ERDF — ALGAIA — ALGRIPLAST PROJECT (Q3680223): Difference between revisions
Jump to navigation
Jump to search
(Created a new Item: importing one item from France) |
(Set a claim value: summary (P836): Hoje, estima-se que 6,5 a 8 milhões de toneladas de resíduos plásticos sejam descarregadas nos oceanos todos os anos. Falamos mesmo do 7.o continente, que cria uma poluição sem precedentes e, por conseguinte, ameaça a biodiversidade. Segundo estudos, 70 % dos resíduos de plástico encontrados nos oceanos provêm de uma dúzia de objetos de utilização única utilizados diariamente. Em França, os sacos de plástico de utilização única (artigo 75.o da Lei n...) |
||||||||||||||
| (17 intermediate revisions by 2 users not shown) | |||||||||||||||
| label / en | label / en | ||||||||||||||
ERDF — ALGAIA — ALGRIPLAST PROJECT | |||||||||||||||
| label / de | label / de | ||||||||||||||
EFRE – ALGAIA – PROJEKT ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / nl | label / nl | ||||||||||||||
EFRO — ALGAIA — ALGRIPLAST-PROJECT | |||||||||||||||
| label / it | label / it | ||||||||||||||
FESR — ALGAIA — PROGETTO ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / es | label / es | ||||||||||||||
FEDER — ALGAIA — PROYECTO ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / et | label / et | ||||||||||||||
ERF – ALGAIA – ALGRIPLASTI PROJEKT | |||||||||||||||
| label / lt | label / lt | ||||||||||||||
ERPF – ALGAIA – ALGRIPLAST PROJEKTAS | |||||||||||||||
| label / hr | label / hr | ||||||||||||||
EFRR – ALGAIA – PROJEKT ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / el | label / el | ||||||||||||||
ΕΤΠΑ — ALGAIA — ΈΡΓΟ ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / sk | label / sk | ||||||||||||||
EFRR – ALGAIA – PROJEKT ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / fi | label / fi | ||||||||||||||
EAKR – ALGAIA – ALGRIPLAST-HANKE | |||||||||||||||
| label / pl | label / pl | ||||||||||||||
EFRR – ALGAIA – PROJEKT ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / hu | label / hu | ||||||||||||||
ERFA – ALGAIA – ALGRIPLAST PROJEKT | |||||||||||||||
| label / cs | label / cs | ||||||||||||||
EFRR – ALGAIA – PROJEKT ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / lv | label / lv | ||||||||||||||
ERAF — ALGAIA — ALGRIPLAST PROJEKTS | |||||||||||||||
| label / ga | label / ga | ||||||||||||||
CFRE — ALGAIA — TIONSCADAL ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / sl | label / sl | ||||||||||||||
ESRR – ALGAIA – PROJEKT ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / bg | label / bg | ||||||||||||||
ЕФРР — АЛГАЯ — ПРОЕКТ ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / mt | label / mt | ||||||||||||||
FEŻR — ALGAIA — PROĠETT ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / pt | label / pt | ||||||||||||||
FEDER — ALGAIA — PROJETO ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / da | label / da | ||||||||||||||
EFRU — ALGAIA — ALGRIPLAST-PROJEKTET | |||||||||||||||
| label / ro | label / ro | ||||||||||||||
FEDR – ALGAIA – PROIECTUL ALGRIPLAST | |||||||||||||||
| label / sv | label / sv | ||||||||||||||
ERUF – ALGAIA – ALGRIPLAST-PROJEKTET | |||||||||||||||
| description / en | description / en | ||||||||||||||
Project in France | Project Q3680223 in France | ||||||||||||||
| description / bg | description / bg | ||||||||||||||
Проект Q3680223 във Франция | |||||||||||||||
| description / hr | description / hr | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 u Francuskoj | |||||||||||||||
| description / hu | description / hu | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 Franciaországban | |||||||||||||||
| description / cs | description / cs | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 ve Francii | |||||||||||||||
| description / da | description / da | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 i Frankrig | |||||||||||||||
| description / nl | description / nl | ||||||||||||||
Project Q3680223 in Frankrijk | |||||||||||||||
| description / et | description / et | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 Prantsusmaal | |||||||||||||||
| description / fi | description / fi | ||||||||||||||
Projekti Q3680223 Ranskassa | |||||||||||||||
| description / fr | description / fr | ||||||||||||||
Projet Q3680223 en France | |||||||||||||||
| description / de | description / de | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 in Frankreich | |||||||||||||||
| description / el | description / el | ||||||||||||||
Έργο Q3680223 στη Γαλλία | |||||||||||||||
| description / ga | description / ga | ||||||||||||||
Tionscadal Q3680223 sa Fhrainc | |||||||||||||||
| description / it | description / it | ||||||||||||||
Progetto Q3680223 in Francia | |||||||||||||||
| description / lv | description / lv | ||||||||||||||
Projekts Q3680223 Francijā | |||||||||||||||
| description / lt | description / lt | ||||||||||||||
Projektas Q3680223 Prancūzijoje | |||||||||||||||
| description / mt | description / mt | ||||||||||||||
Proġett Q3680223 fi Franza | |||||||||||||||
| description / pl | description / pl | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 we Francji | |||||||||||||||
| description / pt | description / pt | ||||||||||||||
Projeto Q3680223 na França | |||||||||||||||
| description / ro | description / ro | ||||||||||||||
Proiectul Q3680223 în Franța | |||||||||||||||
| description / sk | description / sk | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 vo Francúzsku | |||||||||||||||
| description / sl | description / sl | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 v Franciji | |||||||||||||||
| description / es | description / es | ||||||||||||||
Proyecto Q3680223 en Francia | |||||||||||||||
| description / sv | description / sv | ||||||||||||||
Projekt Q3680223 i Frankrike | |||||||||||||||
| Property / beneficiary name (string) | |||||||||||||||
| Property / beneficiary name (string): ALGAIA / rank | |||||||||||||||
| Property / intervention field | |||||||||||||||
| Property / intervention field: Research and innovation activities in public research centres and centres of competence including networking / rank | |||||||||||||||
| Property / postal code | |||||||||||||||
| Property / postal code: 50000 / rank | |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Today, it is estimated that 6.5 to 8 million tonnes of plastic waste is discharged into the oceans every year. We even speak of the 7th continent, creating unprecedented pollution and thus threatening biodiversity. According to studies, 70 % of the plastic waste found in the oceans comes from a dozen single-use objects used daily.In France, single-use plastic bags (Article 75 of Law No 2015-992 on the energy transition for green growth) and microbeads in rinsed cosmetics (Article 6 of Decree No 2017-291 since 2018) are already prohibited. In 2020, they will be added plates, cups, cups, glasses (Article 73 of Act No. 2015-992 on the energy transition for green growth) and may follow straws and containers of expanded polystyrene for consumption the government supports. These new restrictions are an opportunity for bioplastics to pinpoint the game. Growing very strongly since the early 2000s, bioplastics are bio-based and/or biodegradable polymers. Indeed, by offering materials adapted to the laws in force, the market for bio-based and biodegradable plastics should continue to expand.Biodegradable plastics can also be alternatives to materials used for single-use applications such as straws or cotton swab batonnets. Moreover, thanks to the rapid advances in green chemistry, the scope of applications for these materials will widen. There are also very few loads/fibres/co-products/waste of natural origin that can be used in packaging in direct contact with food outside starch and cellulose. One of the challenges will be to structure a sector and ensure, through the establishment of protocols and good practices, that the co-products and derivatives targeted by the ALGRIPLAST project are usable for such applications.The general objective of the ALGRIPLAST project is therefore to develop biodegradable plastic materials and finished products that value by-products and co-products of algae, cereals and vegetables in a circular economy perspective. The work will focus in particular on the search for new functionalities that can be brought about by the use of these co-products and derivatives in plastics. (English) | |||||||||||||||
| Property / summary: Today, it is estimated that 6.5 to 8 million tonnes of plastic waste is discharged into the oceans every year. We even speak of the 7th continent, creating unprecedented pollution and thus threatening biodiversity. According to studies, 70 % of the plastic waste found in the oceans comes from a dozen single-use objects used daily.In France, single-use plastic bags (Article 75 of Law No 2015-992 on the energy transition for green growth) and microbeads in rinsed cosmetics (Article 6 of Decree No 2017-291 since 2018) are already prohibited. In 2020, they will be added plates, cups, cups, glasses (Article 73 of Act No. 2015-992 on the energy transition for green growth) and may follow straws and containers of expanded polystyrene for consumption the government supports. These new restrictions are an opportunity for bioplastics to pinpoint the game. Growing very strongly since the early 2000s, bioplastics are bio-based and/or biodegradable polymers. Indeed, by offering materials adapted to the laws in force, the market for bio-based and biodegradable plastics should continue to expand.Biodegradable plastics can also be alternatives to materials used for single-use applications such as straws or cotton swab batonnets. Moreover, thanks to the rapid advances in green chemistry, the scope of applications for these materials will widen. There are also very few loads/fibres/co-products/waste of natural origin that can be used in packaging in direct contact with food outside starch and cellulose. One of the challenges will be to structure a sector and ensure, through the establishment of protocols and good practices, that the co-products and derivatives targeted by the ALGRIPLAST project are usable for such applications.The general objective of the ALGRIPLAST project is therefore to develop biodegradable plastic materials and finished products that value by-products and co-products of algae, cereals and vegetables in a circular economy perspective. The work will focus in particular on the search for new functionalities that can be brought about by the use of these co-products and derivatives in plastics. (English) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Today, it is estimated that 6.5 to 8 million tonnes of plastic waste is discharged into the oceans every year. We even speak of the 7th continent, creating unprecedented pollution and thus threatening biodiversity. According to studies, 70 % of the plastic waste found in the oceans comes from a dozen single-use objects used daily.In France, single-use plastic bags (Article 75 of Law No 2015-992 on the energy transition for green growth) and microbeads in rinsed cosmetics (Article 6 of Decree No 2017-291 since 2018) are already prohibited. In 2020, they will be added plates, cups, cups, glasses (Article 73 of Act No. 2015-992 on the energy transition for green growth) and may follow straws and containers of expanded polystyrene for consumption the government supports. These new restrictions are an opportunity for bioplastics to pinpoint the game. Growing very strongly since the early 2000s, bioplastics are bio-based and/or biodegradable polymers. Indeed, by offering materials adapted to the laws in force, the market for bio-based and biodegradable plastics should continue to expand.Biodegradable plastics can also be alternatives to materials used for single-use applications such as straws or cotton swab batonnets. Moreover, thanks to the rapid advances in green chemistry, the scope of applications for these materials will widen. There are also very few loads/fibres/co-products/waste of natural origin that can be used in packaging in direct contact with food outside starch and cellulose. One of the challenges will be to structure a sector and ensure, through the establishment of protocols and good practices, that the co-products and derivatives targeted by the ALGRIPLAST project are usable for such applications.The general objective of the ALGRIPLAST project is therefore to develop biodegradable plastic materials and finished products that value by-products and co-products of algae, cereals and vegetables in a circular economy perspective. The work will focus in particular on the search for new functionalities that can be brought about by the use of these co-products and derivatives in plastics. (English) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 18 November 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary: Today, it is estimated that 6.5 to 8 million tonnes of plastic waste is discharged into the oceans every year. We even speak of the 7th continent, creating unprecedented pollution and thus threatening biodiversity. According to studies, 70 % of the plastic waste found in the oceans comes from a dozen single-use objects used daily.In France, single-use plastic bags (Article 75 of Law No 2015-992 on the energy transition for green growth) and microbeads in rinsed cosmetics (Article 6 of Decree No 2017-291 since 2018) are already prohibited. In 2020, they will be added plates, cups, cups, glasses (Article 73 of Act No. 2015-992 on the energy transition for green growth) and may follow straws and containers of expanded polystyrene for consumption the government supports. These new restrictions are an opportunity for bioplastics to pinpoint the game. Growing very strongly since the early 2000s, bioplastics are bio-based and/or biodegradable polymers. Indeed, by offering materials adapted to the laws in force, the market for bio-based and biodegradable plastics should continue to expand.Biodegradable plastics can also be alternatives to materials used for single-use applications such as straws or cotton swab batonnets. Moreover, thanks to the rapid advances in green chemistry, the scope of applications for these materials will widen. There are also very few loads/fibres/co-products/waste of natural origin that can be used in packaging in direct contact with food outside starch and cellulose. One of the challenges will be to structure a sector and ensure, through the establishment of protocols and good practices, that the co-products and derivatives targeted by the ALGRIPLAST project are usable for such applications.The general objective of the ALGRIPLAST project is therefore to develop biodegradable plastic materials and finished products that value by-products and co-products of algae, cereals and vegetables in a circular economy perspective. The work will focus in particular on the search for new functionalities that can be brought about by the use of these co-products and derivatives in plastics. (English) / qualifier | |||||||||||||||
readability score: 0.4870406760980975
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Es wird heute geschätzt, dass jedes Jahr 6,5 bis 8 Millionen Tonnen Plastikmüll in die Ozeane gelangen. Man spricht sogar von dem siebten Kontinent, der eine beispiellose Verschmutzung verursacht und damit die biologische Vielfalt bedroht. Studien zufolge stammen 70 % der in den Ozeanen gefundenen Kunststoffabfälle aus etwa zehn Einwegartikeln, die täglich verwendet werden.In Frankreich sind Einwegplastiktüten (Artikel 75 des Gesetzes Nr. 2015-992 über die Energiewende für grünes Wachstum) und Mikrokugeln in abgespülten Kosmetika (Artikel 6 des Dekrets Nr. 2017-291 seit 2018) bereits verboten. Im Jahr 2020 werden Teller, Becher, Tassen, Gläser (Artikel 73 des Gesetzes Nr. 2015-992 über die Energiewende für grünes Wachstum) hinzukommen und möglicherweise die Strohhalme und Behälter aus expandiertem Polystyrol für den Konsum verfolgen, deren Verbot die Regierung unterstützt. Diese neuen Einschränkungen sind die Gelegenheit für Biokunststoffe, ihre Pins aus dem Spiel zu ziehen. Biokunststoffe, die sich seit Beginn der 2000er Jahre sehr stark entwickelt haben, sind biobasierte und/oder biologisch abbaubare Polymere. Der Markt für biobasierte und biologisch abbaubare Kunststoffe sollte sich durch die Bereitstellung von Materialien, die an die geltenden Rechtsvorschriften angepasst sind, weiterhin ausbreiten.Biologisch abbaubare Kunststoffe können auch Alternativen zu Materialien sein, die für Einzelanwendungen wie Strohhalme oder Wattestäbchen verwendet werden. Dank der rasanten Fortschritte in der grünen Chemie wird das Anwendungsspektrum für diese Materialien erweitert. Darüber hinaus gibt es nur sehr wenige Füllstoffe/Faser/Nebenprodukte/Abfälle natürlichen Ursprungs, die in direktem Kontakt mit Lebensmitteln außerhalb von Stärke und Zellulose verwendet werden können. Eine der Herausforderungen besteht darin, eine Branche zu strukturieren und durch Protokolle und bewährte Verfahren sicherzustellen, dass die unter das ALGRIPLAST-Projekt fallenden Nebenerzeugnisse und Derivate für solche Anwendungen verwendet werden können.Das allgemeine Ziel des Projekts ALGRIPLAST besteht daher darin, biologisch abbaubare Kunststoffmaterialien und -fertigerzeugnisse zu entwickeln, die aus Algen, Getreide und Gemüse gewonnen werden, und zwar im Hinblick auf die Kreislaufwirtschaft. Die Arbeiten werden sich insbesondere mit der Suche nach neuen Funktionen befassen, die durch die Verwendung dieser Nebenprodukte und Derivate in der Kunststoffindustrie erzielt werden können. (German) | |||||||||||||||
| Property / summary: Es wird heute geschätzt, dass jedes Jahr 6,5 bis 8 Millionen Tonnen Plastikmüll in die Ozeane gelangen. Man spricht sogar von dem siebten Kontinent, der eine beispiellose Verschmutzung verursacht und damit die biologische Vielfalt bedroht. Studien zufolge stammen 70 % der in den Ozeanen gefundenen Kunststoffabfälle aus etwa zehn Einwegartikeln, die täglich verwendet werden.In Frankreich sind Einwegplastiktüten (Artikel 75 des Gesetzes Nr. 2015-992 über die Energiewende für grünes Wachstum) und Mikrokugeln in abgespülten Kosmetika (Artikel 6 des Dekrets Nr. 2017-291 seit 2018) bereits verboten. Im Jahr 2020 werden Teller, Becher, Tassen, Gläser (Artikel 73 des Gesetzes Nr. 2015-992 über die Energiewende für grünes Wachstum) hinzukommen und möglicherweise die Strohhalme und Behälter aus expandiertem Polystyrol für den Konsum verfolgen, deren Verbot die Regierung unterstützt. Diese neuen Einschränkungen sind die Gelegenheit für Biokunststoffe, ihre Pins aus dem Spiel zu ziehen. Biokunststoffe, die sich seit Beginn der 2000er Jahre sehr stark entwickelt haben, sind biobasierte und/oder biologisch abbaubare Polymere. Der Markt für biobasierte und biologisch abbaubare Kunststoffe sollte sich durch die Bereitstellung von Materialien, die an die geltenden Rechtsvorschriften angepasst sind, weiterhin ausbreiten.Biologisch abbaubare Kunststoffe können auch Alternativen zu Materialien sein, die für Einzelanwendungen wie Strohhalme oder Wattestäbchen verwendet werden. Dank der rasanten Fortschritte in der grünen Chemie wird das Anwendungsspektrum für diese Materialien erweitert. Darüber hinaus gibt es nur sehr wenige Füllstoffe/Faser/Nebenprodukte/Abfälle natürlichen Ursprungs, die in direktem Kontakt mit Lebensmitteln außerhalb von Stärke und Zellulose verwendet werden können. Eine der Herausforderungen besteht darin, eine Branche zu strukturieren und durch Protokolle und bewährte Verfahren sicherzustellen, dass die unter das ALGRIPLAST-Projekt fallenden Nebenerzeugnisse und Derivate für solche Anwendungen verwendet werden können.Das allgemeine Ziel des Projekts ALGRIPLAST besteht daher darin, biologisch abbaubare Kunststoffmaterialien und -fertigerzeugnisse zu entwickeln, die aus Algen, Getreide und Gemüse gewonnen werden, und zwar im Hinblick auf die Kreislaufwirtschaft. Die Arbeiten werden sich insbesondere mit der Suche nach neuen Funktionen befassen, die durch die Verwendung dieser Nebenprodukte und Derivate in der Kunststoffindustrie erzielt werden können. (German) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Es wird heute geschätzt, dass jedes Jahr 6,5 bis 8 Millionen Tonnen Plastikmüll in die Ozeane gelangen. Man spricht sogar von dem siebten Kontinent, der eine beispiellose Verschmutzung verursacht und damit die biologische Vielfalt bedroht. Studien zufolge stammen 70 % der in den Ozeanen gefundenen Kunststoffabfälle aus etwa zehn Einwegartikeln, die täglich verwendet werden.In Frankreich sind Einwegplastiktüten (Artikel 75 des Gesetzes Nr. 2015-992 über die Energiewende für grünes Wachstum) und Mikrokugeln in abgespülten Kosmetika (Artikel 6 des Dekrets Nr. 2017-291 seit 2018) bereits verboten. Im Jahr 2020 werden Teller, Becher, Tassen, Gläser (Artikel 73 des Gesetzes Nr. 2015-992 über die Energiewende für grünes Wachstum) hinzukommen und möglicherweise die Strohhalme und Behälter aus expandiertem Polystyrol für den Konsum verfolgen, deren Verbot die Regierung unterstützt. Diese neuen Einschränkungen sind die Gelegenheit für Biokunststoffe, ihre Pins aus dem Spiel zu ziehen. Biokunststoffe, die sich seit Beginn der 2000er Jahre sehr stark entwickelt haben, sind biobasierte und/oder biologisch abbaubare Polymere. Der Markt für biobasierte und biologisch abbaubare Kunststoffe sollte sich durch die Bereitstellung von Materialien, die an die geltenden Rechtsvorschriften angepasst sind, weiterhin ausbreiten.Biologisch abbaubare Kunststoffe können auch Alternativen zu Materialien sein, die für Einzelanwendungen wie Strohhalme oder Wattestäbchen verwendet werden. Dank der rasanten Fortschritte in der grünen Chemie wird das Anwendungsspektrum für diese Materialien erweitert. Darüber hinaus gibt es nur sehr wenige Füllstoffe/Faser/Nebenprodukte/Abfälle natürlichen Ursprungs, die in direktem Kontakt mit Lebensmitteln außerhalb von Stärke und Zellulose verwendet werden können. Eine der Herausforderungen besteht darin, eine Branche zu strukturieren und durch Protokolle und bewährte Verfahren sicherzustellen, dass die unter das ALGRIPLAST-Projekt fallenden Nebenerzeugnisse und Derivate für solche Anwendungen verwendet werden können.Das allgemeine Ziel des Projekts ALGRIPLAST besteht daher darin, biologisch abbaubare Kunststoffmaterialien und -fertigerzeugnisse zu entwickeln, die aus Algen, Getreide und Gemüse gewonnen werden, und zwar im Hinblick auf die Kreislaufwirtschaft. Die Arbeiten werden sich insbesondere mit der Suche nach neuen Funktionen befassen, die durch die Verwendung dieser Nebenprodukte und Derivate in der Kunststoffindustrie erzielt werden können. (German) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 1 December 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Momenteel wordt geschat dat jaarlijks 6,5 tot 8 miljoen ton plastic afval in de oceanen wordt geloosd. We hebben het zelfs over het 7e continent, dat ongekende vervuiling veroorzaakt en daarmee de biodiversiteit bedreigt. Volgens studies is 70 % van het plastic afval dat in de oceanen wordt aangetroffen, afkomstig van een dozijn voorwerpen voor eenmalig gebruik die dagelijks worden gebruikt. In Frankrijk zijn plastic zakken voor eenmalig gebruik (artikel 75 van wet 2015-992 betreffende de energietransitie voor groene groei) en microbeads in gespoelde cosmetica (artikel 6 van decreet nr. 2017-291 sinds 2018) al verboden. In 2020 zullen ze borden, bekers, bekers, glazen worden toegevoegd (artikel 73 van Wet nr. 2015-992 over de energietransitie voor groene groei) en kunnen rietjes en containers van geëxpandeerd polystyreen voor consumptie volgen die de overheid steunt. Deze nieuwe beperkingen zijn een kans voor bioplastics om het spel te bepalen. Bioplastics zijn bioplastics die sinds het begin van de jaren 2000 zeer sterk groeien en/of biologisch afbreekbaar zijn. Door materialen aan te bieden die zijn aangepast aan de geldende wetgeving, moet de markt voor biogebaseerde en biologisch afbreekbare kunststoffen immers blijven groeien. Biologisch afbreekbare kunststoffen kunnen ook alternatieven zijn voor materialen die worden gebruikt voor toepassingen voor eenmalig gebruik, zoals rietjes of wattenstaafjes. Bovendien zal dankzij de snelle vooruitgang in de groene chemie de reikwijdte van de toepassingen voor deze materialen verruimen. Er zijn ook zeer weinig ladingen/vezels/bijproducten/afval van natuurlijke oorsprong die kunnen worden gebruikt in verpakkingen in direct contact met voedsel buiten zetmeel en cellulose. Een van de uitdagingen is om een sector te structureren en door het opstellen van protocollen en goede praktijken ervoor te zorgen dat de bijproducten en derivaten waarop het ALGRIPLAST-project betrekking heeft, bruikbaar zijn voor dergelijke toepassingen. De algemene doelstelling van het ALGRIPLAST-project is daarom de ontwikkeling van biologisch afbreekbare kunststofmaterialen en eindproducten die bijproducten en bijproducten van algen, granen en groenten waarderen in een perspectief van de circulaire economie. De werkzaamheden zullen met name gericht zijn op het zoeken naar nieuwe functionaliteiten die kunnen worden gecreëerd door het gebruik van deze bijproducten en derivaten in kunststoffen. (Dutch) | |||||||||||||||
| Property / summary: Momenteel wordt geschat dat jaarlijks 6,5 tot 8 miljoen ton plastic afval in de oceanen wordt geloosd. We hebben het zelfs over het 7e continent, dat ongekende vervuiling veroorzaakt en daarmee de biodiversiteit bedreigt. Volgens studies is 70 % van het plastic afval dat in de oceanen wordt aangetroffen, afkomstig van een dozijn voorwerpen voor eenmalig gebruik die dagelijks worden gebruikt. In Frankrijk zijn plastic zakken voor eenmalig gebruik (artikel 75 van wet 2015-992 betreffende de energietransitie voor groene groei) en microbeads in gespoelde cosmetica (artikel 6 van decreet nr. 2017-291 sinds 2018) al verboden. In 2020 zullen ze borden, bekers, bekers, glazen worden toegevoegd (artikel 73 van Wet nr. 2015-992 over de energietransitie voor groene groei) en kunnen rietjes en containers van geëxpandeerd polystyreen voor consumptie volgen die de overheid steunt. Deze nieuwe beperkingen zijn een kans voor bioplastics om het spel te bepalen. Bioplastics zijn bioplastics die sinds het begin van de jaren 2000 zeer sterk groeien en/of biologisch afbreekbaar zijn. Door materialen aan te bieden die zijn aangepast aan de geldende wetgeving, moet de markt voor biogebaseerde en biologisch afbreekbare kunststoffen immers blijven groeien. Biologisch afbreekbare kunststoffen kunnen ook alternatieven zijn voor materialen die worden gebruikt voor toepassingen voor eenmalig gebruik, zoals rietjes of wattenstaafjes. Bovendien zal dankzij de snelle vooruitgang in de groene chemie de reikwijdte van de toepassingen voor deze materialen verruimen. Er zijn ook zeer weinig ladingen/vezels/bijproducten/afval van natuurlijke oorsprong die kunnen worden gebruikt in verpakkingen in direct contact met voedsel buiten zetmeel en cellulose. Een van de uitdagingen is om een sector te structureren en door het opstellen van protocollen en goede praktijken ervoor te zorgen dat de bijproducten en derivaten waarop het ALGRIPLAST-project betrekking heeft, bruikbaar zijn voor dergelijke toepassingen. De algemene doelstelling van het ALGRIPLAST-project is daarom de ontwikkeling van biologisch afbreekbare kunststofmaterialen en eindproducten die bijproducten en bijproducten van algen, granen en groenten waarderen in een perspectief van de circulaire economie. De werkzaamheden zullen met name gericht zijn op het zoeken naar nieuwe functionaliteiten die kunnen worden gecreëerd door het gebruik van deze bijproducten en derivaten in kunststoffen. (Dutch) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Momenteel wordt geschat dat jaarlijks 6,5 tot 8 miljoen ton plastic afval in de oceanen wordt geloosd. We hebben het zelfs over het 7e continent, dat ongekende vervuiling veroorzaakt en daarmee de biodiversiteit bedreigt. Volgens studies is 70 % van het plastic afval dat in de oceanen wordt aangetroffen, afkomstig van een dozijn voorwerpen voor eenmalig gebruik die dagelijks worden gebruikt. In Frankrijk zijn plastic zakken voor eenmalig gebruik (artikel 75 van wet 2015-992 betreffende de energietransitie voor groene groei) en microbeads in gespoelde cosmetica (artikel 6 van decreet nr. 2017-291 sinds 2018) al verboden. In 2020 zullen ze borden, bekers, bekers, glazen worden toegevoegd (artikel 73 van Wet nr. 2015-992 over de energietransitie voor groene groei) en kunnen rietjes en containers van geëxpandeerd polystyreen voor consumptie volgen die de overheid steunt. Deze nieuwe beperkingen zijn een kans voor bioplastics om het spel te bepalen. Bioplastics zijn bioplastics die sinds het begin van de jaren 2000 zeer sterk groeien en/of biologisch afbreekbaar zijn. Door materialen aan te bieden die zijn aangepast aan de geldende wetgeving, moet de markt voor biogebaseerde en biologisch afbreekbare kunststoffen immers blijven groeien. Biologisch afbreekbare kunststoffen kunnen ook alternatieven zijn voor materialen die worden gebruikt voor toepassingen voor eenmalig gebruik, zoals rietjes of wattenstaafjes. Bovendien zal dankzij de snelle vooruitgang in de groene chemie de reikwijdte van de toepassingen voor deze materialen verruimen. Er zijn ook zeer weinig ladingen/vezels/bijproducten/afval van natuurlijke oorsprong die kunnen worden gebruikt in verpakkingen in direct contact met voedsel buiten zetmeel en cellulose. Een van de uitdagingen is om een sector te structureren en door het opstellen van protocollen en goede praktijken ervoor te zorgen dat de bijproducten en derivaten waarop het ALGRIPLAST-project betrekking heeft, bruikbaar zijn voor dergelijke toepassingen. De algemene doelstelling van het ALGRIPLAST-project is daarom de ontwikkeling van biologisch afbreekbare kunststofmaterialen en eindproducten die bijproducten en bijproducten van algen, granen en groenten waarderen in een perspectief van de circulaire economie. De werkzaamheden zullen met name gericht zijn op het zoeken naar nieuwe functionaliteiten die kunnen worden gecreëerd door het gebruik van deze bijproducten en derivaten in kunststoffen. (Dutch) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 6 December 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Oggi si stima che ogni anno 6,5-8 milioni di tonnellate di rifiuti di plastica vengano scaricati negli oceani. Parliamo anche del settimo continente, creando inquinamento senza precedenti e minacciando così la biodiversità. Secondo gli studi, il 70 % dei rifiuti di plastica presenti negli oceani proviene da una dozzina di oggetti monouso utilizzati quotidianamente.In Francia sono già vietati i sacchetti di plastica monouso (articolo 75 della legge n. 2015-992 sulla transizione energetica per la crescita verde) e le microperle in cosmetici risciacquati (articolo 6 del decreto n. 2017-291 dal 2018). Nel 2020 saranno aggiunti piatti, tazze, tazze, bicchieri (articolo 73 della legge n. 2015-992 sulla transizione energetica per la crescita verde) e potranno seguire cannucce e contenitori di polistirolo espanso per il consumo sostenuto dal governo. Queste nuove restrizioni sono un'opportunità per le bioplastiche di individuare il gioco. Crescendo molto fortemente dall'inizio degli anni 2000, le bioplastiche sono polimeri bio-based e/o biodegradabili. Infatti, offrendo materiali adeguati alle leggi vigenti, il mercato delle plastiche biodegradabili e biodegradabili dovrebbe continuare ad espandersi. Le plastiche biodegradabili possono anche essere alternative ai materiali utilizzati per applicazioni monouso come cannucce o batonnet a tampone di cotone. Inoltre, grazie ai rapidi progressi nella chimica verde, l'ambito di applicazione di questi materiali si amplierà. Ci sono anche pochissimi carichi/fibre/co-prodotti/rifiuti di origine naturale che possono essere utilizzati in imballaggi a diretto contatto con alimenti esterni all'amido e cellulosa. Una delle sfide consisterà nel strutturare un settore e garantire, attraverso l'istituzione di protocolli e buone pratiche, che i coprodotti e i derivati oggetto del progetto ALGRIPLAST siano utilizzabili per tali applicazioni. L'obiettivo generale del progetto ALGRIPLAST è quindi quello di sviluppare materiali plastici biodegradabili e prodotti finiti che valorizzino i sottoprodotti e i coprodotti di alghe, cereali e ortaggi in una prospettiva di economia circolare. Il lavoro si concentrerà in particolare sulla ricerca di nuove funzionalità che possono essere generate dall'uso di questi coprodotti e derivati nelle materie plastiche. (Italian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Oggi si stima che ogni anno 6,5-8 milioni di tonnellate di rifiuti di plastica vengano scaricati negli oceani. Parliamo anche del settimo continente, creando inquinamento senza precedenti e minacciando così la biodiversità. Secondo gli studi, il 70 % dei rifiuti di plastica presenti negli oceani proviene da una dozzina di oggetti monouso utilizzati quotidianamente.In Francia sono già vietati i sacchetti di plastica monouso (articolo 75 della legge n. 2015-992 sulla transizione energetica per la crescita verde) e le microperle in cosmetici risciacquati (articolo 6 del decreto n. 2017-291 dal 2018). Nel 2020 saranno aggiunti piatti, tazze, tazze, bicchieri (articolo 73 della legge n. 2015-992 sulla transizione energetica per la crescita verde) e potranno seguire cannucce e contenitori di polistirolo espanso per il consumo sostenuto dal governo. Queste nuove restrizioni sono un'opportunità per le bioplastiche di individuare il gioco. Crescendo molto fortemente dall'inizio degli anni 2000, le bioplastiche sono polimeri bio-based e/o biodegradabili. Infatti, offrendo materiali adeguati alle leggi vigenti, il mercato delle plastiche biodegradabili e biodegradabili dovrebbe continuare ad espandersi. Le plastiche biodegradabili possono anche essere alternative ai materiali utilizzati per applicazioni monouso come cannucce o batonnet a tampone di cotone. Inoltre, grazie ai rapidi progressi nella chimica verde, l'ambito di applicazione di questi materiali si amplierà. Ci sono anche pochissimi carichi/fibre/co-prodotti/rifiuti di origine naturale che possono essere utilizzati in imballaggi a diretto contatto con alimenti esterni all'amido e cellulosa. Una delle sfide consisterà nel strutturare un settore e garantire, attraverso l'istituzione di protocolli e buone pratiche, che i coprodotti e i derivati oggetto del progetto ALGRIPLAST siano utilizzabili per tali applicazioni. L'obiettivo generale del progetto ALGRIPLAST è quindi quello di sviluppare materiali plastici biodegradabili e prodotti finiti che valorizzino i sottoprodotti e i coprodotti di alghe, cereali e ortaggi in una prospettiva di economia circolare. Il lavoro si concentrerà in particolare sulla ricerca di nuove funzionalità che possono essere generate dall'uso di questi coprodotti e derivati nelle materie plastiche. (Italian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Oggi si stima che ogni anno 6,5-8 milioni di tonnellate di rifiuti di plastica vengano scaricati negli oceani. Parliamo anche del settimo continente, creando inquinamento senza precedenti e minacciando così la biodiversità. Secondo gli studi, il 70 % dei rifiuti di plastica presenti negli oceani proviene da una dozzina di oggetti monouso utilizzati quotidianamente.In Francia sono già vietati i sacchetti di plastica monouso (articolo 75 della legge n. 2015-992 sulla transizione energetica per la crescita verde) e le microperle in cosmetici risciacquati (articolo 6 del decreto n. 2017-291 dal 2018). Nel 2020 saranno aggiunti piatti, tazze, tazze, bicchieri (articolo 73 della legge n. 2015-992 sulla transizione energetica per la crescita verde) e potranno seguire cannucce e contenitori di polistirolo espanso per il consumo sostenuto dal governo. Queste nuove restrizioni sono un'opportunità per le bioplastiche di individuare il gioco. Crescendo molto fortemente dall'inizio degli anni 2000, le bioplastiche sono polimeri bio-based e/o biodegradabili. Infatti, offrendo materiali adeguati alle leggi vigenti, il mercato delle plastiche biodegradabili e biodegradabili dovrebbe continuare ad espandersi. Le plastiche biodegradabili possono anche essere alternative ai materiali utilizzati per applicazioni monouso come cannucce o batonnet a tampone di cotone. Inoltre, grazie ai rapidi progressi nella chimica verde, l'ambito di applicazione di questi materiali si amplierà. Ci sono anche pochissimi carichi/fibre/co-prodotti/rifiuti di origine naturale che possono essere utilizzati in imballaggi a diretto contatto con alimenti esterni all'amido e cellulosa. Una delle sfide consisterà nel strutturare un settore e garantire, attraverso l'istituzione di protocolli e buone pratiche, che i coprodotti e i derivati oggetto del progetto ALGRIPLAST siano utilizzabili per tali applicazioni. L'obiettivo generale del progetto ALGRIPLAST è quindi quello di sviluppare materiali plastici biodegradabili e prodotti finiti che valorizzino i sottoprodotti e i coprodotti di alghe, cereali e ortaggi in una prospettiva di economia circolare. Il lavoro si concentrerà in particolare sulla ricerca di nuove funzionalità che possono essere generate dall'uso di questi coprodotti e derivati nelle materie plastiche. (Italian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 13 January 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
En la actualidad, se calcula que entre 6,5 y 8 millones de toneladas de residuos plásticos se vierten en los océanos cada año. Incluso hablamos del 7.º continente, creando contaminación sin precedentes y, por lo tanto, amenazando la biodiversidad. Según estudios, el 70 % de los residuos plásticos encontrados en los océanos proceden de una docena de objetos de un solo uso utilizados diariamente. En Francia, las bolsas de plástico de un solo uso (artículo 75 de la Ley 2015-992 sobre la transición energética para el crecimiento verde) y las microperlas en cosméticos aclarados (artículo 6 del Decreto n.º 2017-291 desde 2018) ya están prohibidas. En 2020, se añadirán platos, tazas, vasos (artículo 73 de la Ley No 2015-992 sobre la transición energética para el crecimiento verde) y podrán seguir pajitas y recipientes de poliestireno expandido para consumo que el gobierno apoya. Estas nuevas restricciones son una oportunidad para que los bioplásticos identifiquen el juego. Los bioplásticos, que crecen muy fuertemente desde principios de la década de 2000, son polímeros bio-basados o biodegradables. De hecho, al ofrecer materiales adaptados a las leyes vigentes, el mercado de los plásticos biobasados y biodegradables debería seguir ampliándose. Los plásticos biodegradables también pueden ser alternativas a los materiales utilizados para aplicaciones de un solo uso, como la pajita o los bastones de algodón. Además, gracias a los rápidos avances en la química verde, el alcance de las aplicaciones para estos materiales se ampliará. También hay muy pocas cargas/fibras/coproductos/residuos de origen natural que se pueden utilizar en envases en contacto directo con alimentos fuera del almidón y la celulosa. Uno de los retos será estructurar un sector y garantizar, mediante el establecimiento de protocolos y buenas prácticas, que los coproductos y derivados a los que se dirige el proyecto ALGRIPLAST sean utilizables para tales aplicaciones. El objetivo general del proyecto ALGRIPLAST es, por tanto, desarrollar materiales plásticos biodegradables y productos acabados que valoren los subproductos y coproductos de algas, cereales y hortalizas en una perspectiva de economía circular. El trabajo se centrará, en particular, en la búsqueda de nuevas funcionalidades que puedan derivarse del uso de estos coproductos y derivados en los plásticos. (Spanish) | |||||||||||||||
| Property / summary: En la actualidad, se calcula que entre 6,5 y 8 millones de toneladas de residuos plásticos se vierten en los océanos cada año. Incluso hablamos del 7.º continente, creando contaminación sin precedentes y, por lo tanto, amenazando la biodiversidad. Según estudios, el 70 % de los residuos plásticos encontrados en los océanos proceden de una docena de objetos de un solo uso utilizados diariamente. En Francia, las bolsas de plástico de un solo uso (artículo 75 de la Ley 2015-992 sobre la transición energética para el crecimiento verde) y las microperlas en cosméticos aclarados (artículo 6 del Decreto n.º 2017-291 desde 2018) ya están prohibidas. En 2020, se añadirán platos, tazas, vasos (artículo 73 de la Ley No 2015-992 sobre la transición energética para el crecimiento verde) y podrán seguir pajitas y recipientes de poliestireno expandido para consumo que el gobierno apoya. Estas nuevas restricciones son una oportunidad para que los bioplásticos identifiquen el juego. Los bioplásticos, que crecen muy fuertemente desde principios de la década de 2000, son polímeros bio-basados o biodegradables. De hecho, al ofrecer materiales adaptados a las leyes vigentes, el mercado de los plásticos biobasados y biodegradables debería seguir ampliándose. Los plásticos biodegradables también pueden ser alternativas a los materiales utilizados para aplicaciones de un solo uso, como la pajita o los bastones de algodón. Además, gracias a los rápidos avances en la química verde, el alcance de las aplicaciones para estos materiales se ampliará. También hay muy pocas cargas/fibras/coproductos/residuos de origen natural que se pueden utilizar en envases en contacto directo con alimentos fuera del almidón y la celulosa. Uno de los retos será estructurar un sector y garantizar, mediante el establecimiento de protocolos y buenas prácticas, que los coproductos y derivados a los que se dirige el proyecto ALGRIPLAST sean utilizables para tales aplicaciones. El objetivo general del proyecto ALGRIPLAST es, por tanto, desarrollar materiales plásticos biodegradables y productos acabados que valoren los subproductos y coproductos de algas, cereales y hortalizas en una perspectiva de economía circular. El trabajo se centrará, en particular, en la búsqueda de nuevas funcionalidades que puedan derivarse del uso de estos coproductos y derivados en los plásticos. (Spanish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: En la actualidad, se calcula que entre 6,5 y 8 millones de toneladas de residuos plásticos se vierten en los océanos cada año. Incluso hablamos del 7.º continente, creando contaminación sin precedentes y, por lo tanto, amenazando la biodiversidad. Según estudios, el 70 % de los residuos plásticos encontrados en los océanos proceden de una docena de objetos de un solo uso utilizados diariamente. En Francia, las bolsas de plástico de un solo uso (artículo 75 de la Ley 2015-992 sobre la transición energética para el crecimiento verde) y las microperlas en cosméticos aclarados (artículo 6 del Decreto n.º 2017-291 desde 2018) ya están prohibidas. En 2020, se añadirán platos, tazas, vasos (artículo 73 de la Ley No 2015-992 sobre la transición energética para el crecimiento verde) y podrán seguir pajitas y recipientes de poliestireno expandido para consumo que el gobierno apoya. Estas nuevas restricciones son una oportunidad para que los bioplásticos identifiquen el juego. Los bioplásticos, que crecen muy fuertemente desde principios de la década de 2000, son polímeros bio-basados o biodegradables. De hecho, al ofrecer materiales adaptados a las leyes vigentes, el mercado de los plásticos biobasados y biodegradables debería seguir ampliándose. Los plásticos biodegradables también pueden ser alternativas a los materiales utilizados para aplicaciones de un solo uso, como la pajita o los bastones de algodón. Además, gracias a los rápidos avances en la química verde, el alcance de las aplicaciones para estos materiales se ampliará. También hay muy pocas cargas/fibras/coproductos/residuos de origen natural que se pueden utilizar en envases en contacto directo con alimentos fuera del almidón y la celulosa. Uno de los retos será estructurar un sector y garantizar, mediante el establecimiento de protocolos y buenas prácticas, que los coproductos y derivados a los que se dirige el proyecto ALGRIPLAST sean utilizables para tales aplicaciones. El objetivo general del proyecto ALGRIPLAST es, por tanto, desarrollar materiales plásticos biodegradables y productos acabados que valoren los subproductos y coproductos de algas, cereales y hortalizas en una perspectiva de economía circular. El trabajo se centrará, en particular, en la búsqueda de nuevas funcionalidades que puedan derivarse del uso de estos coproductos y derivados en los plásticos. (Spanish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 14 January 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Praegu juhitakse igal aastal ookeanidesse hinnanguliselt 6,5–8 miljonit tonni plastijäätmeid. Me räägime isegi seitsmendast kontinendist, tekitades enneolematut saastet ja ohustades seega bioloogilist mitmekesisust. Uuringute kohaselt on 70 % ookeanidest leitud plastijäätmetest pärit tosinast ühekordselt kasutatavast esemest, mida kasutatakse iga päev.Prantsusmaal on juba keelatud ühekordselt kasutatavad kilekotid (seaduse nr 2015–992 artikkel 75 energiasüsteemi ümberkujundamise kohta rohelise kasvu eesmärgil) ja mikrohelmed loputatud kosmeetikatoodetes (dekreedi nr 2017–291 artikkel 6 alates 2018. aastast). 2020. aastal lisatakse neile taldrikud, tassid, tassid, klaasid (seaduse nr 2015–992 (energiasüsteemi ümberkujundamise kohta rohelise majanduskasvu saavutamiseks) artikkel 73) ning need võivad järgneda paisutatud polüstüreeni kõrtele ja mahutitele tarbimiseks, mida valitsus toetab. Need uued piirangud on võimalus bioplastid määrata mängu. Alates 2000. aastate algusest on bioplastid väga tugevalt kasvanud bioressursipõhisteks ja/või biolagunevateks polümeerideks. Pakkudes materjale, mis on kohandatud kehtivatele õigusaktidele, peaks bioressursipõhise ja biolaguneva plasti turg jätkuvalt laienema. Biolagunev plast võib olla ka alternatiiv materjalidele, mida kasutatakse ühekordseks kasutamiseks, nagu õled või vatitampoonid. Lisaks laieneb tänu rohelise keemia kiirele arengule nende materjalide kasutusala. Samuti on väga vähe koormaid/kiude/kaastooteid/looduslikku päritolu jäätmeid, mida saab kasutada toiduainetega vahetult kokkupuutuvates pakendites väljaspool tärklist ja tselluloosi. Üks väljakutsetest on sektori struktureerimine ning protokollide ja heade tavade kehtestamise kaudu tagamine, et projekti ALGRIPLAST alla kuuluvad kaassaadused ja derivaadid on sellistes rakendustes kasutatavad. Projekti ALGRIPLAST üldeesmärk on seega arendada biolagunevaid plastmaterjale ja valmistooteid, mis väärtustavad ringmajanduse seisukohast vetikate, teravilja ja köögiviljade kõrvalsaadusi ja kaassaadusi. Töö keskendub eelkõige uute funktsioonide otsimisele, mis võivad tuleneda nende kaassaaduste ja derivaatide kasutamisest plastis. (Estonian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Praegu juhitakse igal aastal ookeanidesse hinnanguliselt 6,5–8 miljonit tonni plastijäätmeid. Me räägime isegi seitsmendast kontinendist, tekitades enneolematut saastet ja ohustades seega bioloogilist mitmekesisust. Uuringute kohaselt on 70 % ookeanidest leitud plastijäätmetest pärit tosinast ühekordselt kasutatavast esemest, mida kasutatakse iga päev.Prantsusmaal on juba keelatud ühekordselt kasutatavad kilekotid (seaduse nr 2015–992 artikkel 75 energiasüsteemi ümberkujundamise kohta rohelise kasvu eesmärgil) ja mikrohelmed loputatud kosmeetikatoodetes (dekreedi nr 2017–291 artikkel 6 alates 2018. aastast). 2020. aastal lisatakse neile taldrikud, tassid, tassid, klaasid (seaduse nr 2015–992 (energiasüsteemi ümberkujundamise kohta rohelise majanduskasvu saavutamiseks) artikkel 73) ning need võivad järgneda paisutatud polüstüreeni kõrtele ja mahutitele tarbimiseks, mida valitsus toetab. Need uued piirangud on võimalus bioplastid määrata mängu. Alates 2000. aastate algusest on bioplastid väga tugevalt kasvanud bioressursipõhisteks ja/või biolagunevateks polümeerideks. Pakkudes materjale, mis on kohandatud kehtivatele õigusaktidele, peaks bioressursipõhise ja biolaguneva plasti turg jätkuvalt laienema. Biolagunev plast võib olla ka alternatiiv materjalidele, mida kasutatakse ühekordseks kasutamiseks, nagu õled või vatitampoonid. Lisaks laieneb tänu rohelise keemia kiirele arengule nende materjalide kasutusala. Samuti on väga vähe koormaid/kiude/kaastooteid/looduslikku päritolu jäätmeid, mida saab kasutada toiduainetega vahetult kokkupuutuvates pakendites väljaspool tärklist ja tselluloosi. Üks väljakutsetest on sektori struktureerimine ning protokollide ja heade tavade kehtestamise kaudu tagamine, et projekti ALGRIPLAST alla kuuluvad kaassaadused ja derivaadid on sellistes rakendustes kasutatavad. Projekti ALGRIPLAST üldeesmärk on seega arendada biolagunevaid plastmaterjale ja valmistooteid, mis väärtustavad ringmajanduse seisukohast vetikate, teravilja ja köögiviljade kõrvalsaadusi ja kaassaadusi. Töö keskendub eelkõige uute funktsioonide otsimisele, mis võivad tuleneda nende kaassaaduste ja derivaatide kasutamisest plastis. (Estonian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Praegu juhitakse igal aastal ookeanidesse hinnanguliselt 6,5–8 miljonit tonni plastijäätmeid. Me räägime isegi seitsmendast kontinendist, tekitades enneolematut saastet ja ohustades seega bioloogilist mitmekesisust. Uuringute kohaselt on 70 % ookeanidest leitud plastijäätmetest pärit tosinast ühekordselt kasutatavast esemest, mida kasutatakse iga päev.Prantsusmaal on juba keelatud ühekordselt kasutatavad kilekotid (seaduse nr 2015–992 artikkel 75 energiasüsteemi ümberkujundamise kohta rohelise kasvu eesmärgil) ja mikrohelmed loputatud kosmeetikatoodetes (dekreedi nr 2017–291 artikkel 6 alates 2018. aastast). 2020. aastal lisatakse neile taldrikud, tassid, tassid, klaasid (seaduse nr 2015–992 (energiasüsteemi ümberkujundamise kohta rohelise majanduskasvu saavutamiseks) artikkel 73) ning need võivad järgneda paisutatud polüstüreeni kõrtele ja mahutitele tarbimiseks, mida valitsus toetab. Need uued piirangud on võimalus bioplastid määrata mängu. Alates 2000. aastate algusest on bioplastid väga tugevalt kasvanud bioressursipõhisteks ja/või biolagunevateks polümeerideks. Pakkudes materjale, mis on kohandatud kehtivatele õigusaktidele, peaks bioressursipõhise ja biolaguneva plasti turg jätkuvalt laienema. Biolagunev plast võib olla ka alternatiiv materjalidele, mida kasutatakse ühekordseks kasutamiseks, nagu õled või vatitampoonid. Lisaks laieneb tänu rohelise keemia kiirele arengule nende materjalide kasutusala. Samuti on väga vähe koormaid/kiude/kaastooteid/looduslikku päritolu jäätmeid, mida saab kasutada toiduainetega vahetult kokkupuutuvates pakendites väljaspool tärklist ja tselluloosi. Üks väljakutsetest on sektori struktureerimine ning protokollide ja heade tavade kehtestamise kaudu tagamine, et projekti ALGRIPLAST alla kuuluvad kaassaadused ja derivaadid on sellistes rakendustes kasutatavad. Projekti ALGRIPLAST üldeesmärk on seega arendada biolagunevaid plastmaterjale ja valmistooteid, mis väärtustavad ringmajanduse seisukohast vetikate, teravilja ja köögiviljade kõrvalsaadusi ja kaassaadusi. Töö keskendub eelkõige uute funktsioonide otsimisele, mis võivad tuleneda nende kaassaaduste ja derivaatide kasutamisest plastis. (Estonian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Šiandien apskaičiuota, kad kiekvienais metais į vandenynus išleidžiama 6,5–8 mln. tonų plastiko atliekų. Mes netgi kalbame apie septintąjį žemyną, kurdami precedento neturinčią taršą ir taip keliančius grėsmę biologinei įvairovei. Remiantis tyrimais, 70 proc. vandenynų plastiko atliekų susidaro iš tuzinų kasdien naudojamų vienkartinių daiktų. Prancūzijoje vienkartiniai plastikiniai maišeliai (Įstatymo Nr. 2015–992 dėl perėjimo prie kitokio energijos vartojimo modelio siekiant ekologiško augimo 75 straipsnis) ir mikro karoliukai skalaujamoje kosmetikoje (nuo 2018 m. Potvarkio Nr. 2017–291 6 straipsnis) jau draudžiami. 2020 m. jos bus pridedamos prie plokščių, puodelių, puodelių, akinių (Įstatymo Nr. 2015–992 dėl perėjimo prie kitokio energijos vartojimo modelio siekiant ekologiško augimo 73 straipsnis) ir gali būti naudojamos po polistireninio putplasčio šiaudelių ir talpyklų, skirtų vartoti, kuriuos vyriausybė palaiko. Šie nauji apribojimai yra galimybė bioplastikai tiksliai nustatyti žaidimą. Nuo praėjusio amžiaus pirmojo dešimtmečio pradžios labai sparčiai auga bioplastikai yra biologiškai ir (arba) biologiškai skaidūs polimerai. Iš tiesų, siūlant prie galiojančių įstatymų pritaikytas medžiagas, biologinio ir biologiškai skaidaus plastiko rinka turėtų toliau plėstis. Biologinis plastikas taip pat gali būti alternatyva medžiagoms, naudojamoms vienkartiniam naudojimui, pavyzdžiui, šiaudams ar medvilnės tamponams. Be to, dėl sparčios žaliosios chemijos pažangos šių medžiagų taikymo sritis padidės. Taip pat yra labai mažai krovinių, pluoštų, šalutinių produktų ir (arba) natūralios kilmės atliekų, kurios gali būti naudojamos pakuotėms, tiesiogiai besiliečiančioms su maistu, kuris nėra krakmolas ir celiuliozė. Vienas iš iššūkių bus sektoriaus struktūra ir, parengus protokolus ir gerąją patirtį, užtikrinti, kad ALGRIPLAST projekte numatyti šalutiniai produktai ir išvestiniai produktai būtų tinkami naudoti tokioms reikmėms. Todėl bendras projekto ALGRIPLAST tikslas – kurti biologiškai skaidžias plastikines medžiagas ir gatavus produktus, kurie žiedinės ekonomikos požiūriu vertintų dumblių, grūdų ir daržovių šalutinius ir gretutinius produktus. Daugiausia dėmesio bus skiriama naujų funkcijų, kurias galima sukurti naudojant šiuos gretutinius produktus ir išvestinius produktus plastikuose, paieškai. (Lithuanian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Šiandien apskaičiuota, kad kiekvienais metais į vandenynus išleidžiama 6,5–8 mln. tonų plastiko atliekų. Mes netgi kalbame apie septintąjį žemyną, kurdami precedento neturinčią taršą ir taip keliančius grėsmę biologinei įvairovei. Remiantis tyrimais, 70 proc. vandenynų plastiko atliekų susidaro iš tuzinų kasdien naudojamų vienkartinių daiktų. Prancūzijoje vienkartiniai plastikiniai maišeliai (Įstatymo Nr. 2015–992 dėl perėjimo prie kitokio energijos vartojimo modelio siekiant ekologiško augimo 75 straipsnis) ir mikro karoliukai skalaujamoje kosmetikoje (nuo 2018 m. Potvarkio Nr. 2017–291 6 straipsnis) jau draudžiami. 2020 m. jos bus pridedamos prie plokščių, puodelių, puodelių, akinių (Įstatymo Nr. 2015–992 dėl perėjimo prie kitokio energijos vartojimo modelio siekiant ekologiško augimo 73 straipsnis) ir gali būti naudojamos po polistireninio putplasčio šiaudelių ir talpyklų, skirtų vartoti, kuriuos vyriausybė palaiko. Šie nauji apribojimai yra galimybė bioplastikai tiksliai nustatyti žaidimą. Nuo praėjusio amžiaus pirmojo dešimtmečio pradžios labai sparčiai auga bioplastikai yra biologiškai ir (arba) biologiškai skaidūs polimerai. Iš tiesų, siūlant prie galiojančių įstatymų pritaikytas medžiagas, biologinio ir biologiškai skaidaus plastiko rinka turėtų toliau plėstis. Biologinis plastikas taip pat gali būti alternatyva medžiagoms, naudojamoms vienkartiniam naudojimui, pavyzdžiui, šiaudams ar medvilnės tamponams. Be to, dėl sparčios žaliosios chemijos pažangos šių medžiagų taikymo sritis padidės. Taip pat yra labai mažai krovinių, pluoštų, šalutinių produktų ir (arba) natūralios kilmės atliekų, kurios gali būti naudojamos pakuotėms, tiesiogiai besiliečiančioms su maistu, kuris nėra krakmolas ir celiuliozė. Vienas iš iššūkių bus sektoriaus struktūra ir, parengus protokolus ir gerąją patirtį, užtikrinti, kad ALGRIPLAST projekte numatyti šalutiniai produktai ir išvestiniai produktai būtų tinkami naudoti tokioms reikmėms. Todėl bendras projekto ALGRIPLAST tikslas – kurti biologiškai skaidžias plastikines medžiagas ir gatavus produktus, kurie žiedinės ekonomikos požiūriu vertintų dumblių, grūdų ir daržovių šalutinius ir gretutinius produktus. Daugiausia dėmesio bus skiriama naujų funkcijų, kurias galima sukurti naudojant šiuos gretutinius produktus ir išvestinius produktus plastikuose, paieškai. (Lithuanian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Šiandien apskaičiuota, kad kiekvienais metais į vandenynus išleidžiama 6,5–8 mln. tonų plastiko atliekų. Mes netgi kalbame apie septintąjį žemyną, kurdami precedento neturinčią taršą ir taip keliančius grėsmę biologinei įvairovei. Remiantis tyrimais, 70 proc. vandenynų plastiko atliekų susidaro iš tuzinų kasdien naudojamų vienkartinių daiktų. Prancūzijoje vienkartiniai plastikiniai maišeliai (Įstatymo Nr. 2015–992 dėl perėjimo prie kitokio energijos vartojimo modelio siekiant ekologiško augimo 75 straipsnis) ir mikro karoliukai skalaujamoje kosmetikoje (nuo 2018 m. Potvarkio Nr. 2017–291 6 straipsnis) jau draudžiami. 2020 m. jos bus pridedamos prie plokščių, puodelių, puodelių, akinių (Įstatymo Nr. 2015–992 dėl perėjimo prie kitokio energijos vartojimo modelio siekiant ekologiško augimo 73 straipsnis) ir gali būti naudojamos po polistireninio putplasčio šiaudelių ir talpyklų, skirtų vartoti, kuriuos vyriausybė palaiko. Šie nauji apribojimai yra galimybė bioplastikai tiksliai nustatyti žaidimą. Nuo praėjusio amžiaus pirmojo dešimtmečio pradžios labai sparčiai auga bioplastikai yra biologiškai ir (arba) biologiškai skaidūs polimerai. Iš tiesų, siūlant prie galiojančių įstatymų pritaikytas medžiagas, biologinio ir biologiškai skaidaus plastiko rinka turėtų toliau plėstis. Biologinis plastikas taip pat gali būti alternatyva medžiagoms, naudojamoms vienkartiniam naudojimui, pavyzdžiui, šiaudams ar medvilnės tamponams. Be to, dėl sparčios žaliosios chemijos pažangos šių medžiagų taikymo sritis padidės. Taip pat yra labai mažai krovinių, pluoštų, šalutinių produktų ir (arba) natūralios kilmės atliekų, kurios gali būti naudojamos pakuotėms, tiesiogiai besiliečiančioms su maistu, kuris nėra krakmolas ir celiuliozė. Vienas iš iššūkių bus sektoriaus struktūra ir, parengus protokolus ir gerąją patirtį, užtikrinti, kad ALGRIPLAST projekte numatyti šalutiniai produktai ir išvestiniai produktai būtų tinkami naudoti tokioms reikmėms. Todėl bendras projekto ALGRIPLAST tikslas – kurti biologiškai skaidžias plastikines medžiagas ir gatavus produktus, kurie žiedinės ekonomikos požiūriu vertintų dumblių, grūdų ir daržovių šalutinius ir gretutinius produktus. Daugiausia dėmesio bus skiriama naujų funkcijų, kurias galima sukurti naudojant šiuos gretutinius produktus ir išvestinius produktus plastikuose, paieškai. (Lithuanian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Procjenjuje se da se danas svake godine u oceane ispušta 6,5 do 8 milijuna tona plastičnog otpada. Čak govorimo i o sedmom kontinentu, što dovodi do dosad nezabilježenog onečišćenja i time ugrožava biološku raznolikost. Prema studijama, 70 % plastičnog otpada pronađenog u oceanima potječe od desetak predmeta za jednokratnu upotrebu koji se svakodnevno koriste. U Francuskoj su plastične vrećice za jednokratnu upotrebu (članak 75. Zakona br. 2015 – 992 o energetskoj tranziciji za zeleni rast) i mikroglice u ispranoj kozmetici (članak 6. Uredbe br. 2017 – 291 od 2018.) već zabranjene. U 2020. godini bit će dodane ploče, šalice, čaše, čaše (članak 73. Zakona br. 2015 – 992 o energetskoj tranziciji za zeleni rast) i mogu pratiti slamke i posude ekspandiranog polistirena za potrošnju koje vlada podupire. Ova nova ograničenja su prilika za bioplastiku odrediti igru. Bioplastika je bioplastika na biološkoj osnovi i/ili biorazgradivi polimeri koji rastu vrlo snažno od ranih 2000-ih. Doista, ponudom materijala prilagođenih važećim zakonima, tržište za biorazgradivu plastiku i biorazgradivu plastiku trebalo bi se i dalje širiti. Biorazgradiva plastika može biti i alternativa materijalima koji se upotrebljavaju za jednokratnu uporabu, kao što su slamke ili palice za pamučne briseve. Štoviše, zahvaljujući brzom napretku u zelenoj kemiji, opseg primjene tih materijala proširit će se. Također postoji vrlo malo opterećenja/vlakana/suproizvoda/otpada prirodnog podrijetla koji se mogu upotrebljavati u ambalaži u izravnom dodiru s hranom izvan škroba i celuloze. Jedan od izazova bit će strukturiranje sektora i osiguravanje, kroz uspostavu protokola i dobrih praksi, da se suproizvodi i derivati na koje se odnosi projekt ALGRIPLAST mogu koristiti za takve primjene. Stoga je opći cilj projekta ALGRIPLAST razvoj biorazgradivih plastičnih materijala i gotovih proizvoda koji vrednuju nusproizvode i suproizvode algi, žitarica i povrća u perspektivi kružnog gospodarstva. Rad će se posebno usredotočiti na potragu za novim funkcijama koje se mogu ostvariti upotrebom tih suproizvoda i derivata u plastici. (Croatian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Procjenjuje se da se danas svake godine u oceane ispušta 6,5 do 8 milijuna tona plastičnog otpada. Čak govorimo i o sedmom kontinentu, što dovodi do dosad nezabilježenog onečišćenja i time ugrožava biološku raznolikost. Prema studijama, 70 % plastičnog otpada pronađenog u oceanima potječe od desetak predmeta za jednokratnu upotrebu koji se svakodnevno koriste. U Francuskoj su plastične vrećice za jednokratnu upotrebu (članak 75. Zakona br. 2015 – 992 o energetskoj tranziciji za zeleni rast) i mikroglice u ispranoj kozmetici (članak 6. Uredbe br. 2017 – 291 od 2018.) već zabranjene. U 2020. godini bit će dodane ploče, šalice, čaše, čaše (članak 73. Zakona br. 2015 – 992 o energetskoj tranziciji za zeleni rast) i mogu pratiti slamke i posude ekspandiranog polistirena za potrošnju koje vlada podupire. Ova nova ograničenja su prilika za bioplastiku odrediti igru. Bioplastika je bioplastika na biološkoj osnovi i/ili biorazgradivi polimeri koji rastu vrlo snažno od ranih 2000-ih. Doista, ponudom materijala prilagođenih važećim zakonima, tržište za biorazgradivu plastiku i biorazgradivu plastiku trebalo bi se i dalje širiti. Biorazgradiva plastika može biti i alternativa materijalima koji se upotrebljavaju za jednokratnu uporabu, kao što su slamke ili palice za pamučne briseve. Štoviše, zahvaljujući brzom napretku u zelenoj kemiji, opseg primjene tih materijala proširit će se. Također postoji vrlo malo opterećenja/vlakana/suproizvoda/otpada prirodnog podrijetla koji se mogu upotrebljavati u ambalaži u izravnom dodiru s hranom izvan škroba i celuloze. Jedan od izazova bit će strukturiranje sektora i osiguravanje, kroz uspostavu protokola i dobrih praksi, da se suproizvodi i derivati na koje se odnosi projekt ALGRIPLAST mogu koristiti za takve primjene. Stoga je opći cilj projekta ALGRIPLAST razvoj biorazgradivih plastičnih materijala i gotovih proizvoda koji vrednuju nusproizvode i suproizvode algi, žitarica i povrća u perspektivi kružnog gospodarstva. Rad će se posebno usredotočiti na potragu za novim funkcijama koje se mogu ostvariti upotrebom tih suproizvoda i derivata u plastici. (Croatian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Procjenjuje se da se danas svake godine u oceane ispušta 6,5 do 8 milijuna tona plastičnog otpada. Čak govorimo i o sedmom kontinentu, što dovodi do dosad nezabilježenog onečišćenja i time ugrožava biološku raznolikost. Prema studijama, 70 % plastičnog otpada pronađenog u oceanima potječe od desetak predmeta za jednokratnu upotrebu koji se svakodnevno koriste. U Francuskoj su plastične vrećice za jednokratnu upotrebu (članak 75. Zakona br. 2015 – 992 o energetskoj tranziciji za zeleni rast) i mikroglice u ispranoj kozmetici (članak 6. Uredbe br. 2017 – 291 od 2018.) već zabranjene. U 2020. godini bit će dodane ploče, šalice, čaše, čaše (članak 73. Zakona br. 2015 – 992 o energetskoj tranziciji za zeleni rast) i mogu pratiti slamke i posude ekspandiranog polistirena za potrošnju koje vlada podupire. Ova nova ograničenja su prilika za bioplastiku odrediti igru. Bioplastika je bioplastika na biološkoj osnovi i/ili biorazgradivi polimeri koji rastu vrlo snažno od ranih 2000-ih. Doista, ponudom materijala prilagođenih važećim zakonima, tržište za biorazgradivu plastiku i biorazgradivu plastiku trebalo bi se i dalje širiti. Biorazgradiva plastika može biti i alternativa materijalima koji se upotrebljavaju za jednokratnu uporabu, kao što su slamke ili palice za pamučne briseve. Štoviše, zahvaljujući brzom napretku u zelenoj kemiji, opseg primjene tih materijala proširit će se. Također postoji vrlo malo opterećenja/vlakana/suproizvoda/otpada prirodnog podrijetla koji se mogu upotrebljavati u ambalaži u izravnom dodiru s hranom izvan škroba i celuloze. Jedan od izazova bit će strukturiranje sektora i osiguravanje, kroz uspostavu protokola i dobrih praksi, da se suproizvodi i derivati na koje se odnosi projekt ALGRIPLAST mogu koristiti za takve primjene. Stoga je opći cilj projekta ALGRIPLAST razvoj biorazgradivih plastičnih materijala i gotovih proizvoda koji vrednuju nusproizvode i suproizvode algi, žitarica i povrća u perspektivi kružnog gospodarstva. Rad će se posebno usredotočiti na potragu za novim funkcijama koje se mogu ostvariti upotrebom tih suproizvoda i derivata u plastici. (Croatian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Σήμερα, εκτιμάται ότι 6,5 έως 8 εκατομμύρια τόνοι πλαστικών αποβλήτων απορρίπτονται κάθε χρόνο στους ωκεανούς. Μιλάμε ακόμη και για την 7η ήπειρο, δημιουργώντας πρωτοφανή ρύπανση και, ως εκ τούτου, απειλώντας τη βιοποικιλότητα. Σύμφωνα με μελέτες, το 70 % των πλαστικών αποβλήτων που βρέθηκαν στους ωκεανούς προέρχεται από δώδεκα αντικείμενα μίας χρήσης που χρησιμοποιούνται καθημερινά. Στη Γαλλία, οι πλαστικές σακούλες μίας χρήσης (άρθρο 75 του νόμου αριθ. 2015-992 σχετικά με την ενεργειακή μετάβαση για πράσινη ανάπτυξη) και οι μικροσφαιρίδια σε εκπλυμένα καλλυντικά (άρθρο 6 του διατάγματος αριθ. 2017-291 από το 2018) απαγορεύονται ήδη. Το 2020, θα προστεθούν πιάτα, κύπελλα, κύπελλα, ποτήρια (άρθρο 73 του νόμου αριθ. 2015-992 για την ενεργειακή μετάβαση για πράσινη ανάπτυξη) και μπορούν να ακολουθήσουν καλαμάκια και δοχεία διογκωμένου πολυστυρολίου για κατανάλωση που υποστηρίζει η κυβέρνηση. Αυτοί οι νέοι περιορισμοί είναι μια ευκαιρία για τα βιοπλαστικά να εντοπίσουν το παιχνίδι. Από τις αρχές της δεκαετίας του 2000, τα βιοπλαστικά αυξάνονται πολύ έντονα και τα βιοπλαστικά είναι βιολογικά και/ή βιοαποικοδομήσιμα πολυμερή. Πράγματι, με την προσφορά υλικών προσαρμοσμένων στην ισχύουσα νομοθεσία, η αγορά βιοαποδομήσιμων πλαστικών και βιοαποδομήσιμων πλαστικών θα πρέπει να συνεχίσει να επεκτείνεται. Τα βιοδιασπώμενα πλαστικά μπορούν επίσης να αποτελέσουν εναλλακτικές λύσεις αντί των υλικών που χρησιμοποιούνται για εφαρμογές μίας χρήσης, όπως καλαμάκια ή μπατονέτες βαμβακιού. Επιπλέον, χάρη στην ταχεία πρόοδο της πράσινης χημείας, το πεδίο εφαρμογής των εφαρμογών για αυτά τα υλικά θα διευρυνθεί. Υπάρχουν επίσης πολύ λίγα φορτία/ίνες/παραπροϊόντα/απόβλητα φυσικής προέλευσης που μπορούν να χρησιμοποιηθούν σε συσκευασίες σε άμεση επαφή με τρόφιμα εκτός αμύλου και κυτταρίνης. Μια από τις προκλήσεις θα είναι η διάρθρωση ενός τομέα και η διασφάλιση, μέσω της θέσπισης πρωτοκόλλων και ορθών πρακτικών, ότι τα παραπροϊόντα και τα παράγωγα που αποτελούν στόχο του έργου ALGRIPLAST μπορούν να χρησιμοποιηθούν για τέτοιες εφαρμογές. Ο γενικός στόχος του έργου ALGRIPLAST είναι συνεπώς η ανάπτυξη βιοαποδομήσιμων πλαστικών υλικών και τελικών προϊόντων που εκτιμούν τα υποπροϊόντα και τα παραπροϊόντα φυκών, δημητριακών και λαχανικών με προοπτική την κυκλική οικονομία. Οι εργασίες θα επικεντρωθούν ιδίως στην αναζήτηση νέων λειτουργικών δυνατοτήτων που μπορούν να προκύψουν από τη χρήση αυτών των παραπροϊόντων και παραγώγων στα πλαστικά. (Greek) | |||||||||||||||
| Property / summary: Σήμερα, εκτιμάται ότι 6,5 έως 8 εκατομμύρια τόνοι πλαστικών αποβλήτων απορρίπτονται κάθε χρόνο στους ωκεανούς. Μιλάμε ακόμη και για την 7η ήπειρο, δημιουργώντας πρωτοφανή ρύπανση και, ως εκ τούτου, απειλώντας τη βιοποικιλότητα. Σύμφωνα με μελέτες, το 70 % των πλαστικών αποβλήτων που βρέθηκαν στους ωκεανούς προέρχεται από δώδεκα αντικείμενα μίας χρήσης που χρησιμοποιούνται καθημερινά. Στη Γαλλία, οι πλαστικές σακούλες μίας χρήσης (άρθρο 75 του νόμου αριθ. 2015-992 σχετικά με την ενεργειακή μετάβαση για πράσινη ανάπτυξη) και οι μικροσφαιρίδια σε εκπλυμένα καλλυντικά (άρθρο 6 του διατάγματος αριθ. 2017-291 από το 2018) απαγορεύονται ήδη. Το 2020, θα προστεθούν πιάτα, κύπελλα, κύπελλα, ποτήρια (άρθρο 73 του νόμου αριθ. 2015-992 για την ενεργειακή μετάβαση για πράσινη ανάπτυξη) και μπορούν να ακολουθήσουν καλαμάκια και δοχεία διογκωμένου πολυστυρολίου για κατανάλωση που υποστηρίζει η κυβέρνηση. Αυτοί οι νέοι περιορισμοί είναι μια ευκαιρία για τα βιοπλαστικά να εντοπίσουν το παιχνίδι. Από τις αρχές της δεκαετίας του 2000, τα βιοπλαστικά αυξάνονται πολύ έντονα και τα βιοπλαστικά είναι βιολογικά και/ή βιοαποικοδομήσιμα πολυμερή. Πράγματι, με την προσφορά υλικών προσαρμοσμένων στην ισχύουσα νομοθεσία, η αγορά βιοαποδομήσιμων πλαστικών και βιοαποδομήσιμων πλαστικών θα πρέπει να συνεχίσει να επεκτείνεται. Τα βιοδιασπώμενα πλαστικά μπορούν επίσης να αποτελέσουν εναλλακτικές λύσεις αντί των υλικών που χρησιμοποιούνται για εφαρμογές μίας χρήσης, όπως καλαμάκια ή μπατονέτες βαμβακιού. Επιπλέον, χάρη στην ταχεία πρόοδο της πράσινης χημείας, το πεδίο εφαρμογής των εφαρμογών για αυτά τα υλικά θα διευρυνθεί. Υπάρχουν επίσης πολύ λίγα φορτία/ίνες/παραπροϊόντα/απόβλητα φυσικής προέλευσης που μπορούν να χρησιμοποιηθούν σε συσκευασίες σε άμεση επαφή με τρόφιμα εκτός αμύλου και κυτταρίνης. Μια από τις προκλήσεις θα είναι η διάρθρωση ενός τομέα και η διασφάλιση, μέσω της θέσπισης πρωτοκόλλων και ορθών πρακτικών, ότι τα παραπροϊόντα και τα παράγωγα που αποτελούν στόχο του έργου ALGRIPLAST μπορούν να χρησιμοποιηθούν για τέτοιες εφαρμογές. Ο γενικός στόχος του έργου ALGRIPLAST είναι συνεπώς η ανάπτυξη βιοαποδομήσιμων πλαστικών υλικών και τελικών προϊόντων που εκτιμούν τα υποπροϊόντα και τα παραπροϊόντα φυκών, δημητριακών και λαχανικών με προοπτική την κυκλική οικονομία. Οι εργασίες θα επικεντρωθούν ιδίως στην αναζήτηση νέων λειτουργικών δυνατοτήτων που μπορούν να προκύψουν από τη χρήση αυτών των παραπροϊόντων και παραγώγων στα πλαστικά. (Greek) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Σήμερα, εκτιμάται ότι 6,5 έως 8 εκατομμύρια τόνοι πλαστικών αποβλήτων απορρίπτονται κάθε χρόνο στους ωκεανούς. Μιλάμε ακόμη και για την 7η ήπειρο, δημιουργώντας πρωτοφανή ρύπανση και, ως εκ τούτου, απειλώντας τη βιοποικιλότητα. Σύμφωνα με μελέτες, το 70 % των πλαστικών αποβλήτων που βρέθηκαν στους ωκεανούς προέρχεται από δώδεκα αντικείμενα μίας χρήσης που χρησιμοποιούνται καθημερινά. Στη Γαλλία, οι πλαστικές σακούλες μίας χρήσης (άρθρο 75 του νόμου αριθ. 2015-992 σχετικά με την ενεργειακή μετάβαση για πράσινη ανάπτυξη) και οι μικροσφαιρίδια σε εκπλυμένα καλλυντικά (άρθρο 6 του διατάγματος αριθ. 2017-291 από το 2018) απαγορεύονται ήδη. Το 2020, θα προστεθούν πιάτα, κύπελλα, κύπελλα, ποτήρια (άρθρο 73 του νόμου αριθ. 2015-992 για την ενεργειακή μετάβαση για πράσινη ανάπτυξη) και μπορούν να ακολουθήσουν καλαμάκια και δοχεία διογκωμένου πολυστυρολίου για κατανάλωση που υποστηρίζει η κυβέρνηση. Αυτοί οι νέοι περιορισμοί είναι μια ευκαιρία για τα βιοπλαστικά να εντοπίσουν το παιχνίδι. Από τις αρχές της δεκαετίας του 2000, τα βιοπλαστικά αυξάνονται πολύ έντονα και τα βιοπλαστικά είναι βιολογικά και/ή βιοαποικοδομήσιμα πολυμερή. Πράγματι, με την προσφορά υλικών προσαρμοσμένων στην ισχύουσα νομοθεσία, η αγορά βιοαποδομήσιμων πλαστικών και βιοαποδομήσιμων πλαστικών θα πρέπει να συνεχίσει να επεκτείνεται. Τα βιοδιασπώμενα πλαστικά μπορούν επίσης να αποτελέσουν εναλλακτικές λύσεις αντί των υλικών που χρησιμοποιούνται για εφαρμογές μίας χρήσης, όπως καλαμάκια ή μπατονέτες βαμβακιού. Επιπλέον, χάρη στην ταχεία πρόοδο της πράσινης χημείας, το πεδίο εφαρμογής των εφαρμογών για αυτά τα υλικά θα διευρυνθεί. Υπάρχουν επίσης πολύ λίγα φορτία/ίνες/παραπροϊόντα/απόβλητα φυσικής προέλευσης που μπορούν να χρησιμοποιηθούν σε συσκευασίες σε άμεση επαφή με τρόφιμα εκτός αμύλου και κυτταρίνης. Μια από τις προκλήσεις θα είναι η διάρθρωση ενός τομέα και η διασφάλιση, μέσω της θέσπισης πρωτοκόλλων και ορθών πρακτικών, ότι τα παραπροϊόντα και τα παράγωγα που αποτελούν στόχο του έργου ALGRIPLAST μπορούν να χρησιμοποιηθούν για τέτοιες εφαρμογές. Ο γενικός στόχος του έργου ALGRIPLAST είναι συνεπώς η ανάπτυξη βιοαποδομήσιμων πλαστικών υλικών και τελικών προϊόντων που εκτιμούν τα υποπροϊόντα και τα παραπροϊόντα φυκών, δημητριακών και λαχανικών με προοπτική την κυκλική οικονομία. Οι εργασίες θα επικεντρωθούν ιδίως στην αναζήτηση νέων λειτουργικών δυνατοτήτων που μπορούν να προκύψουν από τη χρήση αυτών των παραπροϊόντων και παραγώγων στα πλαστικά. (Greek) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Odhaduje sa, že v súčasnosti sa do oceánov každoročne vypúšťa 6,5 až 8 miliónov ton plastového odpadu. Dokonca hovoríme o siedmom kontinente, ktorý vytvára bezprecedentné znečistenie, a tým ohrozuje biodiverzitu. Podľa štúdií 70 % plastového odpadu zisteného v oceánoch pochádza z tuctu jednorazových predmetov používaných denne. Vo Francúzsku sú jednorazové plastové tašky (článok 75 zákona 2015 – 992 o energetickej transformácii pre zelený rast) a mikrogule v opláchnutej kozmetike (článok 6 dekrétu č. 2017 – 291 od roku 2018) už zakázané. V roku 2020 budú pridané taniere, šálky, poháre, poháre (§ 73 zákona č. 2015 – 992 o energetickej transformácii pre zelený rast) a môžu nasledovať slamky a nádoby z expandovaného polystyrénu na spotrebu, ktorú vláda podporuje. Tieto nové obmedzenia sú príležitosťou pre bioplasty určiť hru. Od začiatku 21. storočia veľmi výrazne rastú bioplasty a/alebo biologicky rozložiteľné polyméry. Ponúkaním materiálov prispôsobených platným právnym predpisom by sa mal trh s biologickými a biologicky rozložiteľnými plastmi naďalej rozširovať.Biodegradovateľné plasty môžu byť aj alternatívami k materiálom používaným na jednorazové použitie, ako sú slamky alebo bavlnené obušky. Okrem toho sa vďaka rýchlemu pokroku v zelenej chémii rozšíri rozsah použitia týchto materiálov. Existuje aj veľmi málo záťaže/vlákna/vedľajšie produkty/odpad prírodného pôvodu, ktoré možno použiť v obaloch v priamom kontakte s potravinami mimo škrobu a celulózy. Jednou z výziev bude štruktúrovať sektor a zabezpečiť prostredníctvom zavedenia protokolov a osvedčených postupov, aby vedľajšie produkty a deriváty, na ktoré sa zameriava projekt ALGRIPLAST, boli pre takéto aplikácie použiteľné.Všeobecným cieľom projektu ALGRIPLAST je preto vyvinúť biologicky rozložiteľné plastové materiály a hotové výrobky, ktoré oceňujú vedľajšie produkty a vedľajšie produkty rias, obilnín a zeleniny z hľadiska obehového hospodárstva. Práca sa zameria najmä na hľadanie nových funkcií, ktoré môže priniesť používanie týchto vedľajších produktov a derivátov v plastoch. (Slovak) | |||||||||||||||
| Property / summary: Odhaduje sa, že v súčasnosti sa do oceánov každoročne vypúšťa 6,5 až 8 miliónov ton plastového odpadu. Dokonca hovoríme o siedmom kontinente, ktorý vytvára bezprecedentné znečistenie, a tým ohrozuje biodiverzitu. Podľa štúdií 70 % plastového odpadu zisteného v oceánoch pochádza z tuctu jednorazových predmetov používaných denne. Vo Francúzsku sú jednorazové plastové tašky (článok 75 zákona 2015 – 992 o energetickej transformácii pre zelený rast) a mikrogule v opláchnutej kozmetike (článok 6 dekrétu č. 2017 – 291 od roku 2018) už zakázané. V roku 2020 budú pridané taniere, šálky, poháre, poháre (§ 73 zákona č. 2015 – 992 o energetickej transformácii pre zelený rast) a môžu nasledovať slamky a nádoby z expandovaného polystyrénu na spotrebu, ktorú vláda podporuje. Tieto nové obmedzenia sú príležitosťou pre bioplasty určiť hru. Od začiatku 21. storočia veľmi výrazne rastú bioplasty a/alebo biologicky rozložiteľné polyméry. Ponúkaním materiálov prispôsobených platným právnym predpisom by sa mal trh s biologickými a biologicky rozložiteľnými plastmi naďalej rozširovať.Biodegradovateľné plasty môžu byť aj alternatívami k materiálom používaným na jednorazové použitie, ako sú slamky alebo bavlnené obušky. Okrem toho sa vďaka rýchlemu pokroku v zelenej chémii rozšíri rozsah použitia týchto materiálov. Existuje aj veľmi málo záťaže/vlákna/vedľajšie produkty/odpad prírodného pôvodu, ktoré možno použiť v obaloch v priamom kontakte s potravinami mimo škrobu a celulózy. Jednou z výziev bude štruktúrovať sektor a zabezpečiť prostredníctvom zavedenia protokolov a osvedčených postupov, aby vedľajšie produkty a deriváty, na ktoré sa zameriava projekt ALGRIPLAST, boli pre takéto aplikácie použiteľné.Všeobecným cieľom projektu ALGRIPLAST je preto vyvinúť biologicky rozložiteľné plastové materiály a hotové výrobky, ktoré oceňujú vedľajšie produkty a vedľajšie produkty rias, obilnín a zeleniny z hľadiska obehového hospodárstva. Práca sa zameria najmä na hľadanie nových funkcií, ktoré môže priniesť používanie týchto vedľajších produktov a derivátov v plastoch. (Slovak) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Odhaduje sa, že v súčasnosti sa do oceánov každoročne vypúšťa 6,5 až 8 miliónov ton plastového odpadu. Dokonca hovoríme o siedmom kontinente, ktorý vytvára bezprecedentné znečistenie, a tým ohrozuje biodiverzitu. Podľa štúdií 70 % plastového odpadu zisteného v oceánoch pochádza z tuctu jednorazových predmetov používaných denne. Vo Francúzsku sú jednorazové plastové tašky (článok 75 zákona 2015 – 992 o energetickej transformácii pre zelený rast) a mikrogule v opláchnutej kozmetike (článok 6 dekrétu č. 2017 – 291 od roku 2018) už zakázané. V roku 2020 budú pridané taniere, šálky, poháre, poháre (§ 73 zákona č. 2015 – 992 o energetickej transformácii pre zelený rast) a môžu nasledovať slamky a nádoby z expandovaného polystyrénu na spotrebu, ktorú vláda podporuje. Tieto nové obmedzenia sú príležitosťou pre bioplasty určiť hru. Od začiatku 21. storočia veľmi výrazne rastú bioplasty a/alebo biologicky rozložiteľné polyméry. Ponúkaním materiálov prispôsobených platným právnym predpisom by sa mal trh s biologickými a biologicky rozložiteľnými plastmi naďalej rozširovať.Biodegradovateľné plasty môžu byť aj alternatívami k materiálom používaným na jednorazové použitie, ako sú slamky alebo bavlnené obušky. Okrem toho sa vďaka rýchlemu pokroku v zelenej chémii rozšíri rozsah použitia týchto materiálov. Existuje aj veľmi málo záťaže/vlákna/vedľajšie produkty/odpad prírodného pôvodu, ktoré možno použiť v obaloch v priamom kontakte s potravinami mimo škrobu a celulózy. Jednou z výziev bude štruktúrovať sektor a zabezpečiť prostredníctvom zavedenia protokolov a osvedčených postupov, aby vedľajšie produkty a deriváty, na ktoré sa zameriava projekt ALGRIPLAST, boli pre takéto aplikácie použiteľné.Všeobecným cieľom projektu ALGRIPLAST je preto vyvinúť biologicky rozložiteľné plastové materiály a hotové výrobky, ktoré oceňujú vedľajšie produkty a vedľajšie produkty rias, obilnín a zeleniny z hľadiska obehového hospodárstva. Práca sa zameria najmä na hľadanie nových funkcií, ktoré môže priniesť používanie týchto vedľajších produktov a derivátov v plastoch. (Slovak) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Nykyään arvioidaan, että valtameriin päästetään vuosittain 6,5–8 miljoonaa tonnia muovijätettä. Puhumme jopa seitsemännestä mantereesta, joka aiheuttaa ennennäkemätöntä saastumista ja uhkaa siten biologista monimuotoisuutta. Tutkimusten mukaan 70 prosenttia valtamerissä olevasta muovijätteestä on peräisin kymmenistä kertakäyttöisistä esineistä, joita käytetään päivittäin.Ranskassa kertakäyttöiset muovipussit (vihreän kasvun energiasiirtymästä annetun lain nro 2015–992 75 §) ja mikrohelmet huuhdeltavissa kosmetiikassa (asetuksen nro 2017–291 6 § vuodesta 2018) ovat jo kiellettyjä. Vuonna 2020 niihin lisätään levyjä, kuppeja, kuppeja, laseja (lain nro 2015–992 73 § vihreän kasvun energiasiirtymästä) ja ne voivat seurata hallituksen tukemaa kevytpolystyreeniä sisältäviä olkia ja säiliöitä. Nämä uudet rajoitukset ovat mahdollisuus biomuovien paikantaa peli. Biomuovit ovat kasvaneet voimakkaasti 2000-luvun alusta lähtien, ja ne ovat biopohjaisia ja/tai biohajoavia polymeerejä. Biopohjaisten ja biohajoavien muovien markkinoita olisi laajennettava edelleen, koska ne tarjoavat voimassa olevaan lainsäädäntöön mukautettuja materiaaleja. Biohajoavat muovit voivat myös olla vaihtoehtoja kertakäyttöisissä sovelluksissa, kuten pilleissä tai puuvillapyyhkeissä, käytetyille materiaaleille. Lisäksi vihreän kemian nopean kehityksen ansiosta näiden materiaalien käyttömahdollisuudet laajenevat. Lisäksi on hyvin vähän kuormia/kuituja/sivutuotteita/-jätteitä, joita voidaan käyttää pakkauksissa, jotka ovat suorassa kosketuksessa tärkkelystä ja selluloosaa sisältäviin elintarvikkeisiin. Yksi haasteista on alan jäsentäminen ja sen varmistaminen, että ALGRIPLAST-hankkeen kohteena olevia sivutuotteita ja johdannaisia voidaan käyttää tällaisissa sovelluksissa ottamalla käyttöön protokollia ja hyviä käytäntöjä. ALGRIPLAST-hankkeen yleisenä tavoitteena on näin ollen kehittää biohajoavia muovimateriaaleja ja lopputuotteita, jotka arvostavat levien, viljan ja vihannesten sivutuotteita ja sivutuotteita kiertotalouden näkökulmasta. Työssä keskitytään erityisesti sellaisten uusien toimintojen etsimiseen, joita voidaan saada aikaan käyttämällä näitä sivutuotteita ja niiden johdannaisia muovissa. (Finnish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Nykyään arvioidaan, että valtameriin päästetään vuosittain 6,5–8 miljoonaa tonnia muovijätettä. Puhumme jopa seitsemännestä mantereesta, joka aiheuttaa ennennäkemätöntä saastumista ja uhkaa siten biologista monimuotoisuutta. Tutkimusten mukaan 70 prosenttia valtamerissä olevasta muovijätteestä on peräisin kymmenistä kertakäyttöisistä esineistä, joita käytetään päivittäin.Ranskassa kertakäyttöiset muovipussit (vihreän kasvun energiasiirtymästä annetun lain nro 2015–992 75 §) ja mikrohelmet huuhdeltavissa kosmetiikassa (asetuksen nro 2017–291 6 § vuodesta 2018) ovat jo kiellettyjä. Vuonna 2020 niihin lisätään levyjä, kuppeja, kuppeja, laseja (lain nro 2015–992 73 § vihreän kasvun energiasiirtymästä) ja ne voivat seurata hallituksen tukemaa kevytpolystyreeniä sisältäviä olkia ja säiliöitä. Nämä uudet rajoitukset ovat mahdollisuus biomuovien paikantaa peli. Biomuovit ovat kasvaneet voimakkaasti 2000-luvun alusta lähtien, ja ne ovat biopohjaisia ja/tai biohajoavia polymeerejä. Biopohjaisten ja biohajoavien muovien markkinoita olisi laajennettava edelleen, koska ne tarjoavat voimassa olevaan lainsäädäntöön mukautettuja materiaaleja. Biohajoavat muovit voivat myös olla vaihtoehtoja kertakäyttöisissä sovelluksissa, kuten pilleissä tai puuvillapyyhkeissä, käytetyille materiaaleille. Lisäksi vihreän kemian nopean kehityksen ansiosta näiden materiaalien käyttömahdollisuudet laajenevat. Lisäksi on hyvin vähän kuormia/kuituja/sivutuotteita/-jätteitä, joita voidaan käyttää pakkauksissa, jotka ovat suorassa kosketuksessa tärkkelystä ja selluloosaa sisältäviin elintarvikkeisiin. Yksi haasteista on alan jäsentäminen ja sen varmistaminen, että ALGRIPLAST-hankkeen kohteena olevia sivutuotteita ja johdannaisia voidaan käyttää tällaisissa sovelluksissa ottamalla käyttöön protokollia ja hyviä käytäntöjä. ALGRIPLAST-hankkeen yleisenä tavoitteena on näin ollen kehittää biohajoavia muovimateriaaleja ja lopputuotteita, jotka arvostavat levien, viljan ja vihannesten sivutuotteita ja sivutuotteita kiertotalouden näkökulmasta. Työssä keskitytään erityisesti sellaisten uusien toimintojen etsimiseen, joita voidaan saada aikaan käyttämällä näitä sivutuotteita ja niiden johdannaisia muovissa. (Finnish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Nykyään arvioidaan, että valtameriin päästetään vuosittain 6,5–8 miljoonaa tonnia muovijätettä. Puhumme jopa seitsemännestä mantereesta, joka aiheuttaa ennennäkemätöntä saastumista ja uhkaa siten biologista monimuotoisuutta. Tutkimusten mukaan 70 prosenttia valtamerissä olevasta muovijätteestä on peräisin kymmenistä kertakäyttöisistä esineistä, joita käytetään päivittäin.Ranskassa kertakäyttöiset muovipussit (vihreän kasvun energiasiirtymästä annetun lain nro 2015–992 75 §) ja mikrohelmet huuhdeltavissa kosmetiikassa (asetuksen nro 2017–291 6 § vuodesta 2018) ovat jo kiellettyjä. Vuonna 2020 niihin lisätään levyjä, kuppeja, kuppeja, laseja (lain nro 2015–992 73 § vihreän kasvun energiasiirtymästä) ja ne voivat seurata hallituksen tukemaa kevytpolystyreeniä sisältäviä olkia ja säiliöitä. Nämä uudet rajoitukset ovat mahdollisuus biomuovien paikantaa peli. Biomuovit ovat kasvaneet voimakkaasti 2000-luvun alusta lähtien, ja ne ovat biopohjaisia ja/tai biohajoavia polymeerejä. Biopohjaisten ja biohajoavien muovien markkinoita olisi laajennettava edelleen, koska ne tarjoavat voimassa olevaan lainsäädäntöön mukautettuja materiaaleja. Biohajoavat muovit voivat myös olla vaihtoehtoja kertakäyttöisissä sovelluksissa, kuten pilleissä tai puuvillapyyhkeissä, käytetyille materiaaleille. Lisäksi vihreän kemian nopean kehityksen ansiosta näiden materiaalien käyttömahdollisuudet laajenevat. Lisäksi on hyvin vähän kuormia/kuituja/sivutuotteita/-jätteitä, joita voidaan käyttää pakkauksissa, jotka ovat suorassa kosketuksessa tärkkelystä ja selluloosaa sisältäviin elintarvikkeisiin. Yksi haasteista on alan jäsentäminen ja sen varmistaminen, että ALGRIPLAST-hankkeen kohteena olevia sivutuotteita ja johdannaisia voidaan käyttää tällaisissa sovelluksissa ottamalla käyttöön protokollia ja hyviä käytäntöjä. ALGRIPLAST-hankkeen yleisenä tavoitteena on näin ollen kehittää biohajoavia muovimateriaaleja ja lopputuotteita, jotka arvostavat levien, viljan ja vihannesten sivutuotteita ja sivutuotteita kiertotalouden näkökulmasta. Työssä keskitytään erityisesti sellaisten uusien toimintojen etsimiseen, joita voidaan saada aikaan käyttämällä näitä sivutuotteita ja niiden johdannaisia muovissa. (Finnish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Obecnie szacuje się, że każdego roku do oceanów odprowadza się 6,5-8 mln ton odpadów z tworzyw sztucznych. Mówimy nawet o 7. kontynencie, tworząc bezprecedensowe zanieczyszczenie, zagrażając bioróżnorodności. Według badań 70 % odpadów z tworzyw sztucznych występujących w oceanach pochodzi z kilkunastu przedmiotów jednorazowego użytku używanych codziennie. We Francji zakazane są już torby jednorazowego użytku z tworzyw sztucznych (art. 75 ustawy nr 2015-992 w sprawie transformacji energetycznej na rzecz ekologicznego wzrostu) oraz mikrokulki w kosmetykach płukanych (art. 6 dekretu nr 2017-291 od 2018 r.). W 2020 r. zostaną one dodane talerze, kubki, kubki, szklanki (art. 73 ustawy nr 2015-992 o transformacji energetycznej na rzecz zielonego wzrostu) i mogą śledzić słomki i pojemniki z polistyrenu ekspandowanego przeznaczone do konsumpcji, wspierane przez rząd. Te nowe ograniczenia są okazją dla bioplastików do określenia gry. Od początku XXI wieku bioplastyki rosną bardzo silnie i są to polimery pochodzenia biologicznego i/lub biodegradowalne. Dzięki oferowaniu materiałów dostosowanych do obowiązujących przepisów rynek tworzyw sztucznych pochodzenia biologicznego i biodegradowalnych powinien nadal się rozwijać. Tworzywa sztuczne ulegające biodegradacji mogą być również alternatywą dla materiałów stosowanych do zastosowań jednorazowego użytku, takich jak słomki lub batonnety bawełniane. Ponadto, dzięki szybkim postępom w zielonej chemii, zakres zastosowań tych materiałów poszerzy się. Istnieje również bardzo niewiele ładunków/włókna/produktów ubocznych/odpadów pochodzenia naturalnego, które mogą być stosowane w opakowaniach w bezpośrednim kontakcie z żywnością poza skrobią i celulozą. Jednym z wyzwań będzie struktura sektora i zapewnienie, poprzez ustanowienie protokołów i dobrych praktyk, że produkty uboczne i pochodne, których dotyczy projekt ALGRIPLAST, nadają się do takich zastosowań. Ogólnym celem projektu ALGRIPLAST jest zatem opracowanie biodegradowalnych materiałów z tworzyw sztucznych i produktów gotowych, które cenią produkty uboczne i produkty uboczne glonów, zbóż i warzyw w perspektywie gospodarki o obiegu zamkniętym. Prace skupią się w szczególności na poszukiwaniu nowych funkcji, które mogą powstać dzięki wykorzystaniu tych produktów ubocznych i pochodnych w tworzywach sztucznych. (Polish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Obecnie szacuje się, że każdego roku do oceanów odprowadza się 6,5-8 mln ton odpadów z tworzyw sztucznych. Mówimy nawet o 7. kontynencie, tworząc bezprecedensowe zanieczyszczenie, zagrażając bioróżnorodności. Według badań 70 % odpadów z tworzyw sztucznych występujących w oceanach pochodzi z kilkunastu przedmiotów jednorazowego użytku używanych codziennie. We Francji zakazane są już torby jednorazowego użytku z tworzyw sztucznych (art. 75 ustawy nr 2015-992 w sprawie transformacji energetycznej na rzecz ekologicznego wzrostu) oraz mikrokulki w kosmetykach płukanych (art. 6 dekretu nr 2017-291 od 2018 r.). W 2020 r. zostaną one dodane talerze, kubki, kubki, szklanki (art. 73 ustawy nr 2015-992 o transformacji energetycznej na rzecz zielonego wzrostu) i mogą śledzić słomki i pojemniki z polistyrenu ekspandowanego przeznaczone do konsumpcji, wspierane przez rząd. Te nowe ograniczenia są okazją dla bioplastików do określenia gry. Od początku XXI wieku bioplastyki rosną bardzo silnie i są to polimery pochodzenia biologicznego i/lub biodegradowalne. Dzięki oferowaniu materiałów dostosowanych do obowiązujących przepisów rynek tworzyw sztucznych pochodzenia biologicznego i biodegradowalnych powinien nadal się rozwijać. Tworzywa sztuczne ulegające biodegradacji mogą być również alternatywą dla materiałów stosowanych do zastosowań jednorazowego użytku, takich jak słomki lub batonnety bawełniane. Ponadto, dzięki szybkim postępom w zielonej chemii, zakres zastosowań tych materiałów poszerzy się. Istnieje również bardzo niewiele ładunków/włókna/produktów ubocznych/odpadów pochodzenia naturalnego, które mogą być stosowane w opakowaniach w bezpośrednim kontakcie z żywnością poza skrobią i celulozą. Jednym z wyzwań będzie struktura sektora i zapewnienie, poprzez ustanowienie protokołów i dobrych praktyk, że produkty uboczne i pochodne, których dotyczy projekt ALGRIPLAST, nadają się do takich zastosowań. Ogólnym celem projektu ALGRIPLAST jest zatem opracowanie biodegradowalnych materiałów z tworzyw sztucznych i produktów gotowych, które cenią produkty uboczne i produkty uboczne glonów, zbóż i warzyw w perspektywie gospodarki o obiegu zamkniętym. Prace skupią się w szczególności na poszukiwaniu nowych funkcji, które mogą powstać dzięki wykorzystaniu tych produktów ubocznych i pochodnych w tworzywach sztucznych. (Polish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Obecnie szacuje się, że każdego roku do oceanów odprowadza się 6,5-8 mln ton odpadów z tworzyw sztucznych. Mówimy nawet o 7. kontynencie, tworząc bezprecedensowe zanieczyszczenie, zagrażając bioróżnorodności. Według badań 70 % odpadów z tworzyw sztucznych występujących w oceanach pochodzi z kilkunastu przedmiotów jednorazowego użytku używanych codziennie. We Francji zakazane są już torby jednorazowego użytku z tworzyw sztucznych (art. 75 ustawy nr 2015-992 w sprawie transformacji energetycznej na rzecz ekologicznego wzrostu) oraz mikrokulki w kosmetykach płukanych (art. 6 dekretu nr 2017-291 od 2018 r.). W 2020 r. zostaną one dodane talerze, kubki, kubki, szklanki (art. 73 ustawy nr 2015-992 o transformacji energetycznej na rzecz zielonego wzrostu) i mogą śledzić słomki i pojemniki z polistyrenu ekspandowanego przeznaczone do konsumpcji, wspierane przez rząd. Te nowe ograniczenia są okazją dla bioplastików do określenia gry. Od początku XXI wieku bioplastyki rosną bardzo silnie i są to polimery pochodzenia biologicznego i/lub biodegradowalne. Dzięki oferowaniu materiałów dostosowanych do obowiązujących przepisów rynek tworzyw sztucznych pochodzenia biologicznego i biodegradowalnych powinien nadal się rozwijać. Tworzywa sztuczne ulegające biodegradacji mogą być również alternatywą dla materiałów stosowanych do zastosowań jednorazowego użytku, takich jak słomki lub batonnety bawełniane. Ponadto, dzięki szybkim postępom w zielonej chemii, zakres zastosowań tych materiałów poszerzy się. Istnieje również bardzo niewiele ładunków/włókna/produktów ubocznych/odpadów pochodzenia naturalnego, które mogą być stosowane w opakowaniach w bezpośrednim kontakcie z żywnością poza skrobią i celulozą. Jednym z wyzwań będzie struktura sektora i zapewnienie, poprzez ustanowienie protokołów i dobrych praktyk, że produkty uboczne i pochodne, których dotyczy projekt ALGRIPLAST, nadają się do takich zastosowań. Ogólnym celem projektu ALGRIPLAST jest zatem opracowanie biodegradowalnych materiałów z tworzyw sztucznych i produktów gotowych, które cenią produkty uboczne i produkty uboczne glonów, zbóż i warzyw w perspektywie gospodarki o obiegu zamkniętym. Prace skupią się w szczególności na poszukiwaniu nowych funkcji, które mogą powstać dzięki wykorzystaniu tych produktów ubocznych i pochodnych w tworzywach sztucznych. (Polish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Ma becslések szerint évente 6,5–8 millió tonna műanyaghulladék kerül az óceánokba. Még a 7. kontinensről is beszélünk, amely példátlan szennyezést okoz, és ezáltal veszélyezteti a biológiai sokféleséget. Tanulmányok szerint az óceánokban található műanyaghulladék 70%-a naponta használt tucatnyi egyszer használatos tárgyból származik.Franciaországban már tilos az egyszer használatos műanyag zacskók (a zöld növekedés energetikai átállásáról szóló 2015–992. sz. törvény 75. cikke) és az öblített kozmetikumok mikrogyöngyei (2018 óta a 2017–291. sz. rendelet 6. cikke). 2020-ban lemezeket, csészéket, csészéket, poharakat, poharakat, poharakat (a zöld növekedés energetikai átállásáról szóló 2015–992. sz. törvény 73. cikke) adnak hozzá, és a kormány által támogatott kiterjesztett polisztirolból álló szívószálakat és tartályokat követhetik. Ezek az új korlátozások lehetőséget kínálnak a bioműanyagok számára, hogy meghatározzák a játékot. A 2000-es évek eleje óta nagyon erőteljesen növekszik, a bioműanyagok bioalapúak és/vagy biológiailag lebomló polimerek. A bioalapú és biológiailag lebomló műanyagok piaca a hatályos jogszabályokhoz igazított anyagok kínálatával tovább bővülhet. A biológiailag lebomló műanyagok az egyszer használatos alkalmazásokhoz használt anyagok, például a szalma vagy a pamuttamponhálók alternatívái is lehetnek. Ezen túlmenően, a zöld kémia gyors fejlődésének köszönhetően ezen anyagok alkalmazási köre ki fog szélesedni. Nagyon kevés töltet/rost/társtermékek/természetes eredetű hulladék is felhasználható a keményítőn és cellulózon kívüli élelmiszerrel közvetlen érintkezésbe kerülő csomagolásban. Az egyik kihívás egy ágazat felépítése és annak biztosítása, hogy az ALGRIPLAST projekt által megcélzott társtermékek és származékok felhasználhatók legyenek az ilyen alkalmazásokhoz. Az ALGRIPLAST projekt általános célja ezért olyan biológiailag lebomló műanyagok és késztermékek kifejlesztése, amelyek a körkörös gazdaság szemszögéből értékelik az algák, gabonafélék és zöldségek melléktermékeit és társtermékeit. A munka különösen az olyan új funkciók felkutatására fog összpontosítani, amelyeket e társtermékek és származékok műanyagokban való felhasználása hozhat létre. (Hungarian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Ma becslések szerint évente 6,5–8 millió tonna műanyaghulladék kerül az óceánokba. Még a 7. kontinensről is beszélünk, amely példátlan szennyezést okoz, és ezáltal veszélyezteti a biológiai sokféleséget. Tanulmányok szerint az óceánokban található műanyaghulladék 70%-a naponta használt tucatnyi egyszer használatos tárgyból származik.Franciaországban már tilos az egyszer használatos műanyag zacskók (a zöld növekedés energetikai átállásáról szóló 2015–992. sz. törvény 75. cikke) és az öblített kozmetikumok mikrogyöngyei (2018 óta a 2017–291. sz. rendelet 6. cikke). 2020-ban lemezeket, csészéket, csészéket, poharakat, poharakat, poharakat (a zöld növekedés energetikai átállásáról szóló 2015–992. sz. törvény 73. cikke) adnak hozzá, és a kormány által támogatott kiterjesztett polisztirolból álló szívószálakat és tartályokat követhetik. Ezek az új korlátozások lehetőséget kínálnak a bioműanyagok számára, hogy meghatározzák a játékot. A 2000-es évek eleje óta nagyon erőteljesen növekszik, a bioműanyagok bioalapúak és/vagy biológiailag lebomló polimerek. A bioalapú és biológiailag lebomló műanyagok piaca a hatályos jogszabályokhoz igazított anyagok kínálatával tovább bővülhet. A biológiailag lebomló műanyagok az egyszer használatos alkalmazásokhoz használt anyagok, például a szalma vagy a pamuttamponhálók alternatívái is lehetnek. Ezen túlmenően, a zöld kémia gyors fejlődésének köszönhetően ezen anyagok alkalmazási köre ki fog szélesedni. Nagyon kevés töltet/rost/társtermékek/természetes eredetű hulladék is felhasználható a keményítőn és cellulózon kívüli élelmiszerrel közvetlen érintkezésbe kerülő csomagolásban. Az egyik kihívás egy ágazat felépítése és annak biztosítása, hogy az ALGRIPLAST projekt által megcélzott társtermékek és származékok felhasználhatók legyenek az ilyen alkalmazásokhoz. Az ALGRIPLAST projekt általános célja ezért olyan biológiailag lebomló műanyagok és késztermékek kifejlesztése, amelyek a körkörös gazdaság szemszögéből értékelik az algák, gabonafélék és zöldségek melléktermékeit és társtermékeit. A munka különösen az olyan új funkciók felkutatására fog összpontosítani, amelyeket e társtermékek és származékok műanyagokban való felhasználása hozhat létre. (Hungarian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Ma becslések szerint évente 6,5–8 millió tonna műanyaghulladék kerül az óceánokba. Még a 7. kontinensről is beszélünk, amely példátlan szennyezést okoz, és ezáltal veszélyezteti a biológiai sokféleséget. Tanulmányok szerint az óceánokban található műanyaghulladék 70%-a naponta használt tucatnyi egyszer használatos tárgyból származik.Franciaországban már tilos az egyszer használatos műanyag zacskók (a zöld növekedés energetikai átállásáról szóló 2015–992. sz. törvény 75. cikke) és az öblített kozmetikumok mikrogyöngyei (2018 óta a 2017–291. sz. rendelet 6. cikke). 2020-ban lemezeket, csészéket, csészéket, poharakat, poharakat, poharakat (a zöld növekedés energetikai átállásáról szóló 2015–992. sz. törvény 73. cikke) adnak hozzá, és a kormány által támogatott kiterjesztett polisztirolból álló szívószálakat és tartályokat követhetik. Ezek az új korlátozások lehetőséget kínálnak a bioműanyagok számára, hogy meghatározzák a játékot. A 2000-es évek eleje óta nagyon erőteljesen növekszik, a bioműanyagok bioalapúak és/vagy biológiailag lebomló polimerek. A bioalapú és biológiailag lebomló műanyagok piaca a hatályos jogszabályokhoz igazított anyagok kínálatával tovább bővülhet. A biológiailag lebomló műanyagok az egyszer használatos alkalmazásokhoz használt anyagok, például a szalma vagy a pamuttamponhálók alternatívái is lehetnek. Ezen túlmenően, a zöld kémia gyors fejlődésének köszönhetően ezen anyagok alkalmazási köre ki fog szélesedni. Nagyon kevés töltet/rost/társtermékek/természetes eredetű hulladék is felhasználható a keményítőn és cellulózon kívüli élelmiszerrel közvetlen érintkezésbe kerülő csomagolásban. Az egyik kihívás egy ágazat felépítése és annak biztosítása, hogy az ALGRIPLAST projekt által megcélzott társtermékek és származékok felhasználhatók legyenek az ilyen alkalmazásokhoz. Az ALGRIPLAST projekt általános célja ezért olyan biológiailag lebomló műanyagok és késztermékek kifejlesztése, amelyek a körkörös gazdaság szemszögéből értékelik az algák, gabonafélék és zöldségek melléktermékeit és társtermékeit. A munka különösen az olyan új funkciók felkutatására fog összpontosítani, amelyeket e társtermékek és származékok műanyagokban való felhasználása hozhat létre. (Hungarian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Odhaduje se, že dnes je do oceánů každoročně vypouštěno 6,5 až 8 milionů tun plastového odpadu. Hovoříme dokonce o sedmém kontinentu, který vytváří bezprecedentní znečištění, a tím ohrožuje biologickou rozmanitost. Podle studií pochází 70 % plastového odpadu nalezeného v oceánech z tuctu předmětů na jedno použití používaných denně. Ve Francii jsou již zakázány plastové tašky na jedno použití (článek 75 zákona č. 2015–992 o transformaci energetiky pro zelený růst) a mikrokuličky v oplachované kosmetice (článek 6 nařízení č. 2017–291 od roku 2018). V roce 2020 budou přidány talíře, šálky, šálky, sklenice (§ 73 zákona č. 2015–992 Sb., o energetické transformaci pro zelený růst) a mohou následovat slámy a nádoby z expandovaného polystyrenu ke spotřebě, které vláda podporuje. Tato nová omezení jsou příležitostí pro bioplasty určit hru. Bioplasty jsou od počátku 21. století velmi silně rostoucí a/nebo biologicky rozložitelné polymery. Tím, že trh s biologickými a biologicky rozložitelnými plasty nabízí materiály přizpůsobené platným právním předpisům, by se měl dále rozšiřovat.Biodegradovatelné plasty mohou být také alternativami k materiálům používaným pro použití na jedno použití, jako jsou brčka nebo bavlněné tamponové obušky. Navíc díky rychlému pokroku v zelené chemii se rozsah aplikací pro tyto materiály rozšíří. Existuje také velmi málo nákladů/vláken/druhotných produktů/odpadů přírodního původu, které lze použít v balení v přímém kontaktu s potravinami mimo škrob a celulózu. Jednou z výzev bude strukturovat odvětví a prostřednictvím zavedení protokolů a osvědčených postupů zajistit, aby druhotné produkty a deriváty, na něž se projekt ALGRIPLAST zaměřuje, byly pro takové aplikace použitelné. Obecným cílem projektu ALGRIPLAST je proto vyvinout biologicky rozložitelné plastové materiály a hotové výrobky, které z hlediska oběhového hospodářství oceňují vedlejší produkty a druhotné produkty řas, obilovin a zeleniny. Práce se zaměří zejména na hledání nových funkcí, které mohou vzniknout používáním těchto druhotných produktů a derivátů v plastech. (Czech) | |||||||||||||||
| Property / summary: Odhaduje se, že dnes je do oceánů každoročně vypouštěno 6,5 až 8 milionů tun plastového odpadu. Hovoříme dokonce o sedmém kontinentu, který vytváří bezprecedentní znečištění, a tím ohrožuje biologickou rozmanitost. Podle studií pochází 70 % plastového odpadu nalezeného v oceánech z tuctu předmětů na jedno použití používaných denně. Ve Francii jsou již zakázány plastové tašky na jedno použití (článek 75 zákona č. 2015–992 o transformaci energetiky pro zelený růst) a mikrokuličky v oplachované kosmetice (článek 6 nařízení č. 2017–291 od roku 2018). V roce 2020 budou přidány talíře, šálky, šálky, sklenice (§ 73 zákona č. 2015–992 Sb., o energetické transformaci pro zelený růst) a mohou následovat slámy a nádoby z expandovaného polystyrenu ke spotřebě, které vláda podporuje. Tato nová omezení jsou příležitostí pro bioplasty určit hru. Bioplasty jsou od počátku 21. století velmi silně rostoucí a/nebo biologicky rozložitelné polymery. Tím, že trh s biologickými a biologicky rozložitelnými plasty nabízí materiály přizpůsobené platným právním předpisům, by se měl dále rozšiřovat.Biodegradovatelné plasty mohou být také alternativami k materiálům používaným pro použití na jedno použití, jako jsou brčka nebo bavlněné tamponové obušky. Navíc díky rychlému pokroku v zelené chemii se rozsah aplikací pro tyto materiály rozšíří. Existuje také velmi málo nákladů/vláken/druhotných produktů/odpadů přírodního původu, které lze použít v balení v přímém kontaktu s potravinami mimo škrob a celulózu. Jednou z výzev bude strukturovat odvětví a prostřednictvím zavedení protokolů a osvědčených postupů zajistit, aby druhotné produkty a deriváty, na něž se projekt ALGRIPLAST zaměřuje, byly pro takové aplikace použitelné. Obecným cílem projektu ALGRIPLAST je proto vyvinout biologicky rozložitelné plastové materiály a hotové výrobky, které z hlediska oběhového hospodářství oceňují vedlejší produkty a druhotné produkty řas, obilovin a zeleniny. Práce se zaměří zejména na hledání nových funkcí, které mohou vzniknout používáním těchto druhotných produktů a derivátů v plastech. (Czech) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Odhaduje se, že dnes je do oceánů každoročně vypouštěno 6,5 až 8 milionů tun plastového odpadu. Hovoříme dokonce o sedmém kontinentu, který vytváří bezprecedentní znečištění, a tím ohrožuje biologickou rozmanitost. Podle studií pochází 70 % plastového odpadu nalezeného v oceánech z tuctu předmětů na jedno použití používaných denně. Ve Francii jsou již zakázány plastové tašky na jedno použití (článek 75 zákona č. 2015–992 o transformaci energetiky pro zelený růst) a mikrokuličky v oplachované kosmetice (článek 6 nařízení č. 2017–291 od roku 2018). V roce 2020 budou přidány talíře, šálky, šálky, sklenice (§ 73 zákona č. 2015–992 Sb., o energetické transformaci pro zelený růst) a mohou následovat slámy a nádoby z expandovaného polystyrenu ke spotřebě, které vláda podporuje. Tato nová omezení jsou příležitostí pro bioplasty určit hru. Bioplasty jsou od počátku 21. století velmi silně rostoucí a/nebo biologicky rozložitelné polymery. Tím, že trh s biologickými a biologicky rozložitelnými plasty nabízí materiály přizpůsobené platným právním předpisům, by se měl dále rozšiřovat.Biodegradovatelné plasty mohou být také alternativami k materiálům používaným pro použití na jedno použití, jako jsou brčka nebo bavlněné tamponové obušky. Navíc díky rychlému pokroku v zelené chemii se rozsah aplikací pro tyto materiály rozšíří. Existuje také velmi málo nákladů/vláken/druhotných produktů/odpadů přírodního původu, které lze použít v balení v přímém kontaktu s potravinami mimo škrob a celulózu. Jednou z výzev bude strukturovat odvětví a prostřednictvím zavedení protokolů a osvědčených postupů zajistit, aby druhotné produkty a deriváty, na něž se projekt ALGRIPLAST zaměřuje, byly pro takové aplikace použitelné. Obecným cílem projektu ALGRIPLAST je proto vyvinout biologicky rozložitelné plastové materiály a hotové výrobky, které z hlediska oběhového hospodářství oceňují vedlejší produkty a druhotné produkty řas, obilovin a zeleniny. Práce se zaměří zejména na hledání nových funkcí, které mohou vzniknout používáním těchto druhotných produktů a derivátů v plastech. (Czech) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Šodien tiek lēsts, ka katru gadu okeānos izplūst 6,5–8 miljoni tonnu plastmasas atkritumu. Mēs pat runājam par 7. kontinentu, radot nepieredzētu piesārņojumu un tādējādi apdraudot bioloģisko daudzveidību. Saskaņā ar pētījumiem 70 % no okeānos atrastajiem plastmasas atkritumiem nāk no duci vienreizlietojamiem priekšmetiem, ko izmanto katru dienu. Francijā vienreizlietojami plastmasas maisiņi (Likuma Nr. 2015–992 par enerģētikas pārkārtošanu zaļai izaugsmei 75. pants) un mikrolodes noskalotajā kosmētikā (Dekrēta Nr. 2017–291 6. pants kopš 2018. gada) jau ir aizliegti. 2020. gadā tie tiks pievienoti plāksnes, krūzes, krūzes, glāzes (73. pants Likumā Nr. 2015–992 par enerģētikas pārkārtošanu zaļai izaugsmei), un tie var sekot salmiņiem un konteineriem no putu polistirola patēriņam, ko valdība atbalsta. Šie jaunie ierobežojumi ir iespēja bioplastmasai precīzi noteikt spēli. Kopš 2000. gadu sākuma bioplastmasa strauji aug, tāpēc bioplastmasa ir biopolimēri un/vai bioloģiski noārdāmi polimēri. Piedāvājot materiālus, kas pielāgoti spēkā esošajiem tiesību aktiem, būtu jāturpina paplašināties biobāzētas un bioloģiski noārdāmas plastmasas tirgus. Biodegradējama plastmasa var būt arī alternatīva materiāliem, ko izmanto vienreizējai lietošanai, piemēram, salmiņiem vai vates tamponu batontīkliem. Turklāt, pateicoties straujajiem sasniegumiem zaļajā ķīmijā, šo materiālu piemērošanas joma paplašināsies. Ir arī ļoti maz kravu/šķiedru/līdzproduktu/dabiskas izcelsmes atkritumu, ko var izmantot iepakojumos, kuri ir tiešā saskarē ar pārtiku ārpus cietes un celulozes. Viens no izaicinājumiem būs strukturēt nozari un, izveidojot protokolus un labu praksi, nodrošināt, ka ALGRIPLAST projektā paredzētie blakusprodukti un atvasinājumi ir izmantojami šādiem lietojumiem. Tādēļ projekta ALGRIPLAST vispārīgais mērķis ir izstrādāt bioloģiski noārdāmus plastmasas materiālus un gatavos produktus, kas aprites ekonomikas perspektīvā novērtē aļģu, graudaugu un dārzeņu blakusproduktus un blakusproduktus. Šajā darbā īpaša uzmanība tiks pievērsta jaunu funkciju meklēšanai, ko var panākt, izmantojot šos blakusproduktus un atvasinājumus plastmasā. (Latvian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Šodien tiek lēsts, ka katru gadu okeānos izplūst 6,5–8 miljoni tonnu plastmasas atkritumu. Mēs pat runājam par 7. kontinentu, radot nepieredzētu piesārņojumu un tādējādi apdraudot bioloģisko daudzveidību. Saskaņā ar pētījumiem 70 % no okeānos atrastajiem plastmasas atkritumiem nāk no duci vienreizlietojamiem priekšmetiem, ko izmanto katru dienu. Francijā vienreizlietojami plastmasas maisiņi (Likuma Nr. 2015–992 par enerģētikas pārkārtošanu zaļai izaugsmei 75. pants) un mikrolodes noskalotajā kosmētikā (Dekrēta Nr. 2017–291 6. pants kopš 2018. gada) jau ir aizliegti. 2020. gadā tie tiks pievienoti plāksnes, krūzes, krūzes, glāzes (73. pants Likumā Nr. 2015–992 par enerģētikas pārkārtošanu zaļai izaugsmei), un tie var sekot salmiņiem un konteineriem no putu polistirola patēriņam, ko valdība atbalsta. Šie jaunie ierobežojumi ir iespēja bioplastmasai precīzi noteikt spēli. Kopš 2000. gadu sākuma bioplastmasa strauji aug, tāpēc bioplastmasa ir biopolimēri un/vai bioloģiski noārdāmi polimēri. Piedāvājot materiālus, kas pielāgoti spēkā esošajiem tiesību aktiem, būtu jāturpina paplašināties biobāzētas un bioloģiski noārdāmas plastmasas tirgus. Biodegradējama plastmasa var būt arī alternatīva materiāliem, ko izmanto vienreizējai lietošanai, piemēram, salmiņiem vai vates tamponu batontīkliem. Turklāt, pateicoties straujajiem sasniegumiem zaļajā ķīmijā, šo materiālu piemērošanas joma paplašināsies. Ir arī ļoti maz kravu/šķiedru/līdzproduktu/dabiskas izcelsmes atkritumu, ko var izmantot iepakojumos, kuri ir tiešā saskarē ar pārtiku ārpus cietes un celulozes. Viens no izaicinājumiem būs strukturēt nozari un, izveidojot protokolus un labu praksi, nodrošināt, ka ALGRIPLAST projektā paredzētie blakusprodukti un atvasinājumi ir izmantojami šādiem lietojumiem. Tādēļ projekta ALGRIPLAST vispārīgais mērķis ir izstrādāt bioloģiski noārdāmus plastmasas materiālus un gatavos produktus, kas aprites ekonomikas perspektīvā novērtē aļģu, graudaugu un dārzeņu blakusproduktus un blakusproduktus. Šajā darbā īpaša uzmanība tiks pievērsta jaunu funkciju meklēšanai, ko var panākt, izmantojot šos blakusproduktus un atvasinājumus plastmasā. (Latvian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Šodien tiek lēsts, ka katru gadu okeānos izplūst 6,5–8 miljoni tonnu plastmasas atkritumu. Mēs pat runājam par 7. kontinentu, radot nepieredzētu piesārņojumu un tādējādi apdraudot bioloģisko daudzveidību. Saskaņā ar pētījumiem 70 % no okeānos atrastajiem plastmasas atkritumiem nāk no duci vienreizlietojamiem priekšmetiem, ko izmanto katru dienu. Francijā vienreizlietojami plastmasas maisiņi (Likuma Nr. 2015–992 par enerģētikas pārkārtošanu zaļai izaugsmei 75. pants) un mikrolodes noskalotajā kosmētikā (Dekrēta Nr. 2017–291 6. pants kopš 2018. gada) jau ir aizliegti. 2020. gadā tie tiks pievienoti plāksnes, krūzes, krūzes, glāzes (73. pants Likumā Nr. 2015–992 par enerģētikas pārkārtošanu zaļai izaugsmei), un tie var sekot salmiņiem un konteineriem no putu polistirola patēriņam, ko valdība atbalsta. Šie jaunie ierobežojumi ir iespēja bioplastmasai precīzi noteikt spēli. Kopš 2000. gadu sākuma bioplastmasa strauji aug, tāpēc bioplastmasa ir biopolimēri un/vai bioloģiski noārdāmi polimēri. Piedāvājot materiālus, kas pielāgoti spēkā esošajiem tiesību aktiem, būtu jāturpina paplašināties biobāzētas un bioloģiski noārdāmas plastmasas tirgus. Biodegradējama plastmasa var būt arī alternatīva materiāliem, ko izmanto vienreizējai lietošanai, piemēram, salmiņiem vai vates tamponu batontīkliem. Turklāt, pateicoties straujajiem sasniegumiem zaļajā ķīmijā, šo materiālu piemērošanas joma paplašināsies. Ir arī ļoti maz kravu/šķiedru/līdzproduktu/dabiskas izcelsmes atkritumu, ko var izmantot iepakojumos, kuri ir tiešā saskarē ar pārtiku ārpus cietes un celulozes. Viens no izaicinājumiem būs strukturēt nozari un, izveidojot protokolus un labu praksi, nodrošināt, ka ALGRIPLAST projektā paredzētie blakusprodukti un atvasinājumi ir izmantojami šādiem lietojumiem. Tādēļ projekta ALGRIPLAST vispārīgais mērķis ir izstrādāt bioloģiski noārdāmus plastmasas materiālus un gatavos produktus, kas aprites ekonomikas perspektīvā novērtē aļģu, graudaugu un dārzeņu blakusproduktus un blakusproduktus. Šajā darbā īpaša uzmanība tiks pievērsta jaunu funkciju meklēšanai, ko var panākt, izmantojot šos blakusproduktus un atvasinājumus plastmasā. (Latvian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Sa lá atá inniu ann, meastar go scaoiltear idir 6.5 agus 8 milliún tona de dhramhaíl phlaisteach isteach sna haigéin gach bliain. Labhraímid ar an 7ú mór-roinn fiú, rud a chruthaíonn truailliú nach bhfacthas a leithéid riamh roimhe seo, rud a chuireann an bhithéagsúlacht i mbaol. De réir staidéar, tagann 70 % den dramhaíl phlaisteach a fhaightear sna haigéin ó dhosaen réad aon úsáide a úsáidtear go laethúil. Sa Fhrainc, tá cosc cheana féin ar mhálaí plaisteacha aon úsáide (Airteagal 75 de Dhlí Uimh. 2015-992 maidir leis an aistriú fuinnimh le haghaidh fás glas) agus ar mhiocrób i gcosmaidí sruthlaithe (Airteagal 6 d’Fhoraithne Uimh. 2017-291 ó 2018). In 2020, cuirfear plátaí, cupáin, cupáin, gloiní leo (Airteagal 73 d’Acht Uimh. 2015-992 maidir leis an aistriú fuinnimh le haghaidh fáis ghlais) agus d’fhéadfadh siad soip agus coimeádáin pholaistiréin fhorbartha lena gcaitheamh ag an rialtas a leanúint. Tá na srianta nua deis do bithphlaistigh a pinpoint an cluiche. Ag fás go láidir ó thús na 2000idí, is polaiméirí bithbhunaithe agus/nó in-bhithmhillte iad bithphlaistigh. Go deimhin, trí ábhair atá oiriúnaithe do na dlíthe atá i bhfeidhm a thairiscint, ba cheart go leanfadh an margadh do phlaistigh bhithbhunaithe agus in-bhithmhillte de bheith ag leathnú. Thairis sin, a bhuíochas leis an dul chun cinn tapa sa cheimic ghlas, leathnóidh raon feidhme na n-iarratas ar na hábhair seo. Is beag ualach/snáithíní/comhtháirgí/dramhaíl de bhunús nádúrtha is féidir a úsáid i bpacáistiú i dteagmháil dhíreach le bia lasmuigh de stáirse agus ceallalós. Ceann de na dúshláin a bheidh ann earnáil a struchtúrú agus a áirithiú, trí phrótacail agus dea-chleachtais a bhunú, go mbeidh na comhtháirgí agus na díorthaigh a ndírítear orthu le tionscadal ALGRIPLAST inúsáidte le haghaidh feidhmeanna den sórt sin. Is é cuspóir ginearálta thionscadal ALGRIPLAST, dá bhrí sin, ábhair phlaisteacha in-bhithmhillte agus táirgí críochnaithe a bhfuil luach ag baint leo ar fhotháirgí agus ar chomhtháirgí algaí, gránach agus glasraí ó thaobh an gheilleagair chiorclaigh de a fhorbairt. Díreoidh an obair go háirithe ar an gcuardach ar fheidhmiúlachtaí nua is féidir a chruthú trí na comhtháirgí agus na díorthaigh sin a úsáid i bplaistigh. (Irish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Sa lá atá inniu ann, meastar go scaoiltear idir 6.5 agus 8 milliún tona de dhramhaíl phlaisteach isteach sna haigéin gach bliain. Labhraímid ar an 7ú mór-roinn fiú, rud a chruthaíonn truailliú nach bhfacthas a leithéid riamh roimhe seo, rud a chuireann an bhithéagsúlacht i mbaol. De réir staidéar, tagann 70 % den dramhaíl phlaisteach a fhaightear sna haigéin ó dhosaen réad aon úsáide a úsáidtear go laethúil. Sa Fhrainc, tá cosc cheana féin ar mhálaí plaisteacha aon úsáide (Airteagal 75 de Dhlí Uimh. 2015-992 maidir leis an aistriú fuinnimh le haghaidh fás glas) agus ar mhiocrób i gcosmaidí sruthlaithe (Airteagal 6 d’Fhoraithne Uimh. 2017-291 ó 2018). In 2020, cuirfear plátaí, cupáin, cupáin, gloiní leo (Airteagal 73 d’Acht Uimh. 2015-992 maidir leis an aistriú fuinnimh le haghaidh fáis ghlais) agus d’fhéadfadh siad soip agus coimeádáin pholaistiréin fhorbartha lena gcaitheamh ag an rialtas a leanúint. Tá na srianta nua deis do bithphlaistigh a pinpoint an cluiche. Ag fás go láidir ó thús na 2000idí, is polaiméirí bithbhunaithe agus/nó in-bhithmhillte iad bithphlaistigh. Go deimhin, trí ábhair atá oiriúnaithe do na dlíthe atá i bhfeidhm a thairiscint, ba cheart go leanfadh an margadh do phlaistigh bhithbhunaithe agus in-bhithmhillte de bheith ag leathnú. Thairis sin, a bhuíochas leis an dul chun cinn tapa sa cheimic ghlas, leathnóidh raon feidhme na n-iarratas ar na hábhair seo. Is beag ualach/snáithíní/comhtháirgí/dramhaíl de bhunús nádúrtha is féidir a úsáid i bpacáistiú i dteagmháil dhíreach le bia lasmuigh de stáirse agus ceallalós. Ceann de na dúshláin a bheidh ann earnáil a struchtúrú agus a áirithiú, trí phrótacail agus dea-chleachtais a bhunú, go mbeidh na comhtháirgí agus na díorthaigh a ndírítear orthu le tionscadal ALGRIPLAST inúsáidte le haghaidh feidhmeanna den sórt sin. Is é cuspóir ginearálta thionscadal ALGRIPLAST, dá bhrí sin, ábhair phlaisteacha in-bhithmhillte agus táirgí críochnaithe a bhfuil luach ag baint leo ar fhotháirgí agus ar chomhtháirgí algaí, gránach agus glasraí ó thaobh an gheilleagair chiorclaigh de a fhorbairt. Díreoidh an obair go háirithe ar an gcuardach ar fheidhmiúlachtaí nua is féidir a chruthú trí na comhtháirgí agus na díorthaigh sin a úsáid i bplaistigh. (Irish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Sa lá atá inniu ann, meastar go scaoiltear idir 6.5 agus 8 milliún tona de dhramhaíl phlaisteach isteach sna haigéin gach bliain. Labhraímid ar an 7ú mór-roinn fiú, rud a chruthaíonn truailliú nach bhfacthas a leithéid riamh roimhe seo, rud a chuireann an bhithéagsúlacht i mbaol. De réir staidéar, tagann 70 % den dramhaíl phlaisteach a fhaightear sna haigéin ó dhosaen réad aon úsáide a úsáidtear go laethúil. Sa Fhrainc, tá cosc cheana féin ar mhálaí plaisteacha aon úsáide (Airteagal 75 de Dhlí Uimh. 2015-992 maidir leis an aistriú fuinnimh le haghaidh fás glas) agus ar mhiocrób i gcosmaidí sruthlaithe (Airteagal 6 d’Fhoraithne Uimh. 2017-291 ó 2018). In 2020, cuirfear plátaí, cupáin, cupáin, gloiní leo (Airteagal 73 d’Acht Uimh. 2015-992 maidir leis an aistriú fuinnimh le haghaidh fáis ghlais) agus d’fhéadfadh siad soip agus coimeádáin pholaistiréin fhorbartha lena gcaitheamh ag an rialtas a leanúint. Tá na srianta nua deis do bithphlaistigh a pinpoint an cluiche. Ag fás go láidir ó thús na 2000idí, is polaiméirí bithbhunaithe agus/nó in-bhithmhillte iad bithphlaistigh. Go deimhin, trí ábhair atá oiriúnaithe do na dlíthe atá i bhfeidhm a thairiscint, ba cheart go leanfadh an margadh do phlaistigh bhithbhunaithe agus in-bhithmhillte de bheith ag leathnú. Thairis sin, a bhuíochas leis an dul chun cinn tapa sa cheimic ghlas, leathnóidh raon feidhme na n-iarratas ar na hábhair seo. Is beag ualach/snáithíní/comhtháirgí/dramhaíl de bhunús nádúrtha is féidir a úsáid i bpacáistiú i dteagmháil dhíreach le bia lasmuigh de stáirse agus ceallalós. Ceann de na dúshláin a bheidh ann earnáil a struchtúrú agus a áirithiú, trí phrótacail agus dea-chleachtais a bhunú, go mbeidh na comhtháirgí agus na díorthaigh a ndírítear orthu le tionscadal ALGRIPLAST inúsáidte le haghaidh feidhmeanna den sórt sin. Is é cuspóir ginearálta thionscadal ALGRIPLAST, dá bhrí sin, ábhair phlaisteacha in-bhithmhillte agus táirgí críochnaithe a bhfuil luach ag baint leo ar fhotháirgí agus ar chomhtháirgí algaí, gránach agus glasraí ó thaobh an gheilleagair chiorclaigh de a fhorbairt. Díreoidh an obair go háirithe ar an gcuardach ar fheidhmiúlachtaí nua is féidir a chruthú trí na comhtháirgí agus na díorthaigh sin a úsáid i bplaistigh. (Irish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Danes se ocenjuje, da se v oceane vsako leto odvaja 6,5 do 8 milijonov ton plastičnih odpadkov. Govorimo celo o sedmi celini, ki ustvarja onesnaževanje brez primere in s tem ogroža biotsko raznovrstnost. Študije kažejo, da 70 % plastičnih odpadkov, ki jih najdemo v oceanih, izvira iz ducata dnevno uporabljenih predmetov za enkratno uporabo.V Franciji so plastične vrečke za enkratno uporabo (člen 75 zakona št. 2015–992 o energetskem prehodu za zeleno rast) in mikrokroglice v izpranih kozmetičnih izdelkih (člen 6 odloka št. 2017–291 od leta 2018) že prepovedane. V letu 2020 bodo dodani krožniki, skodelice, skodelice, kozarci (73. člen Zakona št. 2015–992 o energetskem prehodu za zeleno rast) in lahko sledijo slamicam in posodam iz ekspandiranega polistirena za porabo, ki jih vlada podpira. Te nove omejitve so priložnost za bioplastiko, da določi igro. Bioplastika je od začetka 21. stoletja močno rasla in/ali biorazgradljiva polimera. S ponujanjem materialov, prilagojenih veljavnim predpisom, se mora trg za biološko in biološko razgradljivo plastiko še naprej širiti. Biorazgradljiva plastika je lahko tudi alternativa materialom, ki se uporabljajo za enkratno uporabo, kot so slamice ali batonneti iz bombažnih brisov. Poleg tega se bo zaradi hitrega napredka v zeleni kemiji področje uporabe teh materialov razširilo. Obstaja tudi zelo malo bremen/vlakna/soproizvodov/odpadkov naravnega izvora, ki se lahko uporabijo v embalaži v neposrednem stiku z živili zunaj škroba in celuloze. Eden od izzivov bo strukturirati sektor in z vzpostavitvijo protokolov in dobrih praks zagotoviti, da bodo soproizvodi in derivati, na katere se nanaša projekt ALGRIPLAST, uporabni za takšne uporabe. Splošni cilj projekta ALGRIPLAST je torej razviti biorazgradljive plastične materiale in končne proizvode, ki cenijo stranske proizvode in soproizvode alg, žit in zelenjave z vidika krožnega gospodarstva. Delo bo osredotočeno zlasti na iskanje novih funkcij, ki jih je mogoče doseči z uporabo teh soproizvodov in derivatov v plastiki. (Slovenian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Danes se ocenjuje, da se v oceane vsako leto odvaja 6,5 do 8 milijonov ton plastičnih odpadkov. Govorimo celo o sedmi celini, ki ustvarja onesnaževanje brez primere in s tem ogroža biotsko raznovrstnost. Študije kažejo, da 70 % plastičnih odpadkov, ki jih najdemo v oceanih, izvira iz ducata dnevno uporabljenih predmetov za enkratno uporabo.V Franciji so plastične vrečke za enkratno uporabo (člen 75 zakona št. 2015–992 o energetskem prehodu za zeleno rast) in mikrokroglice v izpranih kozmetičnih izdelkih (člen 6 odloka št. 2017–291 od leta 2018) že prepovedane. V letu 2020 bodo dodani krožniki, skodelice, skodelice, kozarci (73. člen Zakona št. 2015–992 o energetskem prehodu za zeleno rast) in lahko sledijo slamicam in posodam iz ekspandiranega polistirena za porabo, ki jih vlada podpira. Te nove omejitve so priložnost za bioplastiko, da določi igro. Bioplastika je od začetka 21. stoletja močno rasla in/ali biorazgradljiva polimera. S ponujanjem materialov, prilagojenih veljavnim predpisom, se mora trg za biološko in biološko razgradljivo plastiko še naprej širiti. Biorazgradljiva plastika je lahko tudi alternativa materialom, ki se uporabljajo za enkratno uporabo, kot so slamice ali batonneti iz bombažnih brisov. Poleg tega se bo zaradi hitrega napredka v zeleni kemiji področje uporabe teh materialov razširilo. Obstaja tudi zelo malo bremen/vlakna/soproizvodov/odpadkov naravnega izvora, ki se lahko uporabijo v embalaži v neposrednem stiku z živili zunaj škroba in celuloze. Eden od izzivov bo strukturirati sektor in z vzpostavitvijo protokolov in dobrih praks zagotoviti, da bodo soproizvodi in derivati, na katere se nanaša projekt ALGRIPLAST, uporabni za takšne uporabe. Splošni cilj projekta ALGRIPLAST je torej razviti biorazgradljive plastične materiale in končne proizvode, ki cenijo stranske proizvode in soproizvode alg, žit in zelenjave z vidika krožnega gospodarstva. Delo bo osredotočeno zlasti na iskanje novih funkcij, ki jih je mogoče doseči z uporabo teh soproizvodov in derivatov v plastiki. (Slovenian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Danes se ocenjuje, da se v oceane vsako leto odvaja 6,5 do 8 milijonov ton plastičnih odpadkov. Govorimo celo o sedmi celini, ki ustvarja onesnaževanje brez primere in s tem ogroža biotsko raznovrstnost. Študije kažejo, da 70 % plastičnih odpadkov, ki jih najdemo v oceanih, izvira iz ducata dnevno uporabljenih predmetov za enkratno uporabo.V Franciji so plastične vrečke za enkratno uporabo (člen 75 zakona št. 2015–992 o energetskem prehodu za zeleno rast) in mikrokroglice v izpranih kozmetičnih izdelkih (člen 6 odloka št. 2017–291 od leta 2018) že prepovedane. V letu 2020 bodo dodani krožniki, skodelice, skodelice, kozarci (73. člen Zakona št. 2015–992 o energetskem prehodu za zeleno rast) in lahko sledijo slamicam in posodam iz ekspandiranega polistirena za porabo, ki jih vlada podpira. Te nove omejitve so priložnost za bioplastiko, da določi igro. Bioplastika je od začetka 21. stoletja močno rasla in/ali biorazgradljiva polimera. S ponujanjem materialov, prilagojenih veljavnim predpisom, se mora trg za biološko in biološko razgradljivo plastiko še naprej širiti. Biorazgradljiva plastika je lahko tudi alternativa materialom, ki se uporabljajo za enkratno uporabo, kot so slamice ali batonneti iz bombažnih brisov. Poleg tega se bo zaradi hitrega napredka v zeleni kemiji področje uporabe teh materialov razširilo. Obstaja tudi zelo malo bremen/vlakna/soproizvodov/odpadkov naravnega izvora, ki se lahko uporabijo v embalaži v neposrednem stiku z živili zunaj škroba in celuloze. Eden od izzivov bo strukturirati sektor in z vzpostavitvijo protokolov in dobrih praks zagotoviti, da bodo soproizvodi in derivati, na katere se nanaša projekt ALGRIPLAST, uporabni za takšne uporabe. Splošni cilj projekta ALGRIPLAST je torej razviti biorazgradljive plastične materiale in končne proizvode, ki cenijo stranske proizvode in soproizvode alg, žit in zelenjave z vidika krožnega gospodarstva. Delo bo osredotočeno zlasti na iskanje novih funkcij, ki jih je mogoče doseči z uporabo teh soproizvodov in derivatov v plastiki. (Slovenian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Днес се смята, че всяка година в океаните се изхвърлят 6,5—8 милиона тона пластмасови отпадъци. Дори говорим за 7-ия континент, който създава безпрецедентно замърсяване и по този начин застрашава биологичното разнообразие. Според проучвания 70 % от пластмасовите отпадъци, открити в океаните, произхождат от дузина предмети за еднократна употреба, използвани ежедневно. Във Франция пластмасовите торбички за еднократна употреба (член 75 от Закон № 2015—992 относно енергийния преход за зелен растеж) и микробите в изплакната козметика (член 6 от Указ № 2017—291 от 2018 г. насам) вече са забранени. През 2020 г. те ще бъдат добавени чинии, чаши, чаши, чаши (член 73 от Закон № 2015—992 за енергийния преход за зелен растеж) и могат да следват сламки и контейнери от експандиран полистирол за потребление, подкрепяни от правителството. Тези нови ограничения са възможност биопластмасите да определят играта. Биопластмасите нарастват много силно от началото на 21-ви век насам, като биопластмасите са полимери на биологична основа и/или биоразградими полимери. Действително, предлагайки материали, адаптирани към действащото законодателство, пазарът на биоразградими пластмаси следва да продължи да се разширява. Биоразградимите пластмаси могат също така да бъдат алтернативи на материалите, използвани за приложения за еднократна употреба, като например памучни тампони или памучни тампони. Освен това, благодарение на бързия напредък в зелената химия, обхватът на приложенията за тези материали ще се разшири. Освен това има много малко товари/влакна/съпродукти/отпадъци от естествен произход, които могат да се използват в опаковки в пряк контакт с храни извън скорбялата и целулозата. Едно от предизвикателствата ще бъде да се структурира сектор и да се гарантира, чрез създаването на протоколи и добри практики, че страничните продукти и производните, към които е насочен проектът ALGRIPLAST, могат да се използват за такива приложения. Поради това общата цел на проекта ALGRIPLAST е разработването на биоразградими пластмасови материали и крайни продукти, които ценят страничните продукти и страничните продукти от водорасли, зърнени култури и зеленчуци в перспективата на кръговата икономика. Работата ще се съсредоточи по-специално върху търсенето на нови функционалности, които могат да бъдат постигнати чрез използването на тези странични продукти и производни в пластмасите. (Bulgarian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Днес се смята, че всяка година в океаните се изхвърлят 6,5—8 милиона тона пластмасови отпадъци. Дори говорим за 7-ия континент, който създава безпрецедентно замърсяване и по този начин застрашава биологичното разнообразие. Според проучвания 70 % от пластмасовите отпадъци, открити в океаните, произхождат от дузина предмети за еднократна употреба, използвани ежедневно. Във Франция пластмасовите торбички за еднократна употреба (член 75 от Закон № 2015—992 относно енергийния преход за зелен растеж) и микробите в изплакната козметика (член 6 от Указ № 2017—291 от 2018 г. насам) вече са забранени. През 2020 г. те ще бъдат добавени чинии, чаши, чаши, чаши (член 73 от Закон № 2015—992 за енергийния преход за зелен растеж) и могат да следват сламки и контейнери от експандиран полистирол за потребление, подкрепяни от правителството. Тези нови ограничения са възможност биопластмасите да определят играта. Биопластмасите нарастват много силно от началото на 21-ви век насам, като биопластмасите са полимери на биологична основа и/или биоразградими полимери. Действително, предлагайки материали, адаптирани към действащото законодателство, пазарът на биоразградими пластмаси следва да продължи да се разширява. Биоразградимите пластмаси могат също така да бъдат алтернативи на материалите, използвани за приложения за еднократна употреба, като например памучни тампони или памучни тампони. Освен това, благодарение на бързия напредък в зелената химия, обхватът на приложенията за тези материали ще се разшири. Освен това има много малко товари/влакна/съпродукти/отпадъци от естествен произход, които могат да се използват в опаковки в пряк контакт с храни извън скорбялата и целулозата. Едно от предизвикателствата ще бъде да се структурира сектор и да се гарантира, чрез създаването на протоколи и добри практики, че страничните продукти и производните, към които е насочен проектът ALGRIPLAST, могат да се използват за такива приложения. Поради това общата цел на проекта ALGRIPLAST е разработването на биоразградими пластмасови материали и крайни продукти, които ценят страничните продукти и страничните продукти от водорасли, зърнени култури и зеленчуци в перспективата на кръговата икономика. Работата ще се съсредоточи по-специално върху търсенето на нови функционалности, които могат да бъдат постигнати чрез използването на тези странични продукти и производни в пластмасите. (Bulgarian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Днес се смята, че всяка година в океаните се изхвърлят 6,5—8 милиона тона пластмасови отпадъци. Дори говорим за 7-ия континент, който създава безпрецедентно замърсяване и по този начин застрашава биологичното разнообразие. Според проучвания 70 % от пластмасовите отпадъци, открити в океаните, произхождат от дузина предмети за еднократна употреба, използвани ежедневно. Във Франция пластмасовите торбички за еднократна употреба (член 75 от Закон № 2015—992 относно енергийния преход за зелен растеж) и микробите в изплакната козметика (член 6 от Указ № 2017—291 от 2018 г. насам) вече са забранени. През 2020 г. те ще бъдат добавени чинии, чаши, чаши, чаши (член 73 от Закон № 2015—992 за енергийния преход за зелен растеж) и могат да следват сламки и контейнери от експандиран полистирол за потребление, подкрепяни от правителството. Тези нови ограничения са възможност биопластмасите да определят играта. Биопластмасите нарастват много силно от началото на 21-ви век насам, като биопластмасите са полимери на биологична основа и/или биоразградими полимери. Действително, предлагайки материали, адаптирани към действащото законодателство, пазарът на биоразградими пластмаси следва да продължи да се разширява. Биоразградимите пластмаси могат също така да бъдат алтернативи на материалите, използвани за приложения за еднократна употреба, като например памучни тампони или памучни тампони. Освен това, благодарение на бързия напредък в зелената химия, обхватът на приложенията за тези материали ще се разшири. Освен това има много малко товари/влакна/съпродукти/отпадъци от естествен произход, които могат да се използват в опаковки в пряк контакт с храни извън скорбялата и целулозата. Едно от предизвикателствата ще бъде да се структурира сектор и да се гарантира, чрез създаването на протоколи и добри практики, че страничните продукти и производните, към които е насочен проектът ALGRIPLAST, могат да се използват за такива приложения. Поради това общата цел на проекта ALGRIPLAST е разработването на биоразградими пластмасови материали и крайни продукти, които ценят страничните продукти и страничните продукти от водорасли, зърнени култури и зеленчуци в перспективата на кръговата икономика. Работата ще се съсредоточи по-специално върху търсенето на нови функционалности, които могат да бъдат постигнати чрез използването на тези странични продукти и производни в пластмасите. (Bulgarian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Illum, huwa stmat li kull sena jiġu skarikati 6.5 sa 8 miljun tunnellata ta’ skart tal-plastik fl-oċeani. Aħna saħansitra nitkellmu dwar is-seba’ kontinent, u b’hekk noħolqu tniġġis bla preċedent u b’hekk jheddu l-bijodiversità. Skont studji, 70 % tal-iskart tal-plastik li jinsab fl-oċeani ġej minn tużżana oġġetti li jintużaw darba biss użati kuljum. Fi Franza, il-basktijiet tal-plastik li jintużaw darba biss (l-Artikolu 75 tal-Liġi Nru 2015–992 dwar it-tranżizzjoni tal-enerġija għal tkabbir ekoloġiku) u ż-żibeġ mikro fil-kożmetiċi mlaħalħa (l-Artikolu 6 tad-Digriet Nru 2017–291 mill-2018) huma diġà pprojbiti. Fl-2020, dawn se jiġu miżjuda pjanċi, kikkri, tazzi, nuċċalijiet (l-Artikolu 73 tal-Att Nru 2015–992 dwar it-tranżizzjoni tal-enerġija għal tkabbir ekoloġiku) u jistgħu jsegwu l-istrôs u l-kontenituri tal-polisterin imwessa’ għall-konsum li jappoġġja l-gvern. Dawn ir-restrizzjonijiet ġodda huma opportunità għall-bijoplastiks biex jidentifikaw il-logħba. Mill-bidu tas-snin 2000, il-bijoplastik qed jikber b’mod qawwi ħafna, il-bijoplastiks huma polimeri b’bażi bijoloġika u/jew bijodegradabbli. Tabilħaqq, billi joffri materjali adattati għal-liġijiet fis-seħħ, is-suq għall-plastiks b’bażi bijoloġika u bijodegradabbli għandu jkompli jespandi. Il-plastik bijodegradabbli jista’ jkun ukoll alternattivi għall-materjali użati għal applikazzjonijiet li jintużaw darba biss bħat-tiben jew il-batonnets tat-tajjar. Barra minn hekk, bis-saħħa tal-avvanzi rapidi fil-kimika ekoloġika, l-ambitu tal-applikazzjonijiet għal dawn il-materjali se jitwessa’. Hemm ukoll ftit tagħbijiet/fibri/koprodotti/skart ta’ oriġini naturali li jista’ jintuża f’imballaġġ f’kuntatt dirett ma’ ikel barra l-lamtu u ċ-ċelluloża. Waħda mill-isfidi se tkun li jiġi strutturat settur u jiġi żgurat, permezz tal-istabbiliment ta’ protokolli u prattiki tajba, li l-prodotti sekondarji u d-derivati fil-mira tal-proġett ALGRIPLAST ikunu jistgħu jintużaw għal tali applikazzjonijiet. L-objettiv ġenerali tal-proġett ALGRIPLAST huwa għalhekk li jiġu żviluppati materjali tal-plastik bijodegradabbli u prodotti lesti li jivvalutaw il-prodotti sekondarji u l-prodotti sekondarji tal-alga, iċ-ċereali u l-ħxejjex f’perspettiva ta’ ekonomija ċirkolari. Il-ħidma se tiffoka b’mod partikolari fuq it-tfittxija għal funzjonalitajiet ġodda li jistgħu jirriżultaw mill-użu ta’ dawn il-koprodotti u d-derivattivi fil-plastik. (Maltese) | |||||||||||||||
| Property / summary: Illum, huwa stmat li kull sena jiġu skarikati 6.5 sa 8 miljun tunnellata ta’ skart tal-plastik fl-oċeani. Aħna saħansitra nitkellmu dwar is-seba’ kontinent, u b’hekk noħolqu tniġġis bla preċedent u b’hekk jheddu l-bijodiversità. Skont studji, 70 % tal-iskart tal-plastik li jinsab fl-oċeani ġej minn tużżana oġġetti li jintużaw darba biss użati kuljum. Fi Franza, il-basktijiet tal-plastik li jintużaw darba biss (l-Artikolu 75 tal-Liġi Nru 2015–992 dwar it-tranżizzjoni tal-enerġija għal tkabbir ekoloġiku) u ż-żibeġ mikro fil-kożmetiċi mlaħalħa (l-Artikolu 6 tad-Digriet Nru 2017–291 mill-2018) huma diġà pprojbiti. Fl-2020, dawn se jiġu miżjuda pjanċi, kikkri, tazzi, nuċċalijiet (l-Artikolu 73 tal-Att Nru 2015–992 dwar it-tranżizzjoni tal-enerġija għal tkabbir ekoloġiku) u jistgħu jsegwu l-istrôs u l-kontenituri tal-polisterin imwessa’ għall-konsum li jappoġġja l-gvern. Dawn ir-restrizzjonijiet ġodda huma opportunità għall-bijoplastiks biex jidentifikaw il-logħba. Mill-bidu tas-snin 2000, il-bijoplastik qed jikber b’mod qawwi ħafna, il-bijoplastiks huma polimeri b’bażi bijoloġika u/jew bijodegradabbli. Tabilħaqq, billi joffri materjali adattati għal-liġijiet fis-seħħ, is-suq għall-plastiks b’bażi bijoloġika u bijodegradabbli għandu jkompli jespandi. Il-plastik bijodegradabbli jista’ jkun ukoll alternattivi għall-materjali użati għal applikazzjonijiet li jintużaw darba biss bħat-tiben jew il-batonnets tat-tajjar. Barra minn hekk, bis-saħħa tal-avvanzi rapidi fil-kimika ekoloġika, l-ambitu tal-applikazzjonijiet għal dawn il-materjali se jitwessa’. Hemm ukoll ftit tagħbijiet/fibri/koprodotti/skart ta’ oriġini naturali li jista’ jintuża f’imballaġġ f’kuntatt dirett ma’ ikel barra l-lamtu u ċ-ċelluloża. Waħda mill-isfidi se tkun li jiġi strutturat settur u jiġi żgurat, permezz tal-istabbiliment ta’ protokolli u prattiki tajba, li l-prodotti sekondarji u d-derivati fil-mira tal-proġett ALGRIPLAST ikunu jistgħu jintużaw għal tali applikazzjonijiet. L-objettiv ġenerali tal-proġett ALGRIPLAST huwa għalhekk li jiġu żviluppati materjali tal-plastik bijodegradabbli u prodotti lesti li jivvalutaw il-prodotti sekondarji u l-prodotti sekondarji tal-alga, iċ-ċereali u l-ħxejjex f’perspettiva ta’ ekonomija ċirkolari. Il-ħidma se tiffoka b’mod partikolari fuq it-tfittxija għal funzjonalitajiet ġodda li jistgħu jirriżultaw mill-użu ta’ dawn il-koprodotti u d-derivattivi fil-plastik. (Maltese) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Illum, huwa stmat li kull sena jiġu skarikati 6.5 sa 8 miljun tunnellata ta’ skart tal-plastik fl-oċeani. Aħna saħansitra nitkellmu dwar is-seba’ kontinent, u b’hekk noħolqu tniġġis bla preċedent u b’hekk jheddu l-bijodiversità. Skont studji, 70 % tal-iskart tal-plastik li jinsab fl-oċeani ġej minn tużżana oġġetti li jintużaw darba biss użati kuljum. Fi Franza, il-basktijiet tal-plastik li jintużaw darba biss (l-Artikolu 75 tal-Liġi Nru 2015–992 dwar it-tranżizzjoni tal-enerġija għal tkabbir ekoloġiku) u ż-żibeġ mikro fil-kożmetiċi mlaħalħa (l-Artikolu 6 tad-Digriet Nru 2017–291 mill-2018) huma diġà pprojbiti. Fl-2020, dawn se jiġu miżjuda pjanċi, kikkri, tazzi, nuċċalijiet (l-Artikolu 73 tal-Att Nru 2015–992 dwar it-tranżizzjoni tal-enerġija għal tkabbir ekoloġiku) u jistgħu jsegwu l-istrôs u l-kontenituri tal-polisterin imwessa’ għall-konsum li jappoġġja l-gvern. Dawn ir-restrizzjonijiet ġodda huma opportunità għall-bijoplastiks biex jidentifikaw il-logħba. Mill-bidu tas-snin 2000, il-bijoplastik qed jikber b’mod qawwi ħafna, il-bijoplastiks huma polimeri b’bażi bijoloġika u/jew bijodegradabbli. Tabilħaqq, billi joffri materjali adattati għal-liġijiet fis-seħħ, is-suq għall-plastiks b’bażi bijoloġika u bijodegradabbli għandu jkompli jespandi. Il-plastik bijodegradabbli jista’ jkun ukoll alternattivi għall-materjali użati għal applikazzjonijiet li jintużaw darba biss bħat-tiben jew il-batonnets tat-tajjar. Barra minn hekk, bis-saħħa tal-avvanzi rapidi fil-kimika ekoloġika, l-ambitu tal-applikazzjonijiet għal dawn il-materjali se jitwessa’. Hemm ukoll ftit tagħbijiet/fibri/koprodotti/skart ta’ oriġini naturali li jista’ jintuża f’imballaġġ f’kuntatt dirett ma’ ikel barra l-lamtu u ċ-ċelluloża. Waħda mill-isfidi se tkun li jiġi strutturat settur u jiġi żgurat, permezz tal-istabbiliment ta’ protokolli u prattiki tajba, li l-prodotti sekondarji u d-derivati fil-mira tal-proġett ALGRIPLAST ikunu jistgħu jintużaw għal tali applikazzjonijiet. L-objettiv ġenerali tal-proġett ALGRIPLAST huwa għalhekk li jiġu żviluppati materjali tal-plastik bijodegradabbli u prodotti lesti li jivvalutaw il-prodotti sekondarji u l-prodotti sekondarji tal-alga, iċ-ċereali u l-ħxejjex f’perspettiva ta’ ekonomija ċirkolari. Il-ħidma se tiffoka b’mod partikolari fuq it-tfittxija għal funzjonalitajiet ġodda li jistgħu jirriżultaw mill-użu ta’ dawn il-koprodotti u d-derivattivi fil-plastik. (Maltese) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Hoje, estima-se que 6,5 a 8 milhões de toneladas de resíduos plásticos sejam descarregadas nos oceanos todos os anos. Falamos mesmo do 7.o continente, que cria uma poluição sem precedentes e, por conseguinte, ameaça a biodiversidade. Segundo estudos, 70 % dos resíduos de plástico encontrados nos oceanos provêm de uma dúzia de objetos de utilização única utilizados diariamente. Em França, os sacos de plástico de utilização única (artigo 75.o da Lei n.o 2015-992 relativa à transição energética para o crescimento verde) e as microesferas em cosméticos enxaguados (artigo 6.o do Decreto n.o 2017-291 desde 2018) já estão proibidos. Em 2020, serão adicionados pratos, copos, copos, copos (artigo 73.o da Lei n.o 2015-992 sobre a transição energética para o crescimento verde) e poderão seguir-se palhinhas e recipientes de poliestireno expandido para consumo que o governo apoia. Estas novas restrições são uma oportunidade para os bioplásticos identificarem o jogo. Crescendo muito fortemente desde o início dos anos 2000, os bioplásticos são polímeros de base biológica e/ou biodegradáveis. Com efeito, ao oferecer materiais adaptados à legislação em vigor, o mercado dos plásticos de base biológica e biodegradáveis deve continuar a expandir-se. Os plásticos biodegradáveis também podem ser alternativas aos materiais utilizados para aplicações de utilização única, como palhinhas ou batonetes de algodão para esfregaço. Além disso, graças aos rápidos avanços na química verde, o escopo de aplicações para estes materiais será ampliado. Existem também muito poucas cargas/fibras/coprodutos/resíduos de origem natural que possam ser utilizados em embalagens em contacto direto com alimentos fora do amido e da celulose. Um dos desafios será estruturar um setor e assegurar, através do estabelecimento de protocolos e boas práticas, que os coprodutos e derivados visados pelo projeto ALGRIPLAST sejam utilizáveis para essas aplicações. O objetivo geral do projeto ALGRIPLAST é, por conseguinte, desenvolver materiais plásticos biodegradáveis e produtos acabados que valorizem os subprodutos e coprodutos de algas, cereais e produtos hortícolas numa perspetiva de economia circular. Os trabalhos centrar-se-ão, em especial, na procura de novas funcionalidades que possam resultar da utilização destes coprodutos e derivados em plásticos. (Portuguese) | |||||||||||||||
| Property / summary: Hoje, estima-se que 6,5 a 8 milhões de toneladas de resíduos plásticos sejam descarregadas nos oceanos todos os anos. Falamos mesmo do 7.o continente, que cria uma poluição sem precedentes e, por conseguinte, ameaça a biodiversidade. Segundo estudos, 70 % dos resíduos de plástico encontrados nos oceanos provêm de uma dúzia de objetos de utilização única utilizados diariamente. Em França, os sacos de plástico de utilização única (artigo 75.o da Lei n.o 2015-992 relativa à transição energética para o crescimento verde) e as microesferas em cosméticos enxaguados (artigo 6.o do Decreto n.o 2017-291 desde 2018) já estão proibidos. Em 2020, serão adicionados pratos, copos, copos, copos (artigo 73.o da Lei n.o 2015-992 sobre a transição energética para o crescimento verde) e poderão seguir-se palhinhas e recipientes de poliestireno expandido para consumo que o governo apoia. Estas novas restrições são uma oportunidade para os bioplásticos identificarem o jogo. Crescendo muito fortemente desde o início dos anos 2000, os bioplásticos são polímeros de base biológica e/ou biodegradáveis. Com efeito, ao oferecer materiais adaptados à legislação em vigor, o mercado dos plásticos de base biológica e biodegradáveis deve continuar a expandir-se. Os plásticos biodegradáveis também podem ser alternativas aos materiais utilizados para aplicações de utilização única, como palhinhas ou batonetes de algodão para esfregaço. Além disso, graças aos rápidos avanços na química verde, o escopo de aplicações para estes materiais será ampliado. Existem também muito poucas cargas/fibras/coprodutos/resíduos de origem natural que possam ser utilizados em embalagens em contacto direto com alimentos fora do amido e da celulose. Um dos desafios será estruturar um setor e assegurar, através do estabelecimento de protocolos e boas práticas, que os coprodutos e derivados visados pelo projeto ALGRIPLAST sejam utilizáveis para essas aplicações. O objetivo geral do projeto ALGRIPLAST é, por conseguinte, desenvolver materiais plásticos biodegradáveis e produtos acabados que valorizem os subprodutos e coprodutos de algas, cereais e produtos hortícolas numa perspetiva de economia circular. Os trabalhos centrar-se-ão, em especial, na procura de novas funcionalidades que possam resultar da utilização destes coprodutos e derivados em plásticos. (Portuguese) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Hoje, estima-se que 6,5 a 8 milhões de toneladas de resíduos plásticos sejam descarregadas nos oceanos todos os anos. Falamos mesmo do 7.o continente, que cria uma poluição sem precedentes e, por conseguinte, ameaça a biodiversidade. Segundo estudos, 70 % dos resíduos de plástico encontrados nos oceanos provêm de uma dúzia de objetos de utilização única utilizados diariamente. Em França, os sacos de plástico de utilização única (artigo 75.o da Lei n.o 2015-992 relativa à transição energética para o crescimento verde) e as microesferas em cosméticos enxaguados (artigo 6.o do Decreto n.o 2017-291 desde 2018) já estão proibidos. Em 2020, serão adicionados pratos, copos, copos, copos (artigo 73.o da Lei n.o 2015-992 sobre a transição energética para o crescimento verde) e poderão seguir-se palhinhas e recipientes de poliestireno expandido para consumo que o governo apoia. Estas novas restrições são uma oportunidade para os bioplásticos identificarem o jogo. Crescendo muito fortemente desde o início dos anos 2000, os bioplásticos são polímeros de base biológica e/ou biodegradáveis. Com efeito, ao oferecer materiais adaptados à legislação em vigor, o mercado dos plásticos de base biológica e biodegradáveis deve continuar a expandir-se. Os plásticos biodegradáveis também podem ser alternativas aos materiais utilizados para aplicações de utilização única, como palhinhas ou batonetes de algodão para esfregaço. Além disso, graças aos rápidos avanços na química verde, o escopo de aplicações para estes materiais será ampliado. Existem também muito poucas cargas/fibras/coprodutos/resíduos de origem natural que possam ser utilizados em embalagens em contacto direto com alimentos fora do amido e da celulose. Um dos desafios será estruturar um setor e assegurar, através do estabelecimento de protocolos e boas práticas, que os coprodutos e derivados visados pelo projeto ALGRIPLAST sejam utilizáveis para essas aplicações. O objetivo geral do projeto ALGRIPLAST é, por conseguinte, desenvolver materiais plásticos biodegradáveis e produtos acabados que valorizem os subprodutos e coprodutos de algas, cereais e produtos hortícolas numa perspetiva de economia circular. Os trabalhos centrar-se-ão, em especial, na procura de novas funcionalidades que possam resultar da utilização destes coprodutos e derivados em plásticos. (Portuguese) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
I dag anslås det, at der hvert år udledes 6,5-8 mio. ton plastaffald i havene. Vi taler endda om det 7. kontinent, der skaber forurening uden fortilfælde og dermed truer biodiversiteten. Ifølge undersøgelser kommer 70 % af det plastaffald, der findes i havene, fra et dusin engangsgenstande, der anvendes dagligt.I Frankrig er engangsplastposer (artikel 75 i lov nr. 2015-992 om energiomstilling til grøn vækst) og mikroperler i skyllet kosmetik (artikel 6 i dekret nr. 2017-291 siden 2018) allerede forbudt. I 2020 vil de blive tilsat tallerkener, kopper, kopper, glas (artikel 73 i lov nr. 2015-992 om energiomstilling til grøn vækst) og kan følge strå og beholdere med ekspanderet polystyren til forbrug, som regeringen støtter. Disse nye begrænsninger er en mulighed for bioplast at identificere spillet. Bioplast, der er vokset meget kraftigt siden begyndelsen af 2000'erne, er biobaserede og/eller bionedbrydelige polymerer. Ved at tilbyde materialer, der er tilpasset gældende lovgivning, bør markedet for biobaseret og bionedbrydeligt plast fortsætte med at ekspandere.Bionedbrydeligt plast kan også være alternativer til materialer, der anvendes til engangsanvendelser såsom strå eller vatpind. Takket være de hurtige fremskridt inden for grøn kemi vil anvendelsesområdet for disse materialer desuden blive udvidet. Der er også meget få belastninger/fibre/biprodukter/affald af naturlig oprindelse, der kan anvendes i emballager i direkte kontakt med fødevarer uden for stivelse og cellulose. En af udfordringerne vil være at strukturere en sektor og gennem etablering af protokoller og god praksis sikre, at de biprodukter og derivater, der er omfattet af ALGRIPLAST-projektet, kan anvendes til sådanne anvendelser. Det overordnede mål med ALGRIPLAST-projektet er derfor at udvikle bionedbrydelige plastmaterialer og færdige produkter, der værdisætter biprodukter og biprodukter af alger, korn og grøntsager i et cirkulært økonomisk perspektiv. Arbejdet vil især fokusere på søgen efter nye funktioner, der kan opnås ved anvendelse af disse biprodukter og derivater i plast. (Danish) | |||||||||||||||
| Property / summary: I dag anslås det, at der hvert år udledes 6,5-8 mio. ton plastaffald i havene. Vi taler endda om det 7. kontinent, der skaber forurening uden fortilfælde og dermed truer biodiversiteten. Ifølge undersøgelser kommer 70 % af det plastaffald, der findes i havene, fra et dusin engangsgenstande, der anvendes dagligt.I Frankrig er engangsplastposer (artikel 75 i lov nr. 2015-992 om energiomstilling til grøn vækst) og mikroperler i skyllet kosmetik (artikel 6 i dekret nr. 2017-291 siden 2018) allerede forbudt. I 2020 vil de blive tilsat tallerkener, kopper, kopper, glas (artikel 73 i lov nr. 2015-992 om energiomstilling til grøn vækst) og kan følge strå og beholdere med ekspanderet polystyren til forbrug, som regeringen støtter. Disse nye begrænsninger er en mulighed for bioplast at identificere spillet. Bioplast, der er vokset meget kraftigt siden begyndelsen af 2000'erne, er biobaserede og/eller bionedbrydelige polymerer. Ved at tilbyde materialer, der er tilpasset gældende lovgivning, bør markedet for biobaseret og bionedbrydeligt plast fortsætte med at ekspandere.Bionedbrydeligt plast kan også være alternativer til materialer, der anvendes til engangsanvendelser såsom strå eller vatpind. Takket være de hurtige fremskridt inden for grøn kemi vil anvendelsesområdet for disse materialer desuden blive udvidet. Der er også meget få belastninger/fibre/biprodukter/affald af naturlig oprindelse, der kan anvendes i emballager i direkte kontakt med fødevarer uden for stivelse og cellulose. En af udfordringerne vil være at strukturere en sektor og gennem etablering af protokoller og god praksis sikre, at de biprodukter og derivater, der er omfattet af ALGRIPLAST-projektet, kan anvendes til sådanne anvendelser. Det overordnede mål med ALGRIPLAST-projektet er derfor at udvikle bionedbrydelige plastmaterialer og færdige produkter, der værdisætter biprodukter og biprodukter af alger, korn og grøntsager i et cirkulært økonomisk perspektiv. Arbejdet vil især fokusere på søgen efter nye funktioner, der kan opnås ved anvendelse af disse biprodukter og derivater i plast. (Danish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: I dag anslås det, at der hvert år udledes 6,5-8 mio. ton plastaffald i havene. Vi taler endda om det 7. kontinent, der skaber forurening uden fortilfælde og dermed truer biodiversiteten. Ifølge undersøgelser kommer 70 % af det plastaffald, der findes i havene, fra et dusin engangsgenstande, der anvendes dagligt.I Frankrig er engangsplastposer (artikel 75 i lov nr. 2015-992 om energiomstilling til grøn vækst) og mikroperler i skyllet kosmetik (artikel 6 i dekret nr. 2017-291 siden 2018) allerede forbudt. I 2020 vil de blive tilsat tallerkener, kopper, kopper, glas (artikel 73 i lov nr. 2015-992 om energiomstilling til grøn vækst) og kan følge strå og beholdere med ekspanderet polystyren til forbrug, som regeringen støtter. Disse nye begrænsninger er en mulighed for bioplast at identificere spillet. Bioplast, der er vokset meget kraftigt siden begyndelsen af 2000'erne, er biobaserede og/eller bionedbrydelige polymerer. Ved at tilbyde materialer, der er tilpasset gældende lovgivning, bør markedet for biobaseret og bionedbrydeligt plast fortsætte med at ekspandere.Bionedbrydeligt plast kan også være alternativer til materialer, der anvendes til engangsanvendelser såsom strå eller vatpind. Takket være de hurtige fremskridt inden for grøn kemi vil anvendelsesområdet for disse materialer desuden blive udvidet. Der er også meget få belastninger/fibre/biprodukter/affald af naturlig oprindelse, der kan anvendes i emballager i direkte kontakt med fødevarer uden for stivelse og cellulose. En af udfordringerne vil være at strukturere en sektor og gennem etablering af protokoller og god praksis sikre, at de biprodukter og derivater, der er omfattet af ALGRIPLAST-projektet, kan anvendes til sådanne anvendelser. Det overordnede mål med ALGRIPLAST-projektet er derfor at udvikle bionedbrydelige plastmaterialer og færdige produkter, der værdisætter biprodukter og biprodukter af alger, korn og grøntsager i et cirkulært økonomisk perspektiv. Arbejdet vil især fokusere på søgen efter nye funktioner, der kan opnås ved anvendelse af disse biprodukter og derivater i plast. (Danish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
În prezent, se estimează că 6,5-8 milioane de tone de deșeuri de plastic sunt evacuate în oceane în fiecare an. Vorbim chiar despre cel de-al 7-lea continent, creând poluare fără precedent și punând astfel în pericol biodiversitatea. Potrivit studiilor, 70 % din deșeurile de plastic găsite în oceane provin de la o duzină de obiecte de unică folosință utilizate zilnic.În Franța, pungile de plastic de unică folosință (articolul 75 din Legea nr. 2015-992 privind tranziția energetică pentru creșterea ecologică) și micromărgelele din produsele cosmetice clătite (articolul 6 din Decretul nr. 2017-291 din 2018) sunt deja interzise. În 2020, acestea vor fi adăugate plăci, cupe, pahare (articolul 73 din Legea nr. 2015-992 privind tranziția energetică pentru creșterea verde) și pot urma paie și recipiente de polistiren expandat pentru consum pe care guvernul le sprijină. Aceste noi restricții sunt o oportunitate pentru bioplastice de a identifica jocul. În creștere foarte puternică de la începutul anilor 2000, bioplasticele sunt polimeri biologici și/sau biodegradabili. Într-adevăr, prin oferirea de materiale adaptate la legislația în vigoare, piața materialelor plastice bio și biodegradabile ar trebui să continue să se extindă. Materialele plastice biodegradabile pot fi, de asemenea, alternative la materialele utilizate pentru aplicații de unică folosință, cum ar fi paiele sau batonnetul din bumbac. În plus, datorită progreselor rapide în domeniul chimiei ecologice, domeniul de aplicare al acestor materiale se va extinde. Există, de asemenea, foarte puține încărcături/fibre/coproduse/deșeuri de origine naturală care pot fi utilizate în ambalaje în contact direct cu produsele alimentare din afara amidonului și celulozei. Una dintre provocări va fi structurarea unui sector și asigurarea, prin stabilirea de protocoale și bune practici, a faptului că coprodusele și derivatele vizate de proiectul ALGRIPLAST sunt utilizabile pentru astfel de aplicații. Obiectivul general al proiectului ALGRIPLAST este, prin urmare, dezvoltarea materialelor plastice biodegradabile și a produselor finite care pun în valoare subprodusele și coprodusele din alge, cereale și legume din perspectiva economiei circulare. Activitatea se va concentra în special pe căutarea unor noi funcționalități care pot fi generate de utilizarea acestor coproduse și derivați în materialele plastice. (Romanian) | |||||||||||||||
| Property / summary: În prezent, se estimează că 6,5-8 milioane de tone de deșeuri de plastic sunt evacuate în oceane în fiecare an. Vorbim chiar despre cel de-al 7-lea continent, creând poluare fără precedent și punând astfel în pericol biodiversitatea. Potrivit studiilor, 70 % din deșeurile de plastic găsite în oceane provin de la o duzină de obiecte de unică folosință utilizate zilnic.În Franța, pungile de plastic de unică folosință (articolul 75 din Legea nr. 2015-992 privind tranziția energetică pentru creșterea ecologică) și micromărgelele din produsele cosmetice clătite (articolul 6 din Decretul nr. 2017-291 din 2018) sunt deja interzise. În 2020, acestea vor fi adăugate plăci, cupe, pahare (articolul 73 din Legea nr. 2015-992 privind tranziția energetică pentru creșterea verde) și pot urma paie și recipiente de polistiren expandat pentru consum pe care guvernul le sprijină. Aceste noi restricții sunt o oportunitate pentru bioplastice de a identifica jocul. În creștere foarte puternică de la începutul anilor 2000, bioplasticele sunt polimeri biologici și/sau biodegradabili. Într-adevăr, prin oferirea de materiale adaptate la legislația în vigoare, piața materialelor plastice bio și biodegradabile ar trebui să continue să se extindă. Materialele plastice biodegradabile pot fi, de asemenea, alternative la materialele utilizate pentru aplicații de unică folosință, cum ar fi paiele sau batonnetul din bumbac. În plus, datorită progreselor rapide în domeniul chimiei ecologice, domeniul de aplicare al acestor materiale se va extinde. Există, de asemenea, foarte puține încărcături/fibre/coproduse/deșeuri de origine naturală care pot fi utilizate în ambalaje în contact direct cu produsele alimentare din afara amidonului și celulozei. Una dintre provocări va fi structurarea unui sector și asigurarea, prin stabilirea de protocoale și bune practici, a faptului că coprodusele și derivatele vizate de proiectul ALGRIPLAST sunt utilizabile pentru astfel de aplicații. Obiectivul general al proiectului ALGRIPLAST este, prin urmare, dezvoltarea materialelor plastice biodegradabile și a produselor finite care pun în valoare subprodusele și coprodusele din alge, cereale și legume din perspectiva economiei circulare. Activitatea se va concentra în special pe căutarea unor noi funcționalități care pot fi generate de utilizarea acestor coproduse și derivați în materialele plastice. (Romanian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: În prezent, se estimează că 6,5-8 milioane de tone de deșeuri de plastic sunt evacuate în oceane în fiecare an. Vorbim chiar despre cel de-al 7-lea continent, creând poluare fără precedent și punând astfel în pericol biodiversitatea. Potrivit studiilor, 70 % din deșeurile de plastic găsite în oceane provin de la o duzină de obiecte de unică folosință utilizate zilnic.În Franța, pungile de plastic de unică folosință (articolul 75 din Legea nr. 2015-992 privind tranziția energetică pentru creșterea ecologică) și micromărgelele din produsele cosmetice clătite (articolul 6 din Decretul nr. 2017-291 din 2018) sunt deja interzise. În 2020, acestea vor fi adăugate plăci, cupe, pahare (articolul 73 din Legea nr. 2015-992 privind tranziția energetică pentru creșterea verde) și pot urma paie și recipiente de polistiren expandat pentru consum pe care guvernul le sprijină. Aceste noi restricții sunt o oportunitate pentru bioplastice de a identifica jocul. În creștere foarte puternică de la începutul anilor 2000, bioplasticele sunt polimeri biologici și/sau biodegradabili. Într-adevăr, prin oferirea de materiale adaptate la legislația în vigoare, piața materialelor plastice bio și biodegradabile ar trebui să continue să se extindă. Materialele plastice biodegradabile pot fi, de asemenea, alternative la materialele utilizate pentru aplicații de unică folosință, cum ar fi paiele sau batonnetul din bumbac. În plus, datorită progreselor rapide în domeniul chimiei ecologice, domeniul de aplicare al acestor materiale se va extinde. Există, de asemenea, foarte puține încărcături/fibre/coproduse/deșeuri de origine naturală care pot fi utilizate în ambalaje în contact direct cu produsele alimentare din afara amidonului și celulozei. Una dintre provocări va fi structurarea unui sector și asigurarea, prin stabilirea de protocoale și bune practici, a faptului că coprodusele și derivatele vizate de proiectul ALGRIPLAST sunt utilizabile pentru astfel de aplicații. Obiectivul general al proiectului ALGRIPLAST este, prin urmare, dezvoltarea materialelor plastice biodegradabile și a produselor finite care pun în valoare subprodusele și coprodusele din alge, cereale și legume din perspectiva economiei circulare. Activitatea se va concentra în special pe căutarea unor noi funcționalități care pot fi generate de utilizarea acestor coproduse și derivați în materialele plastice. (Romanian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
I dag beräknas 6,5–8 miljoner ton plastavfall släppas ut i haven varje år. Vi talar till och med om den sjunde kontinenten, vilket skapar oöverträffade föroreningar och därmed hotar den biologiska mångfalden. Enligt studier kommer 70 % av det plastavfall som finns i haven från ett dussin engångsartiklar som används dagligen.I Frankrike är plastpåsar för engångsbruk (artikel 75 i lag nr 2015–992 om energiomställning för grön tillväxt) och mikropärlor i sköljd kosmetika (artikel 6 i dekret nr 2017–291 sedan 2018) redan förbjudna. År 2020 kommer de att läggas till tallrikar, koppar, koppar, glas (artikel 73 i lag nr 2015–992 om energiomställningen för grön tillväxt) och kan följa sugrör och behållare av expanderad polystyren för konsumtion som regeringen stöder. Dessa nya begränsningar är en möjlighet för bioplaster att precisera spelet. Bioplaster har vuxit mycket kraftigt sedan början av 2000-talet och är biobaserade och/eller biologiskt nedbrytbara polymerer. Genom att erbjuda material som är anpassade till gällande lagstiftning bör marknaden för biobaserad och biologiskt nedbrytbar plast fortsätta att utvidgas. Bionedbrytbar plast kan också vara alternativ till material som används för engångsbruk, t.ex. halm eller bomullsvabba. Dessutom, tack vare de snabba framstegen inom grön kemi, kommer tillämpningsområdet för dessa material att breddas. Det finns också mycket få laster/fibrer/samprodukter/avfall av naturligt ursprung som kan användas i förpackningar i direkt kontakt med livsmedel utanför stärkelse och cellulosa. En av utmaningarna kommer att vara att strukturera en sektor och genom att upprätta protokoll och god praxis se till att de samprodukter och derivat som omfattas av AlgriPLAST-projektet kan användas för sådana tillämpningar. Det allmänna målet för ALGRIPLAST-projektet är därför att utveckla biologiskt nedbrytbara plastmaterial och färdiga produkter som värderar biprodukter och delprodukter av alger, spannmål och grönsaker ur ett cirkulärt ekonomiskt perspektiv. Arbetet kommer särskilt att inriktas på sökandet efter nya funktioner som kan åstadkommas genom användningen av dessa samprodukter och derivat i plast. (Swedish) | |||||||||||||||
| Property / summary: I dag beräknas 6,5–8 miljoner ton plastavfall släppas ut i haven varje år. Vi talar till och med om den sjunde kontinenten, vilket skapar oöverträffade föroreningar och därmed hotar den biologiska mångfalden. Enligt studier kommer 70 % av det plastavfall som finns i haven från ett dussin engångsartiklar som används dagligen.I Frankrike är plastpåsar för engångsbruk (artikel 75 i lag nr 2015–992 om energiomställning för grön tillväxt) och mikropärlor i sköljd kosmetika (artikel 6 i dekret nr 2017–291 sedan 2018) redan förbjudna. År 2020 kommer de att läggas till tallrikar, koppar, koppar, glas (artikel 73 i lag nr 2015–992 om energiomställningen för grön tillväxt) och kan följa sugrör och behållare av expanderad polystyren för konsumtion som regeringen stöder. Dessa nya begränsningar är en möjlighet för bioplaster att precisera spelet. Bioplaster har vuxit mycket kraftigt sedan början av 2000-talet och är biobaserade och/eller biologiskt nedbrytbara polymerer. Genom att erbjuda material som är anpassade till gällande lagstiftning bör marknaden för biobaserad och biologiskt nedbrytbar plast fortsätta att utvidgas. Bionedbrytbar plast kan också vara alternativ till material som används för engångsbruk, t.ex. halm eller bomullsvabba. Dessutom, tack vare de snabba framstegen inom grön kemi, kommer tillämpningsområdet för dessa material att breddas. Det finns också mycket få laster/fibrer/samprodukter/avfall av naturligt ursprung som kan användas i förpackningar i direkt kontakt med livsmedel utanför stärkelse och cellulosa. En av utmaningarna kommer att vara att strukturera en sektor och genom att upprätta protokoll och god praxis se till att de samprodukter och derivat som omfattas av AlgriPLAST-projektet kan användas för sådana tillämpningar. Det allmänna målet för ALGRIPLAST-projektet är därför att utveckla biologiskt nedbrytbara plastmaterial och färdiga produkter som värderar biprodukter och delprodukter av alger, spannmål och grönsaker ur ett cirkulärt ekonomiskt perspektiv. Arbetet kommer särskilt att inriktas på sökandet efter nya funktioner som kan åstadkommas genom användningen av dessa samprodukter och derivat i plast. (Swedish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: I dag beräknas 6,5–8 miljoner ton plastavfall släppas ut i haven varje år. Vi talar till och med om den sjunde kontinenten, vilket skapar oöverträffade föroreningar och därmed hotar den biologiska mångfalden. Enligt studier kommer 70 % av det plastavfall som finns i haven från ett dussin engångsartiklar som används dagligen.I Frankrike är plastpåsar för engångsbruk (artikel 75 i lag nr 2015–992 om energiomställning för grön tillväxt) och mikropärlor i sköljd kosmetika (artikel 6 i dekret nr 2017–291 sedan 2018) redan förbjudna. År 2020 kommer de att läggas till tallrikar, koppar, koppar, glas (artikel 73 i lag nr 2015–992 om energiomställningen för grön tillväxt) och kan följa sugrör och behållare av expanderad polystyren för konsumtion som regeringen stöder. Dessa nya begränsningar är en möjlighet för bioplaster att precisera spelet. Bioplaster har vuxit mycket kraftigt sedan början av 2000-talet och är biobaserade och/eller biologiskt nedbrytbara polymerer. Genom att erbjuda material som är anpassade till gällande lagstiftning bör marknaden för biobaserad och biologiskt nedbrytbar plast fortsätta att utvidgas. Bionedbrytbar plast kan också vara alternativ till material som används för engångsbruk, t.ex. halm eller bomullsvabba. Dessutom, tack vare de snabba framstegen inom grön kemi, kommer tillämpningsområdet för dessa material att breddas. Det finns också mycket få laster/fibrer/samprodukter/avfall av naturligt ursprung som kan användas i förpackningar i direkt kontakt med livsmedel utanför stärkelse och cellulosa. En av utmaningarna kommer att vara att strukturera en sektor och genom att upprätta protokoll och god praxis se till att de samprodukter och derivat som omfattas av AlgriPLAST-projektet kan användas för sådana tillämpningar. Det allmänna målet för ALGRIPLAST-projektet är därför att utveckla biologiskt nedbrytbara plastmaterial och färdiga produkter som värderar biprodukter och delprodukter av alger, spannmål och grönsaker ur ett cirkulärt ekonomiskt perspektiv. Arbetet kommer särskilt att inriktas på sökandet efter nya funktioner som kan åstadkommas genom användningen av dessa samprodukter och derivat i plast. (Swedish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 August 2022
| |||||||||||||||
| Property / beneficiary | |||||||||||||||
| Property / beneficiary: ALGAIA / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / beneficiary name (string) | |||||||||||||||
ALGAIA | |||||||||||||||
| Property / beneficiary name (string): ALGAIA / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / intervention field | |||||||||||||||
| Property / intervention field: Technology transfer and university-enterprise cooperation primarily benefiting SMEs / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / postal code | |||||||||||||||
50000 | |||||||||||||||
| Property / postal code: 50000 / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / contained in NUTS | |||||||||||||||
| Property / contained in NUTS: Manche / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / contained in NUTS: Manche / qualifier | |||||||||||||||
| Property / contained in Local Administrative Unit | |||||||||||||||
| Property / contained in Local Administrative Unit: Saint-Lô / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / contained in Local Administrative Unit: Saint-Lô / qualifier | |||||||||||||||
| Property / coordinate location | |||||||||||||||
49°6'52.16"N, 1°4'26.29"W
| |||||||||||||||
| Property / coordinate location: 49°6'52.16"N, 1°4'26.29"W / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / coordinate location: 49°6'52.16"N, 1°4'26.29"W / qualifier | |||||||||||||||
| Property / date of last update | |||||||||||||||
7 December 2023
| |||||||||||||||
| Property / date of last update: 7 December 2023 / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
Latest revision as of 23:59, 10 October 2024
Project Q3680223 in France
| Language | Label | Description | Also known as |
|---|---|---|---|
| English | ERDF — ALGAIA — ALGRIPLAST PROJECT |
Project Q3680223 in France |
Statements
85,980.80 Euro
0 references
214,952.0 Euro
0 references
40.0 percent
0 references
1 October 2019
0 references
31 December 2022
0 references
ALGAIA
0 references
50000
0 references
On estime aujourd'hui, que chaque année, 6,5 à 8 millions de tonnes de déchets plastiques sont déversées dans les océans. On parle même de 7e continent, créant une pollution sans précédent et menaçant ainsi la biodiversité. Selon des études, 70% des déchets plastiques retrouvés dans les océans proviennent d'une dizaine d'objets à usage unique utilisée quotidiennement.En France, les sacs en plastiques à usage unique (article 75 de la Loi n°2015-992 relative à la transition énergétique pour la croissance verte) et les microbilles dans les cosmétiques rincés (article 6 du décret n° 2017-291 depuis 2018) sont déjà interdits. En 2020, se rajouteront assiettes, gobelets, tasses, verres (article 73 de la Loi n°2015-992 relative à la transition énergétique pour la croissance verte) et suivront peut-être les pailles et contenants en polystyrène expansé pour la consommation dont le gouvernement soutient l'interdiction. Ces nouvelles restrictions sont l'occasion pour les bioplastiques de tirer leur épingle du jeu. Se développant très fortement depuis le début des années 2 000, les bioplastiques sont des polymères biosourcées et/ou biodégradables. En effet, en proposant des matériaux adaptés aux lois en vigueur, le marché des plastiques biosourcés et biodégradables devrait continuer à s'expanser.Les plastiques biodégradables peuvent également être des alternatives aux matériaux utilisés pour des applications d'usage unique comme les pailles ou les batônnets de coton-tige. De plus grâce aux avancées rapides de la chimie verte, le champ des applications pour ces matériaux va s'élargir.Il n'existe par ailleurs que très peu de charges / fibres / coproduits / déchets d'origine naturelle qui puisse être utilisés en emballage en contact direct avec les aliments en dehors de l'amidon et de la cellulose. Un des enjeux sera ainsi de structurer une filière et de s'assurer, par la mise en place de protocoles et de bonnes pratiques, que les coproduits et dérivés visés par le projet ALGRIPLAST sont utilisables pour de telles applications.L'objectif général du projet ALGRIPLAST est donc de développer des matériaux et produits finis plastiques biodégradables valorisant dérivés et coproduits d'algues, de céréales et de légumes dans une optique d'économie circulaire. Les travaux porteront notamment sur la recherche de nouvelles fonctionnalités pouvant être apportées par l'utilisation de ces coproduits et dérivés dans la plasturgie. (French)
0 references
Today, it is estimated that 6.5 to 8 million tonnes of plastic waste is discharged into the oceans every year. We even speak of the 7th continent, creating unprecedented pollution and thus threatening biodiversity. According to studies, 70 % of the plastic waste found in the oceans comes from a dozen single-use objects used daily.In France, single-use plastic bags (Article 75 of Law No 2015-992 on the energy transition for green growth) and microbeads in rinsed cosmetics (Article 6 of Decree No 2017-291 since 2018) are already prohibited. In 2020, they will be added plates, cups, cups, glasses (Article 73 of Act No. 2015-992 on the energy transition for green growth) and may follow straws and containers of expanded polystyrene for consumption the government supports. These new restrictions are an opportunity for bioplastics to pinpoint the game. Growing very strongly since the early 2000s, bioplastics are bio-based and/or biodegradable polymers. Indeed, by offering materials adapted to the laws in force, the market for bio-based and biodegradable plastics should continue to expand.Biodegradable plastics can also be alternatives to materials used for single-use applications such as straws or cotton swab batonnets. Moreover, thanks to the rapid advances in green chemistry, the scope of applications for these materials will widen. There are also very few loads/fibres/co-products/waste of natural origin that can be used in packaging in direct contact with food outside starch and cellulose. One of the challenges will be to structure a sector and ensure, through the establishment of protocols and good practices, that the co-products and derivatives targeted by the ALGRIPLAST project are usable for such applications.The general objective of the ALGRIPLAST project is therefore to develop biodegradable plastic materials and finished products that value by-products and co-products of algae, cereals and vegetables in a circular economy perspective. The work will focus in particular on the search for new functionalities that can be brought about by the use of these co-products and derivatives in plastics. (English)
18 November 2021
0.4870406760980975
0 references
Es wird heute geschätzt, dass jedes Jahr 6,5 bis 8 Millionen Tonnen Plastikmüll in die Ozeane gelangen. Man spricht sogar von dem siebten Kontinent, der eine beispiellose Verschmutzung verursacht und damit die biologische Vielfalt bedroht. Studien zufolge stammen 70 % der in den Ozeanen gefundenen Kunststoffabfälle aus etwa zehn Einwegartikeln, die täglich verwendet werden.In Frankreich sind Einwegplastiktüten (Artikel 75 des Gesetzes Nr. 2015-992 über die Energiewende für grünes Wachstum) und Mikrokugeln in abgespülten Kosmetika (Artikel 6 des Dekrets Nr. 2017-291 seit 2018) bereits verboten. Im Jahr 2020 werden Teller, Becher, Tassen, Gläser (Artikel 73 des Gesetzes Nr. 2015-992 über die Energiewende für grünes Wachstum) hinzukommen und möglicherweise die Strohhalme und Behälter aus expandiertem Polystyrol für den Konsum verfolgen, deren Verbot die Regierung unterstützt. Diese neuen Einschränkungen sind die Gelegenheit für Biokunststoffe, ihre Pins aus dem Spiel zu ziehen. Biokunststoffe, die sich seit Beginn der 2000er Jahre sehr stark entwickelt haben, sind biobasierte und/oder biologisch abbaubare Polymere. Der Markt für biobasierte und biologisch abbaubare Kunststoffe sollte sich durch die Bereitstellung von Materialien, die an die geltenden Rechtsvorschriften angepasst sind, weiterhin ausbreiten.Biologisch abbaubare Kunststoffe können auch Alternativen zu Materialien sein, die für Einzelanwendungen wie Strohhalme oder Wattestäbchen verwendet werden. Dank der rasanten Fortschritte in der grünen Chemie wird das Anwendungsspektrum für diese Materialien erweitert. Darüber hinaus gibt es nur sehr wenige Füllstoffe/Faser/Nebenprodukte/Abfälle natürlichen Ursprungs, die in direktem Kontakt mit Lebensmitteln außerhalb von Stärke und Zellulose verwendet werden können. Eine der Herausforderungen besteht darin, eine Branche zu strukturieren und durch Protokolle und bewährte Verfahren sicherzustellen, dass die unter das ALGRIPLAST-Projekt fallenden Nebenerzeugnisse und Derivate für solche Anwendungen verwendet werden können.Das allgemeine Ziel des Projekts ALGRIPLAST besteht daher darin, biologisch abbaubare Kunststoffmaterialien und -fertigerzeugnisse zu entwickeln, die aus Algen, Getreide und Gemüse gewonnen werden, und zwar im Hinblick auf die Kreislaufwirtschaft. Die Arbeiten werden sich insbesondere mit der Suche nach neuen Funktionen befassen, die durch die Verwendung dieser Nebenprodukte und Derivate in der Kunststoffindustrie erzielt werden können. (German)
1 December 2021
0 references
Momenteel wordt geschat dat jaarlijks 6,5 tot 8 miljoen ton plastic afval in de oceanen wordt geloosd. We hebben het zelfs over het 7e continent, dat ongekende vervuiling veroorzaakt en daarmee de biodiversiteit bedreigt. Volgens studies is 70 % van het plastic afval dat in de oceanen wordt aangetroffen, afkomstig van een dozijn voorwerpen voor eenmalig gebruik die dagelijks worden gebruikt. In Frankrijk zijn plastic zakken voor eenmalig gebruik (artikel 75 van wet 2015-992 betreffende de energietransitie voor groene groei) en microbeads in gespoelde cosmetica (artikel 6 van decreet nr. 2017-291 sinds 2018) al verboden. In 2020 zullen ze borden, bekers, bekers, glazen worden toegevoegd (artikel 73 van Wet nr. 2015-992 over de energietransitie voor groene groei) en kunnen rietjes en containers van geëxpandeerd polystyreen voor consumptie volgen die de overheid steunt. Deze nieuwe beperkingen zijn een kans voor bioplastics om het spel te bepalen. Bioplastics zijn bioplastics die sinds het begin van de jaren 2000 zeer sterk groeien en/of biologisch afbreekbaar zijn. Door materialen aan te bieden die zijn aangepast aan de geldende wetgeving, moet de markt voor biogebaseerde en biologisch afbreekbare kunststoffen immers blijven groeien. Biologisch afbreekbare kunststoffen kunnen ook alternatieven zijn voor materialen die worden gebruikt voor toepassingen voor eenmalig gebruik, zoals rietjes of wattenstaafjes. Bovendien zal dankzij de snelle vooruitgang in de groene chemie de reikwijdte van de toepassingen voor deze materialen verruimen. Er zijn ook zeer weinig ladingen/vezels/bijproducten/afval van natuurlijke oorsprong die kunnen worden gebruikt in verpakkingen in direct contact met voedsel buiten zetmeel en cellulose. Een van de uitdagingen is om een sector te structureren en door het opstellen van protocollen en goede praktijken ervoor te zorgen dat de bijproducten en derivaten waarop het ALGRIPLAST-project betrekking heeft, bruikbaar zijn voor dergelijke toepassingen. De algemene doelstelling van het ALGRIPLAST-project is daarom de ontwikkeling van biologisch afbreekbare kunststofmaterialen en eindproducten die bijproducten en bijproducten van algen, granen en groenten waarderen in een perspectief van de circulaire economie. De werkzaamheden zullen met name gericht zijn op het zoeken naar nieuwe functionaliteiten die kunnen worden gecreëerd door het gebruik van deze bijproducten en derivaten in kunststoffen. (Dutch)
6 December 2021
0 references
Oggi si stima che ogni anno 6,5-8 milioni di tonnellate di rifiuti di plastica vengano scaricati negli oceani. Parliamo anche del settimo continente, creando inquinamento senza precedenti e minacciando così la biodiversità. Secondo gli studi, il 70 % dei rifiuti di plastica presenti negli oceani proviene da una dozzina di oggetti monouso utilizzati quotidianamente.In Francia sono già vietati i sacchetti di plastica monouso (articolo 75 della legge n. 2015-992 sulla transizione energetica per la crescita verde) e le microperle in cosmetici risciacquati (articolo 6 del decreto n. 2017-291 dal 2018). Nel 2020 saranno aggiunti piatti, tazze, tazze, bicchieri (articolo 73 della legge n. 2015-992 sulla transizione energetica per la crescita verde) e potranno seguire cannucce e contenitori di polistirolo espanso per il consumo sostenuto dal governo. Queste nuove restrizioni sono un'opportunità per le bioplastiche di individuare il gioco. Crescendo molto fortemente dall'inizio degli anni 2000, le bioplastiche sono polimeri bio-based e/o biodegradabili. Infatti, offrendo materiali adeguati alle leggi vigenti, il mercato delle plastiche biodegradabili e biodegradabili dovrebbe continuare ad espandersi. Le plastiche biodegradabili possono anche essere alternative ai materiali utilizzati per applicazioni monouso come cannucce o batonnet a tampone di cotone. Inoltre, grazie ai rapidi progressi nella chimica verde, l'ambito di applicazione di questi materiali si amplierà. Ci sono anche pochissimi carichi/fibre/co-prodotti/rifiuti di origine naturale che possono essere utilizzati in imballaggi a diretto contatto con alimenti esterni all'amido e cellulosa. Una delle sfide consisterà nel strutturare un settore e garantire, attraverso l'istituzione di protocolli e buone pratiche, che i coprodotti e i derivati oggetto del progetto ALGRIPLAST siano utilizzabili per tali applicazioni. L'obiettivo generale del progetto ALGRIPLAST è quindi quello di sviluppare materiali plastici biodegradabili e prodotti finiti che valorizzino i sottoprodotti e i coprodotti di alghe, cereali e ortaggi in una prospettiva di economia circolare. Il lavoro si concentrerà in particolare sulla ricerca di nuove funzionalità che possono essere generate dall'uso di questi coprodotti e derivati nelle materie plastiche. (Italian)
13 January 2022
0 references
En la actualidad, se calcula que entre 6,5 y 8 millones de toneladas de residuos plásticos se vierten en los océanos cada año. Incluso hablamos del 7.º continente, creando contaminación sin precedentes y, por lo tanto, amenazando la biodiversidad. Según estudios, el 70 % de los residuos plásticos encontrados en los océanos proceden de una docena de objetos de un solo uso utilizados diariamente. En Francia, las bolsas de plástico de un solo uso (artículo 75 de la Ley 2015-992 sobre la transición energética para el crecimiento verde) y las microperlas en cosméticos aclarados (artículo 6 del Decreto n.º 2017-291 desde 2018) ya están prohibidas. En 2020, se añadirán platos, tazas, vasos (artículo 73 de la Ley No 2015-992 sobre la transición energética para el crecimiento verde) y podrán seguir pajitas y recipientes de poliestireno expandido para consumo que el gobierno apoya. Estas nuevas restricciones son una oportunidad para que los bioplásticos identifiquen el juego. Los bioplásticos, que crecen muy fuertemente desde principios de la década de 2000, son polímeros bio-basados o biodegradables. De hecho, al ofrecer materiales adaptados a las leyes vigentes, el mercado de los plásticos biobasados y biodegradables debería seguir ampliándose. Los plásticos biodegradables también pueden ser alternativas a los materiales utilizados para aplicaciones de un solo uso, como la pajita o los bastones de algodón. Además, gracias a los rápidos avances en la química verde, el alcance de las aplicaciones para estos materiales se ampliará. También hay muy pocas cargas/fibras/coproductos/residuos de origen natural que se pueden utilizar en envases en contacto directo con alimentos fuera del almidón y la celulosa. Uno de los retos será estructurar un sector y garantizar, mediante el establecimiento de protocolos y buenas prácticas, que los coproductos y derivados a los que se dirige el proyecto ALGRIPLAST sean utilizables para tales aplicaciones. El objetivo general del proyecto ALGRIPLAST es, por tanto, desarrollar materiales plásticos biodegradables y productos acabados que valoren los subproductos y coproductos de algas, cereales y hortalizas en una perspectiva de economía circular. El trabajo se centrará, en particular, en la búsqueda de nuevas funcionalidades que puedan derivarse del uso de estos coproductos y derivados en los plásticos. (Spanish)
14 January 2022
0 references
Praegu juhitakse igal aastal ookeanidesse hinnanguliselt 6,5–8 miljonit tonni plastijäätmeid. Me räägime isegi seitsmendast kontinendist, tekitades enneolematut saastet ja ohustades seega bioloogilist mitmekesisust. Uuringute kohaselt on 70 % ookeanidest leitud plastijäätmetest pärit tosinast ühekordselt kasutatavast esemest, mida kasutatakse iga päev.Prantsusmaal on juba keelatud ühekordselt kasutatavad kilekotid (seaduse nr 2015–992 artikkel 75 energiasüsteemi ümberkujundamise kohta rohelise kasvu eesmärgil) ja mikrohelmed loputatud kosmeetikatoodetes (dekreedi nr 2017–291 artikkel 6 alates 2018. aastast). 2020. aastal lisatakse neile taldrikud, tassid, tassid, klaasid (seaduse nr 2015–992 (energiasüsteemi ümberkujundamise kohta rohelise majanduskasvu saavutamiseks) artikkel 73) ning need võivad järgneda paisutatud polüstüreeni kõrtele ja mahutitele tarbimiseks, mida valitsus toetab. Need uued piirangud on võimalus bioplastid määrata mängu. Alates 2000. aastate algusest on bioplastid väga tugevalt kasvanud bioressursipõhisteks ja/või biolagunevateks polümeerideks. Pakkudes materjale, mis on kohandatud kehtivatele õigusaktidele, peaks bioressursipõhise ja biolaguneva plasti turg jätkuvalt laienema. Biolagunev plast võib olla ka alternatiiv materjalidele, mida kasutatakse ühekordseks kasutamiseks, nagu õled või vatitampoonid. Lisaks laieneb tänu rohelise keemia kiirele arengule nende materjalide kasutusala. Samuti on väga vähe koormaid/kiude/kaastooteid/looduslikku päritolu jäätmeid, mida saab kasutada toiduainetega vahetult kokkupuutuvates pakendites väljaspool tärklist ja tselluloosi. Üks väljakutsetest on sektori struktureerimine ning protokollide ja heade tavade kehtestamise kaudu tagamine, et projekti ALGRIPLAST alla kuuluvad kaassaadused ja derivaadid on sellistes rakendustes kasutatavad. Projekti ALGRIPLAST üldeesmärk on seega arendada biolagunevaid plastmaterjale ja valmistooteid, mis väärtustavad ringmajanduse seisukohast vetikate, teravilja ja köögiviljade kõrvalsaadusi ja kaassaadusi. Töö keskendub eelkõige uute funktsioonide otsimisele, mis võivad tuleneda nende kaassaaduste ja derivaatide kasutamisest plastis. (Estonian)
11 August 2022
0 references
Šiandien apskaičiuota, kad kiekvienais metais į vandenynus išleidžiama 6,5–8 mln. tonų plastiko atliekų. Mes netgi kalbame apie septintąjį žemyną, kurdami precedento neturinčią taršą ir taip keliančius grėsmę biologinei įvairovei. Remiantis tyrimais, 70 proc. vandenynų plastiko atliekų susidaro iš tuzinų kasdien naudojamų vienkartinių daiktų. Prancūzijoje vienkartiniai plastikiniai maišeliai (Įstatymo Nr. 2015–992 dėl perėjimo prie kitokio energijos vartojimo modelio siekiant ekologiško augimo 75 straipsnis) ir mikro karoliukai skalaujamoje kosmetikoje (nuo 2018 m. Potvarkio Nr. 2017–291 6 straipsnis) jau draudžiami. 2020 m. jos bus pridedamos prie plokščių, puodelių, puodelių, akinių (Įstatymo Nr. 2015–992 dėl perėjimo prie kitokio energijos vartojimo modelio siekiant ekologiško augimo 73 straipsnis) ir gali būti naudojamos po polistireninio putplasčio šiaudelių ir talpyklų, skirtų vartoti, kuriuos vyriausybė palaiko. Šie nauji apribojimai yra galimybė bioplastikai tiksliai nustatyti žaidimą. Nuo praėjusio amžiaus pirmojo dešimtmečio pradžios labai sparčiai auga bioplastikai yra biologiškai ir (arba) biologiškai skaidūs polimerai. Iš tiesų, siūlant prie galiojančių įstatymų pritaikytas medžiagas, biologinio ir biologiškai skaidaus plastiko rinka turėtų toliau plėstis. Biologinis plastikas taip pat gali būti alternatyva medžiagoms, naudojamoms vienkartiniam naudojimui, pavyzdžiui, šiaudams ar medvilnės tamponams. Be to, dėl sparčios žaliosios chemijos pažangos šių medžiagų taikymo sritis padidės. Taip pat yra labai mažai krovinių, pluoštų, šalutinių produktų ir (arba) natūralios kilmės atliekų, kurios gali būti naudojamos pakuotėms, tiesiogiai besiliečiančioms su maistu, kuris nėra krakmolas ir celiuliozė. Vienas iš iššūkių bus sektoriaus struktūra ir, parengus protokolus ir gerąją patirtį, užtikrinti, kad ALGRIPLAST projekte numatyti šalutiniai produktai ir išvestiniai produktai būtų tinkami naudoti tokioms reikmėms. Todėl bendras projekto ALGRIPLAST tikslas – kurti biologiškai skaidžias plastikines medžiagas ir gatavus produktus, kurie žiedinės ekonomikos požiūriu vertintų dumblių, grūdų ir daržovių šalutinius ir gretutinius produktus. Daugiausia dėmesio bus skiriama naujų funkcijų, kurias galima sukurti naudojant šiuos gretutinius produktus ir išvestinius produktus plastikuose, paieškai. (Lithuanian)
11 August 2022
0 references
Procjenjuje se da se danas svake godine u oceane ispušta 6,5 do 8 milijuna tona plastičnog otpada. Čak govorimo i o sedmom kontinentu, što dovodi do dosad nezabilježenog onečišćenja i time ugrožava biološku raznolikost. Prema studijama, 70 % plastičnog otpada pronađenog u oceanima potječe od desetak predmeta za jednokratnu upotrebu koji se svakodnevno koriste. U Francuskoj su plastične vrećice za jednokratnu upotrebu (članak 75. Zakona br. 2015 – 992 o energetskoj tranziciji za zeleni rast) i mikroglice u ispranoj kozmetici (članak 6. Uredbe br. 2017 – 291 od 2018.) već zabranjene. U 2020. godini bit će dodane ploče, šalice, čaše, čaše (članak 73. Zakona br. 2015 – 992 o energetskoj tranziciji za zeleni rast) i mogu pratiti slamke i posude ekspandiranog polistirena za potrošnju koje vlada podupire. Ova nova ograničenja su prilika za bioplastiku odrediti igru. Bioplastika je bioplastika na biološkoj osnovi i/ili biorazgradivi polimeri koji rastu vrlo snažno od ranih 2000-ih. Doista, ponudom materijala prilagođenih važećim zakonima, tržište za biorazgradivu plastiku i biorazgradivu plastiku trebalo bi se i dalje širiti. Biorazgradiva plastika može biti i alternativa materijalima koji se upotrebljavaju za jednokratnu uporabu, kao što su slamke ili palice za pamučne briseve. Štoviše, zahvaljujući brzom napretku u zelenoj kemiji, opseg primjene tih materijala proširit će se. Također postoji vrlo malo opterećenja/vlakana/suproizvoda/otpada prirodnog podrijetla koji se mogu upotrebljavati u ambalaži u izravnom dodiru s hranom izvan škroba i celuloze. Jedan od izazova bit će strukturiranje sektora i osiguravanje, kroz uspostavu protokola i dobrih praksi, da se suproizvodi i derivati na koje se odnosi projekt ALGRIPLAST mogu koristiti za takve primjene. Stoga je opći cilj projekta ALGRIPLAST razvoj biorazgradivih plastičnih materijala i gotovih proizvoda koji vrednuju nusproizvode i suproizvode algi, žitarica i povrća u perspektivi kružnog gospodarstva. Rad će se posebno usredotočiti na potragu za novim funkcijama koje se mogu ostvariti upotrebom tih suproizvoda i derivata u plastici. (Croatian)
11 August 2022
0 references
Σήμερα, εκτιμάται ότι 6,5 έως 8 εκατομμύρια τόνοι πλαστικών αποβλήτων απορρίπτονται κάθε χρόνο στους ωκεανούς. Μιλάμε ακόμη και για την 7η ήπειρο, δημιουργώντας πρωτοφανή ρύπανση και, ως εκ τούτου, απειλώντας τη βιοποικιλότητα. Σύμφωνα με μελέτες, το 70 % των πλαστικών αποβλήτων που βρέθηκαν στους ωκεανούς προέρχεται από δώδεκα αντικείμενα μίας χρήσης που χρησιμοποιούνται καθημερινά. Στη Γαλλία, οι πλαστικές σακούλες μίας χρήσης (άρθρο 75 του νόμου αριθ. 2015-992 σχετικά με την ενεργειακή μετάβαση για πράσινη ανάπτυξη) και οι μικροσφαιρίδια σε εκπλυμένα καλλυντικά (άρθρο 6 του διατάγματος αριθ. 2017-291 από το 2018) απαγορεύονται ήδη. Το 2020, θα προστεθούν πιάτα, κύπελλα, κύπελλα, ποτήρια (άρθρο 73 του νόμου αριθ. 2015-992 για την ενεργειακή μετάβαση για πράσινη ανάπτυξη) και μπορούν να ακολουθήσουν καλαμάκια και δοχεία διογκωμένου πολυστυρολίου για κατανάλωση που υποστηρίζει η κυβέρνηση. Αυτοί οι νέοι περιορισμοί είναι μια ευκαιρία για τα βιοπλαστικά να εντοπίσουν το παιχνίδι. Από τις αρχές της δεκαετίας του 2000, τα βιοπλαστικά αυξάνονται πολύ έντονα και τα βιοπλαστικά είναι βιολογικά και/ή βιοαποικοδομήσιμα πολυμερή. Πράγματι, με την προσφορά υλικών προσαρμοσμένων στην ισχύουσα νομοθεσία, η αγορά βιοαποδομήσιμων πλαστικών και βιοαποδομήσιμων πλαστικών θα πρέπει να συνεχίσει να επεκτείνεται. Τα βιοδιασπώμενα πλαστικά μπορούν επίσης να αποτελέσουν εναλλακτικές λύσεις αντί των υλικών που χρησιμοποιούνται για εφαρμογές μίας χρήσης, όπως καλαμάκια ή μπατονέτες βαμβακιού. Επιπλέον, χάρη στην ταχεία πρόοδο της πράσινης χημείας, το πεδίο εφαρμογής των εφαρμογών για αυτά τα υλικά θα διευρυνθεί. Υπάρχουν επίσης πολύ λίγα φορτία/ίνες/παραπροϊόντα/απόβλητα φυσικής προέλευσης που μπορούν να χρησιμοποιηθούν σε συσκευασίες σε άμεση επαφή με τρόφιμα εκτός αμύλου και κυτταρίνης. Μια από τις προκλήσεις θα είναι η διάρθρωση ενός τομέα και η διασφάλιση, μέσω της θέσπισης πρωτοκόλλων και ορθών πρακτικών, ότι τα παραπροϊόντα και τα παράγωγα που αποτελούν στόχο του έργου ALGRIPLAST μπορούν να χρησιμοποιηθούν για τέτοιες εφαρμογές. Ο γενικός στόχος του έργου ALGRIPLAST είναι συνεπώς η ανάπτυξη βιοαποδομήσιμων πλαστικών υλικών και τελικών προϊόντων που εκτιμούν τα υποπροϊόντα και τα παραπροϊόντα φυκών, δημητριακών και λαχανικών με προοπτική την κυκλική οικονομία. Οι εργασίες θα επικεντρωθούν ιδίως στην αναζήτηση νέων λειτουργικών δυνατοτήτων που μπορούν να προκύψουν από τη χρήση αυτών των παραπροϊόντων και παραγώγων στα πλαστικά. (Greek)
11 August 2022
0 references
Odhaduje sa, že v súčasnosti sa do oceánov každoročne vypúšťa 6,5 až 8 miliónov ton plastového odpadu. Dokonca hovoríme o siedmom kontinente, ktorý vytvára bezprecedentné znečistenie, a tým ohrozuje biodiverzitu. Podľa štúdií 70 % plastového odpadu zisteného v oceánoch pochádza z tuctu jednorazových predmetov používaných denne. Vo Francúzsku sú jednorazové plastové tašky (článok 75 zákona 2015 – 992 o energetickej transformácii pre zelený rast) a mikrogule v opláchnutej kozmetike (článok 6 dekrétu č. 2017 – 291 od roku 2018) už zakázané. V roku 2020 budú pridané taniere, šálky, poháre, poháre (§ 73 zákona č. 2015 – 992 o energetickej transformácii pre zelený rast) a môžu nasledovať slamky a nádoby z expandovaného polystyrénu na spotrebu, ktorú vláda podporuje. Tieto nové obmedzenia sú príležitosťou pre bioplasty určiť hru. Od začiatku 21. storočia veľmi výrazne rastú bioplasty a/alebo biologicky rozložiteľné polyméry. Ponúkaním materiálov prispôsobených platným právnym predpisom by sa mal trh s biologickými a biologicky rozložiteľnými plastmi naďalej rozširovať.Biodegradovateľné plasty môžu byť aj alternatívami k materiálom používaným na jednorazové použitie, ako sú slamky alebo bavlnené obušky. Okrem toho sa vďaka rýchlemu pokroku v zelenej chémii rozšíri rozsah použitia týchto materiálov. Existuje aj veľmi málo záťaže/vlákna/vedľajšie produkty/odpad prírodného pôvodu, ktoré možno použiť v obaloch v priamom kontakte s potravinami mimo škrobu a celulózy. Jednou z výziev bude štruktúrovať sektor a zabezpečiť prostredníctvom zavedenia protokolov a osvedčených postupov, aby vedľajšie produkty a deriváty, na ktoré sa zameriava projekt ALGRIPLAST, boli pre takéto aplikácie použiteľné.Všeobecným cieľom projektu ALGRIPLAST je preto vyvinúť biologicky rozložiteľné plastové materiály a hotové výrobky, ktoré oceňujú vedľajšie produkty a vedľajšie produkty rias, obilnín a zeleniny z hľadiska obehového hospodárstva. Práca sa zameria najmä na hľadanie nových funkcií, ktoré môže priniesť používanie týchto vedľajších produktov a derivátov v plastoch. (Slovak)
11 August 2022
0 references
Nykyään arvioidaan, että valtameriin päästetään vuosittain 6,5–8 miljoonaa tonnia muovijätettä. Puhumme jopa seitsemännestä mantereesta, joka aiheuttaa ennennäkemätöntä saastumista ja uhkaa siten biologista monimuotoisuutta. Tutkimusten mukaan 70 prosenttia valtamerissä olevasta muovijätteestä on peräisin kymmenistä kertakäyttöisistä esineistä, joita käytetään päivittäin.Ranskassa kertakäyttöiset muovipussit (vihreän kasvun energiasiirtymästä annetun lain nro 2015–992 75 §) ja mikrohelmet huuhdeltavissa kosmetiikassa (asetuksen nro 2017–291 6 § vuodesta 2018) ovat jo kiellettyjä. Vuonna 2020 niihin lisätään levyjä, kuppeja, kuppeja, laseja (lain nro 2015–992 73 § vihreän kasvun energiasiirtymästä) ja ne voivat seurata hallituksen tukemaa kevytpolystyreeniä sisältäviä olkia ja säiliöitä. Nämä uudet rajoitukset ovat mahdollisuus biomuovien paikantaa peli. Biomuovit ovat kasvaneet voimakkaasti 2000-luvun alusta lähtien, ja ne ovat biopohjaisia ja/tai biohajoavia polymeerejä. Biopohjaisten ja biohajoavien muovien markkinoita olisi laajennettava edelleen, koska ne tarjoavat voimassa olevaan lainsäädäntöön mukautettuja materiaaleja. Biohajoavat muovit voivat myös olla vaihtoehtoja kertakäyttöisissä sovelluksissa, kuten pilleissä tai puuvillapyyhkeissä, käytetyille materiaaleille. Lisäksi vihreän kemian nopean kehityksen ansiosta näiden materiaalien käyttömahdollisuudet laajenevat. Lisäksi on hyvin vähän kuormia/kuituja/sivutuotteita/-jätteitä, joita voidaan käyttää pakkauksissa, jotka ovat suorassa kosketuksessa tärkkelystä ja selluloosaa sisältäviin elintarvikkeisiin. Yksi haasteista on alan jäsentäminen ja sen varmistaminen, että ALGRIPLAST-hankkeen kohteena olevia sivutuotteita ja johdannaisia voidaan käyttää tällaisissa sovelluksissa ottamalla käyttöön protokollia ja hyviä käytäntöjä. ALGRIPLAST-hankkeen yleisenä tavoitteena on näin ollen kehittää biohajoavia muovimateriaaleja ja lopputuotteita, jotka arvostavat levien, viljan ja vihannesten sivutuotteita ja sivutuotteita kiertotalouden näkökulmasta. Työssä keskitytään erityisesti sellaisten uusien toimintojen etsimiseen, joita voidaan saada aikaan käyttämällä näitä sivutuotteita ja niiden johdannaisia muovissa. (Finnish)
11 August 2022
0 references
Obecnie szacuje się, że każdego roku do oceanów odprowadza się 6,5-8 mln ton odpadów z tworzyw sztucznych. Mówimy nawet o 7. kontynencie, tworząc bezprecedensowe zanieczyszczenie, zagrażając bioróżnorodności. Według badań 70 % odpadów z tworzyw sztucznych występujących w oceanach pochodzi z kilkunastu przedmiotów jednorazowego użytku używanych codziennie. We Francji zakazane są już torby jednorazowego użytku z tworzyw sztucznych (art. 75 ustawy nr 2015-992 w sprawie transformacji energetycznej na rzecz ekologicznego wzrostu) oraz mikrokulki w kosmetykach płukanych (art. 6 dekretu nr 2017-291 od 2018 r.). W 2020 r. zostaną one dodane talerze, kubki, kubki, szklanki (art. 73 ustawy nr 2015-992 o transformacji energetycznej na rzecz zielonego wzrostu) i mogą śledzić słomki i pojemniki z polistyrenu ekspandowanego przeznaczone do konsumpcji, wspierane przez rząd. Te nowe ograniczenia są okazją dla bioplastików do określenia gry. Od początku XXI wieku bioplastyki rosną bardzo silnie i są to polimery pochodzenia biologicznego i/lub biodegradowalne. Dzięki oferowaniu materiałów dostosowanych do obowiązujących przepisów rynek tworzyw sztucznych pochodzenia biologicznego i biodegradowalnych powinien nadal się rozwijać. Tworzywa sztuczne ulegające biodegradacji mogą być również alternatywą dla materiałów stosowanych do zastosowań jednorazowego użytku, takich jak słomki lub batonnety bawełniane. Ponadto, dzięki szybkim postępom w zielonej chemii, zakres zastosowań tych materiałów poszerzy się. Istnieje również bardzo niewiele ładunków/włókna/produktów ubocznych/odpadów pochodzenia naturalnego, które mogą być stosowane w opakowaniach w bezpośrednim kontakcie z żywnością poza skrobią i celulozą. Jednym z wyzwań będzie struktura sektora i zapewnienie, poprzez ustanowienie protokołów i dobrych praktyk, że produkty uboczne i pochodne, których dotyczy projekt ALGRIPLAST, nadają się do takich zastosowań. Ogólnym celem projektu ALGRIPLAST jest zatem opracowanie biodegradowalnych materiałów z tworzyw sztucznych i produktów gotowych, które cenią produkty uboczne i produkty uboczne glonów, zbóż i warzyw w perspektywie gospodarki o obiegu zamkniętym. Prace skupią się w szczególności na poszukiwaniu nowych funkcji, które mogą powstać dzięki wykorzystaniu tych produktów ubocznych i pochodnych w tworzywach sztucznych. (Polish)
11 August 2022
0 references
Ma becslések szerint évente 6,5–8 millió tonna műanyaghulladék kerül az óceánokba. Még a 7. kontinensről is beszélünk, amely példátlan szennyezést okoz, és ezáltal veszélyezteti a biológiai sokféleséget. Tanulmányok szerint az óceánokban található műanyaghulladék 70%-a naponta használt tucatnyi egyszer használatos tárgyból származik.Franciaországban már tilos az egyszer használatos műanyag zacskók (a zöld növekedés energetikai átállásáról szóló 2015–992. sz. törvény 75. cikke) és az öblített kozmetikumok mikrogyöngyei (2018 óta a 2017–291. sz. rendelet 6. cikke). 2020-ban lemezeket, csészéket, csészéket, poharakat, poharakat, poharakat (a zöld növekedés energetikai átállásáról szóló 2015–992. sz. törvény 73. cikke) adnak hozzá, és a kormány által támogatott kiterjesztett polisztirolból álló szívószálakat és tartályokat követhetik. Ezek az új korlátozások lehetőséget kínálnak a bioműanyagok számára, hogy meghatározzák a játékot. A 2000-es évek eleje óta nagyon erőteljesen növekszik, a bioműanyagok bioalapúak és/vagy biológiailag lebomló polimerek. A bioalapú és biológiailag lebomló műanyagok piaca a hatályos jogszabályokhoz igazított anyagok kínálatával tovább bővülhet. A biológiailag lebomló műanyagok az egyszer használatos alkalmazásokhoz használt anyagok, például a szalma vagy a pamuttamponhálók alternatívái is lehetnek. Ezen túlmenően, a zöld kémia gyors fejlődésének köszönhetően ezen anyagok alkalmazási köre ki fog szélesedni. Nagyon kevés töltet/rost/társtermékek/természetes eredetű hulladék is felhasználható a keményítőn és cellulózon kívüli élelmiszerrel közvetlen érintkezésbe kerülő csomagolásban. Az egyik kihívás egy ágazat felépítése és annak biztosítása, hogy az ALGRIPLAST projekt által megcélzott társtermékek és származékok felhasználhatók legyenek az ilyen alkalmazásokhoz. Az ALGRIPLAST projekt általános célja ezért olyan biológiailag lebomló műanyagok és késztermékek kifejlesztése, amelyek a körkörös gazdaság szemszögéből értékelik az algák, gabonafélék és zöldségek melléktermékeit és társtermékeit. A munka különösen az olyan új funkciók felkutatására fog összpontosítani, amelyeket e társtermékek és származékok műanyagokban való felhasználása hozhat létre. (Hungarian)
11 August 2022
0 references
Odhaduje se, že dnes je do oceánů každoročně vypouštěno 6,5 až 8 milionů tun plastového odpadu. Hovoříme dokonce o sedmém kontinentu, který vytváří bezprecedentní znečištění, a tím ohrožuje biologickou rozmanitost. Podle studií pochází 70 % plastového odpadu nalezeného v oceánech z tuctu předmětů na jedno použití používaných denně. Ve Francii jsou již zakázány plastové tašky na jedno použití (článek 75 zákona č. 2015–992 o transformaci energetiky pro zelený růst) a mikrokuličky v oplachované kosmetice (článek 6 nařízení č. 2017–291 od roku 2018). V roce 2020 budou přidány talíře, šálky, šálky, sklenice (§ 73 zákona č. 2015–992 Sb., o energetické transformaci pro zelený růst) a mohou následovat slámy a nádoby z expandovaného polystyrenu ke spotřebě, které vláda podporuje. Tato nová omezení jsou příležitostí pro bioplasty určit hru. Bioplasty jsou od počátku 21. století velmi silně rostoucí a/nebo biologicky rozložitelné polymery. Tím, že trh s biologickými a biologicky rozložitelnými plasty nabízí materiály přizpůsobené platným právním předpisům, by se měl dále rozšiřovat.Biodegradovatelné plasty mohou být také alternativami k materiálům používaným pro použití na jedno použití, jako jsou brčka nebo bavlněné tamponové obušky. Navíc díky rychlému pokroku v zelené chemii se rozsah aplikací pro tyto materiály rozšíří. Existuje také velmi málo nákladů/vláken/druhotných produktů/odpadů přírodního původu, které lze použít v balení v přímém kontaktu s potravinami mimo škrob a celulózu. Jednou z výzev bude strukturovat odvětví a prostřednictvím zavedení protokolů a osvědčených postupů zajistit, aby druhotné produkty a deriváty, na něž se projekt ALGRIPLAST zaměřuje, byly pro takové aplikace použitelné. Obecným cílem projektu ALGRIPLAST je proto vyvinout biologicky rozložitelné plastové materiály a hotové výrobky, které z hlediska oběhového hospodářství oceňují vedlejší produkty a druhotné produkty řas, obilovin a zeleniny. Práce se zaměří zejména na hledání nových funkcí, které mohou vzniknout používáním těchto druhotných produktů a derivátů v plastech. (Czech)
11 August 2022
0 references
Šodien tiek lēsts, ka katru gadu okeānos izplūst 6,5–8 miljoni tonnu plastmasas atkritumu. Mēs pat runājam par 7. kontinentu, radot nepieredzētu piesārņojumu un tādējādi apdraudot bioloģisko daudzveidību. Saskaņā ar pētījumiem 70 % no okeānos atrastajiem plastmasas atkritumiem nāk no duci vienreizlietojamiem priekšmetiem, ko izmanto katru dienu. Francijā vienreizlietojami plastmasas maisiņi (Likuma Nr. 2015–992 par enerģētikas pārkārtošanu zaļai izaugsmei 75. pants) un mikrolodes noskalotajā kosmētikā (Dekrēta Nr. 2017–291 6. pants kopš 2018. gada) jau ir aizliegti. 2020. gadā tie tiks pievienoti plāksnes, krūzes, krūzes, glāzes (73. pants Likumā Nr. 2015–992 par enerģētikas pārkārtošanu zaļai izaugsmei), un tie var sekot salmiņiem un konteineriem no putu polistirola patēriņam, ko valdība atbalsta. Šie jaunie ierobežojumi ir iespēja bioplastmasai precīzi noteikt spēli. Kopš 2000. gadu sākuma bioplastmasa strauji aug, tāpēc bioplastmasa ir biopolimēri un/vai bioloģiski noārdāmi polimēri. Piedāvājot materiālus, kas pielāgoti spēkā esošajiem tiesību aktiem, būtu jāturpina paplašināties biobāzētas un bioloģiski noārdāmas plastmasas tirgus. Biodegradējama plastmasa var būt arī alternatīva materiāliem, ko izmanto vienreizējai lietošanai, piemēram, salmiņiem vai vates tamponu batontīkliem. Turklāt, pateicoties straujajiem sasniegumiem zaļajā ķīmijā, šo materiālu piemērošanas joma paplašināsies. Ir arī ļoti maz kravu/šķiedru/līdzproduktu/dabiskas izcelsmes atkritumu, ko var izmantot iepakojumos, kuri ir tiešā saskarē ar pārtiku ārpus cietes un celulozes. Viens no izaicinājumiem būs strukturēt nozari un, izveidojot protokolus un labu praksi, nodrošināt, ka ALGRIPLAST projektā paredzētie blakusprodukti un atvasinājumi ir izmantojami šādiem lietojumiem. Tādēļ projekta ALGRIPLAST vispārīgais mērķis ir izstrādāt bioloģiski noārdāmus plastmasas materiālus un gatavos produktus, kas aprites ekonomikas perspektīvā novērtē aļģu, graudaugu un dārzeņu blakusproduktus un blakusproduktus. Šajā darbā īpaša uzmanība tiks pievērsta jaunu funkciju meklēšanai, ko var panākt, izmantojot šos blakusproduktus un atvasinājumus plastmasā. (Latvian)
11 August 2022
0 references
Sa lá atá inniu ann, meastar go scaoiltear idir 6.5 agus 8 milliún tona de dhramhaíl phlaisteach isteach sna haigéin gach bliain. Labhraímid ar an 7ú mór-roinn fiú, rud a chruthaíonn truailliú nach bhfacthas a leithéid riamh roimhe seo, rud a chuireann an bhithéagsúlacht i mbaol. De réir staidéar, tagann 70 % den dramhaíl phlaisteach a fhaightear sna haigéin ó dhosaen réad aon úsáide a úsáidtear go laethúil. Sa Fhrainc, tá cosc cheana féin ar mhálaí plaisteacha aon úsáide (Airteagal 75 de Dhlí Uimh. 2015-992 maidir leis an aistriú fuinnimh le haghaidh fás glas) agus ar mhiocrób i gcosmaidí sruthlaithe (Airteagal 6 d’Fhoraithne Uimh. 2017-291 ó 2018). In 2020, cuirfear plátaí, cupáin, cupáin, gloiní leo (Airteagal 73 d’Acht Uimh. 2015-992 maidir leis an aistriú fuinnimh le haghaidh fáis ghlais) agus d’fhéadfadh siad soip agus coimeádáin pholaistiréin fhorbartha lena gcaitheamh ag an rialtas a leanúint. Tá na srianta nua deis do bithphlaistigh a pinpoint an cluiche. Ag fás go láidir ó thús na 2000idí, is polaiméirí bithbhunaithe agus/nó in-bhithmhillte iad bithphlaistigh. Go deimhin, trí ábhair atá oiriúnaithe do na dlíthe atá i bhfeidhm a thairiscint, ba cheart go leanfadh an margadh do phlaistigh bhithbhunaithe agus in-bhithmhillte de bheith ag leathnú. Thairis sin, a bhuíochas leis an dul chun cinn tapa sa cheimic ghlas, leathnóidh raon feidhme na n-iarratas ar na hábhair seo. Is beag ualach/snáithíní/comhtháirgí/dramhaíl de bhunús nádúrtha is féidir a úsáid i bpacáistiú i dteagmháil dhíreach le bia lasmuigh de stáirse agus ceallalós. Ceann de na dúshláin a bheidh ann earnáil a struchtúrú agus a áirithiú, trí phrótacail agus dea-chleachtais a bhunú, go mbeidh na comhtháirgí agus na díorthaigh a ndírítear orthu le tionscadal ALGRIPLAST inúsáidte le haghaidh feidhmeanna den sórt sin. Is é cuspóir ginearálta thionscadal ALGRIPLAST, dá bhrí sin, ábhair phlaisteacha in-bhithmhillte agus táirgí críochnaithe a bhfuil luach ag baint leo ar fhotháirgí agus ar chomhtháirgí algaí, gránach agus glasraí ó thaobh an gheilleagair chiorclaigh de a fhorbairt. Díreoidh an obair go háirithe ar an gcuardach ar fheidhmiúlachtaí nua is féidir a chruthú trí na comhtháirgí agus na díorthaigh sin a úsáid i bplaistigh. (Irish)
11 August 2022
0 references
Danes se ocenjuje, da se v oceane vsako leto odvaja 6,5 do 8 milijonov ton plastičnih odpadkov. Govorimo celo o sedmi celini, ki ustvarja onesnaževanje brez primere in s tem ogroža biotsko raznovrstnost. Študije kažejo, da 70 % plastičnih odpadkov, ki jih najdemo v oceanih, izvira iz ducata dnevno uporabljenih predmetov za enkratno uporabo.V Franciji so plastične vrečke za enkratno uporabo (člen 75 zakona št. 2015–992 o energetskem prehodu za zeleno rast) in mikrokroglice v izpranih kozmetičnih izdelkih (člen 6 odloka št. 2017–291 od leta 2018) že prepovedane. V letu 2020 bodo dodani krožniki, skodelice, skodelice, kozarci (73. člen Zakona št. 2015–992 o energetskem prehodu za zeleno rast) in lahko sledijo slamicam in posodam iz ekspandiranega polistirena za porabo, ki jih vlada podpira. Te nove omejitve so priložnost za bioplastiko, da določi igro. Bioplastika je od začetka 21. stoletja močno rasla in/ali biorazgradljiva polimera. S ponujanjem materialov, prilagojenih veljavnim predpisom, se mora trg za biološko in biološko razgradljivo plastiko še naprej širiti. Biorazgradljiva plastika je lahko tudi alternativa materialom, ki se uporabljajo za enkratno uporabo, kot so slamice ali batonneti iz bombažnih brisov. Poleg tega se bo zaradi hitrega napredka v zeleni kemiji področje uporabe teh materialov razširilo. Obstaja tudi zelo malo bremen/vlakna/soproizvodov/odpadkov naravnega izvora, ki se lahko uporabijo v embalaži v neposrednem stiku z živili zunaj škroba in celuloze. Eden od izzivov bo strukturirati sektor in z vzpostavitvijo protokolov in dobrih praks zagotoviti, da bodo soproizvodi in derivati, na katere se nanaša projekt ALGRIPLAST, uporabni za takšne uporabe. Splošni cilj projekta ALGRIPLAST je torej razviti biorazgradljive plastične materiale in končne proizvode, ki cenijo stranske proizvode in soproizvode alg, žit in zelenjave z vidika krožnega gospodarstva. Delo bo osredotočeno zlasti na iskanje novih funkcij, ki jih je mogoče doseči z uporabo teh soproizvodov in derivatov v plastiki. (Slovenian)
11 August 2022
0 references
Днес се смята, че всяка година в океаните се изхвърлят 6,5—8 милиона тона пластмасови отпадъци. Дори говорим за 7-ия континент, който създава безпрецедентно замърсяване и по този начин застрашава биологичното разнообразие. Според проучвания 70 % от пластмасовите отпадъци, открити в океаните, произхождат от дузина предмети за еднократна употреба, използвани ежедневно. Във Франция пластмасовите торбички за еднократна употреба (член 75 от Закон № 2015—992 относно енергийния преход за зелен растеж) и микробите в изплакната козметика (член 6 от Указ № 2017—291 от 2018 г. насам) вече са забранени. През 2020 г. те ще бъдат добавени чинии, чаши, чаши, чаши (член 73 от Закон № 2015—992 за енергийния преход за зелен растеж) и могат да следват сламки и контейнери от експандиран полистирол за потребление, подкрепяни от правителството. Тези нови ограничения са възможност биопластмасите да определят играта. Биопластмасите нарастват много силно от началото на 21-ви век насам, като биопластмасите са полимери на биологична основа и/или биоразградими полимери. Действително, предлагайки материали, адаптирани към действащото законодателство, пазарът на биоразградими пластмаси следва да продължи да се разширява. Биоразградимите пластмаси могат също така да бъдат алтернативи на материалите, използвани за приложения за еднократна употреба, като например памучни тампони или памучни тампони. Освен това, благодарение на бързия напредък в зелената химия, обхватът на приложенията за тези материали ще се разшири. Освен това има много малко товари/влакна/съпродукти/отпадъци от естествен произход, които могат да се използват в опаковки в пряк контакт с храни извън скорбялата и целулозата. Едно от предизвикателствата ще бъде да се структурира сектор и да се гарантира, чрез създаването на протоколи и добри практики, че страничните продукти и производните, към които е насочен проектът ALGRIPLAST, могат да се използват за такива приложения. Поради това общата цел на проекта ALGRIPLAST е разработването на биоразградими пластмасови материали и крайни продукти, които ценят страничните продукти и страничните продукти от водорасли, зърнени култури и зеленчуци в перспективата на кръговата икономика. Работата ще се съсредоточи по-специално върху търсенето на нови функционалности, които могат да бъдат постигнати чрез използването на тези странични продукти и производни в пластмасите. (Bulgarian)
11 August 2022
0 references
Illum, huwa stmat li kull sena jiġu skarikati 6.5 sa 8 miljun tunnellata ta’ skart tal-plastik fl-oċeani. Aħna saħansitra nitkellmu dwar is-seba’ kontinent, u b’hekk noħolqu tniġġis bla preċedent u b’hekk jheddu l-bijodiversità. Skont studji, 70 % tal-iskart tal-plastik li jinsab fl-oċeani ġej minn tużżana oġġetti li jintużaw darba biss użati kuljum. Fi Franza, il-basktijiet tal-plastik li jintużaw darba biss (l-Artikolu 75 tal-Liġi Nru 2015–992 dwar it-tranżizzjoni tal-enerġija għal tkabbir ekoloġiku) u ż-żibeġ mikro fil-kożmetiċi mlaħalħa (l-Artikolu 6 tad-Digriet Nru 2017–291 mill-2018) huma diġà pprojbiti. Fl-2020, dawn se jiġu miżjuda pjanċi, kikkri, tazzi, nuċċalijiet (l-Artikolu 73 tal-Att Nru 2015–992 dwar it-tranżizzjoni tal-enerġija għal tkabbir ekoloġiku) u jistgħu jsegwu l-istrôs u l-kontenituri tal-polisterin imwessa’ għall-konsum li jappoġġja l-gvern. Dawn ir-restrizzjonijiet ġodda huma opportunità għall-bijoplastiks biex jidentifikaw il-logħba. Mill-bidu tas-snin 2000, il-bijoplastik qed jikber b’mod qawwi ħafna, il-bijoplastiks huma polimeri b’bażi bijoloġika u/jew bijodegradabbli. Tabilħaqq, billi joffri materjali adattati għal-liġijiet fis-seħħ, is-suq għall-plastiks b’bażi bijoloġika u bijodegradabbli għandu jkompli jespandi. Il-plastik bijodegradabbli jista’ jkun ukoll alternattivi għall-materjali użati għal applikazzjonijiet li jintużaw darba biss bħat-tiben jew il-batonnets tat-tajjar. Barra minn hekk, bis-saħħa tal-avvanzi rapidi fil-kimika ekoloġika, l-ambitu tal-applikazzjonijiet għal dawn il-materjali se jitwessa’. Hemm ukoll ftit tagħbijiet/fibri/koprodotti/skart ta’ oriġini naturali li jista’ jintuża f’imballaġġ f’kuntatt dirett ma’ ikel barra l-lamtu u ċ-ċelluloża. Waħda mill-isfidi se tkun li jiġi strutturat settur u jiġi żgurat, permezz tal-istabbiliment ta’ protokolli u prattiki tajba, li l-prodotti sekondarji u d-derivati fil-mira tal-proġett ALGRIPLAST ikunu jistgħu jintużaw għal tali applikazzjonijiet. L-objettiv ġenerali tal-proġett ALGRIPLAST huwa għalhekk li jiġu żviluppati materjali tal-plastik bijodegradabbli u prodotti lesti li jivvalutaw il-prodotti sekondarji u l-prodotti sekondarji tal-alga, iċ-ċereali u l-ħxejjex f’perspettiva ta’ ekonomija ċirkolari. Il-ħidma se tiffoka b’mod partikolari fuq it-tfittxija għal funzjonalitajiet ġodda li jistgħu jirriżultaw mill-użu ta’ dawn il-koprodotti u d-derivattivi fil-plastik. (Maltese)
11 August 2022
0 references
Hoje, estima-se que 6,5 a 8 milhões de toneladas de resíduos plásticos sejam descarregadas nos oceanos todos os anos. Falamos mesmo do 7.o continente, que cria uma poluição sem precedentes e, por conseguinte, ameaça a biodiversidade. Segundo estudos, 70 % dos resíduos de plástico encontrados nos oceanos provêm de uma dúzia de objetos de utilização única utilizados diariamente. Em França, os sacos de plástico de utilização única (artigo 75.o da Lei n.o 2015-992 relativa à transição energética para o crescimento verde) e as microesferas em cosméticos enxaguados (artigo 6.o do Decreto n.o 2017-291 desde 2018) já estão proibidos. Em 2020, serão adicionados pratos, copos, copos, copos (artigo 73.o da Lei n.o 2015-992 sobre a transição energética para o crescimento verde) e poderão seguir-se palhinhas e recipientes de poliestireno expandido para consumo que o governo apoia. Estas novas restrições são uma oportunidade para os bioplásticos identificarem o jogo. Crescendo muito fortemente desde o início dos anos 2000, os bioplásticos são polímeros de base biológica e/ou biodegradáveis. Com efeito, ao oferecer materiais adaptados à legislação em vigor, o mercado dos plásticos de base biológica e biodegradáveis deve continuar a expandir-se. Os plásticos biodegradáveis também podem ser alternativas aos materiais utilizados para aplicações de utilização única, como palhinhas ou batonetes de algodão para esfregaço. Além disso, graças aos rápidos avanços na química verde, o escopo de aplicações para estes materiais será ampliado. Existem também muito poucas cargas/fibras/coprodutos/resíduos de origem natural que possam ser utilizados em embalagens em contacto direto com alimentos fora do amido e da celulose. Um dos desafios será estruturar um setor e assegurar, através do estabelecimento de protocolos e boas práticas, que os coprodutos e derivados visados pelo projeto ALGRIPLAST sejam utilizáveis para essas aplicações. O objetivo geral do projeto ALGRIPLAST é, por conseguinte, desenvolver materiais plásticos biodegradáveis e produtos acabados que valorizem os subprodutos e coprodutos de algas, cereais e produtos hortícolas numa perspetiva de economia circular. Os trabalhos centrar-se-ão, em especial, na procura de novas funcionalidades que possam resultar da utilização destes coprodutos e derivados em plásticos. (Portuguese)
11 August 2022
0 references
I dag anslås det, at der hvert år udledes 6,5-8 mio. ton plastaffald i havene. Vi taler endda om det 7. kontinent, der skaber forurening uden fortilfælde og dermed truer biodiversiteten. Ifølge undersøgelser kommer 70 % af det plastaffald, der findes i havene, fra et dusin engangsgenstande, der anvendes dagligt.I Frankrig er engangsplastposer (artikel 75 i lov nr. 2015-992 om energiomstilling til grøn vækst) og mikroperler i skyllet kosmetik (artikel 6 i dekret nr. 2017-291 siden 2018) allerede forbudt. I 2020 vil de blive tilsat tallerkener, kopper, kopper, glas (artikel 73 i lov nr. 2015-992 om energiomstilling til grøn vækst) og kan følge strå og beholdere med ekspanderet polystyren til forbrug, som regeringen støtter. Disse nye begrænsninger er en mulighed for bioplast at identificere spillet. Bioplast, der er vokset meget kraftigt siden begyndelsen af 2000'erne, er biobaserede og/eller bionedbrydelige polymerer. Ved at tilbyde materialer, der er tilpasset gældende lovgivning, bør markedet for biobaseret og bionedbrydeligt plast fortsætte med at ekspandere.Bionedbrydeligt plast kan også være alternativer til materialer, der anvendes til engangsanvendelser såsom strå eller vatpind. Takket være de hurtige fremskridt inden for grøn kemi vil anvendelsesområdet for disse materialer desuden blive udvidet. Der er også meget få belastninger/fibre/biprodukter/affald af naturlig oprindelse, der kan anvendes i emballager i direkte kontakt med fødevarer uden for stivelse og cellulose. En af udfordringerne vil være at strukturere en sektor og gennem etablering af protokoller og god praksis sikre, at de biprodukter og derivater, der er omfattet af ALGRIPLAST-projektet, kan anvendes til sådanne anvendelser. Det overordnede mål med ALGRIPLAST-projektet er derfor at udvikle bionedbrydelige plastmaterialer og færdige produkter, der værdisætter biprodukter og biprodukter af alger, korn og grøntsager i et cirkulært økonomisk perspektiv. Arbejdet vil især fokusere på søgen efter nye funktioner, der kan opnås ved anvendelse af disse biprodukter og derivater i plast. (Danish)
11 August 2022
0 references
În prezent, se estimează că 6,5-8 milioane de tone de deșeuri de plastic sunt evacuate în oceane în fiecare an. Vorbim chiar despre cel de-al 7-lea continent, creând poluare fără precedent și punând astfel în pericol biodiversitatea. Potrivit studiilor, 70 % din deșeurile de plastic găsite în oceane provin de la o duzină de obiecte de unică folosință utilizate zilnic.În Franța, pungile de plastic de unică folosință (articolul 75 din Legea nr. 2015-992 privind tranziția energetică pentru creșterea ecologică) și micromărgelele din produsele cosmetice clătite (articolul 6 din Decretul nr. 2017-291 din 2018) sunt deja interzise. În 2020, acestea vor fi adăugate plăci, cupe, pahare (articolul 73 din Legea nr. 2015-992 privind tranziția energetică pentru creșterea verde) și pot urma paie și recipiente de polistiren expandat pentru consum pe care guvernul le sprijină. Aceste noi restricții sunt o oportunitate pentru bioplastice de a identifica jocul. În creștere foarte puternică de la începutul anilor 2000, bioplasticele sunt polimeri biologici și/sau biodegradabili. Într-adevăr, prin oferirea de materiale adaptate la legislația în vigoare, piața materialelor plastice bio și biodegradabile ar trebui să continue să se extindă. Materialele plastice biodegradabile pot fi, de asemenea, alternative la materialele utilizate pentru aplicații de unică folosință, cum ar fi paiele sau batonnetul din bumbac. În plus, datorită progreselor rapide în domeniul chimiei ecologice, domeniul de aplicare al acestor materiale se va extinde. Există, de asemenea, foarte puține încărcături/fibre/coproduse/deșeuri de origine naturală care pot fi utilizate în ambalaje în contact direct cu produsele alimentare din afara amidonului și celulozei. Una dintre provocări va fi structurarea unui sector și asigurarea, prin stabilirea de protocoale și bune practici, a faptului că coprodusele și derivatele vizate de proiectul ALGRIPLAST sunt utilizabile pentru astfel de aplicații. Obiectivul general al proiectului ALGRIPLAST este, prin urmare, dezvoltarea materialelor plastice biodegradabile și a produselor finite care pun în valoare subprodusele și coprodusele din alge, cereale și legume din perspectiva economiei circulare. Activitatea se va concentra în special pe căutarea unor noi funcționalități care pot fi generate de utilizarea acestor coproduse și derivați în materialele plastice. (Romanian)
11 August 2022
0 references
I dag beräknas 6,5–8 miljoner ton plastavfall släppas ut i haven varje år. Vi talar till och med om den sjunde kontinenten, vilket skapar oöverträffade föroreningar och därmed hotar den biologiska mångfalden. Enligt studier kommer 70 % av det plastavfall som finns i haven från ett dussin engångsartiklar som används dagligen.I Frankrike är plastpåsar för engångsbruk (artikel 75 i lag nr 2015–992 om energiomställning för grön tillväxt) och mikropärlor i sköljd kosmetika (artikel 6 i dekret nr 2017–291 sedan 2018) redan förbjudna. År 2020 kommer de att läggas till tallrikar, koppar, koppar, glas (artikel 73 i lag nr 2015–992 om energiomställningen för grön tillväxt) och kan följa sugrör och behållare av expanderad polystyren för konsumtion som regeringen stöder. Dessa nya begränsningar är en möjlighet för bioplaster att precisera spelet. Bioplaster har vuxit mycket kraftigt sedan början av 2000-talet och är biobaserade och/eller biologiskt nedbrytbara polymerer. Genom att erbjuda material som är anpassade till gällande lagstiftning bör marknaden för biobaserad och biologiskt nedbrytbar plast fortsätta att utvidgas. Bionedbrytbar plast kan också vara alternativ till material som används för engångsbruk, t.ex. halm eller bomullsvabba. Dessutom, tack vare de snabba framstegen inom grön kemi, kommer tillämpningsområdet för dessa material att breddas. Det finns också mycket få laster/fibrer/samprodukter/avfall av naturligt ursprung som kan användas i förpackningar i direkt kontakt med livsmedel utanför stärkelse och cellulosa. En av utmaningarna kommer att vara att strukturera en sektor och genom att upprätta protokoll och god praxis se till att de samprodukter och derivat som omfattas av AlgriPLAST-projektet kan användas för sådana tillämpningar. Det allmänna målet för ALGRIPLAST-projektet är därför att utveckla biologiskt nedbrytbara plastmaterial och färdiga produkter som värderar biprodukter och delprodukter av alger, spannmål och grönsaker ur ett cirkulärt ekonomiskt perspektiv. Arbetet kommer särskilt att inriktas på sökandet efter nya funktioner som kan åstadkommas genom användningen av dessa samprodukter och derivat i plast. (Swedish)
11 August 2022
0 references
7 December 2023
0 references
Identifiers
19P01161
0 references