschungslaboratorien (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA und ISPA), ein Industrietechnikzentrum (IPC) und ein CRT (Praxens).Das Projekt wird 10 direkte Arbeitsplätze ab dem Ende des Projekts und mehrere Dutzend Jahre schaffen. REACT wird ein Pilotprojekt zur Schaffung einer regionalen Branche sein, die auf nationaler/europäischer Ebene dupliziert werden soll. Die Verdoppelung der normannischen Industrie auf nationaler Ebene kann zu einer Verringerung der CO2-Emissionen um 1,7 Mio. t pro Jahr führen. (German)
1 December 2021
0 references
De unieke eigenschappen van kunststoffen verklaren de omvang van het gebruik ervan in voedselverpakkingen. Ze zijn licht, zorgen voor lagere vervoerskosten en lagere CO2-uitstoot. Ze zijn transparant en op maat vormbaar en bieden ongeëvenaarde marketingmogelijkheden. Maar vooral, vanwege hun barrière-effect, beschermen ze voedingsmiddelen tegen zuurstof en water, die hun kwaliteit snel kunnen veranderen of zelfs onveilig kunnen maken voor consumptie. Het gebruik van plastic in verpakkingen heeft dus een belangrijke rol gespeeld bij het terugdringen van voedselverspilling, het beperken van gezondheidsproblemen in verband met de voedselhandel en de bestrijding van hongersnood en ondervoeding.De verpakkingsindustrie, die het slachtoffer is geworden van haar succes, verbruikt bijna 40 % van de kunststoffen, waarvan de meeste worden gebruikt voor voedselverpakkingen. In Frankrijk wordt jaarlijks meer dan 1 miljoen ton plastic gebruikt en in de handel gebracht in huishoudelijke en levensmiddelenverpakkingen. Helaas worden veel van deze kunststoffen alleen gebruikt voor hun oorspronkelijke functie (bv. hambak) en worden ze niet hergebruikt of gerecycled. Zo wordt 44 % van het Franse plastic afval verbrand en wordt 34 % op stortplaatsen begraven. Slechts 22 % wordt gerecycled, voornamelijk PET-flessen. Het lage recyclingpercentage van deze consumentenproducten houdt verband met het feit dat alleen kunststoffen die geïsoleerd zijn van andere producten recyclebaar zijn. Een paar massaprocenten PP in een PET-volume maakt het bijvoorbeeld onmogelijk om PET te recyclen. Daarom is efficiënte sortering van huishoudelijke kunststoffen essentieel om de waardeketen van deze materialen te waarborgen. Echter, de overgrote meerderheid van plastic verpakkingen bestaat uit geco-extrudeerde of gelamineerde meerlagen met behulp van verschillende soorten hars, elk met een of meer specifieke eigenschappen. Een tweede alternatief voor recycling is het gebruik van biologisch afbreekbare, zelfs composteerbare verpakkingen voor kortstondige toepassingen, in het concept van circulaire economie en met de mogelijkheid om de moeilijkheid van meerlagige verpakkingen te vermijden. Tot op heden is er geen efficiënte recycleerbare of composteerbare voedselverpakkingen. Daarom is het in het belang van duurzame ontwikkeling dringend noodzakelijk om ecologisch verantwoord verpakkingsmateriaal voor levensmiddelen te ontwerpen dat recycleerbaar of composteerbaar is, of beide.De Normandische regio, met de aanwezigheid van academische en industriële actoren die de hele betrokken waardeketen bestrijken (formulering en samenstelling van nieuwe materialen, implementatie van vervaardigde producten, recycling en/of compostering), lijkt ideaal geplaatst om deze nieuwe sector te ontwikkelen die banen creëert en tegelijkertijd het ecologisch ontwerp van producten en het duurzame beheer van grondstoffen verbetert. De huidige maatschappelijke uitdagingen, zoals de schaarste aan hulpbronnen en het beheer van het einde van de levensduur van materialen, moeten de ontwikkeling van materialen uit hernieuwbare bronnen tot een prioritaire onderzoeksprioriteit maken in de territoriale uitdagingen voor transities en duurzame ontwikkeling.Het REACT-project brengt een verpakkingsfabrikant (B+K), een technologieleverancier (polytechs), drie onderzoekslaboratoria (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA en ISPA), een industrieel technisch centrum (IPC) en een CRT (Praxens) samen. Het project zal leiden tot het creëren van 10 directe banen vanaf het einde van het project en enkele tientallen ongeveer 3/5 jaar. React zal een proefproject zijn voor de oprichting van een regionale sector die op nationaal/Europees niveau moet worden gedupliceerd. De overlapping van de Normandische sector op nationaal niveau kan leiden tot een vermindering van de CO2-uitstoot met ongeveer 1,7 Mt per jaar. (Dutch)
6 December 2021
0 references
Le proprietà uniche delle materie plastiche spiegano l'entità del loro utilizzo negli imballaggi alimentari. Sono leggere, garantendo costi di trasporto più bassi e minori emissioni di CO2. Sono trasparenti e personalizzabili, offrendo opportunità di marketing impareggiabili. Ma soprattutto, a causa del loro effetto barriera, proteggono gli alimenti dall'ossigeno e dall'acqua, che possono rapidamente alterarne la qualità o addirittura renderli pericolosi per il consumo. L'uso della plastica negli imballaggi ha quindi svolto un ruolo importante nella riduzione degli sprechi alimentari, nel contenimento dei problemi di salute legati al commercio alimentare e nella lotta contro la carestia e la malnutrizione. L'industria degli imballaggi, che è stata vittima del suo successo, consuma quasi il 40 % delle materie plastiche, la maggior parte delle quali utilizzate per gli imballaggi alimentari. In Francia, ogni anno vengono utilizzate e immesse sul mercato oltre 1 milione di tonnellate di plastica negli imballaggi per uso domestico e alimentare. Purtroppo, gran parte di queste materie plastiche sono utilizzate solo per la loro funzione iniziale (ad esempio vassoio per prosciutto) e non sono riutilizzate o riciclate. Ad esempio, il 44 % dei rifiuti di plastica francesi è incenerito e il 34 % è sepolto in discarica. Solo il 22 % è riciclato, principalmente bottiglie in PET. Il basso tasso di riciclaggio di questi prodotti di consumo è legato al fatto che solo le plastiche isolate dagli altri sono riciclabili. Ad esempio, un paio di per cento in massa di PP in un volume di PET rendono impossibile riciclare il PET. Per questo motivo una selezione efficiente della plastica per uso domestico è essenziale per garantire la catena del valore di questi materiali. Una seconda alternativa al riciclaggio è l'uso di imballaggi biodegradabili, anche compostabili per applicazioni di breve durata, nel concetto di economia circolare e con la possibilità di evitare la difficoltà dell'imballaggio multistrato. Ad oggi non esiste un imballaggio alimentare riciclabile o compostabile efficiente. È quindi urgente, nell'interesse dello sviluppo sostenibile, progettare materiali di imballaggio alimentari eco-responsabili che siano riciclabili o compostabili, o entrambi. La regione Normandia, con la presenza di attori accademici e industriali che coprono l'intera catena del valore interessata (formulazione e composizione di nuovi materiali, realizzazione di prodotti fabbricati, riciclaggio e/o compostaggio), appare nella posizione ideale per sviluppare questo nuovo settore creando posti di lavoro, migliorando nel contempo la progettazione ecocompatibile dei prodotti e la gestione sostenibile delle materie prime. Le attuali sfide sociali, come la scarsità di risorse e la gestione del fine vita dei materiali, devono fare dello sviluppo di materiali da fonti rinnovabili una priorità di ricerca prioritaria al centro delle sfide territoriali per le transizioni e lo sviluppo sostenibile.Il progetto REACT riunisce un produttore di imballaggi (B+K), un fornitore di tecnologie (politecniche), tre laboratori di ricerca (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), un centro tecnico industriale (IPC) e un CRT (Praxens). Il progetto porterà alla creazione di 10 posti di lavoro diretti dalla fine del progetto e di diverse decine di circa 3/5 anni. REACT sarà un progetto pilota per la creazione di un settore regionale da duplicare a livello nazionale/europeo. La duplicazione del settore normanno a livello nazionale può portare a una riduzione delle emissioni di CO2 di circa 1,7 Mt all'anno. (Italian)
13 January 2022
0 references
Las propiedades únicas de los plásticos explican el alcance de su uso en los envases de alimentos. Son ligeros, lo que garantiza menores costes de transporte y menores emisiones de CO2. Son transparentes y personalizados, ofreciendo oportunidades de marketing sin precedentes. Pero sobre todo, debido a su efecto de barrera, protegen los alimentos del oxígeno y el agua, lo que puede alterar rápidamente su calidad o incluso hacerlos inseguros para el consumo. Así pues, el uso del plástico en los envases ha desempeñado un papel importante en la reducción del desperdicio de alimentos, la reducción de los problemas de salud relacionados con el comercio de alimentos y la lucha contra la hambruna y la desnutrición. La industria del embalaje, que ha sido víctima de su éxito, consume casi el 40 % de los plásticos, la mayoría de los cuales se utilizan para envases de alimentos. En Francia, cada año se utilizan y comercializan más de 1 millón de toneladas de plásticos en envases domésticos y alimentarios. Desafortunadamente, gran parte de estos plásticos se utilizan solo para su función inicial (por ejemplo, bandeja de jamón) y no se reutilizan ni reciclan. Por ejemplo, el 44 % de los residuos plásticos franceses se incineran y el 34 % está enterrado en vertederos. Solo el 22 % son reciclados, principalmente botellas de PET. La baja tasa de reciclado de estos productos de consumo está relacionada con el hecho de que solo los plásticos aislados de otros son reciclables. Por ejemplo, un poco por ciento en masa de PP en un volumen de PET hace imposible reciclar el PET. Esta es la razón por la cual la clasificación eficiente de los plásticos domésticos es esencial para garantizar la cadena de valor de estos materiales. Sin embargo, la gran mayoría de los envases de plástico consisten en multicapas coextruidas o laminadas que utilizan diferentes tipos de resina, cada uno con una o más propiedades específicas. Una segunda alternativa al reciclado es el uso de envases biodegradables, incluso compostables, para aplicaciones de corta duración, en el concepto de economía circular y con la oportunidad de evitar la dificultad de los envases multicapa. Hasta la fecha, no hay envases alimentarios reciclables o compostables eficientes. Por lo tanto, es urgente, en aras del desarrollo sostenible, diseñar materiales de envasado de alimentos ecoresponsables que sean reciclables o compostables, o ambos.La región de Normandía, con la presencia de actores académicos e industriales que cubren toda la cadena de valor en cuestión (formulación y composición de nuevos materiales, aplicación de productos manufacturados, reciclado o compostaje), parece ideal para desarrollar este nuevo sector creando puestos de trabajo, mejorando al mismo tiempo el diseño ecológico de los productos y la gestión sostenible de las materias primas. Los retos sociales actuales, como la escasez de recursos y la gestión del final de la vida útil de los materiales, deben hacer del desarrollo de materiales a partir de recursos renovables una prioridad de investigación prioritaria en el centro de los retos territoriales para las transiciones y el desarrollo sostenible.El proyecto REACT reúne a un fabricante de envases (B+K), un proveedor de tecnología (politecnologías), tres laboratorios de investigación (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), un centro técnico industrial (IPC) y un CRT (Praxens). El proyecto dará lugar a la creación de 10 puestos de trabajo directos desde el final del proyecto y varias docenas de aproximadamente 3/5 años. React será un proyecto piloto para la creación de un sector regional que se duplicará a escala nacional/europea. La duplicación del sector normando a nivel nacional puede dar lugar a una reducción de las emisiones de CO2 de alrededor de 1,7 millones de toneladas al año. (Spanish)
14 January 2022
0 references
Plasti ainulaadsed omadused selgitavad nende toidupakendites kasutamise ulatust. Need on kerged, tagades madalamad transpordikulud ja väiksemad CO2-heited. Need on läbipaistvad ja eritellimusel kujundatavad, pakkudes enneolematuid turundusvõimalusi. Kuid eelkõige kaitsevad nad oma barjääriefekti tõttu toitu hapniku ja vee eest, mis võib kiiresti muuta nende kvaliteeti või muuta need isegi tarbimiseks ohtlikuks. Plasti kasutamine pakendites on seega mänginud olulist rolli toidujäätmete vähendamisel, toidukaubandusega seotud terviseprobleemide vähendamisel ning näljahäda ja alatoitumuse vastu võitlemisel. Pakenditööstus, mis on olnud selle edu ohver, tarbib peaaegu 40 % plastidest, millest enamikku kasutatakse toidu pakendamiseks. Prantsusmaal kasutatakse ja lastakse igal aastal turule üle 1 miljoni tonni plasttooteid kodumajapidamis- ja toidupakendites. Kahjuks kasutatakse suurt osa neist plastidest ainult oma esialgse funktsiooni täitmiseks (nt singi salve) ning neid ei taaskasutata ega ringlusse. Näiteks põletatakse 44 % Prantsusmaa plastijäätmetest ja 34 % ladestatakse prügilasse. Ringlusse võetakse ainult 22 %, peamiselt polüetüleentereftalaatpudelid. Nende tarbekaupade madal ringlussevõtu määr on seotud asjaoluga, et ringlussevõetav on ainult teistest eraldatud plast. Näiteks mõne massiprotsendi polüetüleentereftalaadi mahu tõttu ei ole võimalik polüetüleentereftalaadi ringlusse võtta. Seepärast on kodumajapidamiste plastide tõhus sorteerimine nende materjalide väärtusahela tagamiseks hädavajalik. Suurem osa plastpakenditest koosneb aga koekstrudeeritud või lamineeritud mitmekihilistest kihtidest, milles kasutatakse eri tüüpi vaiku, millest igaühel on üks või mitu spetsiifilist omadust. Teine alternatiiv ringlussevõtule on biolagunevate, isegi kompostitavate pakendite kasutamine lühikese elueaga rakendustes ringmajanduse kontseptsioonis ja võimalusega vältida mitmekihiliste pakendite keerukust.Tänaseks ei ole tõhusat ringlussevõetavat või kompostitavat toidupakendit. Seetõttu on säästva arengu huvides hädavajalik kavandada keskkonnasäästlikud ringlussevõetavad või kompostitavad või mõlemad toidupakendid. Normandia piirkond, kus on esindatud kogu asjaomast väärtusahelat hõlmavad akadeemilised ja tööstuslikud osalejad (uute materjalide koostamine ja liitmine, valmistatud toodete rakendamine, ringlussevõtt ja/või kompostimine), näib olevat ideaalses olukorras, et arendada seda uut sektorit, mis loob töökohti, parandades samal ajal toodete ökodisaini ja toorainete säästvat majandamist. Praegused ühiskondlikud probleemid, nagu ressursside nappus ja materjalide olelusringi lõpu haldamine, peavad muutma taastuvatest energiaallikatest pärit materjalide arendamise esmatähtsaks prioriteediks ülemineku ja säästva arengu territoriaalsete väljakutsete keskmes. Projekt REACT ühendab pakenditootjat (B+K), tehnoloogiatarnijat (polütehnikumid), kolme teaduslaborit (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ja ISPA), tööstuslikku tehnilist keskust (IPC) ja CRT (Praxens). Projekti tulemusena luuakse projekti lõpust 10 otsest töökohta ja mitu tosinat töökohta umbes 3/5 aastat. REACT on katseprojekt piirkondliku sektori loomiseks, mida dubleeritakse riiklikul/Euroopa tasandil. Normani sektori dubleerimine riiklikul tasandil võib vähendada CO2-heidet ligikaudu 1,7 miljoni tonni võrra aastas. (Estonian)
11 August 2022
0 references
Unikalios plastiko savybės paaiškina jų naudojimo maisto pakuotėse mastą. Jie yra lengvi, užtikrinantys mažesnes transporto išlaidas ir mažesnį CO2 išmetimą. Jie yra skaidrūs ir nestandartiniai, siūlantys neprilygstamas rinkodaros galimybes. Bet visų pirma, dėl savo barjerinio poveikio jie apsaugo maisto produktus nuo deguonies ir vandens, kurie gali greitai pakeisti jų kokybę ar net padaryti juos nesaugiais vartoti. Taigi plastiko naudojimas pakuotėse atliko svarbų vaidmenį mažinant maisto švaistymą, mažinant sveikatos problemas, susijusias su prekyba maisto produktais, ir kovojant su badu ir prasta mityba. Pakuočių pramonė, kuri nukentėjo nuo savo sėkmės, suvartoja beveik 40 proc. plastiko, kurio didžioji dalis naudojama maisto pakavimui. Prancūzijoje kasmet namų ūkio ir maisto pakuotėse sunaudojama daugiau kaip 1 mln. tonų plastikų ir jie pateikiami rinkai. Deja, dauguma šių plastikų naudojami tik pradinei jų funkcijai (pvz., kumpio padėklui) ir nėra pakartotinai naudojami ar perdirbami. Pavyzdžiui, 44 proc. Prancūzijos plastiko atliekų sudeginama, o 34 proc. – palaidota sąvartynuose. Tik 22 % perdirbama, daugiausia PET buteliai. Mažas šių vartojimo produktų perdirbimo lygis susijęs su tuo, kad perdirbami tik iš kitų izoliuoti plastikai. Pavyzdžiui, dėl kelių procentų PP masės PET tūrio neįmanoma perdirbti PET. Todėl veiksmingas buitinių plastikų rūšiavimas yra labai svarbus siekiant užtikrinti šių medžiagų vertės grandinę. Tačiau didžiąją dalį plastikinių pakuočių sudaro koekstruzijos arba laminuoti daugiasluoksniai sluoksniai, naudojantys skirtingų rūšių dervą, kurių kiekviena suteikia vieną ar daugiau specifinių savybių. Antroji perdirbimo alternatyva yra biologiškai skaidžių, net kompostuojamų pakuočių naudojimas trumpalaikiam naudojimui, žiedinės ekonomikos koncepcijoje ir suteikiant galimybę išvengti daugiasluoksnių pakuočių sunkumų. Iki šiol nėra veiksmingų perdirbamų ar kompostuojamų maisto pakuočių. Todėl, siekiant tvaraus vystymosi, būtina skubiai sukurti ekologiškai atsakingas maisto pakavimo medžiagas, kurios būtų perdirbamos arba kompostuojamos, arba ir viena, ir kita. Normandijos regionas, kuriame dalyvauja akademiniai ir pramoniniai subjektai, apimantys visą atitinkamą vertės grandinę (naujų medžiagų formavimas ir sudėtinių dalių kūrimas, pagamintų produktų diegimas, perdirbimas ir (arba) kompostavimas), yra ideali vieta plėtoti šį naują sektorių, kuriame kuriamos darbo vietos, kartu gerinant ekologinį produktų projektavimą ir tvarų žaliavų valdymą. Dabartiniai visuomenės uždaviniai, tokie kaip išteklių trūkumas ir medžiagų gyvavimo ciklo pabaigos valdymas, turi padaryti medžiagų iš atsinaujinančių išteklių kūrimą prioritetiniu mokslinių tyrimų prioritetu sprendžiant teritorinius uždavinius, susijusius su perėjimu ir tvariu vystymusi. REACT projekte dalyvauja pakuočių gamintojas (B+K), technologijų tiekėjas (politechnikos), trys mokslinių tyrimų laboratorijos (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ir ISPA), pramoninis techninis centras (IPC) ir CRT (Praxens). Projektas padės sukurti 10 tiesioginių darbo vietų nuo projekto pabaigos ir keletą dešimčių maždaug 3/5 metų. Reagavimas bus bandomasis projektas, kuriuo siekiama sukurti regioninį sektorių, kuris būtų dubliuojamas nacionaliniu ir (arba) Europos lygmeniu. Dėl Normano sektoriaus dubliavimosi nacionaliniu lygmeniu išmetamo CO2 kiekis gali sumažėti maždaug 1,7 Mt per metus. (Lithuanian)
11 August 2022
0 references
Jedinstvena svojstva plastike objašnjavaju opseg njezine upotrebe u prehrambenoj ambalaži. One su lagane i osiguravaju niže troškove prijevoza i niže emisije CO2. Oni su transparentni i prilagođeni, nude neusporedive marketinške mogućnosti. No, prije svega, zbog svog učinka barijere, štite hranu od kisika i vode, što može brzo promijeniti njihovu kvalitetu ili ih čak učiniti nesigurnima za potrošnju. Upotreba plastike u ambalaži stoga je imala važnu ulogu u smanjenju rasipanja hrane, suzbijanju zdravstvenih problema povezanih s trgovinom hranom i borbi protiv gladi i pothranjenosti. Ambalažna industrija, koja je bila žrtva svog uspjeha, troši gotovo 40 % plastike, od kojih se većina koristi za pakiranje hrane. U Francuskoj se svake godine više od milijun tona plastike upotrebljava i stavlja na tržište u kućanskoj i prehrambenoj ambalaži. Nažalost, većina tih plastičnih masa upotrebljava se samo za svoju početnu funkciju (npr. pladanj za šunku) i ne smije se ponovno upotrijebiti niti reciklirati. Na primjer, 44 % francuskog plastičnog otpada spaljuje se, a 34 % je pokopano na odlagalištima. Reciklira se samo 22 %, uglavnom PET boce. Niska stopa recikliranja tih potrošačkih proizvoda povezana je s činjenicom da se može reciklirati samo plastika izolirana od drugih. Na primjer, nekoliko posto mase PP-a u volumenu PET-a onemogućuje recikliranje PET-a. Zbog toga je učinkovito razvrstavanje plastike za kućanstvo ključno za osiguravanje vrijednosnog lanca tih materijala. Međutim, velika većina plastične ambalaže sastoji se od koekstrudiranih ili laminiranih višeslojnih materijala koji upotrebljavaju različite vrste smole, pri čemu svaka ima jedno ili više specifičnih svojstava. Druga je alternativa recikliranju uporaba biorazgradive ambalaže, čak i ambalaže koja se može kompostirati za kratkotrajne primjene, u konceptu kružnog gospodarstva i s mogućnošću izbjegavanja poteškoća višeslojne ambalaže. Do danas ne postoji učinkovita ambalaža za hranu koja se može reciklirati ili kompostirati. Stoga je u interesu održivog razvoja hitno potrebno osmisliti ekološki odgovorne prehrambene materijale za pakiranje koji se mogu reciklirati ili kompostirati, ili oboje. Regija Normandije, uz prisutnost akademskih i industrijskih aktera koji pokrivaju cijeli lanac vrijednosti (oblikovanje i spajanje novih materijala, provedba proizvedenih proizvoda, recikliranje i/ili kompostiranje), čini se idealnom za razvoj tog novog sektora koji otvara radna mjesta, uz istodobno poboljšanje ekološkog dizajna proizvoda i održivog upravljanja sirovinama. Trenutačni društveni izazovi, kao što su nedostatak resursa i upravljanje krajem životnog vijeka materijala, moraju razvoj materijala iz obnovljivih izvora učiniti prioritetnim istraživačkim prioritetom u središtu teritorijalnih izazova za tranzicije i održivi razvoj. Projekt REACT okuplja proizvođača ambalaže (B+K), dobavljača tehnologije (politehnike), tri istraživačka laboratorija (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA i ISPA), industrijskog tehničkog centra (IPC) i CRT-a (Praxens). Projekt će dovesti do stvaranja 10 izravnih radnih mjesta s kraja projekta i nekoliko desetaka oko 3/5 godina. REACT će biti pilot-projekt za stvaranje regionalnog sektora koji će se udvostručiti na nacionalnoj/europskoj razini. Udvostručavanje normanskog sektora na nacionalnoj razini moglo bi dovesti do smanjenja emisija CO2 za oko 1,7 Mt godišnje. (Croatian)
11 August 2022
0 references
Οι μοναδικές ιδιότητες των πλαστικών εξηγούν την έκταση της χρήσης τους στη συσκευασία τροφίμων. Είναι ελαφρές και εξασφαλίζουν χαμηλότερο κόστος μεταφοράς και χαμηλότερες εκπομπές CO2. Είναι διαφανής και προσαρμόσιμη, προσφέροντας απαράμιλλη ευκαιρίες μάρκετινγκ. Αλλά πάνω απ’ όλα, λόγω του φραγμού τους, προστατεύουν τα τρόφιμα από το οξυγόνο και το νερό, τα οποία μπορούν γρήγορα να αλλάξουν την ποιότητά τους ή ακόμη και να τα καταστήσουν μη ασφαλή για κατανάλωση. Έτσι, η χρήση πλαστικών στις συσκευασίες διαδραμάτισε σημαντικό ρόλο στη μείωση της σπατάλης τροφίμων, στον περιορισμό των προβλημάτων υγείας που σχετίζονται με το εμπόριο τροφίμων και στην καταπολέμηση του λιμού και του υποσιτισμού. Η βιομηχανία συσκευασίας, η οποία υπήρξε θύμα της επιτυχίας της, καταναλώνει σχεδόν το 40 % των πλαστικών, η πλειονότητα των οποίων χρησιμοποιείται για τη συσκευασία τροφίμων. Στη Γαλλία, πάνω από 1 εκατομμύριο τόνοι πλαστικών χρησιμοποιούνται και διατίθενται στην αγορά σε οικιακές συσκευασίες και συσκευασίες τροφίμων κάθε χρόνο. Δυστυχώς, πολλά από αυτά τα πλαστικά χρησιμοποιούνται μόνο για την αρχική τους λειτουργία (π.χ. δίσκος ζαμπόν) και δεν επαναχρησιμοποιούνται ούτε ανακυκλώνονται. Για παράδειγμα, το 44 % των γαλλικών πλαστικών αποβλήτων αποτεφρώνεται και το 34 % είναι θαμμένο σε χώρους υγειονομικής ταφής. Μόνο 22 % ανακυκλώνονται, κυρίως φιάλες PET.Το χαμηλό ποσοστό ανακύκλωσης αυτών των καταναλωτικών προϊόντων συνδέεται με το γεγονός ότι μόνο τα πλαστικά που έχουν απομονωθεί από άλλα είναι ανακυκλώσιμα. Για παράδειγμα, λίγο τοις εκατό κατά μάζα PP σε όγκο PET καθιστά αδύνατη την ανακύκλωση του PET. Αυτός είναι ο λόγος για τον οποίο η αποτελεσματική διαλογή των οικιακών πλαστικών είναι απαραίτητη για τη διασφάλιση της αξιακής αλυσίδας αυτών των υλικών. Ωστόσο, η συντριπτική πλειονότητα των πλαστικών συσκευασιών αποτελείται από πολυστρωματικά πολυστρώματα με συνδιέλαση ή πολυστρωματικά φύλλα που χρησιμοποιούν διαφορετικούς τύπους ρητίνης, καθένα από τα οποία παρέχει μία ή περισσότερες ειδικές ιδιότητες. Μια δεύτερη εναλλακτική λύση στην ανακύκλωση είναι η χρήση βιοαποδομήσιμων, ακόμη και λιπασματοποιήσιμων συσκευασιών για βραχύβιες εφαρμογές, στην έννοια της κυκλικής οικονομίας και με την ευκαιρία να αποφευχθεί η δυσκολία των πολυστρωματικών συσκευασιών. Μέχρι σήμερα, δεν υπάρχουν αποτελεσματικές ανακυκλώσιμες ή λιπασματοποιήσιμες συσκευασίες τροφίμων. Ως εκ τούτου, είναι επείγουσα, προς όφελος της αειφόρου ανάπτυξης, ο σχεδιασμός οικολογικά υπεύθυνων υλικών συσκευασίας τροφίμων που είναι ανακυκλώσιμα ή λιπασματοποιήσιμα, ή και τα δύο.Η περιφέρεια της Νορμανδίας, με την παρουσία ακαδημαϊκών και βιομηχανικών παραγόντων που καλύπτουν ολόκληρη την αλυσίδα αξίας (δημιουργία και σύνθεση νέων υλικών, εφαρμογή μεταποιημένων προϊόντων, ανακύκλωση ή/και λιπασματοποίηση), φαίνεται ότι βρίσκεται στην ιδανική θέση για την ανάπτυξη αυτού του νέου τομέα που δημιουργεί θέσεις εργασίας, βελτιώνοντας παράλληλα τον οικολογικό σχεδιασμό των προϊόντων και τη βιώσιμη διαχείριση των πρώτων υλών. Οι τρέχουσες κοινωνικές προκλήσεις, όπως η έλλειψη πόρων και η διαχείριση του τέλους ζωής των υλικών, πρέπει να καταστήσουν την ανάπτυξη υλικών από ανανεώσιμες πηγές προτεραιότητα στην έρευνα στο επίκεντρο των εδαφικών προκλήσεων για τις μεταβάσεις και τη βιώσιμη ανάπτυξη. Το έργο REACT συγκεντρώνει έναν κατασκευαστή συσκευασίας (B+K), έναν προμηθευτή τεχνολογίας (polytechs), τρία ερευνητικά εργαστήρια (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA και ISPA), ένα βιομηχανικό τεχνικό κέντρο (IPC) και ένα CRT (Praxens). Το έργο θα οδηγήσει στη δημιουργία 10 άμεσων θέσεων εργασίας από το τέλος του έργου και αρκετές δεκάδες περίπου 3/5 χρόνια. Το REACT θα είναι ένα πιλοτικό σχέδιο για τη δημιουργία ενός περιφερειακού τομέα που θα αναπαραχθεί σε εθνικό/ευρωπαϊκό επίπεδο. Η αλληλεπικάλυψη του νορμανδικού τομέα σε εθνικό επίπεδο μπορεί να οδηγήσει σε μείωση των εκπομπών CO2 κατά περίπου 1,7 εκατ. τόνους ετησίως. (Greek)
11 August 2022
0 references
Jedinečné vlastnosti plastov vysvetľujú rozsah ich použitia v obaloch potravín. Sú ľahké, zabezpečujú nižšie náklady na dopravu a nižšie emisie CO2. Sú transparentné a na mieru tvarovateľné, ponúkajú bezkonkurenčné marketingové príležitosti. Ale predovšetkým kvôli ich bariérovému efektu chránia potraviny pred kyslíkom a vodou, ktoré môžu rýchlo zmeniť ich kvalitu alebo dokonca urobiť z nich nebezpečné pre konzumáciu. Používanie plastov v obaloch tak zohralo významnú úlohu pri znižovaní plytvania potravinami, obmedzovaní zdravotných problémov súvisiacich s obchodovaním s potravinami a boji proti hladomoru a podvýžive. Baliarenský priemysel, ktorý bol obeťou svojho úspechu, spotrebuje takmer 40 % plastov, z ktorých väčšina sa používa na balenie potravín. Vo Francúzsku sa každoročne používa viac ako 1 milión ton plastov a uvádza sa na trh v domácich obaloch a potravinových obaloch. Nanešťastie sa väčšina týchto plastov používa len pre svoju počiatočnú funkciu (napr. podnos na šunku) a nie je opätovne použitá ani recyklovaná. Napríklad 44 % francúzskeho plastového odpadu sa spaľuje a 34 % je pochovaných na skládkach. Iba 22 % sa recykluje, najmä PET fľaše.Nízka miera recyklácie týchto spotrebiteľských výrobkov súvisí so skutočnosťou, že recyklovateľné sú len plasty izolované od iných. Napríklad niekoľko percent hmotnosti PP v objeme PET znemožňuje recykláciu PET. Preto je účinné triedenie plastov v domácnosti nevyhnutné na zabezpečenie hodnotového reťazca týchto materiálov. Prevažná väčšina plastových obalov však pozostáva z koextrudovaných alebo laminovaných viacvrstvových vrstiev s použitím rôznych typov živice, z ktorých každý poskytuje jednu alebo viac špecifických vlastností. Druhou alternatívou recyklácie je používanie biologicky rozložiteľných, dokonca aj kompostovateľných obalov na krátkodobé použitie v koncepcii obehového hospodárstva a s možnosťou vyhnúť sa ťažkostiam s viacvrstvovými obalmi. Do dnešného dňa neexistujú účinné recyklovateľné alebo kompostovateľné potravinové obaly. Preto je v záujme trvalo udržateľného rozvoja naliehavo potrebné navrhnúť ekologicky zodpovedné potravinárske obalové materiály, ktoré sú recyklovateľné alebo kompostovateľné, alebo oboje. Normandijský región za prítomnosti akademických a priemyselných subjektov pokrývajúcich celý príslušný hodnotový reťazec (formulácia a zkladanie nových materiálov, zavádzanie vyrobených výrobkov, recyklácia a/alebo kompostovanie) sa javí ako ideálny na rozvoj tohto nového odvetvia, ktoré vytvára pracovné miesta a zároveň zlepšuje ekodizajn výrobkov a udržateľné hospodárenie so surovinami. Súčasné spoločenské výzvy, ako je nedostatok zdrojov a riadenie konca životnosti materiálov, musia urobiť z vývoja materiálov z obnoviteľných zdrojov prioritnú výskumnú prioritu v centre územných výziev pre prechody a trvalo udržateľný rozvoj. Projekt REACT spája výrobcu obalov (B+K), dodávateľa technológií (polytechnológie), tri výskumné laboratóriá (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA a ISPA), priemyselné technické centrum (IPC) a CRT (Praxens). Projekt povedie k vytvoreniu 10 priamych pracovných miest od konca projektu a niekoľko desiatok desiatok približne 3/5 rokov. Reakcia bude pilotným projektom na vytvorenie regionálneho sektora, ktorý sa zdvojí na vnútroštátnej/európskej úrovni. Duplicita normanského sektora na vnútroštátnej úrovni môže viesť k zníženiu emisií CO2 o približne 1,7 milióna ton ročne. (Slovak)
11 August 2022
0 references
Muovien ainutlaatuiset ominaisuudet selittävät niiden käytön laajuuden elintarvikepakkauksissa. Ne ovat kevyitä, mikä takaa alhaisemmat kuljetuskustannukset ja pienemmät hiilidioksidipäästöt. Ne ovat läpinäkyviä ja muokattavissa, tarjoavat vertaansa vailla markkinointimahdollisuuksia. Mutta ennen kaikkea, koska niiden este vaikutus, ne suojaavat elintarvikkeita hapelta ja vedeltä, joka voi nopeasti muuttaa niiden laatua tai jopa tehdä niistä vaarallisia kulutukseen. Muovin käytöllä pakkauksissa on näin ollen ollut suuri merkitys elintarvikejätteen vähentämisessä, elintarvikekauppaan liittyvien terveysongelmien vähentämisessä sekä nälänhädän ja aliravitsemuksen torjunnassa. Pakkausteollisuus, joka on joutunut menestyksensä uhriksi, kuluttaa lähes 40 prosenttia muovista, joista suurin osa käytetään elintarvikepakkauksiin. Ranskassa käytetään ja saatetaan markkinoille vuosittain yli miljoona tonnia muovia kotitalous- ja elintarvikepakkauksissa. Valitettavasti suurin osa näistä muoveista käytetään vain alkuperäiseen tarkoitukseen (esim. kinkkutarjotin) eikä niitä käytetä uudelleen tai kierrätetä. Esimerkiksi 44 prosenttia ranskalaisesta muovijätteestä poltetaan ja 34 prosenttia haudataan kaatopaikalle. Vain 22 prosenttia kierrätetään, pääasiassa PET-pulloja. Näiden kulutustuotteiden alhainen kierrätysaste liittyy siihen, että vain muista eristetyt muovit ovat kierrätettävissä. Esimerkiksi muutama prosentti PP:n massasta PET-määrässä tekee polyeteenitereftalaatin kierrättämisen mahdottomaksi. Tämän vuoksi kotitalouksien muovien tehokas lajittelu on olennaisen tärkeää näiden materiaalien arvoketjun varmistamiseksi. Suurin osa muovipakkauksista koostuu kuitenkin yhteispuristetuista tai laminoiduista monikerroksista, joissa käytetään erilaisia hartsityyppejä, joista jokaisella on yksi tai useampi erityinen ominaisuus. Toinen vaihtoehto kierrätykselle on biohajoavien, jopa kompostoitavien pakkausten käyttö lyhytikäisiin sovelluksiin kiertotalouden käsitteessä ja mahdollisuus välttää monikerroksisten pakkausten vaikeus. Tähän mennessä ei ole olemassa tehokkaita kierrätettäviä tai kompostoitavia elintarvikepakkauksia. Siksi kestävän kehityksen kannalta on kiireellistä suunnitella ekologisesti vastuullisia elintarvikepakkausmateriaaleja, jotka ovat kierrätettävissä tai kompostoitavia tai molempia. Normandian alue, jossa on mukana koko arvoketjun kattavia akateemisia ja teollisia toimijoita (uusien materiaalien muodostaminen ja yhdistäminen, teollisuustuotteiden käyttöönotto, kierrätys ja/tai kompostointi), vaikuttaa ihanteelliselta, jotta voidaan kehittää tätä uutta alaa työpaikkojen luomiseksi ja samalla parantaa tuotteiden ekologista suunnittelua ja raaka-aineiden kestävää hallintaa. Nykyiset yhteiskunnalliset haasteet, kuten resurssien niukkuus ja materiaalien käyttöiän loppumisen hallinta, on asetettava uusiutuviin energialähteisiin perustuvien materiaalien kehittämisen ensisijaiseksi tutkimusprioriteetiksi siirtymän ja kestävän kehityksen alueellisten haasteiden ytimessä. REACT-hankkeeseen osallistuu pakkausvalmistaja (B+K), teknologian toimittaja (polytechs), kolme tutkimuslaboratoriota (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA ja ISPA), teollisuuden tekninen keskus (IPC) ja CRT (Praxens). Hanke johtaa kymmenen suoran työpaikan luomiseen hankkeen päättymisestä ja useita kymmeniä noin 3/5 vuotta. REACT on kokeiluhanke, jonka tarkoituksena on luoda alueellinen ala, joka on päällekkäinen kansallisella ja Euroopan tasolla. Norman-sektorin päällekkäisyys kansallisella tasolla voi johtaa hiilidioksidipäästöjen vähenemiseen noin 1,7 miljoonaa tonnia vuodessa. (Finnish)
11 August 2022
0 references
Unikalne właściwości tworzyw sztucznych wyjaśniają zakres ich stosowania w opakowaniach żywności. Są lekkie, zapewniając niższe koszty transportu i niższe emisje CO2. Są przejrzyste i dostosowane do indywidualnych potrzeb, oferując niezrównane możliwości marketingowe. Ale przede wszystkim, ze względu na ich efekt barierowy, chronią żywność przed tlenem i wodą, co może szybko zmienić ich jakość, a nawet uczynić je niebezpiecznymi do spożycia. Wykorzystanie tworzyw sztucznych w opakowaniach odegrało zatem ważną rolę w ograniczaniu marnotrawienia żywności, ograniczaniu problemów zdrowotnych związanych z handlem żywnością oraz zwalczaniu głodu i niedożywienia. Przemysł opakowaniowy, który stał się ofiarą sukcesu, zużywa prawie 40 % tworzyw sztucznych, z których większość jest wykorzystywana do pakowania żywności. WE Francji rocznie stosuje się i wprowadza do obrotu ponad 1 mln ton tworzyw sztucznych w opakowaniach do gospodarstw domowych i żywności. Niestety, większość z tych tworzyw sztucznych jest wykorzystywana wyłącznie do ich początkowej funkcji (np. taca na szynkę) i nie jest ponownie wykorzystywana ani poddawana recyklingowi. Na przykład spala się 44 % francuskich odpadów z tworzyw sztucznych, a 34 % na składowiskach. Tylko 22 % jest poddawanych recyklingowi, głównie butelek PET. Niski współczynnik recyklingu tych produktów konsumpcyjnych jest związany z faktem, że tylko tworzywa sztuczne wyizolowane z innych nadają się do recyklingu. Na przykład kilka procent masy PP w objętości PET uniemożliwia recykling PET. Dlatego też skuteczne sortowanie tworzyw sztucznych stosowanych w gospodarstwach domowych ma zasadnicze znaczenie dla zapewnienia łańcucha wartości tych materiałów. Zdecydowana większość opakowań z tworzyw sztucznych składa się jednak z wytłaczanych lub laminowanych wielowarstwowych materiałów wielowarstwowych z wykorzystaniem różnych rodzajów żywicy, z których każdy ma co najmniej jedną specyficzną właściwość. Drugą alternatywą dla recyklingu jest stosowanie biodegradowalnych, nawet kompostowalnych opakowań do krótkotrwałych zastosowań, w koncepcji gospodarki o obiegu zamkniętym i z możliwością uniknięcia trudności związanych z opakowaniami wielowarstwowymi. Do tej pory nie ma skutecznych opakowań żywności nadających się do recyklingu lub kompostowania. W interesie zrównoważonego rozwoju należy zatem pilnie zaprojektować odpowiedzialne ekologicznie materiały opakowaniowe do żywności, które nadają się do recyklingu lub kompostowania. Region Normandii, z udziałem podmiotów akademickich i przemysłowych obejmujących cały dany łańcuch wartości (formułowanie i łączenie nowych materiałów, wdrażanie wytworzonych produktów, recykling lub kompostowanie), wydaje się być idealny do rozwoju tego nowego sektora tworzącego miejsca pracy, przy jednoczesnym poprawie ekoprojektu produktów i zrównoważonego zarządzania surowcami. Obecne wyzwania społeczne, takie jak niedobór zasobów i zarządzanie wycofaniem z eksploatacji materiałów, muszą uczynić rozwój materiałów ze źródeł odnawialnych priorytetowym priorytetem badawczym w centrum wyzwań terytorialnych związanych z transformacją i zrównoważonym rozwojem. Projekt REACT skupia producenta opakowań (B+K), dostawcę technologii (politech), trzy laboratoria badawcze (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA i ISPA), przemysłowe centrum techniczne (IPC) i CRT (Praxens).Projekt doprowadzi do utworzenia 10 bezpośrednich miejsc pracy od końca projektu i kilkudziesięciu około 3/5 lat. REACT będzie projektem pilotażowym mającym na celu utworzenie regionalnego sektora, który zostanie powielony na szczeblu krajowym/europejskim. Powielanie sektora Normanów na szczeblu krajowym może prowadzić do zmniejszenia emisji CO2 o około 1,7 Mt rocznie. (Polish)
11 August 2022
0 references
A műanyagok egyedi tulajdonságai magyarázzák a műanyagok élelmiszer-csomagolásban való felhasználásának mértékét. Ezek könnyűek, alacsonyabb szállítási költségeket és alacsonyabb szén-dioxid-kibocsátást biztosítanak. Átláthatóak és személyre szabottak, páratlan marketinglehetőségeket kínálnak. De mindenekelőtt a gáthatásuk miatt védik az élelmiszereket az oxigéntől és a víztől, ami gyorsan megváltoztathatja a minőséget, vagy akár nem biztonságos fogyasztásra. A műanyag csomagolásban való felhasználása tehát jelentős szerepet játszott az élelmiszer-pazarlás csökkentésében, az élelmiszer-kereskedelemhez kapcsolódó egészségügyi problémák csökkentésében, valamint az éhínség és az alultápláltság elleni küzdelemben. A csomagolási ágazat, amely sikerének áldozatává vált, a műanyagok közel 40%-át fogyasztja, amelyek nagy részét élelmiszer-csomagolásra használják fel. Franciaországban évente több mint 1 millió tonna műanyagot használnak fel és hoznak forgalomba háztartási és élelmiszer-csomagolásban. Sajnos e műanyagok nagy részét csak kezdeti funkciójukra használják fel (pl. sonkatálca), és nem kerülnek újrafelhasználásra vagy újrafeldolgozásra. Például a francia műanyaghulladék 44%-át elégetik, 34%-át pedig hulladéklerakóban temették el. Csak 22%-ot hasznosítanak újra, főként PET-palackokat. E fogyasztási cikkek alacsony újrafeldolgozási aránya azzal a ténnyel függ össze, hogy csak a másoktól izolált műanyagok újrafeldolgozhatók. Például a PET térfogatában lévő PP tömegének néhány százaléka lehetetlenné teszi a PET újrafeldolgozását. Ezért elengedhetetlen a háztartási műanyagok hatékony válogatása ezen anyagok értékláncának biztosításához. A műanyag csomagolások túlnyomó többsége azonban koextrudált vagy rétegelt többrétegű, különböző típusú gyantát használ, amelyek mindegyike egy vagy több sajátos tulajdonságokkal rendelkezik. Az újrahasznosítás második alternatívája a biológiailag lebomló, sőt komposztálható csomagolások használata a rövid élettartamú alkalmazásokban, a körforgásos gazdaság koncepciójában és a többrétegű csomagolás nehézségeinek elkerülésével. A mai napig nincs hatékony újrafeldolgozható vagy komposztálható élelmiszer-csomagolás. Ezért a fenntartható fejlődés érdekében sürgősen meg kell tervezni az újrafeldolgozható vagy komposztálható környezetbarát élelmiszer-csomagolási anyagokat.A normandiai régió az érintett értéklánc egészét lefedő tudományos és ipari szereplők jelenlétével (új anyagok előállítása és összetettsége, feldolgozott termékek bevezetése, újrahasznosítás és/vagy komposztálás) ideális helyzetben van ahhoz, hogy ezen új ágazat fejlődjön, munkahelyeket teremtve, ugyanakkor javítva a termékek környezetbarát tervezését és a nyersanyagok fenntartható kezelését. A jelenlegi társadalmi kihívásoknak, például az erőforrások szűkösségének és az anyagok életciklusuk végi kezelésének kiemelt kutatási prioritássá kell tenniük a megújuló forrásokból származó anyagok fejlesztését az átállással és a fenntartható fejlődéssel kapcsolatos területi kihívások középpontjában. A REACT projekt egy csomagolóanyag-gyártót (B+K), egy technológiai beszállítót (polytechs), három kutatólaboratóriumot (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA és ISPA), egy ipari műszaki központot (IPC) és egy CRT-t (Praxens) hoz létre.A projekt 10 közvetlen munkahely létrehozását eredményezi a projekt végén és több tucat körülbelül 3/5 év. A REACT kísérleti projekt egy olyan regionális ágazat létrehozására, amelyet nemzeti/európai szinten meg kell duplázni. A normann-ágazat nemzeti szintű duplikációja évi 1,7 millió tonna CO2-kibocsátás csökkenéséhez vezethet. (Hungarian)
11 August 2022
0 references
Jedinečné vlastnosti plastů vysvětlují rozsah jejich použití v obalech potravin. Jsou lehké a zajišťují nižší náklady na dopravu a nižší emise CO2. Jsou transparentní a na míru formovatelné a nabízejí bezkonkurenční marketingové příležitosti. Ale především díky svému bariérovému účinku chrání potraviny před kyslíkem a vodou, což může rychle změnit jejich kvalitu nebo je dokonce zneškodnit konzumací. Používání plastů v obalech tak hraje významnou úlohu při snižování plýtvání potravinami, omezování zdravotních problémů spojených s obchodem s potravinami a boji proti hladomoru a podvýživě.Obrobení obalů, které bylo obětí jeho úspěchu, spotřebuje téměř 40 % plastů, z nichž většina se používá pro balení potravin. Ve Francii se každý rok používá a uvádí na trh více než 1 milion tun plastů v domácnostech a obalech potravin. Většina těchto plastů se bohužel používá pouze pro svou původní funkci (např. šunka) a není opětovně použita ani recyklována. Například 44 % francouzského plastového odpadu je spalováno a 34 % je pohřbeno na skládkách. Pouze 22 % je recyklováno, zejména PET lahve. Nízká míra recyklace těchto spotřebních výrobků souvisí s tím, že recyklovatelné jsou pouze plasty izolované od ostatních. Například několik procent hmotnostních PP v objemu PET znemožňuje recyklaci PET. Proto je pro zajištění hodnotového řetězce těchto materiálů nezbytné účinné třídění plastů pro domácnost. Převážná většina plastových obalů se však skládá z koextrudovaných nebo laminovaných vícevrstvých materiálů využívajících různé druhy pryskyřice, z nichž každá má jednu nebo více specifických vlastností. Druhou alternativou k recyklaci je používání biologicky rozložitelných, dokonce kompostovatelných obalů pro krátkodobé aplikace, v koncepci oběhového hospodářství a s možností vyhnout se obtížnosti vícevrstvých obalů.K dnešnímu dni neexistují účinné recyklovatelné nebo kompostovatelné obaly potravin. V zájmu udržitelného rozvoje je proto naléhavě nutné navrhnout ekologicky odpovědné potravinové obalové materiály, které jsou recyklovatelné nebo kompostovatelné, nebo obojí. Normandie za přítomnosti akademických a průmyslových subjektů pokrývajících celý dotčený hodnotový řetězec (vytváření a skládání nových materiálů, zavádění vyráběných výrobků, recyklace a/nebo kompostování) se zdá být ideálním místem k rozvoji tohoto nového odvětví, které vytváří pracovní místa a zároveň zlepšuje ekodesign výrobků a udržitelné nakládání se surovinami. Současné společenské výzvy, jako je nedostatek zdrojů a řízení konce životnosti materiálů, musí učinit z vývoje materiálů z obnovitelných zdrojů prioritní prioritu výzkumu v jádru územních výzev pro transformaci a udržitelný rozvoj. Projekt REACT sdružuje výrobce obalů (B+K), dodavatele technologií (polytech), tři výzkumné laboratoře (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA a ISPA), průmyslové technické středisko (IPC) a CRT (Praxens). Projekt povede k vytvoření 10 přímých pracovních míst od konce projektu a několik desítek přibližně 3/5 let. React bude pilotním projektem pro vytvoření regionálního odvětví, které bude duplikováno na vnitrostátní/evropské úrovni. Duplikace Normanského sektoru na vnitrostátní úrovni může vést ke snížení emisí CO2 přibližně o 1,7 milionu tun ročně. (Czech)
11 August 2022
0 references
Plastmasas unikālās īpašības izskaidro tās izmantošanas apjomu pārtikas iepakojumā. Tie ir viegli, nodrošinot zemākas transporta izmaksas un zemākas CO2 emisijas. Tās ir pārredzamas un pielāgotas, piedāvājot nepārspējamas mārketinga iespējas. Bet galvenokārt, pateicoties to barjeras iedarbībai, tie aizsargā pārtiku no skābekļa un ūdens, kas var ātri mainīt to kvalitāti vai pat padarīt tos nedrošus patēriņam. Tādējādi plastmasas izmantošanai iepakojumā ir bijusi liela nozīme pārtikas atkritumu samazināšanā, ar pārtikas tirdzniecību saistīto veselības problēmu mazināšanā un cīņā pret badu un nepietiekamu uzturu. Iepakošanas nozare, kas ir bijusi tās panākumu upuris, patērē gandrīz 40 % plastmasas, no kurām lielāko daļu izmanto pārtikas iepakojumos. Francijā katru gadu mājsaimniecībās un pārtikas iepakojumos tiek izmantoti un laisti tirgū vairāk nekā 1 miljons tonnu plastmasas. Diemžēl liela daļa no šīs plastmasas tiek izmantota tikai sākotnējai funkcijai (piemēram, šķiņķa paplāte) un netiek atkārtoti izmantota vai pārstrādāta. Piemēram, 44 % Francijas plastmasas atkritumu tiek sadedzināti, un 34 % tiek apglabāti poligonos. Tikai 22 % tiek pārstrādāti, galvenokārt PET pudeles. Zemais šo patēriņa preču pārstrādes līmenis ir saistīts ar to, ka pārstrādājamas ir tikai no citām izolētas plastmasas. Piemēram, daži procenti no PP masas PET tilpumā neļauj pārstrādāt PET. Tāpēc efektīva mājsaimniecības plastmasas šķirošana ir būtiska, lai nodrošinātu šo materiālu vērtību ķēdi. Tomēr lielākā daļa plastmasas iepakojuma sastāv no līdzekstrūdētiem vai laminētiem daudzslāņiem, izmantojot dažāda veida sveķus, un katram no tiem ir viena vai vairākas specifiskas īpašības. Otra alternatīva otrreizējai pārstrādei ir bioloģiski noārdāma, pat kompostējama iepakojuma izmantošana īslaicīgai izmantošanai aprites ekonomikas koncepcijā un ar iespēju izvairīties no daudzslāņu iepakojuma grūtībām. Līdz šim nav efektīva pārstrādājama vai kompostējama pārtikas iepakojuma. Tādēļ ilgtspējīgas attīstības interesēs ir steidzami jāizstrādā ekoloģiski atbildīgi pārtikas iepakojuma materiāli, kas ir pārstrādājami vai kompostējami, vai abi. Normandijas reģions ar akadēmisko un rūpniecisko dalībnieku klātbūtni, kas aptver visu attiecīgo vērtību ķēdi (jaunu materiālu formulēšana un komplektēšana, ražoto produktu ieviešana, pārstrāde un/vai kompostēšana), šķiet ideāli piemērots, lai attīstītu šo jauno nozari, radot darbvietas, vienlaikus uzlabojot produktu ekodizainu un izejvielu ilgtspējīgu pārvaldību. Pašreizējām sabiedrības problēmām, piemēram, resursu trūkumam un materiālu aprites cikla beigu pārvaldībai, ir jāpadara materiālu izstrāde no atjaunojamiem resursiem par prioritāru pētniecības prioritāti pārejas un ilgtspējīgas attīstības teritoriālo problēmu centrā. REACT projekts apvieno iepakojuma ražotāju (B+K), tehnoloģiju piegādātāju (politehnoloģijas), trīs pētniecības laboratorijas (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA un ISPA), rūpniecisko tehnisko centru (IPC) un CRT (Praxens).Projekts pēc projekta beigām radīs 10 tiešas darbavietas un vairākus desmitus aptuveni 3/5 gadus. REACT būs izmēģinājuma projekts reģionālas nozares izveidei, kas dublēsies valsts/Eiropas līmenī. Dublēšanās ar Norman nozari valsts līmenī var izraisīt CO2 emisiju samazinājumu par aptuveni 1,7 Mt gadā. (Latvian)
11 August 2022
0 references
Míníonn airíonna uathúla na bplaisteach méid a n-úsáide i bpacáistiú bia. Tá siad éadrom, rud a chinntíonn costais iompair níos ísle agus astaíochtaí CO2 níos ísle. Tá siad trédhearcach agus saincheaptha, ag tairiscint deiseanna margaíochta unparalleled. Ach thar aon rud eile, mar gheall ar a n-éifeacht bhac, cosnaíonn siad bianna ó ocsaigin agus uisce, ar féidir leo a gcáilíocht a athrú go tapa nó fiú iad a dhéanamh neamhshábháilte lena n-ídiú. Dá bhrí sin, bhí ról tábhachtach ag úsáid plaisteach i bpacáistiú maidir le cur amú bia a laghdú, srian a chur le fadhbanna sláinte a bhaineann le trádáil bia agus dul i ngleic le gorta agus míchothú. Sa Fhrainc, úsáidtear níos mó ná 1 mhilliún tona plaisteach agus cuirtear ar an margadh iad i bpacáistíocht tí agus bia gach bliain. Ar an drochuair, ní úsáidtear cuid mhaith de na plaistigh sin ach amháin dá bhfeidhm tosaigh (e.g. tráidire liamhás) agus ní dhéantar iad a athúsáid ná a athchúrsáil. Mar shampla, déantar 44 % de dhramhaíl phlaisteach na Fraince a loscadh, agus cuirtear 34 % díobh i líonadh talún. Ní dhéantar athchúrsáil ach ar 22 %, buidéil PET den chuid is mó.Tá nasc idir ráta íseal athchúrsála na dtáirgí tomhaltais sin agus plaistigh nach bhfuil ach plaistigh atá scoite amach ó phlaistigh eile in-athchúrsáilte. Mar shampla, déanann cúpla faoin gcéad de réir mais PP i méid PET sé dodhéanta PET a athchúrsáil. Sin an fáth a bhfuil sórtáil éifeachtach plaisteach tí riachtanach chun slabhra luacha na n-ábhar sin a áirithiú. Mar sin féin, is éard atá i bhformhór mór na pacáistíochta plaisteacha ilsraitheanna comh-easbhrúite nó lannaithe ina n-úsáidtear cineálacha éagsúla roisín, agus airíonna sonracha amháin nó níos mó á soláthar ag gach ceann acu. Rogha eile ar athchúrsáil is ea úsáid pacáistíochta in-bhithmhillte, fiú inmhúirínithe le haghaidh feidhmeanna gearrshaolacha, i gcoincheap an gheilleagair chiorclaigh agus leis an deis chun deacracht na pacáistíochta ilsrathacha a sheachaint. Go dtí seo, níl aon phacáistiú bia in-athchúrsáilte nó inmhúirínithe ann. Tá sé práinneach, dá bhrí sin, ar mhaithe leis an bhforbairt inbhuanaithe, ábhair phacáistithe bia éiceafhreagracha atá in-athchúrsáilte nó inmhúirínithe, nó iad araon, a dhearadh. Dealraíonn sé, i réigiún na Normainne, go bhfuil gníomhaithe acadúla agus tionsclaíocha i láthair lena gcumhdaítear an slabhra luacha ar fad lena mbaineann (ábhair nua a fhoirmiú agus a chumasc, táirgí monaraithe a chur chun feidhme, athchúrsáil agus/nó múiríniú), agus an earnáil nua seo a fhorbairt, poist a chruthú, agus éicidhearthóireacht táirgí agus bainistiú inbhuanaithe amhábhar a fheabhsú ag an am céanna. Leis na dúshláin shochaíocha atá ann faoi láthair, amhail ganntanas acmhainní agus bainistiú a dhéanamh ar dheireadh ré na n-ábhar, ní mór tús áite a thabhairt d’fhorbairt ábhar ó acmhainní in-athnuaite mar thosaíocht taighde i gcroílár na ndúshlán críochach le haghaidh aistrithe agus forbartha inbhuanaithe.Tugtar le chéile i dtionscadal REACT monaróir pacáistíochta (B+K), soláthróir teicneolaíochta (Polytechs), trí shaotharlann taighde (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA agus ISPA), lárionad teicniúil tionsclaíoch (IPC) agus CRT (Praxens).Is é an toradh a bheidh ar an tionscadal go gcruthófar 10 bpost dhíreacha ó dheireadh an tionscadail agus roinnt déag de thart ar 3/5 bliana. Treoirthionscadal a bheidh in REACT chun earnáil réigiúnach a chruthú a ndéanfar dúbláil uirthi ar an leibhéal náisiúnta/Eorpach. D’fhéadfadh sé go dtiocfadh laghdú thart ar 1.7 Mt in aghaidh na bliana ar astaíochtaí CO2 de thart ar 1.7 Mt in aghaidh na bliana mar thoradh ar dhúbailt earnáil na Normannach ar an leibhéal náisiúnta. (Irish)
11 August 2022
0 references
Edinstvene lastnosti plastike pojasnjujejo obseg njihove uporabe v embalaži živil. So lahki in zagotavljajo nižje stroške prevoza in nižje emisije CO2. So pregledni in prilagodljivi ter ponujajo neprimerljive tržne priložnosti. Predvsem pa zaradi svojega pregradnega učinka ščitijo hrano pred kisikom in vodo, kar lahko hitro spremeni njihovo kakovost ali celo naredi nevarno za uživanje. Uporaba plastike v embalaži je tako imela pomembno vlogo pri zmanjševanju živilskih odpadkov, omejevanju zdravstvenih težav, povezanih s trgovino s hrano, ter boju proti lakoti in podhranjenosti.Industrija embalaže, ki je bila žrtev svojega uspeha, porabi skoraj 40 % plastike, od katerih se večina uporablja za embalažo živil. V Franciji se v gospodinjstvih in embalaži živil vsako leto uporabi in da na trg več kot milijon ton plastike. Žal se večina te plastike uporablja samo za svojo začetno funkcijo (npr. pladenj za šunke) in se ne uporablja ponovno ali reciklira. Tako se na primer sežiga 44 % francoskih plastičnih odpadkov, 34 % pa jih je zakopanih na odlagališčih. Recikliranih je le 22 %, predvsem plastenk PET. Nizka stopnja recikliranja teh potrošniških izdelkov je povezana z dejstvom, da je mogoče reciklirati le plastiko, izolirano od drugih. Na primer, zaradi nekaj odstotkov mase PP v volumnu PET ni mogoče reciklirati PET. Zato je učinkovito sortiranje gospodinjske plastike bistvenega pomena za zagotovitev vrednostne verige teh materialov. Vendar je velika večina plastične embalaže sestavljena iz koekstrudiranih ali laminiranih večplastnih materialov z uporabo različnih vrst smole, od katerih ima vsaka eno ali več specifičnih lastnosti. Druga alternativa recikliranju je uporaba biorazgradljive embalaže, primerne za kompostiranje, za kratkotrajno uporabo, v konceptu krožnega gospodarstva in z možnostjo, da se izognemo težavam večplastne embalaže. Do danes ni učinkovite embalaže za živila, ki jo je mogoče reciklirati ali kompostirati. Zato je nujno, da se v interesu trajnostnega razvoja oblikujejo okoljsko odgovorni materiali za embalažo za živila, ki jih je mogoče reciklirati ali kompostirati, ali oboje.Zdi se, da je regija Normandija s prisotnostjo akademskih in industrijskih akterjev, ki pokrivajo celotno zadevno vrednostno verigo (oblikovanje in sestavljanje novih materialov, uvajanje proizvedenih izdelkov, recikliranje in/ali kompostiranje), v idealnem položaju za razvoj tega novega sektorja, ki ustvarja delovna mesta, hkrati pa izboljšuje okoljsko primerno zasnovo izdelkov in trajnostno upravljanje surovin. Sedanji družbeni izzivi, kot sta pomanjkanje virov in upravljanje izrabljenih materialov, morajo postati prednostna raziskovalna prednostna naloga razvoja materialov iz obnovljivih virov v osrčju teritorialnih izzivov za prehode in trajnostni razvoj. Projekt REACT združuje proizvajalca embalaže (B+K), dobavitelja tehnologije (politechs), treh raziskovalnih laboratorijev (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA in ISPA), industrijskega tehničnega centra (IPC) in CRT (Praxens). Projekt bo privedel do ustvarjanja 10 neposrednih delovnih mest od konca projekta in več deset približno 3/5 let. Odziv bo pilotni projekt za oblikovanje regionalnega sektorja, ki se bo podvojil na nacionalni/evropski ravni. Podvajanje normanskega sektorja na nacionalni ravni lahko povzroči zmanjšanje emisij CO2 za približno 1,7 milijona ton na leto. (Slovenian)
11 August 2022
0 references
Уникалните свойства на пластмасите обясняват степента на тяхното използване в опаковките на храните. Те са леки, което гарантира по-ниски транспортни разходи и по-ниски емисии на CO2. Те са прозрачни и по поръчка, предлагащи несравними възможности за маркетинг. Но преди всичко, поради бариерния си ефект, те защитават храните от кислород и вода, които могат бързо да променят качеството им или дори да ги направят опасни за консумация. Поради това използването на пластмаса в опаковките изигра важна роля за намаляване на разхищението на храни, ограничаване на здравословните проблеми, свързани с търговията с храни, и борба с глада и недохранването.Опаковъчната промишленост, която е жертва на своя успех, консумира почти 40 % от пластмасите, по-голямата част от които се използват за опаковане на храни. Във Франция всяка година повече от 1 милион тона пластмаси се използват и пускат на пазара в опаковки за битови нужди и храни. За съжаление, голяма част от тези пластмаси се използват само за първоначалната им функция (напр. тава за шунка) и не се използват повторно или рециклират. Например 44 % от френските пластмасови отпадъци се изгарят, а 34 % се заравят в депа за отпадъци. Само 22 % са рециклирани, главно бутилки от PET. Ниският процент на рециклиране на тези потребителски продукти е свързан с факта, че само пластмаси, изолирани от други, могат да бъдат рециклирани. Например, няколко процента от масата на РР в обем на PET прави невъзможно рециклирането на PET. Ето защо ефективното сортиране на домакинските пластмаси е от съществено значение, за да се гарантира веригата за създаване на стойност на тези материали. По-голямата част от пластмасовите опаковки обаче се състоят от коекструдирани или ламинирани многослойни продукти, използващи различни видове смола, всяка от които осигурява едно или повече специфични свойства. Втора алтернатива на рециклирането е използването на биоразградими, дори компостируеми опаковки за краткотрайни приложения, в концепцията за кръгова икономика и с възможност да се избегне трудността на многопластовите опаковки. Към днешна дата няма ефективни опаковки за рециклиране или компостиране на храни. Поради това е наложително, в интерес на устойчивото развитие, да се проектират екологично отговорни опаковъчни материали за храни, които са рециклируеми или компостируеми, или и двете. Регионът на Нормандия, с присъствието на академични и промишлени участници, обхващащи цялата съответна верига за създаване на стойност (формулиране и смесване на нови материали, прилагане на произведени продукти, рециклиране и/или компостиране), изглежда в идеалния случай в състояние да развие този нов сектор, създаващ работни места, като същевременно подобри екопроектирането на продуктите и устойчивото управление на суровините. Настоящите обществени предизвикателства, като недостигът на ресурси и управлението на края на жизнения цикъл на материалите, трябва да превърнат разработването на материали от възобновяеми източници в приоритетен изследователски приоритет в центъра на териториалните предизвикателства пред прехода и устойчивото развитие. Проектът REACT обединява производител на опаковки (B+K), доставчик на технологии (политехники), три изследователски лаборатории (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA и ISPA), промишлен технически център (IPC) и CRT (Praxens). Проектът ще доведе до създаването на 10 преки работни места от края на проекта и няколко десетки около 3/5 години. REACT ще бъде пилотен проект за създаване на регионален сектор, който ще бъде дублиран на национално/европейско равнище. Дублирането на норманския сектор на национално равнище може да доведе до намаляване на емисиите на CO2 с около 1,7 милиона тона годишно. (Bulgarian)
11 August 2022
0 references
Il-karatteristiċi uniċi tal-plastiks jispjegaw il-firxa tal-użu tagħhom fl-imballaġġ tal-ikel. Dawn huma ħfief, u jiżguraw spejjeż tat-trasport aktar baxxi u inqas emissjonijiet tas-CO2. Dawn huma trasparenti u konswetudinarji, u joffru opportunitajiet ta’ kummerċjalizzazzjoni mingħajr paragun. Iżda fuq kollox, minħabba l-effett barriera tagħhom, huma jipproteġu l-ikel mill-ossiġnu u l-ilma, li malajr jistgħu jbiddlu l-kwalità tagħhom jew saħansitra jagħmluh perikoluż għall-konsum. L-użu tal-plastik fl-imballaġġ għalhekk kellu rwol ewlieni fit-tnaqqis tal-ħela tal-ikel, fit-trażżin tal-problemi tas-saħħa relatati mal-kummerċ tal-ikel u fil-ġlieda kontra l-ġuħ u l-malnutrizzjoni. L-industrija tal-imballaġġ, li kienet il-vittma tas-suċċess tagħha, tikkonsma kważi 40 % tal-plastiks, li l-maġġoranza tagħhom jintużaw għall-imballaġġ tal-ikel. Fi Franza, kull sena jintużaw u jitqiegħdu fis-suq aktar minn miljun tunnellata ta’ plastiks fl-imballaġġ domestiku u tal-ikel. Sfortunatament, ħafna minn dawn il-plastiks jintużaw biss għall-funzjoni inizjali tagħhom (eż. trej tal-perżut) u ma jerġgħux jintużaw jew jiġu riċiklati. Pereżempju, 44 % tal-iskart tal-plastik Franċiż jiġi inċinerat, u 34 % jindifnu fil-miżbliet. 22 % biss huma riċiklati, prinċipalment fliexken tal-PET. Ir-rata baxxa ta’ riċiklaġġ ta’ dawn il-prodotti għall-konsumatur hija marbuta mal-fatt li l-plastiks iżolati minn oħrajn biss huma riċiklabbli. Pereżempju, ftit fil-mija skont il-massa ta’ PP f’volum ta’ PET jagħmilha impossibbli li l-PET jiġi rriċiklat. Huwa għalhekk li l-issortjar effiċjenti tal-plastiks domestiċi huwa essenzjali biex tiġi żgurata l-katina tal-valur ta’ dawn il-materjali. Madankollu, il-biċċa l-kbira tal-imballaġġ tal-plastik jikkonsisti f’ħafna saffi koestrużi jew laminati li jużaw tipi differenti ta’ reżina, li kull waħda minnhom tipprovdi karatteristika speċifika waħda jew aktar. Alternattiva oħra għar-riċiklaġġ hija l-użu ta’ imballaġġ bijodegradabbli, anke kompostabbli għal applikazzjonijiet b’ħajja qasira, fil-kunċett ta’ ekonomija ċirkolari u bl-opportunità li tiġi evitata d-diffikultà ta’ imballaġġ b’diversi saffi. Sal-lum, m’hemm l-ebda imballaġġ effiċjenti tal-ikel riċiklabbli jew kompostabbli. Għalhekk huwa urġenti, fl-interess tal-iżvilupp sostenibbli, li jitfasslu materjali ekoresponsabbli għall-imballaġġ tal-ikel li huma riċiklabbli jew kompostabbli, jew it-tnejn. Ir-reġjun tan-Normandija, bil-preżenza ta’ atturi akkademiċi u industrijali li jkopru l-katina tal-valur kollha kkonċernata (il-formulazzjoni u t-taħlit ta’ materjali ġodda, l-implimentazzjoni ta’ prodotti manifatturati, ir-riċiklaġġ u/jew l-ikkompostjar), jidher ideali biex jiżviluppa dan is-settur ġdid li joħloq l-impjiegi, filwaqt li jtejjeb l-ekodisinn tal-prodotti u l-ġestjoni sostenibbli tal-materja prima. L-isfidi attwali tas-soċjetà, bħall-iskarsezza tar-riżorsi u l-ġestjoni ta’ tmiem il-ħajja tal-materjali, għandhom jagħmlu l-iżvilupp ta’ materjali minn riżorsi rinnovabbli prijorità fir-riċerka fil-qalba tal-isfidi territorjali għat-tranżizzjonijiet u l-iżvilupp sostenibbli. Il-proġett REACT jiġbor flimkien manifattur tal-imballaġġ (B+K), fornitur tat-teknoloġija (politekniċi), tliet laboratorji ta’ riċerka (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA u ISPA), ċentru tekniku industrijali (IPC) u CRT (Praxens). Il-proġett se jwassal għall-ħolqien ta’ 10 impjiegi diretti mit-tmiem tal-proġett u diversi tużżani madwar 3/5. Ir-Reazzjoni se tkun proġett pilota għall-ħolqien ta’ settur reġjonali li għandu jiġi ddupplikat fil-livell nazzjonali/Ewropew. Id-duplikazzjoni tas-settur tan-Norman fil-livell nazzjonali tista’ twassal għal tnaqqis fl-emissjonijiet tas-CO2 ta’ madwar 1.7 Mt fis-sena. (Maltese)
11 August 2022
0 references
As propriedades únicas dos plásticos explicam a extensão da sua utilização nas embalagens dos alimentos. São leves, garantindo custos de transporte mais baixos e emissões de CO2 mais baixas. São transparentes e personalizáveis, oferecendo oportunidades de marketing inigualáveis. Mas, acima de tudo, devido ao seu efeito de barreira, protegem os alimentos do oxigénio e da água, o que pode alterar rapidamente a sua qualidade ou mesmo torná-los inseguros para o consumo. A utilização de plástico nas embalagens desempenhou, assim, um papel importante na redução do desperdício alimentar, na redução dos problemas de saúde relacionados com o comércio alimentar e no combate à fome e à subnutrição. A indústria das embalagens, que foi vítima do seu sucesso, consome quase 40 % dos plásticos, a maioria dos quais é utilizada para embalagens de alimentos. Em França, mais de um milhão de toneladas de plásticos são utilizadas e colocadas no mercado em embalagens domésticas e alimentares todos os anos. Infelizmente, muitos destes plásticos são utilizados apenas para a sua função inicial (por exemplo, bandeja de presunto) e não são reutilizados ou reciclados. Por exemplo, 44 % dos resíduos de plástico franceses são incinerados e 34 % são enterrados em aterros. Apenas 22 % são reciclados, principalmente garrafas PET. A baixa taxa de reciclagem destes produtos de consumo está relacionada com o facto de apenas os plásticos isolados de outros serem recicláveis. Por exemplo, uma pequena percentagem em massa de PP num volume PET torna impossível reciclar PET. É por isso que a triagem eficiente de plásticos domésticos é essencial para garantir a cadeia de valor destes materiais. No entanto, a grande maioria das embalagens de plástico consiste em multicamadas coextrudidas ou laminadas que utilizam diferentes tipos de resina, cada uma com uma ou mais propriedades específicas. Uma segunda alternativa à reciclagem é a utilização de embalagens biodegradáveis, mesmo compostáveis, para aplicações de vida curta, no conceito de economia circular e com a oportunidade de evitar a dificuldade das embalagens multicamadas. Até à data, não existem embalagens de alimentos recicláveis ou compostáveis eficientes. Por conseguinte, é urgente, no interesse do desenvolvimento sustentável, conceber materiais de embalagem de alimentos ecologicamente responsáveis que sejam recicláveis ou compostáveis, ou ambos. A região da Normandia, com a presença de intervenientes académicos e industriais que abranjam toda a cadeia de valor em causa (formulação e composição de novos materiais, aplicação de produtos manufaturados, reciclagem e/ou compostagem), parece estar numa posição ideal para desenvolver este novo setor, criando postos de trabalho, melhorando simultaneamente a conceção ecológica dos produtos e a gestão sustentável das matérias-primas. Os atuais desafios societais, como a escassez de recursos e a gestão do fim de vida dos materiais, devem fazer do desenvolvimento de materiais a partir de recursos renováveis uma prioridade de investigação prioritária no centro dos desafios territoriais para as transições e o desenvolvimento sustentável. O projeto REACT reúne um fabricante de embalagens (B+K), um fornecedor de tecnologia (Polytechs), três laboratórios de investigação (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA e ISPA), um centro técnico industrial (IPC) e um CRT (Praxens). O projeto conduzirá à criação de 10 postos de trabalho diretos a partir do final do projeto e várias dezenas de cerca de 3/5 anos. O REACT será um projeto-piloto para a criação de um setor regional a duplicar a nível nacional/europeu. A duplicação do setor normando a nível nacional pode conduzir a uma redução das emissões de CO2 de cerca de 1,7 Mt por ano. (Portuguese)
11 August 2022
0 references
Plastens unikke egenskaber forklarer omfanget af deres anvendelse i fødevareemballage. De er lette, hvilket sikrer lavere transportomkostninger og lavere CO2-emissioner. De er gennemsigtige og specialfremstillede og tilbyder uovertruffen markedsføringsmuligheder. Men frem for alt, på grund af deres barriere effekt, de beskytter fødevarer mod ilt og vand, som hurtigt kan ændre deres kvalitet eller endda gøre dem usikre til forbrug. Brugen af plast i emballage har således spillet en vigtig rolle i nedbringelsen af madspild, begrænsning af sundhedsproblemer i forbindelse med fødevarehandel og bekæmpelse af hungersnød og underernæring. Emballageindustrien, som har været offer for sin succes, forbruger næsten 40 % af plast, hvoraf størstedelen anvendes til fødevareemballage. I Frankrig anvendes mere end 1 mio. ton plast og markedsføres hvert år i husholdnings- og fødevareemballage. Desværre anvendes en stor del af disse plastmaterialer kun til deres oprindelige funktion (f.eks. skinkebakke) og genanvendes ikke eller genanvendes. F.eks. forbrændes 44 % af det franske plastaffald, og 34 % nedgraves på lossepladser. Kun 22 % genanvendes, hovedsagelig PET-flasker. Den lave genanvendelsesprocent for disse forbrugerprodukter hænger sammen med, at kun plast, der er isoleret fra andre, kan genanvendes. F.eks. gør et par masseprocent PP i PET-volumen det umuligt at genanvende PET. Derfor er effektiv sortering af plast til husholdningsbrug afgørende for at sikre værdikæden for disse materialer. Langt størstedelen af plastemballagen består imidlertid af coekstruderede eller laminerede flerlagsplast med forskellige typer harpiks, der hver især har en eller flere specifikke egenskaber. Et andet alternativ til genanvendelse er brugen af bionedbrydelig, selv komposterbar emballage til kortvarige anvendelser i konceptet om cirkulær økonomi og med mulighed for at undgå vanskelighederne med emballage i flere lag. Til dato er der ingen effektiv genanvendelig eller komposterbar fødevareemballage. Af hensyn til en bæredygtig udvikling er det derfor påtrængende nødvendigt at udforme miljøvenlige emballagematerialer til fødevarer, der kan genanvendes eller komposteres, eller begge dele. Normandiet-regionen med tilstedeværelse af akademiske og industrielle aktører, der dækker hele den pågældende værdikæde (formulering og sammensætning af nye materialer, implementering af forarbejdede produkter, genanvendelse og/eller kompostering), synes ideelt placeret til at udvikle denne nye sektor, der skaber arbejdspladser, samtidig med at produkternes miljøvenligt design og den bæredygtige forvaltning af råstoffer forbedres. De nuværende samfundsmæssige udfordringer, såsom ressourceknaphed og forvaltning af materialers udtjente levetid, skal gøre udviklingen af materialer fra vedvarende ressourcer til en prioriteret forskningsprioritet i centrum for de territoriale udfordringer for omstillinger og bæredygtig udvikling. REACT-projektet samler en emballageproducent (B+K), en teknologileverandør (polytech), tre forskningslaboratorier (UniRouen — PBS, UniLaSalle — UTA og ISPA), et industrielt teknisk center (IPC) og et CRT (Praxens). Projektet vil føre til skabelse af 10 direkte arbejdspladser fra projektets afslutning og flere dusin omkring 3/5 år. REACT vil være et pilotprojekt for oprettelse af en regional sektor, der skal duplikeres på nationalt/europæisk plan. Overlapningen af den normanniske sektor på nationalt plan kan føre til en reduktion af CO2-emissionerne på ca. 1,7 mio. ton om året. (Danish)
11 August 2022
0 references
Proprietățile unice ale materialelor plastice explică gradul de utilizare a acestora în ambalajele alimentare. Acestea sunt ușoare, asigurând costuri de transport mai scăzute și emisii de CO2 mai mici. Ele sunt transparente și personalizate, oferind oportunități de marketing de neegalat. Dar mai presus de toate, datorită efectului lor de barieră, protejează alimentele de oxigen și apă, ceea ce le poate modifica rapid calitatea sau chiar le poate face nesigure pentru consum. Astfel, utilizarea plasticului în ambalaje a jucat un rol major în reducerea risipei de alimente, reducerea problemelor de sănătate legate de comerțul cu alimente și combaterea foametei și a malnutriției. Industria ambalajelor, care a fost victima succesului său, consumă aproape 40 % din materialele plastice, majoritatea fiind utilizate pentru ambalarea produselor alimentare. În Franța, peste 1 milion de tone de materiale plastice sunt utilizate și introduse pe piață în ambalaje casnice și alimentare în fiecare an. Din păcate, o mare parte din aceste materiale plastice sunt utilizate numai pentru funcția lor inițială (de exemplu, tava cu șuncă) și nu sunt reutilizate sau reciclate. De exemplu, 44 % din deșeurile de plastic din Franța sunt incinerate, iar 34 % sunt îngropate în depozitele de deșeuri. Numai 22 % sunt reciclate, în principal sticle PET. Rata scăzută de reciclare a acestor produse de consum este legată de faptul că numai materialele plastice izolate de altele sunt reciclabile. De exemplu, câteva procente din masa PP într-un volum PET fac imposibilă reciclarea PET. Acesta este motivul pentru care sortarea eficientă a materialelor plastice de uz casnic este esențială pentru a asigura lanțul valoric al acestor materiale. Cu toate acestea, marea majoritate a ambalajelor din plastic constau în mai multe straturi co-extrudate sau laminate care utilizează diferite tipuri de rășină, fiecare oferind una sau mai multe proprietăți specifice. O a doua alternativă la reciclare este utilizarea ambalajelor biodegradabile, chiar compostabile pentru aplicații cu durată scurtă de viață, în conceptul de economie circulară și cu posibilitatea de a evita dificultatea ambalării pe mai multe straturi. Până în prezent, nu există ambalaje eficiente reciclabile sau compostabile pentru alimente. Prin urmare, este urgent, în interesul dezvoltării durabile, să se proiecteze materiale de ambalare a alimentelor responsabile din punct de vedere ecologic, reciclabile sau compostabile, sau ambele.Regiunea Normandia, cu prezența actorilor academici și industriali care acoperă întregul lanț valoric în cauză (formarea și combinarea de noi materiale, implementarea produselor fabricate, reciclarea și/sau compostarea), pare a fi ideală pentru a dezvolta acest nou sector, creând locuri de muncă, îmbunătățind în același timp proiectarea ecologică a produselor și gestionarea durabilă a materiilor prime. Provocările societale actuale, cum ar fi deficitul de resurse și gestionarea sfârșitului de viață al materialelor, trebuie să facă din dezvoltarea materialelor din resurse regenerabile o prioritate de cercetare în centrul provocărilor teritoriale pentru tranziții și dezvoltare durabilă. Proiectul REACT reunește un producător de ambalaje (B+K), un furnizor de tehnologie (politech), trei laboratoare de cercetare (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA și ISPA), un centru tehnic industrial (IPC) și un CRT (Praxens). Proiectul va duce la crearea a 10 locuri de muncă directe de la sfârșitul proiectului și câteva zeci de locuri de muncă în jur de 3/5 ani. React va fi un proiect-pilot pentru crearea unui sector regional care să fie duplicat la nivel național/european. Duplicarea sectorului normand la nivel național poate duce la o reducere a emisiilor de CO2 cu aproximativ 1,7 Mt pe an. (Romanian)
11 August 2022
0 references
Plastens unika egenskaper förklarar i vilken utsträckning de används i livsmedelsförpackningar. De är lätta och garanterar lägre transportkostnader och lägre koldioxidutsläpp. De är transparenta och skräddarsydda, erbjuder oöverträffade marknadsföringsmöjligheter. Men framför allt, på grund av sin barriäreffekt, skyddar de livsmedel från syre och vatten, vilket snabbt kan ändra deras kvalitet eller till och med göra dem osäkra för konsumtion. Användningen av plast i förpackningar har således spelat en viktig roll för att minska matsvinnet, minska hälsoproblemen i samband med livsmedelshandeln och bekämpa hungersnöd och undernäring. Förpackningsindustrin, som har drabbats av sin framgång, konsumerar nästan 40 % av plasterna, varav de flesta används för livsmedelsförpackningar. I Frankrike används mer än 1 miljon ton plast och släpps ut på marknaden för hushålls- och livsmedelsförpackningar varje år. Tyvärr används en stor del av dessa plaster endast för sin ursprungliga funktion (t.ex. skinkabricka) och återanvänds inte eller återvinns. Till exempel förbränns 44 % av det franska plastavfallet, och 34 % är nedgrävda i deponier. Endast 22 % återvinns, främst PET-flaskor.Den låga återvinningsgraden för dessa konsumentprodukter beror på att endast plast som isolerats från andra är återvinningsbar. Till exempel gör några viktprocent PP i en PET-volym det omöjligt att återvinna PET. Därför är en effektiv sortering av hushållsplast avgörande för att säkerställa värdekedjan för dessa material. De allra flesta plastförpackningar består dock av samextruderade eller laminerade flerskikt med olika typer av harts, som var och en har en eller flera specifika egenskaper. Ett andra alternativ till återvinning är användningen av biologiskt nedbrytbara, även komposterbara förpackningar för kortlivade tillämpningar, i begreppet cirkulär ekonomi och med möjlighet att undvika svårigheten med flerskiktade förpackningar. Hittills finns det inga effektiva återvinningsbara eller komposterbara livsmedelsförpackningar. För att uppnå en hållbar utveckling är det därför angeläget att utforma miljöansvariga livsmedelsförpackningar som är återvinningsbara eller komposterbara, eller bådadera.I Normandieregionen, där det finns akademiska och industriella aktörer som täcker hela den berörda värdekedjan (beredning och sammansättning av nya material, införande av tillverkade produkter, återvinning och/eller kompostering), verkar det vara idealiskt för att utveckla denna nya sektor som skapar arbetstillfällen, samtidigt som man förbättrar produkternas ekodesign och en hållbar förvaltning av råvaror. De nuvarande samhällsutmaningarna, som bristen på resurser och hanteringen av materialens uttjänta produkter, måste göra utvecklingen av material från förnybara resurser till en prioriterad forskningsprioritering i centrum för de territoriella utmaningarna för övergångar och hållbar utveckling.React-projektet sammanför en förpackningstillverkare (B+K), en teknikleverantör (polytechs), tre forskningslaboratorier (UniRouen – PBS, UniLaSalle – UTA och ISPA), ett industriellt tekniskt centrum (IPC) och en CRT (Praxens). Projektet kommer att leda till skapandet av 10 direkta arbetstillfällen från projektets slut och flera dussin omkring 3/5 år. React kommer att vara ett pilotprojekt för att skapa en regional sektor som ska dupliceras på nationell/europeisk nivå. Dubbleringen av Norman-sektorn på nationell nivå kan leda till en minskning av koldioxidutsläppen med cirka 1,7 miljoner ton per år. (Swedish)
11 August 2022
0 references
7 December 2023
0 references
Identifiers
19P00278
0 references