Analysis of SAR time series and thermal satellite data to understand the long-term impact of changing surface temperature on forests (Q2720780): Difference between revisions
Jump to navigation
Jump to search
(Changed an Item) |
(Changed label, description and/or aliases in pt) |
||||||||||||||
| (13 intermediate revisions by the same user not shown) | |||||||||||||||
| label / fr | label / fr | ||||||||||||||
Analyse des séries chronologiques SAR et des données satellitaires thermiques pour comprendre l’impact à long terme des changements de température de surface sur les forêts | |||||||||||||||
| label / de | label / de | ||||||||||||||
Analyse von SAR-Zeitreihen und thermischen Satellitendaten, um die langfristigen Auswirkungen von Oberflächentemperaturänderungen auf Wälder zu verstehen | |||||||||||||||
| label / nl | label / nl | ||||||||||||||
Analyse van SAR-tijdreeksen en thermische satellietgegevens om inzicht te krijgen in de langetermijnimpact van veranderingen in de oppervlaktetemperatuur op bossen | |||||||||||||||
| label / it | label / it | ||||||||||||||
Analisi delle serie temporali SAR e dei dati satellitari termici per comprendere l'impatto a lungo termine del cambiamento di temperatura superficiale sulle foreste | |||||||||||||||
| label / es | label / es | ||||||||||||||
Análisis de series cronológicas SAR y datos de satélites térmicos para comprender el impacto a largo plazo del cambio de temperatura superficial en los bosques | |||||||||||||||
| label / da | label / da | ||||||||||||||
Analyse af SAR-tidsserier og termiske satellitdata for at forstå den langsigtede indvirkning af ændringer i overfladetemperaturen på skovene | |||||||||||||||
| label / hr | label / hr | ||||||||||||||
Analiza vremenskih serija SAR-a i toplinskih satelitskih podataka kako bi se razumio dugoročni utjecaj promjene temperature površine na šume | |||||||||||||||
| label / ro | label / ro | ||||||||||||||
Analiza seriilor cronologice SAR și a datelor satelitare termice pentru a înțelege impactul pe termen lung al schimbării temperaturii suprafeței asupra pădurilor | |||||||||||||||
| label / sk | label / sk | ||||||||||||||
Analýza časových radov SAR a tepelných satelitných údajov na pochopenie dlhodobého vplyvu zmeny povrchovej teploty na lesy | |||||||||||||||
| label / mt | label / mt | ||||||||||||||
Analiżi tas-serje temporali tas-SAR u data satellitari termali biex jinftiehem l-impatt fit-tul tat-temperatura tal-wiċċ li qed tinbidel fuq il-foresti | |||||||||||||||
| label / pt | label / pt | ||||||||||||||
Análise de séries cronológicas SAR e dados de satélites térmicos para compreender o impacto a longo prazo da alteração da temperatura superficial nas florestas | |||||||||||||||
| label / fi | label / fi | ||||||||||||||
SAR-aikasarjojen ja termisten satelliittitietojen analyysi pintalämpötilan muuttumisesta metsiin aiheutuvien pitkän aikavälin vaikutusten ymmärtämiseksi | |||||||||||||||
| label / pl | label / pl | ||||||||||||||
Analiza szeregów czasowych SAR i danych satelitarnych termicznych w celu zrozumienia długoterminowego wpływu zmiany temperatury powierzchni na lasy | |||||||||||||||
| label / sl | label / sl | ||||||||||||||
Analiza časovnih vrst SAR in toplotnih satelitskih podatkov za razumevanje dolgoročnega vpliva spreminjanja temperature površine na gozdove | |||||||||||||||
| label / cs | label / cs | ||||||||||||||
Analýza časových řad SAR a dat z termálních družic pro pochopení dlouhodobého dopadu změny teploty povrchu na lesy | |||||||||||||||
| label / lt | label / lt | ||||||||||||||
SAR laiko eilučių ir šiluminių palydovų duomenų analizė, siekiant suprasti ilgalaikį besikeičiančios paviršiaus temperatūros poveikį miškams | |||||||||||||||
| label / lv | label / lv | ||||||||||||||
SAR laikrindu un termālo satelītdatu analīze, lai izprastu zemes temperatūras maiņas ilgtermiņa ietekmi uz mežiem | |||||||||||||||
| label / bg | label / bg | ||||||||||||||
Анализ на динамичните редове SAR и термичните сателитни данни, за да се разбере дългосрочното въздействие на променящата се температура на повърхността върху горите | |||||||||||||||
| label / hu | label / hu | ||||||||||||||
A SAR idősorok és a műholdas termikus adatok elemzése a felszíni hőmérséklet változásának erdőkre gyakorolt hosszú távú hatásának megértése érdekében | |||||||||||||||
| label / ga | label / ga | ||||||||||||||
Anailís ar amshraitheanna SAR agus sonraí satailíte teirmeacha chun tuiscint a fháil ar an tionchar fadtéarmach a bhíonn ag athrú teochta dromchla ar fhoraoisí | |||||||||||||||
| label / sv | label / sv | ||||||||||||||
Analys av SAR-tidsserier och termiska satellitdata för att förstå den långsiktiga inverkan på skogarna av förändrad yttemperatur | |||||||||||||||
| label / et | label / et | ||||||||||||||
SAR aegridade ja termiliste satelliitandmete analüüs, et mõista pinnatemperatuuri muutumise pikaajalist mõju metsadele | |||||||||||||||
| description / bg | description / bg | ||||||||||||||
Проект Q2720780 в Кипър | |||||||||||||||
| description / hr | description / hr | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 na Cipru | |||||||||||||||
| description / hu | description / hu | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 Cipruson | |||||||||||||||
| description / cs | description / cs | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 na Kypru | |||||||||||||||
| description / da | description / da | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 på Cypern | |||||||||||||||
| description / nl | description / nl | ||||||||||||||
Project Q2720780 op Cyprus | |||||||||||||||
| description / et | description / et | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 Küprosel | |||||||||||||||
| description / fi | description / fi | ||||||||||||||
Projekti Q2720780 Kyproksella | |||||||||||||||
| description / fr | description / fr | ||||||||||||||
Projet Q2720780 à Chypre | |||||||||||||||
| description / de | description / de | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 in Zypern | |||||||||||||||
| description / el | description / el | ||||||||||||||
Έργο Q2720780 στην Κύπρο | |||||||||||||||
| description / ga | description / ga | ||||||||||||||
Tionscadal Q2720780 sa Chipir | |||||||||||||||
| description / it | description / it | ||||||||||||||
Progetto Q2720780 a Cipro | |||||||||||||||
| description / lv | description / lv | ||||||||||||||
Projekts Q2720780 Kiprā | |||||||||||||||
| description / lt | description / lt | ||||||||||||||
Projektas Q2720780 Kipre | |||||||||||||||
| description / mt | description / mt | ||||||||||||||
Proġett Q2720780 f'Ċipru | |||||||||||||||
| description / pl | description / pl | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 na Cyprze | |||||||||||||||
| description / pt | description / pt | ||||||||||||||
Projeto Q2720780 em Chipre | |||||||||||||||
| description / ro | description / ro | ||||||||||||||
Proiectul Q2720780 în Cipru | |||||||||||||||
| description / sk | description / sk | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 na Cypre | |||||||||||||||
| description / sl | description / sl | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 na Cipru | |||||||||||||||
| description / es | description / es | ||||||||||||||
Proyecto Q2720780 en Chipre | |||||||||||||||
| description / sv | description / sv | ||||||||||||||
Projekt Q2720780 på Cypern | |||||||||||||||
| Property / summary: The European Forest Strategy (EC, 2013) underlined the importance of forest monitoring because forests are an important environmental and ecological resource. They limit the flow of water from rainfall and therefore floods and soil erosion. They also serve as carbon dioxide hoods, providing food, clean water, and a natural habitat. Climate changes change weather conditions, increase sea levels and flooding chances, and therefore threaten food production. This leads to increased pressure on society, the economy and the environment (United Nations). Sukri and Zachariadis (2012) stressed that the Mediterranean is expected to suffer more adverse effects than other regions of the EU. According to MODIS data, the earth surface temperature (LST) of Cyprus has increased from 2011 to 2017. Furthermore, Cleland et al, 2017 showed that climate change changes the flowering time of plants. The question is whether LST is related to the decline of forest areas and the possible changes in the time and duration of the flourishing of Cypriot forests. The primary objective of the project is to investigate the impact of LST on Cypriot forests by processing SAR and LST temporal data. The effects may include decline of forests not related to fires, reduced forest density (e.g. biomass) and changes in seasonal blooming of forest trees. The proposal also analyses the public’s understanding of climate change and the factors that threaten forests using questionnaires and links their statistical results with the results of the survey. The scientific evidence of the project can be used to promote environmentally friendly policies aimed at mitigating the impact of climate change, maintaining a healthy ecosystem and thus maintaining social stability. (English) / qualifier | |||||||||||||||
readability score: 0.8668491652049255
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
La stratégie européenne pour les forêts (CE, 2013) a souligné l’importance de la surveillance des forêts, car les forêts constituent une ressource environnementale et écologique importante. Ils limitent l’écoulement de l’eau des pluies et donc les inondations et l’érosion des sols. Ils servent également d’absorbeurs de dioxyde de carbone, fournissent de la nourriture, de l’eau propre et un habitat naturel. Le changement climatique change les conditions météorologiques, augmente le niveau de la mer et les possibilités d’inondation et menace donc la production alimentaire. Il en résulte une pression accrue sur la société, l ‘économie et l’ environnement (ONU). Soukri et Zachariadis (2012) ont souligné que la Méditerranée devrait recevoir plus d’effets négatifs que les autres régions de l’UE. Selon les données MODIS, la température de surface de la Terre (LST) de Chypre a augmenté entre 2011 et 2017. De plus, Cleland et al, 2017 ont montré que le changement climatique modifie la période de floraison des plantes. La question est de savoir si la LST est liée au déclin des superficies forestières et aux changements possibles dans le temps et la durée des forêts chypriotes florissantes. L’objectif premier du projet est d’étudier l’impact de la LST sur les forêts chypriotes en traitant les données de temps SAR et LST. Les impacts peuvent inclure le déclin forestier non lié au feu, la réduction de la densité forestière (par exemple la biomasse) et les changements dans la floraison saisonnière des arbres forestiers. La proposition analyse également la compréhension qu’ont le public des changements climatiques et des facteurs menaçant les forêts au moyen de questionnaires et établit un lien entre leurs résultats statistiques et les résultats de l’enquête. Les preuves scientifiques du projet peuvent servir à promouvoir des politiques respectueuses de l’environnement visant à atténuer les effets du changement climatique, à maintenir un écosystème sain et, partant, à maintenir la stabilité sociale. (French) | |||||||||||||||
| Property / summary: La stratégie européenne pour les forêts (CE, 2013) a souligné l’importance de la surveillance des forêts, car les forêts constituent une ressource environnementale et écologique importante. Ils limitent l’écoulement de l’eau des pluies et donc les inondations et l’érosion des sols. Ils servent également d’absorbeurs de dioxyde de carbone, fournissent de la nourriture, de l’eau propre et un habitat naturel. Le changement climatique change les conditions météorologiques, augmente le niveau de la mer et les possibilités d’inondation et menace donc la production alimentaire. Il en résulte une pression accrue sur la société, l ‘économie et l’ environnement (ONU). Soukri et Zachariadis (2012) ont souligné que la Méditerranée devrait recevoir plus d’effets négatifs que les autres régions de l’UE. Selon les données MODIS, la température de surface de la Terre (LST) de Chypre a augmenté entre 2011 et 2017. De plus, Cleland et al, 2017 ont montré que le changement climatique modifie la période de floraison des plantes. La question est de savoir si la LST est liée au déclin des superficies forestières et aux changements possibles dans le temps et la durée des forêts chypriotes florissantes. L’objectif premier du projet est d’étudier l’impact de la LST sur les forêts chypriotes en traitant les données de temps SAR et LST. Les impacts peuvent inclure le déclin forestier non lié au feu, la réduction de la densité forestière (par exemple la biomasse) et les changements dans la floraison saisonnière des arbres forestiers. La proposition analyse également la compréhension qu’ont le public des changements climatiques et des facteurs menaçant les forêts au moyen de questionnaires et établit un lien entre leurs résultats statistiques et les résultats de l’enquête. Les preuves scientifiques du projet peuvent servir à promouvoir des politiques respectueuses de l’environnement visant à atténuer les effets du changement climatique, à maintenir un écosystème sain et, partant, à maintenir la stabilité sociale. (French) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: La stratégie européenne pour les forêts (CE, 2013) a souligné l’importance de la surveillance des forêts, car les forêts constituent une ressource environnementale et écologique importante. Ils limitent l’écoulement de l’eau des pluies et donc les inondations et l’érosion des sols. Ils servent également d’absorbeurs de dioxyde de carbone, fournissent de la nourriture, de l’eau propre et un habitat naturel. Le changement climatique change les conditions météorologiques, augmente le niveau de la mer et les possibilités d’inondation et menace donc la production alimentaire. Il en résulte une pression accrue sur la société, l ‘économie et l’ environnement (ONU). Soukri et Zachariadis (2012) ont souligné que la Méditerranée devrait recevoir plus d’effets négatifs que les autres régions de l’UE. Selon les données MODIS, la température de surface de la Terre (LST) de Chypre a augmenté entre 2011 et 2017. De plus, Cleland et al, 2017 ont montré que le changement climatique modifie la période de floraison des plantes. La question est de savoir si la LST est liée au déclin des superficies forestières et aux changements possibles dans le temps et la durée des forêts chypriotes florissantes. L’objectif premier du projet est d’étudier l’impact de la LST sur les forêts chypriotes en traitant les données de temps SAR et LST. Les impacts peuvent inclure le déclin forestier non lié au feu, la réduction de la densité forestière (par exemple la biomasse) et les changements dans la floraison saisonnière des arbres forestiers. La proposition analyse également la compréhension qu’ont le public des changements climatiques et des facteurs menaçant les forêts au moyen de questionnaires et établit un lien entre leurs résultats statistiques et les résultats de l’enquête. Les preuves scientifiques du projet peuvent servir à promouvoir des politiques respectueuses de l’environnement visant à atténuer les effets du changement climatique, à maintenir un écosystème sain et, partant, à maintenir la stabilité sociale. (French) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 27 November 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
In der Europäischen Forststrategie (EG, 2013) wurde die Bedeutung der Waldüberwachung hervorgehoben, da Wälder eine wichtige ökologische und ökologische Ressource sind. Sie begrenzen den Wasserfluss aus Niederschlägen und damit Überschwemmungen und Bodenerosion. Sie dienen auch als Kohlendioxidabsorber, liefern Nahrung, sauberes Wasser und natürlichen Lebensraum. Der Klimawandel verändert die Wetterbedingungen, erhöht den Meeresspiegel und Überschwemmungsmöglichkeiten und bedroht damit die Nahrungsmittelproduktion. Dies führt zu erhöhtem Druck auf Gesellschaft, Wirtschaft und Umwelt (Vereinte Nationen). Soukri und Zachariadis (2012) betonten, dass der Mittelmeerraum voraussichtlich mehr nachteilige Auswirkungen haben wird als andere Regionen der EU. Nach MODIS-Daten ist die Erdoberflächentemperatur (LST) Zyperns zwischen 2011 und 2017 gestiegen. Darüber hinaus zeigten Cleland et al, 2017, dass der Klimawandel die Blütezeit von Pflanzen verändert. Die Frage ist, ob die LST mit dem Rückgang der Waldflächen und den möglichen Veränderungen in Zeit und Dauer der blühenden Zypernwälder zusammenhängt. Hauptziel des Projekts ist die Untersuchung der Auswirkungen von LST auf die zyprischen Wälder durch die Verarbeitung von Zeitdaten SAR und LST. Zu den Auswirkungen können nichtfeuerbedingte Waldrückgänge, eine geringere Walddichte (z. B. Biomasse) und Veränderungen der saisonalen Blüte von Waldbäumen gehören. Der Vorschlag analysiert auch das Verständnis der Öffentlichkeit über Klimawandel und forstbedrohende Faktoren durch die Verwendung von Fragebogen und verknüpft ihre statistischen Ergebnisse mit den Ergebnissen der Erhebung. Die wissenschaftlichen Erkenntnisse des Projekts können genutzt werden, um umweltfreundliche Maßnahmen zu fördern, die darauf abzielen, die Auswirkungen des Klimawandels abzumildern, ein gesundes Ökosystem zu erhalten und so die soziale Stabilität zu erhalten. (German) | |||||||||||||||
| Property / summary: In der Europäischen Forststrategie (EG, 2013) wurde die Bedeutung der Waldüberwachung hervorgehoben, da Wälder eine wichtige ökologische und ökologische Ressource sind. Sie begrenzen den Wasserfluss aus Niederschlägen und damit Überschwemmungen und Bodenerosion. Sie dienen auch als Kohlendioxidabsorber, liefern Nahrung, sauberes Wasser und natürlichen Lebensraum. Der Klimawandel verändert die Wetterbedingungen, erhöht den Meeresspiegel und Überschwemmungsmöglichkeiten und bedroht damit die Nahrungsmittelproduktion. Dies führt zu erhöhtem Druck auf Gesellschaft, Wirtschaft und Umwelt (Vereinte Nationen). Soukri und Zachariadis (2012) betonten, dass der Mittelmeerraum voraussichtlich mehr nachteilige Auswirkungen haben wird als andere Regionen der EU. Nach MODIS-Daten ist die Erdoberflächentemperatur (LST) Zyperns zwischen 2011 und 2017 gestiegen. Darüber hinaus zeigten Cleland et al, 2017, dass der Klimawandel die Blütezeit von Pflanzen verändert. Die Frage ist, ob die LST mit dem Rückgang der Waldflächen und den möglichen Veränderungen in Zeit und Dauer der blühenden Zypernwälder zusammenhängt. Hauptziel des Projekts ist die Untersuchung der Auswirkungen von LST auf die zyprischen Wälder durch die Verarbeitung von Zeitdaten SAR und LST. Zu den Auswirkungen können nichtfeuerbedingte Waldrückgänge, eine geringere Walddichte (z. B. Biomasse) und Veränderungen der saisonalen Blüte von Waldbäumen gehören. Der Vorschlag analysiert auch das Verständnis der Öffentlichkeit über Klimawandel und forstbedrohende Faktoren durch die Verwendung von Fragebogen und verknüpft ihre statistischen Ergebnisse mit den Ergebnissen der Erhebung. Die wissenschaftlichen Erkenntnisse des Projekts können genutzt werden, um umweltfreundliche Maßnahmen zu fördern, die darauf abzielen, die Auswirkungen des Klimawandels abzumildern, ein gesundes Ökosystem zu erhalten und so die soziale Stabilität zu erhalten. (German) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: In der Europäischen Forststrategie (EG, 2013) wurde die Bedeutung der Waldüberwachung hervorgehoben, da Wälder eine wichtige ökologische und ökologische Ressource sind. Sie begrenzen den Wasserfluss aus Niederschlägen und damit Überschwemmungen und Bodenerosion. Sie dienen auch als Kohlendioxidabsorber, liefern Nahrung, sauberes Wasser und natürlichen Lebensraum. Der Klimawandel verändert die Wetterbedingungen, erhöht den Meeresspiegel und Überschwemmungsmöglichkeiten und bedroht damit die Nahrungsmittelproduktion. Dies führt zu erhöhtem Druck auf Gesellschaft, Wirtschaft und Umwelt (Vereinte Nationen). Soukri und Zachariadis (2012) betonten, dass der Mittelmeerraum voraussichtlich mehr nachteilige Auswirkungen haben wird als andere Regionen der EU. Nach MODIS-Daten ist die Erdoberflächentemperatur (LST) Zyperns zwischen 2011 und 2017 gestiegen. Darüber hinaus zeigten Cleland et al, 2017, dass der Klimawandel die Blütezeit von Pflanzen verändert. Die Frage ist, ob die LST mit dem Rückgang der Waldflächen und den möglichen Veränderungen in Zeit und Dauer der blühenden Zypernwälder zusammenhängt. Hauptziel des Projekts ist die Untersuchung der Auswirkungen von LST auf die zyprischen Wälder durch die Verarbeitung von Zeitdaten SAR und LST. Zu den Auswirkungen können nichtfeuerbedingte Waldrückgänge, eine geringere Walddichte (z. B. Biomasse) und Veränderungen der saisonalen Blüte von Waldbäumen gehören. Der Vorschlag analysiert auch das Verständnis der Öffentlichkeit über Klimawandel und forstbedrohende Faktoren durch die Verwendung von Fragebogen und verknüpft ihre statistischen Ergebnisse mit den Ergebnissen der Erhebung. Die wissenschaftlichen Erkenntnisse des Projekts können genutzt werden, um umweltfreundliche Maßnahmen zu fördern, die darauf abzielen, die Auswirkungen des Klimawandels abzumildern, ein gesundes Ökosystem zu erhalten und so die soziale Stabilität zu erhalten. (German) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 29 November 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
In de Europese bosbouwstrategie (EC, 2013) werd gewezen op het belang van bosbewaking, aangezien bossen een belangrijke ecologische en ecologische hulpbron zijn. Ze beperken de waterstroom van neerslag en dus overstromingen en bodemerosie. Ze fungeren ook als koolstofdioxide-absorbers, zorgen voor voedsel, schoon water en natuurlijke habitat. De klimaatverandering verandert de weersomstandigheden, verhoogt de zeespiegel en overstromingsmogelijkheden en vormt dus een bedreiging voor de voedselproductie. Dit leidt tot een grotere druk op de samenleving, de economie en het milieu (Verenigde Naties). Soukri en Zachariadis (2012) benadrukten dat het Middellandse Zeegebied naar verwachting meer negatieve gevolgen zal hebben dan andere regio’s van de EU. Volgens MODIS-gegevens is de aardoppervlaktetemperatuur (LST) van Cyprus tussen 2011 en 2017 gestegen. Bovendien hebben Cleland et al, 2017 laten zien dat klimaatverandering de bloeitijd van planten verandert. De vraag is of de LST verband houdt met de achteruitgang van bosgebieden en de mogelijke veranderingen in de tijd en de duur van de bloeiende Cypriotische bossen. De primaire doelstelling van het project is het onderzoeken van de impact van LST op Cypriotische bossen door de verwerking van tijdgegevens SAR en LST. De effecten kunnen onder meer bestaan uit niet-brandgerelateerde achteruitgang van bossen, een verminderde bosdichtheid (bv. biomassa) en veranderingen in de seizoensgebonden bloei van bosbomen. Het voorstel analyseert ook het inzicht van het publiek in klimaatveranderings- en bosbedreigende factoren door middel van vragenlijsten en koppelt de statistische resultaten ervan aan de resultaten van de enquête. Het wetenschappelijk bewijs van het project kan worden gebruikt om milieuvriendelijk beleid te bevorderen dat gericht is op het beperken van de effecten van klimaatverandering, het behoud van een gezond ecosysteem en aldus het behoud van de sociale stabiliteit. (Dutch) | |||||||||||||||
| Property / summary: In de Europese bosbouwstrategie (EC, 2013) werd gewezen op het belang van bosbewaking, aangezien bossen een belangrijke ecologische en ecologische hulpbron zijn. Ze beperken de waterstroom van neerslag en dus overstromingen en bodemerosie. Ze fungeren ook als koolstofdioxide-absorbers, zorgen voor voedsel, schoon water en natuurlijke habitat. De klimaatverandering verandert de weersomstandigheden, verhoogt de zeespiegel en overstromingsmogelijkheden en vormt dus een bedreiging voor de voedselproductie. Dit leidt tot een grotere druk op de samenleving, de economie en het milieu (Verenigde Naties). Soukri en Zachariadis (2012) benadrukten dat het Middellandse Zeegebied naar verwachting meer negatieve gevolgen zal hebben dan andere regio’s van de EU. Volgens MODIS-gegevens is de aardoppervlaktetemperatuur (LST) van Cyprus tussen 2011 en 2017 gestegen. Bovendien hebben Cleland et al, 2017 laten zien dat klimaatverandering de bloeitijd van planten verandert. De vraag is of de LST verband houdt met de achteruitgang van bosgebieden en de mogelijke veranderingen in de tijd en de duur van de bloeiende Cypriotische bossen. De primaire doelstelling van het project is het onderzoeken van de impact van LST op Cypriotische bossen door de verwerking van tijdgegevens SAR en LST. De effecten kunnen onder meer bestaan uit niet-brandgerelateerde achteruitgang van bossen, een verminderde bosdichtheid (bv. biomassa) en veranderingen in de seizoensgebonden bloei van bosbomen. Het voorstel analyseert ook het inzicht van het publiek in klimaatveranderings- en bosbedreigende factoren door middel van vragenlijsten en koppelt de statistische resultaten ervan aan de resultaten van de enquête. Het wetenschappelijk bewijs van het project kan worden gebruikt om milieuvriendelijk beleid te bevorderen dat gericht is op het beperken van de effecten van klimaatverandering, het behoud van een gezond ecosysteem en aldus het behoud van de sociale stabiliteit. (Dutch) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: In de Europese bosbouwstrategie (EC, 2013) werd gewezen op het belang van bosbewaking, aangezien bossen een belangrijke ecologische en ecologische hulpbron zijn. Ze beperken de waterstroom van neerslag en dus overstromingen en bodemerosie. Ze fungeren ook als koolstofdioxide-absorbers, zorgen voor voedsel, schoon water en natuurlijke habitat. De klimaatverandering verandert de weersomstandigheden, verhoogt de zeespiegel en overstromingsmogelijkheden en vormt dus een bedreiging voor de voedselproductie. Dit leidt tot een grotere druk op de samenleving, de economie en het milieu (Verenigde Naties). Soukri en Zachariadis (2012) benadrukten dat het Middellandse Zeegebied naar verwachting meer negatieve gevolgen zal hebben dan andere regio’s van de EU. Volgens MODIS-gegevens is de aardoppervlaktetemperatuur (LST) van Cyprus tussen 2011 en 2017 gestegen. Bovendien hebben Cleland et al, 2017 laten zien dat klimaatverandering de bloeitijd van planten verandert. De vraag is of de LST verband houdt met de achteruitgang van bosgebieden en de mogelijke veranderingen in de tijd en de duur van de bloeiende Cypriotische bossen. De primaire doelstelling van het project is het onderzoeken van de impact van LST op Cypriotische bossen door de verwerking van tijdgegevens SAR en LST. De effecten kunnen onder meer bestaan uit niet-brandgerelateerde achteruitgang van bossen, een verminderde bosdichtheid (bv. biomassa) en veranderingen in de seizoensgebonden bloei van bosbomen. Het voorstel analyseert ook het inzicht van het publiek in klimaatveranderings- en bosbedreigende factoren door middel van vragenlijsten en koppelt de statistische resultaten ervan aan de resultaten van de enquête. Het wetenschappelijk bewijs van het project kan worden gebruikt om milieuvriendelijk beleid te bevorderen dat gericht is op het beperken van de effecten van klimaatverandering, het behoud van een gezond ecosysteem en aldus het behoud van de sociale stabiliteit. (Dutch) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 29 November 2021
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
La strategia forestale europea (CE, 2013) ha sottolineato l'importanza del monitoraggio delle foreste, in quanto le foreste costituiscono un'importante risorsa ambientale ed ecologica. Limitano il flusso d'acqua dalle precipitazioni e quindi dalle inondazioni e dall'erosione del suolo. Funzionano anche come assorbitori di anidride carbonica, forniscono cibo, acqua pulita e habitat naturale. I cambiamenti climatici stanno cambiando le condizioni meteorologiche, aumentando il livello del mare e le possibilità di alluvioni e minacciando quindi la produzione alimentare. Ciò comporta una maggiore pressione sulla società, sull'economia e sull'ambiente (ONU). Soukri e Zachariadis (2012) hanno sottolineato che il Mediterraneo dovrebbe subire effetti più negativi rispetto ad altre regioni dell'UE. Secondo i dati MODIS, la temperatura della superficie terrestre (LST) di Cipro è aumentata tra il 2011 e il 2017. Inoltre, Cleland et al., 2017 hanno dimostrato che il cambiamento climatico sta cambiando il tempo di fioritura delle piante. La questione è se il LST sia collegato al declino delle aree forestali e ai possibili cambiamenti nel tempo e nella durata delle foreste cipriote fiorite. L'obiettivo principale del progetto è quello di esaminare l'impatto dell'LST sulle foreste cipriote elaborando i dati relativi ai tempi SAR e LST. L'impatto può includere il declino forestale non legato all'incendio, la riduzione della densità forestale (ad esempio la biomassa) e i cambiamenti nella fioritura stagionale degli alberi forestali. La proposta analizza inoltre la comprensione da parte del pubblico dei cambiamenti climatici e dei fattori che minacciano le foreste attraverso l'uso di questionari e collega i loro risultati statistici ai risultati dell'indagine. Le prove scientifiche del progetto possono essere utilizzate per promuovere politiche rispettose dell'ambiente volte a mitigare gli effetti dei cambiamenti climatici, mantenere un ecosistema sano e quindi mantenere la stabilità sociale. (Italian) | |||||||||||||||
| Property / summary: La strategia forestale europea (CE, 2013) ha sottolineato l'importanza del monitoraggio delle foreste, in quanto le foreste costituiscono un'importante risorsa ambientale ed ecologica. Limitano il flusso d'acqua dalle precipitazioni e quindi dalle inondazioni e dall'erosione del suolo. Funzionano anche come assorbitori di anidride carbonica, forniscono cibo, acqua pulita e habitat naturale. I cambiamenti climatici stanno cambiando le condizioni meteorologiche, aumentando il livello del mare e le possibilità di alluvioni e minacciando quindi la produzione alimentare. Ciò comporta una maggiore pressione sulla società, sull'economia e sull'ambiente (ONU). Soukri e Zachariadis (2012) hanno sottolineato che il Mediterraneo dovrebbe subire effetti più negativi rispetto ad altre regioni dell'UE. Secondo i dati MODIS, la temperatura della superficie terrestre (LST) di Cipro è aumentata tra il 2011 e il 2017. Inoltre, Cleland et al., 2017 hanno dimostrato che il cambiamento climatico sta cambiando il tempo di fioritura delle piante. La questione è se il LST sia collegato al declino delle aree forestali e ai possibili cambiamenti nel tempo e nella durata delle foreste cipriote fiorite. L'obiettivo principale del progetto è quello di esaminare l'impatto dell'LST sulle foreste cipriote elaborando i dati relativi ai tempi SAR e LST. L'impatto può includere il declino forestale non legato all'incendio, la riduzione della densità forestale (ad esempio la biomassa) e i cambiamenti nella fioritura stagionale degli alberi forestali. La proposta analizza inoltre la comprensione da parte del pubblico dei cambiamenti climatici e dei fattori che minacciano le foreste attraverso l'uso di questionari e collega i loro risultati statistici ai risultati dell'indagine. Le prove scientifiche del progetto possono essere utilizzate per promuovere politiche rispettose dell'ambiente volte a mitigare gli effetti dei cambiamenti climatici, mantenere un ecosistema sano e quindi mantenere la stabilità sociale. (Italian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: La strategia forestale europea (CE, 2013) ha sottolineato l'importanza del monitoraggio delle foreste, in quanto le foreste costituiscono un'importante risorsa ambientale ed ecologica. Limitano il flusso d'acqua dalle precipitazioni e quindi dalle inondazioni e dall'erosione del suolo. Funzionano anche come assorbitori di anidride carbonica, forniscono cibo, acqua pulita e habitat naturale. I cambiamenti climatici stanno cambiando le condizioni meteorologiche, aumentando il livello del mare e le possibilità di alluvioni e minacciando quindi la produzione alimentare. Ciò comporta una maggiore pressione sulla società, sull'economia e sull'ambiente (ONU). Soukri e Zachariadis (2012) hanno sottolineato che il Mediterraneo dovrebbe subire effetti più negativi rispetto ad altre regioni dell'UE. Secondo i dati MODIS, la temperatura della superficie terrestre (LST) di Cipro è aumentata tra il 2011 e il 2017. Inoltre, Cleland et al., 2017 hanno dimostrato che il cambiamento climatico sta cambiando il tempo di fioritura delle piante. La questione è se il LST sia collegato al declino delle aree forestali e ai possibili cambiamenti nel tempo e nella durata delle foreste cipriote fiorite. L'obiettivo principale del progetto è quello di esaminare l'impatto dell'LST sulle foreste cipriote elaborando i dati relativi ai tempi SAR e LST. L'impatto può includere il declino forestale non legato all'incendio, la riduzione della densità forestale (ad esempio la biomassa) e i cambiamenti nella fioritura stagionale degli alberi forestali. La proposta analizza inoltre la comprensione da parte del pubblico dei cambiamenti climatici e dei fattori che minacciano le foreste attraverso l'uso di questionari e collega i loro risultati statistici ai risultati dell'indagine. Le prove scientifiche del progetto possono essere utilizzate per promuovere politiche rispettose dell'ambiente volte a mitigare gli effetti dei cambiamenti climatici, mantenere un ecosistema sano e quindi mantenere la stabilità sociale. (Italian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 11 January 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
La Estrategia Forestal Europea (CE, 2013) subrayó la importancia del seguimiento de los bosques, ya que los bosques son un recurso medioambiental y ecológico importante. Limitan el flujo de agua de las precipitaciones y, por lo tanto, las inundaciones y la erosión del suelo. También funcionan como absorbentes de dióxido de carbono, proporcionan alimentos, agua limpia y hábitat natural. El cambio climático está cambiando las condiciones meteorológicas, aumentando el nivel del mar y las posibilidades de inundación y, por lo tanto, amenazando la producción de alimentos. Esto da lugar a una mayor presión sobre la sociedad, la economía y el medio ambiente (Naciones Unidas). Soukri y Zachariadis (2012) subrayaron que se espera que el Mediterráneo tenga más efectos adversos que otras regiones de la UE. Según datos del MODIS, la temperatura de la superficie terrestre (LST) de Chipre ha aumentado entre 2011 y 2017. Además, Cleland et al, 2017 mostraron que el cambio climático está cambiando el tiempo de floración de las plantas. La cuestión es si la TAL está relacionada con la disminución de las zonas forestales y los posibles cambios en el tiempo y la duración de los bosques de Chipre en floración. El objetivo principal del proyecto es investigar el impacto de los TAL en los bosques chipriotas mediante el procesamiento de datos de tiempo SAR y LST. Los impactos pueden incluir la disminución de los bosques no relacionados con el fuego, la reducción de la densidad forestal (por ejemplo, la biomasa) y los cambios en la floración estacional de los árboles forestales. La propuesta también analiza la comprensión del público sobre el cambio climático y los factores que amenazan a los bosques mediante el uso de cuestionarios y vincula sus resultados estadísticos con los resultados de la encuesta. Las pruebas científicas del proyecto pueden utilizarse para promover políticas respetuosas con el medio ambiente destinadas a mitigar los efectos del cambio climático, mantener un ecosistema saludable y mantener así la estabilidad social. (Spanish) | |||||||||||||||
| Property / summary: La Estrategia Forestal Europea (CE, 2013) subrayó la importancia del seguimiento de los bosques, ya que los bosques son un recurso medioambiental y ecológico importante. Limitan el flujo de agua de las precipitaciones y, por lo tanto, las inundaciones y la erosión del suelo. También funcionan como absorbentes de dióxido de carbono, proporcionan alimentos, agua limpia y hábitat natural. El cambio climático está cambiando las condiciones meteorológicas, aumentando el nivel del mar y las posibilidades de inundación y, por lo tanto, amenazando la producción de alimentos. Esto da lugar a una mayor presión sobre la sociedad, la economía y el medio ambiente (Naciones Unidas). Soukri y Zachariadis (2012) subrayaron que se espera que el Mediterráneo tenga más efectos adversos que otras regiones de la UE. Según datos del MODIS, la temperatura de la superficie terrestre (LST) de Chipre ha aumentado entre 2011 y 2017. Además, Cleland et al, 2017 mostraron que el cambio climático está cambiando el tiempo de floración de las plantas. La cuestión es si la TAL está relacionada con la disminución de las zonas forestales y los posibles cambios en el tiempo y la duración de los bosques de Chipre en floración. El objetivo principal del proyecto es investigar el impacto de los TAL en los bosques chipriotas mediante el procesamiento de datos de tiempo SAR y LST. Los impactos pueden incluir la disminución de los bosques no relacionados con el fuego, la reducción de la densidad forestal (por ejemplo, la biomasa) y los cambios en la floración estacional de los árboles forestales. La propuesta también analiza la comprensión del público sobre el cambio climático y los factores que amenazan a los bosques mediante el uso de cuestionarios y vincula sus resultados estadísticos con los resultados de la encuesta. Las pruebas científicas del proyecto pueden utilizarse para promover políticas respetuosas con el medio ambiente destinadas a mitigar los efectos del cambio climático, mantener un ecosistema saludable y mantener así la estabilidad social. (Spanish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: La Estrategia Forestal Europea (CE, 2013) subrayó la importancia del seguimiento de los bosques, ya que los bosques son un recurso medioambiental y ecológico importante. Limitan el flujo de agua de las precipitaciones y, por lo tanto, las inundaciones y la erosión del suelo. También funcionan como absorbentes de dióxido de carbono, proporcionan alimentos, agua limpia y hábitat natural. El cambio climático está cambiando las condiciones meteorológicas, aumentando el nivel del mar y las posibilidades de inundación y, por lo tanto, amenazando la producción de alimentos. Esto da lugar a una mayor presión sobre la sociedad, la economía y el medio ambiente (Naciones Unidas). Soukri y Zachariadis (2012) subrayaron que se espera que el Mediterráneo tenga más efectos adversos que otras regiones de la UE. Según datos del MODIS, la temperatura de la superficie terrestre (LST) de Chipre ha aumentado entre 2011 y 2017. Además, Cleland et al, 2017 mostraron que el cambio climático está cambiando el tiempo de floración de las plantas. La cuestión es si la TAL está relacionada con la disminución de las zonas forestales y los posibles cambios en el tiempo y la duración de los bosques de Chipre en floración. El objetivo principal del proyecto es investigar el impacto de los TAL en los bosques chipriotas mediante el procesamiento de datos de tiempo SAR y LST. Los impactos pueden incluir la disminución de los bosques no relacionados con el fuego, la reducción de la densidad forestal (por ejemplo, la biomasa) y los cambios en la floración estacional de los árboles forestales. La propuesta también analiza la comprensión del público sobre el cambio climático y los factores que amenazan a los bosques mediante el uso de cuestionarios y vincula sus resultados estadísticos con los resultados de la encuesta. Las pruebas científicas del proyecto pueden utilizarse para promover políticas respetuosas con el medio ambiente destinadas a mitigar los efectos del cambio climático, mantener un ecosistema saludable y mantener así la estabilidad social. (Spanish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 12 January 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Den europæiske skovstrategi (EF, 2013) understregede betydningen af skovovervågning, fordi skovene er en vigtig miljømæssig og økologisk ressource. De begrænser vandstrømmen fra nedbør og dermed oversvømmelser og jorderosion. De tjener også som kuldioxid emhætter, der giver mad, rent vand, og et naturligt levested. Klimaændringerne ændrer vejrforholdene, øger vandstanden i havene og risikoen for oversvømmelser og truer derfor fødevareproduktionen. Dette fører til øget pres på samfundet, økonomien og miljøet (FN). Sukri og Zachariadis (2012) understregede, at Middelhavet forventes at få flere negative virkninger end andre regioner i EU. Ifølge MODIS-data er Cyperns jordoverfladetemperatur (LST) steget fra 2011 til 2017. Desuden viste Cleland et al., 2017 at klimaændringer ændrer planternes blomstringstid. Spørgsmålet er, om LST hænger sammen med nedgangen i skovarealerne og de mulige ændringer i den tid og den periode, hvor de cypriotiske skove blomstrer. Hovedformålet med projektet er at undersøge LST's indvirkning på de cypriotiske skove ved at behandle de tidsmæssige data for SAR og LST. Virkningerne kan omfatte nedgang i skove, der ikke er relateret til brande, reduceret skovtæthed (f.eks. biomasse) og ændringer i sæsonbestemt blomstring af skovtræer. Forslaget analyserer også offentlighedens forståelse af klimaændringer og de faktorer, der truer skovene, ved hjælp af spørgeskemaer og kæder deres statistiske resultater sammen med resultaterne af undersøgelsen. Den videnskabelige dokumentation for projektet kan anvendes til at fremme miljøvenlige politikker, der har til formål at afbøde virkningerne af klimaændringer, opretholde et sundt økosystem og dermed opretholde social stabilitet. (Danish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Den europæiske skovstrategi (EF, 2013) understregede betydningen af skovovervågning, fordi skovene er en vigtig miljømæssig og økologisk ressource. De begrænser vandstrømmen fra nedbør og dermed oversvømmelser og jorderosion. De tjener også som kuldioxid emhætter, der giver mad, rent vand, og et naturligt levested. Klimaændringerne ændrer vejrforholdene, øger vandstanden i havene og risikoen for oversvømmelser og truer derfor fødevareproduktionen. Dette fører til øget pres på samfundet, økonomien og miljøet (FN). Sukri og Zachariadis (2012) understregede, at Middelhavet forventes at få flere negative virkninger end andre regioner i EU. Ifølge MODIS-data er Cyperns jordoverfladetemperatur (LST) steget fra 2011 til 2017. Desuden viste Cleland et al., 2017 at klimaændringer ændrer planternes blomstringstid. Spørgsmålet er, om LST hænger sammen med nedgangen i skovarealerne og de mulige ændringer i den tid og den periode, hvor de cypriotiske skove blomstrer. Hovedformålet med projektet er at undersøge LST's indvirkning på de cypriotiske skove ved at behandle de tidsmæssige data for SAR og LST. Virkningerne kan omfatte nedgang i skove, der ikke er relateret til brande, reduceret skovtæthed (f.eks. biomasse) og ændringer i sæsonbestemt blomstring af skovtræer. Forslaget analyserer også offentlighedens forståelse af klimaændringer og de faktorer, der truer skovene, ved hjælp af spørgeskemaer og kæder deres statistiske resultater sammen med resultaterne af undersøgelsen. Den videnskabelige dokumentation for projektet kan anvendes til at fremme miljøvenlige politikker, der har til formål at afbøde virkningerne af klimaændringer, opretholde et sundt økosystem og dermed opretholde social stabilitet. (Danish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Den europæiske skovstrategi (EF, 2013) understregede betydningen af skovovervågning, fordi skovene er en vigtig miljømæssig og økologisk ressource. De begrænser vandstrømmen fra nedbør og dermed oversvømmelser og jorderosion. De tjener også som kuldioxid emhætter, der giver mad, rent vand, og et naturligt levested. Klimaændringerne ændrer vejrforholdene, øger vandstanden i havene og risikoen for oversvømmelser og truer derfor fødevareproduktionen. Dette fører til øget pres på samfundet, økonomien og miljøet (FN). Sukri og Zachariadis (2012) understregede, at Middelhavet forventes at få flere negative virkninger end andre regioner i EU. Ifølge MODIS-data er Cyperns jordoverfladetemperatur (LST) steget fra 2011 til 2017. Desuden viste Cleland et al., 2017 at klimaændringer ændrer planternes blomstringstid. Spørgsmålet er, om LST hænger sammen med nedgangen i skovarealerne og de mulige ændringer i den tid og den periode, hvor de cypriotiske skove blomstrer. Hovedformålet med projektet er at undersøge LST's indvirkning på de cypriotiske skove ved at behandle de tidsmæssige data for SAR og LST. Virkningerne kan omfatte nedgang i skove, der ikke er relateret til brande, reduceret skovtæthed (f.eks. biomasse) og ændringer i sæsonbestemt blomstring af skovtræer. Forslaget analyserer også offentlighedens forståelse af klimaændringer og de faktorer, der truer skovene, ved hjælp af spørgeskemaer og kæder deres statistiske resultater sammen med resultaterne af undersøgelsen. Den videnskabelige dokumentation for projektet kan anvendes til at fremme miljøvenlige politikker, der har til formål at afbøde virkningerne af klimaændringer, opretholde et sundt økosystem og dermed opretholde social stabilitet. (Danish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
U Europskoj strategiji za šume (EZ, 2013.) naglašena je važnost praćenja šuma jer su šume važan ekološki i ekološki resurs. One ograničavaju protok vode iz oborina, a time i poplava i erozije tla. Oni također služe kao ugljični dioksid kapuljače, pružajući hranu, čistu vodu i prirodno stanište. Klimatske promjene mijenjaju vremenske uvjete, povećavaju razinu mora i poplave te stoga ugrožavaju proizvodnju hrane. To dovodi do povećanog pritiska na društvo, gospodarstvo i okoliš (Ujedinjeni narodi). Sukri i Zachariadis (2012.) naglasili su da se očekuje da će Sredozemlje pretrpjeti štetnije učinke od drugih regija EU-a. Prema podacima MODIS-a temperatura površine Zemlje (LST) Cipra povećala se od 2011. do 2017. Nadalje, Cleland i dr., 2017. pokazali su da klimatske promjene mijenjaju vrijeme cvjetanja biljaka. Postavlja se pitanje je li testiranje otpornosti na stres likvidnosti povezano sa smanjenjem šumskih područja i mogućim promjenama u vremenu i trajanju procvata ciparskih šuma. Glavni je cilj projekta istražiti utjecaj testiranja otpornosti na stres likvidnosti na ciparske šume obradom vremenskih podataka o SAR-u i LST-u. Učinci mogu uključivati smanjenje šuma koje nije povezano s požarima, smanjenu gustoću šuma (npr. biomasu) i promjene u sezonskom cvjetanju šumskih stabala. Prijedlogom se analizira i razumijevanje javnosti o klimatskim promjenama i čimbenicima koji prijete šumama na temelju upitnika te se njihovi statistički rezultati povezuju s rezultatima istraživanja. Znanstveni dokazi projekta mogu se upotrijebiti za promicanje ekološki prihvatljivih politika usmjerenih na ublažavanje utjecaja klimatskih promjena, održavanje zdravog ekosustava i na taj način održavanje socijalne stabilnosti. (Croatian) | |||||||||||||||
| Property / summary: U Europskoj strategiji za šume (EZ, 2013.) naglašena je važnost praćenja šuma jer su šume važan ekološki i ekološki resurs. One ograničavaju protok vode iz oborina, a time i poplava i erozije tla. Oni također služe kao ugljični dioksid kapuljače, pružajući hranu, čistu vodu i prirodno stanište. Klimatske promjene mijenjaju vremenske uvjete, povećavaju razinu mora i poplave te stoga ugrožavaju proizvodnju hrane. To dovodi do povećanog pritiska na društvo, gospodarstvo i okoliš (Ujedinjeni narodi). Sukri i Zachariadis (2012.) naglasili su da se očekuje da će Sredozemlje pretrpjeti štetnije učinke od drugih regija EU-a. Prema podacima MODIS-a temperatura površine Zemlje (LST) Cipra povećala se od 2011. do 2017. Nadalje, Cleland i dr., 2017. pokazali su da klimatske promjene mijenjaju vrijeme cvjetanja biljaka. Postavlja se pitanje je li testiranje otpornosti na stres likvidnosti povezano sa smanjenjem šumskih područja i mogućim promjenama u vremenu i trajanju procvata ciparskih šuma. Glavni je cilj projekta istražiti utjecaj testiranja otpornosti na stres likvidnosti na ciparske šume obradom vremenskih podataka o SAR-u i LST-u. Učinci mogu uključivati smanjenje šuma koje nije povezano s požarima, smanjenu gustoću šuma (npr. biomasu) i promjene u sezonskom cvjetanju šumskih stabala. Prijedlogom se analizira i razumijevanje javnosti o klimatskim promjenama i čimbenicima koji prijete šumama na temelju upitnika te se njihovi statistički rezultati povezuju s rezultatima istraživanja. Znanstveni dokazi projekta mogu se upotrijebiti za promicanje ekološki prihvatljivih politika usmjerenih na ublažavanje utjecaja klimatskih promjena, održavanje zdravog ekosustava i na taj način održavanje socijalne stabilnosti. (Croatian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: U Europskoj strategiji za šume (EZ, 2013.) naglašena je važnost praćenja šuma jer su šume važan ekološki i ekološki resurs. One ograničavaju protok vode iz oborina, a time i poplava i erozije tla. Oni također služe kao ugljični dioksid kapuljače, pružajući hranu, čistu vodu i prirodno stanište. Klimatske promjene mijenjaju vremenske uvjete, povećavaju razinu mora i poplave te stoga ugrožavaju proizvodnju hrane. To dovodi do povećanog pritiska na društvo, gospodarstvo i okoliš (Ujedinjeni narodi). Sukri i Zachariadis (2012.) naglasili su da se očekuje da će Sredozemlje pretrpjeti štetnije učinke od drugih regija EU-a. Prema podacima MODIS-a temperatura površine Zemlje (LST) Cipra povećala se od 2011. do 2017. Nadalje, Cleland i dr., 2017. pokazali su da klimatske promjene mijenjaju vrijeme cvjetanja biljaka. Postavlja se pitanje je li testiranje otpornosti na stres likvidnosti povezano sa smanjenjem šumskih područja i mogućim promjenama u vremenu i trajanju procvata ciparskih šuma. Glavni je cilj projekta istražiti utjecaj testiranja otpornosti na stres likvidnosti na ciparske šume obradom vremenskih podataka o SAR-u i LST-u. Učinci mogu uključivati smanjenje šuma koje nije povezano s požarima, smanjenu gustoću šuma (npr. biomasu) i promjene u sezonskom cvjetanju šumskih stabala. Prijedlogom se analizira i razumijevanje javnosti o klimatskim promjenama i čimbenicima koji prijete šumama na temelju upitnika te se njihovi statistički rezultati povezuju s rezultatima istraživanja. Znanstveni dokazi projekta mogu se upotrijebiti za promicanje ekološki prihvatljivih politika usmjerenih na ublažavanje utjecaja klimatskih promjena, održavanje zdravog ekosustava i na taj način održavanje socijalne stabilnosti. (Croatian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Strategia europeană pentru păduri (CE, 2013) a subliniat importanța monitorizării pădurilor, deoarece pădurile reprezintă o resursă ecologică și ecologică importantă. Acestea limitează fluxul de apă din cauza precipitațiilor și, prin urmare, inundațiile și eroziunea solului. Ele servesc, de asemenea, ca hote de dioxid de carbon, oferind hrană, apă curată și un habitat natural. Schimbările climatice modifică condițiile meteorologice, sporesc nivelul mării și șansele de inundații și, prin urmare, amenință producția de alimente. Acest lucru duce la o presiune sporită asupra societății, economiei și mediului (Organizația Națiunilor Unite). Sukri și Zachariadis (2012) au subliniat că se preconizează că Marea Mediterană va suferi mai multe efecte negative decât alte regiuni ale UE. Conform datelor MODIS, temperatura suprafeței terestre (LST) a Ciprului a crescut din 2011 până în 2017. În plus, Cleland et al, 2017 au arătat că schimbările climatice schimbă timpul de înflorire al plantelor. Întrebarea este dacă LST este legată de declinul suprafețelor împădurite și de posibilele schimbări în ceea ce privește timpul și durata înfloririi pădurilor cipriote. Obiectivul principal al proiectului este de a investiga impactul LST asupra pădurilor cipriote prin prelucrarea datelor temporale SAR și LST. Efectele pot include declinul pădurilor care nu au legătură cu incendiile, densitatea redusă a pădurilor (de exemplu, biomasa) și modificările înfloririi sezoniere a arborilor forestieri. Propunerea analizează, de asemenea, înțelegerea de către public a schimbărilor climatice și factorii care amenință pădurile prin intermediul chestionarelor și corelează rezultatele statistice ale acestora cu rezultatele sondajului. Dovezile științifice ale proiectului pot fi utilizate pentru a promova politici ecologice menite să atenueze impactul schimbărilor climatice, să mențină un ecosistem sănătos și, astfel, să mențină stabilitatea socială. (Romanian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Strategia europeană pentru păduri (CE, 2013) a subliniat importanța monitorizării pădurilor, deoarece pădurile reprezintă o resursă ecologică și ecologică importantă. Acestea limitează fluxul de apă din cauza precipitațiilor și, prin urmare, inundațiile și eroziunea solului. Ele servesc, de asemenea, ca hote de dioxid de carbon, oferind hrană, apă curată și un habitat natural. Schimbările climatice modifică condițiile meteorologice, sporesc nivelul mării și șansele de inundații și, prin urmare, amenință producția de alimente. Acest lucru duce la o presiune sporită asupra societății, economiei și mediului (Organizația Națiunilor Unite). Sukri și Zachariadis (2012) au subliniat că se preconizează că Marea Mediterană va suferi mai multe efecte negative decât alte regiuni ale UE. Conform datelor MODIS, temperatura suprafeței terestre (LST) a Ciprului a crescut din 2011 până în 2017. În plus, Cleland et al, 2017 au arătat că schimbările climatice schimbă timpul de înflorire al plantelor. Întrebarea este dacă LST este legată de declinul suprafețelor împădurite și de posibilele schimbări în ceea ce privește timpul și durata înfloririi pădurilor cipriote. Obiectivul principal al proiectului este de a investiga impactul LST asupra pădurilor cipriote prin prelucrarea datelor temporale SAR și LST. Efectele pot include declinul pădurilor care nu au legătură cu incendiile, densitatea redusă a pădurilor (de exemplu, biomasa) și modificările înfloririi sezoniere a arborilor forestieri. Propunerea analizează, de asemenea, înțelegerea de către public a schimbărilor climatice și factorii care amenință pădurile prin intermediul chestionarelor și corelează rezultatele statistice ale acestora cu rezultatele sondajului. Dovezile științifice ale proiectului pot fi utilizate pentru a promova politici ecologice menite să atenueze impactul schimbărilor climatice, să mențină un ecosistem sănătos și, astfel, să mențină stabilitatea socială. (Romanian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Strategia europeană pentru păduri (CE, 2013) a subliniat importanța monitorizării pădurilor, deoarece pădurile reprezintă o resursă ecologică și ecologică importantă. Acestea limitează fluxul de apă din cauza precipitațiilor și, prin urmare, inundațiile și eroziunea solului. Ele servesc, de asemenea, ca hote de dioxid de carbon, oferind hrană, apă curată și un habitat natural. Schimbările climatice modifică condițiile meteorologice, sporesc nivelul mării și șansele de inundații și, prin urmare, amenință producția de alimente. Acest lucru duce la o presiune sporită asupra societății, economiei și mediului (Organizația Națiunilor Unite). Sukri și Zachariadis (2012) au subliniat că se preconizează că Marea Mediterană va suferi mai multe efecte negative decât alte regiuni ale UE. Conform datelor MODIS, temperatura suprafeței terestre (LST) a Ciprului a crescut din 2011 până în 2017. În plus, Cleland et al, 2017 au arătat că schimbările climatice schimbă timpul de înflorire al plantelor. Întrebarea este dacă LST este legată de declinul suprafețelor împădurite și de posibilele schimbări în ceea ce privește timpul și durata înfloririi pădurilor cipriote. Obiectivul principal al proiectului este de a investiga impactul LST asupra pădurilor cipriote prin prelucrarea datelor temporale SAR și LST. Efectele pot include declinul pădurilor care nu au legătură cu incendiile, densitatea redusă a pădurilor (de exemplu, biomasa) și modificările înfloririi sezoniere a arborilor forestieri. Propunerea analizează, de asemenea, înțelegerea de către public a schimbărilor climatice și factorii care amenință pădurile prin intermediul chestionarelor și corelează rezultatele statistice ale acestora cu rezultatele sondajului. Dovezile științifice ale proiectului pot fi utilizate pentru a promova politici ecologice menite să atenueze impactul schimbărilor climatice, să mențină un ecosistem sănătos și, astfel, să mențină stabilitatea socială. (Romanian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Európska stratégia lesného hospodárstva (ES, 2013) zdôraznila význam monitorovania lesov, pretože lesy sú dôležitým environmentálnym a ekologickým zdrojom. Obmedzujú tok vody z dažďov, a tým aj záplavy a eróziu pôdy. Slúžia tiež ako digestory oxidu uhličitého, ktoré poskytujú jedlo, čistú vodu a prirodzené biotopy. Zmeny klímy menia poveternostné podmienky, zvyšujú hladinu morí a záplavy, a preto ohrozujú výrobu potravín. To vedie k zvýšenému tlaku na spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie (OSN). Sukri a Zachariadis (2012) zdôraznili, že sa očakáva, že Stredozemné more bude mať viac nepriaznivých účinkov ako iné regióny EÚ. Podľa údajov spoločnosti MODIS sa teplota povrchu Zeme (LST) na Cypre v rokoch 2011 až 2017 zvýšila. Okrem toho Cleland a kol. 2017 ukázali, že zmena klímy mení čas kvitnutia rastlín. Otázkou je, či LST súvisí s úpadkom lesných plôch a možnými zmenami v čase a trvaní prekvitajúcich cyperských lesov. Hlavným cieľom projektu je preskúmať vplyv stresového testovania likvidity na cyperské lesy spracovaním časových údajov SAR a LST. Účinky môžu zahŕňať úpadok lesov nesúvisiaci s požiarmi, zníženie hustoty lesov (napr. biomasa) a zmeny sezónneho kvitnutia lesných stromov. V návrhu sa analyzuje aj chápanie zmeny klímy a faktorov ohrozujúcich lesy verejnosťou pomocou dotazníkov a spája ich štatistické výsledky s výsledkami prieskumu. Vedecké dôkazy projektu možno použiť na podporu politík šetrných k životnému prostrediu zameraných na zmiernenie vplyvu zmeny klímy, zachovanie zdravého ekosystému, a tým zachovanie sociálnej stability. (Slovak) | |||||||||||||||
| Property / summary: Európska stratégia lesného hospodárstva (ES, 2013) zdôraznila význam monitorovania lesov, pretože lesy sú dôležitým environmentálnym a ekologickým zdrojom. Obmedzujú tok vody z dažďov, a tým aj záplavy a eróziu pôdy. Slúžia tiež ako digestory oxidu uhličitého, ktoré poskytujú jedlo, čistú vodu a prirodzené biotopy. Zmeny klímy menia poveternostné podmienky, zvyšujú hladinu morí a záplavy, a preto ohrozujú výrobu potravín. To vedie k zvýšenému tlaku na spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie (OSN). Sukri a Zachariadis (2012) zdôraznili, že sa očakáva, že Stredozemné more bude mať viac nepriaznivých účinkov ako iné regióny EÚ. Podľa údajov spoločnosti MODIS sa teplota povrchu Zeme (LST) na Cypre v rokoch 2011 až 2017 zvýšila. Okrem toho Cleland a kol. 2017 ukázali, že zmena klímy mení čas kvitnutia rastlín. Otázkou je, či LST súvisí s úpadkom lesných plôch a možnými zmenami v čase a trvaní prekvitajúcich cyperských lesov. Hlavným cieľom projektu je preskúmať vplyv stresového testovania likvidity na cyperské lesy spracovaním časových údajov SAR a LST. Účinky môžu zahŕňať úpadok lesov nesúvisiaci s požiarmi, zníženie hustoty lesov (napr. biomasa) a zmeny sezónneho kvitnutia lesných stromov. V návrhu sa analyzuje aj chápanie zmeny klímy a faktorov ohrozujúcich lesy verejnosťou pomocou dotazníkov a spája ich štatistické výsledky s výsledkami prieskumu. Vedecké dôkazy projektu možno použiť na podporu politík šetrných k životnému prostrediu zameraných na zmiernenie vplyvu zmeny klímy, zachovanie zdravého ekosystému, a tým zachovanie sociálnej stability. (Slovak) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Európska stratégia lesného hospodárstva (ES, 2013) zdôraznila význam monitorovania lesov, pretože lesy sú dôležitým environmentálnym a ekologickým zdrojom. Obmedzujú tok vody z dažďov, a tým aj záplavy a eróziu pôdy. Slúžia tiež ako digestory oxidu uhličitého, ktoré poskytujú jedlo, čistú vodu a prirodzené biotopy. Zmeny klímy menia poveternostné podmienky, zvyšujú hladinu morí a záplavy, a preto ohrozujú výrobu potravín. To vedie k zvýšenému tlaku na spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie (OSN). Sukri a Zachariadis (2012) zdôraznili, že sa očakáva, že Stredozemné more bude mať viac nepriaznivých účinkov ako iné regióny EÚ. Podľa údajov spoločnosti MODIS sa teplota povrchu Zeme (LST) na Cypre v rokoch 2011 až 2017 zvýšila. Okrem toho Cleland a kol. 2017 ukázali, že zmena klímy mení čas kvitnutia rastlín. Otázkou je, či LST súvisí s úpadkom lesných plôch a možnými zmenami v čase a trvaní prekvitajúcich cyperských lesov. Hlavným cieľom projektu je preskúmať vplyv stresového testovania likvidity na cyperské lesy spracovaním časových údajov SAR a LST. Účinky môžu zahŕňať úpadok lesov nesúvisiaci s požiarmi, zníženie hustoty lesov (napr. biomasa) a zmeny sezónneho kvitnutia lesných stromov. V návrhu sa analyzuje aj chápanie zmeny klímy a faktorov ohrozujúcich lesy verejnosťou pomocou dotazníkov a spája ich štatistické výsledky s výsledkami prieskumu. Vedecké dôkazy projektu možno použiť na podporu politík šetrných k životnému prostrediu zameraných na zmiernenie vplyvu zmeny klímy, zachovanie zdravého ekosystému, a tým zachovanie sociálnej stability. (Slovak) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
L-Istrateġija Ewropea għall-Foresti (KE, 2013) enfasizzat l-importanza tal-monitoraġġ tal-foresti minħabba li l-foresti huma riżorsa ambjentali u ekoloġika importanti. Huma jillimitaw il-fluss tal-ilma mix-xita u għalhekk l-għargħar u l-erożjoni tal-ħamrija. Huma jservu wkoll bħala hoods tad-dijossidu tal-karbonju, li jipprovdu ikel, ilma nadif, u ħabitat naturali. It-tibdil fil-klima jibdel il-kundizzjonijiet tat-temp, iżid il-livelli tal-baħar u l-opportunitajiet ta’ għargħar, u għalhekk jhedded il-produzzjoni tal-ikel. Dan iwassal għal żieda fil-pressjoni fuq is-soċjetà, l-ekonomija u l-ambjent (in-Nazzjonijiet Uniti). Sukri u Zachariadis (2012) enfasizzaw li l-Mediterran huwa mistenni li jsofri aktar effetti negattivi minn reġjuni oħra tal-UE. Skont id-data tal-MODIS, it-temperatura tal-wiċċ tad-dinja (LST) ta’ Ċipru żdiedet mill-2011 sal-2017. Barra minn hekk, Cleland et al, 2017 urew li t-tibdil fil-klima jbiddel il-ħin tal-fjuri tal-pjanti. Il-kwistjoni hija jekk l-LST hijiex relatata mat-tnaqqis taż-żoni forestali u l-bidliet possibbli fiż-żmien u t-tul ta’ żmien li fih il-foresti Ċiprijotti qed jiffjorixxu. L-objettiv primarju tal-proġett huwa li jinvestiga l-impatt tal-LST fuq il-foresti Ċiprijotti billi jipproċessa d-data temporali tas-SAR u tal-LST. L-effetti jistgħu jinkludu t-tnaqqis tal-foresti li mhumiex relatati man-nirien, it-tnaqqis fid-densità tal-foresti (eż. il-bijomassa) u l-bidliet fit-tkabbir staġjonali tas-siġar tal-foresti. Il-proposta tanalizza wkoll il-fehim tal-pubbliku dwar it-tibdil fil-klima u l-fatturi li jheddu l-foresti bl-użu ta’ kwestjonarji u torbot ir-riżultati statistiċi tagħhom mar-riżultati tal-istħarriġ. L-evidenza xjentifika tal-proġett tista’ tintuża biex tippromwovi politiki favur l-ambjent immirati lejn il-mitigazzjoni tal-impatt tat-tibdil fil-klima, iż-żamma ta’ ekosistema b’saħħitha u b’hekk tinżamm l-istabbiltà soċjali. (Maltese) | |||||||||||||||
| Property / summary: L-Istrateġija Ewropea għall-Foresti (KE, 2013) enfasizzat l-importanza tal-monitoraġġ tal-foresti minħabba li l-foresti huma riżorsa ambjentali u ekoloġika importanti. Huma jillimitaw il-fluss tal-ilma mix-xita u għalhekk l-għargħar u l-erożjoni tal-ħamrija. Huma jservu wkoll bħala hoods tad-dijossidu tal-karbonju, li jipprovdu ikel, ilma nadif, u ħabitat naturali. It-tibdil fil-klima jibdel il-kundizzjonijiet tat-temp, iżid il-livelli tal-baħar u l-opportunitajiet ta’ għargħar, u għalhekk jhedded il-produzzjoni tal-ikel. Dan iwassal għal żieda fil-pressjoni fuq is-soċjetà, l-ekonomija u l-ambjent (in-Nazzjonijiet Uniti). Sukri u Zachariadis (2012) enfasizzaw li l-Mediterran huwa mistenni li jsofri aktar effetti negattivi minn reġjuni oħra tal-UE. Skont id-data tal-MODIS, it-temperatura tal-wiċċ tad-dinja (LST) ta’ Ċipru żdiedet mill-2011 sal-2017. Barra minn hekk, Cleland et al, 2017 urew li t-tibdil fil-klima jbiddel il-ħin tal-fjuri tal-pjanti. Il-kwistjoni hija jekk l-LST hijiex relatata mat-tnaqqis taż-żoni forestali u l-bidliet possibbli fiż-żmien u t-tul ta’ żmien li fih il-foresti Ċiprijotti qed jiffjorixxu. L-objettiv primarju tal-proġett huwa li jinvestiga l-impatt tal-LST fuq il-foresti Ċiprijotti billi jipproċessa d-data temporali tas-SAR u tal-LST. L-effetti jistgħu jinkludu t-tnaqqis tal-foresti li mhumiex relatati man-nirien, it-tnaqqis fid-densità tal-foresti (eż. il-bijomassa) u l-bidliet fit-tkabbir staġjonali tas-siġar tal-foresti. Il-proposta tanalizza wkoll il-fehim tal-pubbliku dwar it-tibdil fil-klima u l-fatturi li jheddu l-foresti bl-użu ta’ kwestjonarji u torbot ir-riżultati statistiċi tagħhom mar-riżultati tal-istħarriġ. L-evidenza xjentifika tal-proġett tista’ tintuża biex tippromwovi politiki favur l-ambjent immirati lejn il-mitigazzjoni tal-impatt tat-tibdil fil-klima, iż-żamma ta’ ekosistema b’saħħitha u b’hekk tinżamm l-istabbiltà soċjali. (Maltese) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: L-Istrateġija Ewropea għall-Foresti (KE, 2013) enfasizzat l-importanza tal-monitoraġġ tal-foresti minħabba li l-foresti huma riżorsa ambjentali u ekoloġika importanti. Huma jillimitaw il-fluss tal-ilma mix-xita u għalhekk l-għargħar u l-erożjoni tal-ħamrija. Huma jservu wkoll bħala hoods tad-dijossidu tal-karbonju, li jipprovdu ikel, ilma nadif, u ħabitat naturali. It-tibdil fil-klima jibdel il-kundizzjonijiet tat-temp, iżid il-livelli tal-baħar u l-opportunitajiet ta’ għargħar, u għalhekk jhedded il-produzzjoni tal-ikel. Dan iwassal għal żieda fil-pressjoni fuq is-soċjetà, l-ekonomija u l-ambjent (in-Nazzjonijiet Uniti). Sukri u Zachariadis (2012) enfasizzaw li l-Mediterran huwa mistenni li jsofri aktar effetti negattivi minn reġjuni oħra tal-UE. Skont id-data tal-MODIS, it-temperatura tal-wiċċ tad-dinja (LST) ta’ Ċipru żdiedet mill-2011 sal-2017. Barra minn hekk, Cleland et al, 2017 urew li t-tibdil fil-klima jbiddel il-ħin tal-fjuri tal-pjanti. Il-kwistjoni hija jekk l-LST hijiex relatata mat-tnaqqis taż-żoni forestali u l-bidliet possibbli fiż-żmien u t-tul ta’ żmien li fih il-foresti Ċiprijotti qed jiffjorixxu. L-objettiv primarju tal-proġett huwa li jinvestiga l-impatt tal-LST fuq il-foresti Ċiprijotti billi jipproċessa d-data temporali tas-SAR u tal-LST. L-effetti jistgħu jinkludu t-tnaqqis tal-foresti li mhumiex relatati man-nirien, it-tnaqqis fid-densità tal-foresti (eż. il-bijomassa) u l-bidliet fit-tkabbir staġjonali tas-siġar tal-foresti. Il-proposta tanalizza wkoll il-fehim tal-pubbliku dwar it-tibdil fil-klima u l-fatturi li jheddu l-foresti bl-użu ta’ kwestjonarji u torbot ir-riżultati statistiċi tagħhom mar-riżultati tal-istħarriġ. L-evidenza xjentifika tal-proġett tista’ tintuża biex tippromwovi politiki favur l-ambjent immirati lejn il-mitigazzjoni tal-impatt tat-tibdil fil-klima, iż-żamma ta’ ekosistema b’saħħitha u b’hekk tinżamm l-istabbiltà soċjali. (Maltese) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
A Estratégia da UE para as Florestas (CE, 2013) sublinhou a importância da monitorização florestal, uma vez que as florestas são um importante recurso ambiental e ecológico. Limitam o fluxo de água das chuvas e, portanto, das inundações e da erosão do solo. Eles também servem como capuzes de dióxido de carbono, fornecendo alimentos, água limpa e um habitat natural. As alterações climáticas alteram as condições meteorológicas, aumentam o nível do mar e as possibilidades de inundações e, por conseguinte, ameaçam a produção de alimentos. Esta situação conduz a um aumento da pressão sobre a sociedade, a economia e o ambiente (Nações Unidas). Sukri e Zachariadis (2012) salientaram que se espera que o Mediterrâneo sofra mais efeitos adversos do que outras regiões da UE. De acordo com os dados do MODIS, a temperatura da superfície terrestre (LST) de Chipre aumentou de 2011 para 2017. Além disso, Cleland et al, 2017 mostraram que as alterações climáticas alteram o tempo de floração das plantas. A questão é saber se a LST está relacionada com o declínio das áreas florestais e com as possíveis alterações no tempo e na duração do florescimento das florestas cipriotas. O principal objetivo do projeto é investigar o impacto da LST nas florestas cipriotas através do tratamento dos dados temporais da SAR e da LST. Os efeitos podem incluir o declínio das florestas não relacionadas com incêndios, a redução da densidade florestal (por exemplo, biomassa) e alterações na floração sazonal das árvores florestais. A proposta analisa igualmente a compreensão do público sobre as alterações climáticas e os fatores que ameaçam as florestas através de questionários e associa os seus resultados estatísticos aos resultados do inquérito. Os dados científicos do projeto podem ser utilizados para promover políticas respeitadoras do ambiente destinadas a atenuar o impacto das alterações climáticas, manter um ecossistema saudável e, assim, manter a estabilidade social. (Portuguese) | |||||||||||||||
| Property / summary: A Estratégia da UE para as Florestas (CE, 2013) sublinhou a importância da monitorização florestal, uma vez que as florestas são um importante recurso ambiental e ecológico. Limitam o fluxo de água das chuvas e, portanto, das inundações e da erosão do solo. Eles também servem como capuzes de dióxido de carbono, fornecendo alimentos, água limpa e um habitat natural. As alterações climáticas alteram as condições meteorológicas, aumentam o nível do mar e as possibilidades de inundações e, por conseguinte, ameaçam a produção de alimentos. Esta situação conduz a um aumento da pressão sobre a sociedade, a economia e o ambiente (Nações Unidas). Sukri e Zachariadis (2012) salientaram que se espera que o Mediterrâneo sofra mais efeitos adversos do que outras regiões da UE. De acordo com os dados do MODIS, a temperatura da superfície terrestre (LST) de Chipre aumentou de 2011 para 2017. Além disso, Cleland et al, 2017 mostraram que as alterações climáticas alteram o tempo de floração das plantas. A questão é saber se a LST está relacionada com o declínio das áreas florestais e com as possíveis alterações no tempo e na duração do florescimento das florestas cipriotas. O principal objetivo do projeto é investigar o impacto da LST nas florestas cipriotas através do tratamento dos dados temporais da SAR e da LST. Os efeitos podem incluir o declínio das florestas não relacionadas com incêndios, a redução da densidade florestal (por exemplo, biomassa) e alterações na floração sazonal das árvores florestais. A proposta analisa igualmente a compreensão do público sobre as alterações climáticas e os fatores que ameaçam as florestas através de questionários e associa os seus resultados estatísticos aos resultados do inquérito. Os dados científicos do projeto podem ser utilizados para promover políticas respeitadoras do ambiente destinadas a atenuar o impacto das alterações climáticas, manter um ecossistema saudável e, assim, manter a estabilidade social. (Portuguese) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: A Estratégia da UE para as Florestas (CE, 2013) sublinhou a importância da monitorização florestal, uma vez que as florestas são um importante recurso ambiental e ecológico. Limitam o fluxo de água das chuvas e, portanto, das inundações e da erosão do solo. Eles também servem como capuzes de dióxido de carbono, fornecendo alimentos, água limpa e um habitat natural. As alterações climáticas alteram as condições meteorológicas, aumentam o nível do mar e as possibilidades de inundações e, por conseguinte, ameaçam a produção de alimentos. Esta situação conduz a um aumento da pressão sobre a sociedade, a economia e o ambiente (Nações Unidas). Sukri e Zachariadis (2012) salientaram que se espera que o Mediterrâneo sofra mais efeitos adversos do que outras regiões da UE. De acordo com os dados do MODIS, a temperatura da superfície terrestre (LST) de Chipre aumentou de 2011 para 2017. Além disso, Cleland et al, 2017 mostraram que as alterações climáticas alteram o tempo de floração das plantas. A questão é saber se a LST está relacionada com o declínio das áreas florestais e com as possíveis alterações no tempo e na duração do florescimento das florestas cipriotas. O principal objetivo do projeto é investigar o impacto da LST nas florestas cipriotas através do tratamento dos dados temporais da SAR e da LST. Os efeitos podem incluir o declínio das florestas não relacionadas com incêndios, a redução da densidade florestal (por exemplo, biomassa) e alterações na floração sazonal das árvores florestais. A proposta analisa igualmente a compreensão do público sobre as alterações climáticas e os fatores que ameaçam as florestas através de questionários e associa os seus resultados estatísticos aos resultados do inquérito. Os dados científicos do projeto podem ser utilizados para promover políticas respeitadoras do ambiente destinadas a atenuar o impacto das alterações climáticas, manter um ecossistema saudável e, assim, manter a estabilidade social. (Portuguese) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Euroopan metsästrategiassa (EY, 2013) korostettiin metsien seurannan merkitystä, koska metsät ovat tärkeä ympäristö- ja ekologinen luonnonvara. Ne rajoittavat sadeveden virtausta ja siten tulvia ja maaperän eroosiota. Ne toimivat myös hiilidioksidihuppuina, jotka tarjoavat ruokaa, puhdasta vettä ja luonnollista elinympäristöä. Ilmastonmuutos muuttaa sääolosuhteita, lisää merenpintaa ja tulvamahdollisuuksia ja uhkaa siten elintarviketuotantoa. Tämä lisää yhteiskuntaan, talouteen ja ympäristöön kohdistuvaa painetta (Yhdistyneet kansakunnat). Sukri ja Zachariadis (2012) korostivat, että Välimeren alueen vaikutusten odotetaan olevan muita EU:n alueita kielteisempiä. MODIS-tietojen mukaan Kyproksen maanpinnan lämpötila (LST) on noussut vuodesta 2011 vuoteen 2017. Lisäksi Cleland et al, 2017 osoitti, että ilmastonmuutos muuttaa kasvien kukinta-aikaa. Kysymys on siitä, liittyykö LST metsäalueiden vähenemiseen ja mahdollisiin muutoksiin Kyproksen metsien kukoistamisen ajassa ja kestossa. Hankkeen päätavoitteena on tutkia LST:n vaikutusta Kyproksen metsiin käsittelemällä SAR- ja LST-aikatietoja. Vaikutuksia voivat olla metsäpaloihin liittymättömien metsien väheneminen, metsien tiheyden väheneminen (esim. biomassa) ja metsäpuiden kausittaisen kukkimisen muutokset. Ehdotuksessa analysoidaan myös yleisön käsitystä ilmastonmuutoksesta ja metsiä uhkaavista tekijöistä kyselylomakkeiden avulla ja yhdistetään tilastotulokset kyselyn tuloksiin. Hankkeesta saatua tieteellistä näyttöä voidaan käyttää edistämään ympäristöystävällistä politiikkaa, jolla pyritään lieventämään ilmastonmuutoksen vaikutuksia, ylläpitämään tervettä ekosysteemiä ja ylläpitämään siten yhteiskunnallista vakautta. (Finnish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Euroopan metsästrategiassa (EY, 2013) korostettiin metsien seurannan merkitystä, koska metsät ovat tärkeä ympäristö- ja ekologinen luonnonvara. Ne rajoittavat sadeveden virtausta ja siten tulvia ja maaperän eroosiota. Ne toimivat myös hiilidioksidihuppuina, jotka tarjoavat ruokaa, puhdasta vettä ja luonnollista elinympäristöä. Ilmastonmuutos muuttaa sääolosuhteita, lisää merenpintaa ja tulvamahdollisuuksia ja uhkaa siten elintarviketuotantoa. Tämä lisää yhteiskuntaan, talouteen ja ympäristöön kohdistuvaa painetta (Yhdistyneet kansakunnat). Sukri ja Zachariadis (2012) korostivat, että Välimeren alueen vaikutusten odotetaan olevan muita EU:n alueita kielteisempiä. MODIS-tietojen mukaan Kyproksen maanpinnan lämpötila (LST) on noussut vuodesta 2011 vuoteen 2017. Lisäksi Cleland et al, 2017 osoitti, että ilmastonmuutos muuttaa kasvien kukinta-aikaa. Kysymys on siitä, liittyykö LST metsäalueiden vähenemiseen ja mahdollisiin muutoksiin Kyproksen metsien kukoistamisen ajassa ja kestossa. Hankkeen päätavoitteena on tutkia LST:n vaikutusta Kyproksen metsiin käsittelemällä SAR- ja LST-aikatietoja. Vaikutuksia voivat olla metsäpaloihin liittymättömien metsien väheneminen, metsien tiheyden väheneminen (esim. biomassa) ja metsäpuiden kausittaisen kukkimisen muutokset. Ehdotuksessa analysoidaan myös yleisön käsitystä ilmastonmuutoksesta ja metsiä uhkaavista tekijöistä kyselylomakkeiden avulla ja yhdistetään tilastotulokset kyselyn tuloksiin. Hankkeesta saatua tieteellistä näyttöä voidaan käyttää edistämään ympäristöystävällistä politiikkaa, jolla pyritään lieventämään ilmastonmuutoksen vaikutuksia, ylläpitämään tervettä ekosysteemiä ja ylläpitämään siten yhteiskunnallista vakautta. (Finnish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Euroopan metsästrategiassa (EY, 2013) korostettiin metsien seurannan merkitystä, koska metsät ovat tärkeä ympäristö- ja ekologinen luonnonvara. Ne rajoittavat sadeveden virtausta ja siten tulvia ja maaperän eroosiota. Ne toimivat myös hiilidioksidihuppuina, jotka tarjoavat ruokaa, puhdasta vettä ja luonnollista elinympäristöä. Ilmastonmuutos muuttaa sääolosuhteita, lisää merenpintaa ja tulvamahdollisuuksia ja uhkaa siten elintarviketuotantoa. Tämä lisää yhteiskuntaan, talouteen ja ympäristöön kohdistuvaa painetta (Yhdistyneet kansakunnat). Sukri ja Zachariadis (2012) korostivat, että Välimeren alueen vaikutusten odotetaan olevan muita EU:n alueita kielteisempiä. MODIS-tietojen mukaan Kyproksen maanpinnan lämpötila (LST) on noussut vuodesta 2011 vuoteen 2017. Lisäksi Cleland et al, 2017 osoitti, että ilmastonmuutos muuttaa kasvien kukinta-aikaa. Kysymys on siitä, liittyykö LST metsäalueiden vähenemiseen ja mahdollisiin muutoksiin Kyproksen metsien kukoistamisen ajassa ja kestossa. Hankkeen päätavoitteena on tutkia LST:n vaikutusta Kyproksen metsiin käsittelemällä SAR- ja LST-aikatietoja. Vaikutuksia voivat olla metsäpaloihin liittymättömien metsien väheneminen, metsien tiheyden väheneminen (esim. biomassa) ja metsäpuiden kausittaisen kukkimisen muutokset. Ehdotuksessa analysoidaan myös yleisön käsitystä ilmastonmuutoksesta ja metsiä uhkaavista tekijöistä kyselylomakkeiden avulla ja yhdistetään tilastotulokset kyselyn tuloksiin. Hankkeesta saatua tieteellistä näyttöä voidaan käyttää edistämään ympäristöystävällistä politiikkaa, jolla pyritään lieventämään ilmastonmuutoksen vaikutuksia, ylläpitämään tervettä ekosysteemiä ja ylläpitämään siten yhteiskunnallista vakautta. (Finnish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
W europejskiej strategii leśnej (KE, 2013) podkreślono znaczenie monitorowania lasów, ponieważ lasy są ważnym zasobem ekologicznym i środowiskowym. Ograniczają one przepływ wody z opadów deszczu, a tym samym powodzie i erozję gleby. Służą one również jako wyciągi z dwutlenku węgla, zapewniając żywność, czystą wodę i siedlisko naturalne. Zmiany klimatu zmieniają warunki pogodowe, zwiększają poziom mórz i szanse powodzi, a tym samym zagrażają produkcji żywności. Prowadzi to do zwiększonej presji na społeczeństwo, gospodarkę i środowisko (ONZ). Sukri i Zachariadis (2012 r.) podkreśliły, że oczekuje się, że region Morza Śródziemnego będzie odczuwał więcej negatywnych skutków niż inne regiony UE. Według danych MODIS temperatura powierzchni ziemi (LST) Cypru wzrosła w latach 2011-2017. Ponadto Cleland i in., 2017 r. wykazały, że zmiana klimatu zmienia czas kwitnienia roślin. Powstaje pytanie, czy LST jest związane ze spadkiem obszarów leśnych oraz możliwymi zmianami w czasie i czasie kwitnienia lasów cypryjskich. Głównym celem projektu jest zbadanie wpływu LST na lasy cypryjskie poprzez przetwarzanie danych czasowych SAR i LST. Skutki mogą obejmować spadek liczby lasów niezwiązanych z pożarami, zmniejszenie gęstości lasów (np. biomasy) oraz zmiany sezonowego kwitnienia drzew leśnych. WE wniosku przeanalizowano również sposób, w jaki społeczeństwo rozumie zmiany klimatu i czynniki zagrażające lasom, wykorzystując kwestionariusze, a także powiązano ich wyniki statystyczne z wynikami badania. Dowody naukowe projektu można wykorzystać do promowania przyjaznych dla środowiska polityk mających na celu łagodzenie skutków zmiany klimatu, utrzymanie zdrowego ekosystemu, a tym samym utrzymanie stabilności społecznej. (Polish) | |||||||||||||||
| Property / summary: W europejskiej strategii leśnej (KE, 2013) podkreślono znaczenie monitorowania lasów, ponieważ lasy są ważnym zasobem ekologicznym i środowiskowym. Ograniczają one przepływ wody z opadów deszczu, a tym samym powodzie i erozję gleby. Służą one również jako wyciągi z dwutlenku węgla, zapewniając żywność, czystą wodę i siedlisko naturalne. Zmiany klimatu zmieniają warunki pogodowe, zwiększają poziom mórz i szanse powodzi, a tym samym zagrażają produkcji żywności. Prowadzi to do zwiększonej presji na społeczeństwo, gospodarkę i środowisko (ONZ). Sukri i Zachariadis (2012 r.) podkreśliły, że oczekuje się, że region Morza Śródziemnego będzie odczuwał więcej negatywnych skutków niż inne regiony UE. Według danych MODIS temperatura powierzchni ziemi (LST) Cypru wzrosła w latach 2011-2017. Ponadto Cleland i in., 2017 r. wykazały, że zmiana klimatu zmienia czas kwitnienia roślin. Powstaje pytanie, czy LST jest związane ze spadkiem obszarów leśnych oraz możliwymi zmianami w czasie i czasie kwitnienia lasów cypryjskich. Głównym celem projektu jest zbadanie wpływu LST na lasy cypryjskie poprzez przetwarzanie danych czasowych SAR i LST. Skutki mogą obejmować spadek liczby lasów niezwiązanych z pożarami, zmniejszenie gęstości lasów (np. biomasy) oraz zmiany sezonowego kwitnienia drzew leśnych. WE wniosku przeanalizowano również sposób, w jaki społeczeństwo rozumie zmiany klimatu i czynniki zagrażające lasom, wykorzystując kwestionariusze, a także powiązano ich wyniki statystyczne z wynikami badania. Dowody naukowe projektu można wykorzystać do promowania przyjaznych dla środowiska polityk mających na celu łagodzenie skutków zmiany klimatu, utrzymanie zdrowego ekosystemu, a tym samym utrzymanie stabilności społecznej. (Polish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: W europejskiej strategii leśnej (KE, 2013) podkreślono znaczenie monitorowania lasów, ponieważ lasy są ważnym zasobem ekologicznym i środowiskowym. Ograniczają one przepływ wody z opadów deszczu, a tym samym powodzie i erozję gleby. Służą one również jako wyciągi z dwutlenku węgla, zapewniając żywność, czystą wodę i siedlisko naturalne. Zmiany klimatu zmieniają warunki pogodowe, zwiększają poziom mórz i szanse powodzi, a tym samym zagrażają produkcji żywności. Prowadzi to do zwiększonej presji na społeczeństwo, gospodarkę i środowisko (ONZ). Sukri i Zachariadis (2012 r.) podkreśliły, że oczekuje się, że region Morza Śródziemnego będzie odczuwał więcej negatywnych skutków niż inne regiony UE. Według danych MODIS temperatura powierzchni ziemi (LST) Cypru wzrosła w latach 2011-2017. Ponadto Cleland i in., 2017 r. wykazały, że zmiana klimatu zmienia czas kwitnienia roślin. Powstaje pytanie, czy LST jest związane ze spadkiem obszarów leśnych oraz możliwymi zmianami w czasie i czasie kwitnienia lasów cypryjskich. Głównym celem projektu jest zbadanie wpływu LST na lasy cypryjskie poprzez przetwarzanie danych czasowych SAR i LST. Skutki mogą obejmować spadek liczby lasów niezwiązanych z pożarami, zmniejszenie gęstości lasów (np. biomasy) oraz zmiany sezonowego kwitnienia drzew leśnych. WE wniosku przeanalizowano również sposób, w jaki społeczeństwo rozumie zmiany klimatu i czynniki zagrażające lasom, wykorzystując kwestionariusze, a także powiązano ich wyniki statystyczne z wynikami badania. Dowody naukowe projektu można wykorzystać do promowania przyjaznych dla środowiska polityk mających na celu łagodzenie skutków zmiany klimatu, utrzymanie zdrowego ekosystemu, a tym samym utrzymanie stabilności społecznej. (Polish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Evropska strategija za gozdove (ES, 2013) je poudarila pomen spremljanja gozdov, saj so gozdovi pomemben okoljski in ekološki vir. Omejujejo pretok vode iz padavin in s tem poplav in erozije tal. Služijo tudi kot nape z ogljikovim dioksidom, ki zagotavljajo hrano, čisto vodo in naravni habitat. Podnebne spremembe spreminjajo vremenske razmere, povečujejo morsko gladino in poplavne možnosti ter s tem ogrožajo proizvodnjo hrane. To vodi do povečanega pritiska na družbo, gospodarstvo in okolje (Združeni narodi). Sukri in Zachariadis (2012) sta poudarila, da se pričakuje, da bo Sredozemlje utrpelo več škodljivih učinkov kot druge regije EU. Po podatkih MODIS se je temperatura površja zemlje na Cipru med letoma 2011 in 2017 povečala. Poleg tega so Cleland idr. iz leta 2017 pokazali, da podnebne spremembe spreminjajo čas cvetenja rastlin. Vprašanje je, ali je LST povezan z upadanjem gozdnih površin in morebitnimi spremembami v času in trajanju cvetočih ciprskih gozdov. Glavni cilj projekta je raziskati vpliv LST na ciprske gozdove z obdelavo časovnih podatkov SAR in LST. Učinki lahko vključujejo upad gozdov, ki niso povezani s požari, manjšo gostoto gozdov (npr. biomaso) in spremembe v sezonskem cvetenju gozdnih dreves. Predlog analizira tudi razumevanje javnosti o podnebnih spremembah in dejavnikih, ki ogrožajo gozdove z uporabo vprašalnikov, ter povezuje njihove statistične rezultate z rezultati raziskave. Znanstveni dokazi projekta se lahko uporabijo za spodbujanje okolju prijaznih politik, namenjenih blažitvi vpliva podnebnih sprememb, ohranjanju zdravega ekosistema in s tem ohranjanju socialne stabilnosti. (Slovenian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Evropska strategija za gozdove (ES, 2013) je poudarila pomen spremljanja gozdov, saj so gozdovi pomemben okoljski in ekološki vir. Omejujejo pretok vode iz padavin in s tem poplav in erozije tal. Služijo tudi kot nape z ogljikovim dioksidom, ki zagotavljajo hrano, čisto vodo in naravni habitat. Podnebne spremembe spreminjajo vremenske razmere, povečujejo morsko gladino in poplavne možnosti ter s tem ogrožajo proizvodnjo hrane. To vodi do povečanega pritiska na družbo, gospodarstvo in okolje (Združeni narodi). Sukri in Zachariadis (2012) sta poudarila, da se pričakuje, da bo Sredozemlje utrpelo več škodljivih učinkov kot druge regije EU. Po podatkih MODIS se je temperatura površja zemlje na Cipru med letoma 2011 in 2017 povečala. Poleg tega so Cleland idr. iz leta 2017 pokazali, da podnebne spremembe spreminjajo čas cvetenja rastlin. Vprašanje je, ali je LST povezan z upadanjem gozdnih površin in morebitnimi spremembami v času in trajanju cvetočih ciprskih gozdov. Glavni cilj projekta je raziskati vpliv LST na ciprske gozdove z obdelavo časovnih podatkov SAR in LST. Učinki lahko vključujejo upad gozdov, ki niso povezani s požari, manjšo gostoto gozdov (npr. biomaso) in spremembe v sezonskem cvetenju gozdnih dreves. Predlog analizira tudi razumevanje javnosti o podnebnih spremembah in dejavnikih, ki ogrožajo gozdove z uporabo vprašalnikov, ter povezuje njihove statistične rezultate z rezultati raziskave. Znanstveni dokazi projekta se lahko uporabijo za spodbujanje okolju prijaznih politik, namenjenih blažitvi vpliva podnebnih sprememb, ohranjanju zdravega ekosistema in s tem ohranjanju socialne stabilnosti. (Slovenian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Evropska strategija za gozdove (ES, 2013) je poudarila pomen spremljanja gozdov, saj so gozdovi pomemben okoljski in ekološki vir. Omejujejo pretok vode iz padavin in s tem poplav in erozije tal. Služijo tudi kot nape z ogljikovim dioksidom, ki zagotavljajo hrano, čisto vodo in naravni habitat. Podnebne spremembe spreminjajo vremenske razmere, povečujejo morsko gladino in poplavne možnosti ter s tem ogrožajo proizvodnjo hrane. To vodi do povečanega pritiska na družbo, gospodarstvo in okolje (Združeni narodi). Sukri in Zachariadis (2012) sta poudarila, da se pričakuje, da bo Sredozemlje utrpelo več škodljivih učinkov kot druge regije EU. Po podatkih MODIS se je temperatura površja zemlje na Cipru med letoma 2011 in 2017 povečala. Poleg tega so Cleland idr. iz leta 2017 pokazali, da podnebne spremembe spreminjajo čas cvetenja rastlin. Vprašanje je, ali je LST povezan z upadanjem gozdnih površin in morebitnimi spremembami v času in trajanju cvetočih ciprskih gozdov. Glavni cilj projekta je raziskati vpliv LST na ciprske gozdove z obdelavo časovnih podatkov SAR in LST. Učinki lahko vključujejo upad gozdov, ki niso povezani s požari, manjšo gostoto gozdov (npr. biomaso) in spremembe v sezonskem cvetenju gozdnih dreves. Predlog analizira tudi razumevanje javnosti o podnebnih spremembah in dejavnikih, ki ogrožajo gozdove z uporabo vprašalnikov, ter povezuje njihove statistične rezultate z rezultati raziskave. Znanstveni dokazi projekta se lahko uporabijo za spodbujanje okolju prijaznih politik, namenjenih blažitvi vpliva podnebnih sprememb, ohranjanju zdravega ekosistema in s tem ohranjanju socialne stabilnosti. (Slovenian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Evropská strategie v oblasti lesnictví (EK, 2013) zdůraznila význam monitorování lesů, neboť lesy jsou důležitým environmentálním a ekologickým zdrojem. Omezují tok vody z dešťových srážek, a tím i záplavy a erozi půdy. Slouží také jako kapoty oxidu uhličitého, které poskytují potraviny, čistou vodu a přírodní stanoviště. Změny klimatu mění povětrnostní podmínky, zvyšují hladinu moří a šance na záplavy, a ohrožují tak produkci potravin. To vede ke zvýšenému tlaku na společnost, hospodářství a životní prostředí (OSN). Sukri a Zachariadis (2012) zdůraznily, že se očekává, že Středomoří bude mít více nepříznivých účinků než ostatní regiony EU. Podle údajů MODIS se teplota zemského povrchu Kypru od roku 2011 do roku 2017 zvýšila. Kromě toho Cleland et al, 2017 ukázal, že změna klimatu mění dobu kvetení rostlin. Otázkou je, zda LST souvisí s úbytkem lesních ploch a s možnými změnami v době a době rozkvětu kyperských lesů. Prvořadým cílem projektu je prozkoumat dopad LST na kyperské lesy zpracováním časových údajů SAR a LST. Tyto účinky mohou zahrnovat úbytek lesů nesouvisejících s požáry, sníženou hustotu lesů (např. biomasu) a změny sezónního rozkvětu lesních stromů. Návrh rovněž analyzuje, jak veřejnost chápe změnu klimatu a faktory, které ohrožují lesy, pomocí dotazníků a propojuje jejich statistické výsledky s výsledky průzkumu. Vědecké důkazy o projektu mohou být využity k podpoře politik šetrných k životnímu prostředí zaměřených na zmírnění dopadu změny klimatu, zachování zdravého ekosystému a tím zachování sociální stability. (Czech) | |||||||||||||||
| Property / summary: Evropská strategie v oblasti lesnictví (EK, 2013) zdůraznila význam monitorování lesů, neboť lesy jsou důležitým environmentálním a ekologickým zdrojem. Omezují tok vody z dešťových srážek, a tím i záplavy a erozi půdy. Slouží také jako kapoty oxidu uhličitého, které poskytují potraviny, čistou vodu a přírodní stanoviště. Změny klimatu mění povětrnostní podmínky, zvyšují hladinu moří a šance na záplavy, a ohrožují tak produkci potravin. To vede ke zvýšenému tlaku na společnost, hospodářství a životní prostředí (OSN). Sukri a Zachariadis (2012) zdůraznily, že se očekává, že Středomoří bude mít více nepříznivých účinků než ostatní regiony EU. Podle údajů MODIS se teplota zemského povrchu Kypru od roku 2011 do roku 2017 zvýšila. Kromě toho Cleland et al, 2017 ukázal, že změna klimatu mění dobu kvetení rostlin. Otázkou je, zda LST souvisí s úbytkem lesních ploch a s možnými změnami v době a době rozkvětu kyperských lesů. Prvořadým cílem projektu je prozkoumat dopad LST na kyperské lesy zpracováním časových údajů SAR a LST. Tyto účinky mohou zahrnovat úbytek lesů nesouvisejících s požáry, sníženou hustotu lesů (např. biomasu) a změny sezónního rozkvětu lesních stromů. Návrh rovněž analyzuje, jak veřejnost chápe změnu klimatu a faktory, které ohrožují lesy, pomocí dotazníků a propojuje jejich statistické výsledky s výsledky průzkumu. Vědecké důkazy o projektu mohou být využity k podpoře politik šetrných k životnímu prostředí zaměřených na zmírnění dopadu změny klimatu, zachování zdravého ekosystému a tím zachování sociální stability. (Czech) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Evropská strategie v oblasti lesnictví (EK, 2013) zdůraznila význam monitorování lesů, neboť lesy jsou důležitým environmentálním a ekologickým zdrojem. Omezují tok vody z dešťových srážek, a tím i záplavy a erozi půdy. Slouží také jako kapoty oxidu uhličitého, které poskytují potraviny, čistou vodu a přírodní stanoviště. Změny klimatu mění povětrnostní podmínky, zvyšují hladinu moří a šance na záplavy, a ohrožují tak produkci potravin. To vede ke zvýšenému tlaku na společnost, hospodářství a životní prostředí (OSN). Sukri a Zachariadis (2012) zdůraznily, že se očekává, že Středomoří bude mít více nepříznivých účinků než ostatní regiony EU. Podle údajů MODIS se teplota zemského povrchu Kypru od roku 2011 do roku 2017 zvýšila. Kromě toho Cleland et al, 2017 ukázal, že změna klimatu mění dobu kvetení rostlin. Otázkou je, zda LST souvisí s úbytkem lesních ploch a s možnými změnami v době a době rozkvětu kyperských lesů. Prvořadým cílem projektu je prozkoumat dopad LST na kyperské lesy zpracováním časových údajů SAR a LST. Tyto účinky mohou zahrnovat úbytek lesů nesouvisejících s požáry, sníženou hustotu lesů (např. biomasu) a změny sezónního rozkvětu lesních stromů. Návrh rovněž analyzuje, jak veřejnost chápe změnu klimatu a faktory, které ohrožují lesy, pomocí dotazníků a propojuje jejich statistické výsledky s výsledky průzkumu. Vědecké důkazy o projektu mohou být využity k podpoře politik šetrných k životnímu prostředí zaměřených na zmírnění dopadu změny klimatu, zachování zdravého ekosystému a tím zachování sociální stability. (Czech) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Europos miškų strategijoje (EK, 2013 m.) pabrėžiama miškų stebėsenos svarba, nes miškai yra svarbus aplinkos ir ekologinis išteklius. Jie riboja vandens tekėjimą iš kritulių, taigi ir potvynių bei dirvožemio erozijos. Jie taip pat tarnauja kaip anglies dioksido gaubtai, teikiantys maistą, švarų vandenį ir natūralią buveinę. Klimato kaita keičia oro sąlygas, didina jūros lygį ir potvynių galimybes, todėl kelia grėsmę maisto gamybai. Dėl to didėja spaudimas visuomenei, ekonomikai ir aplinkai (Jungtinėms Tautoms). Sukri ir Zachariadis (2012) pabrėžė, kad Viduržemio jūros regiono poveikis turėtų būti didesnis nei kitų ES regionų. Remiantis MODIS duomenimis, 2011–2017 m. Kipro žemės paviršiaus temperatūra (LST) padidėjo. Be to, Cleland et al, 2017 parodė, kad klimato kaita keičia augalų žydėjimo laiką. Kyla klausimas, ar LST yra susijęs su miškų plotų nykimu ir galimais Kipro miškų klestėjimo laiko ir trukmės pokyčiais. Pagrindinis projekto tikslas – ištirti LST poveikį Kipro miškams apdorojant SAR ir LST laiko duomenis. Poveikis gali būti miškų, nesusijusių su gaisrais, nykimas, mažesnis miškų tankumas (pvz., biomasė) ir sezoninio miško medžių žydėjimo pokyčiai. Pasiūlyme taip pat analizuojamas visuomenės supratimas apie klimato kaitą ir veiksnius, keliančius grėsmę miškams, naudojant klausimynus ir susiejant jų statistinius rezultatus su tyrimo rezultatais. Moksliniai projekto įrodymai gali būti naudojami siekiant skatinti aplinką tausojančią politiką, kuria siekiama sušvelninti klimato kaitos poveikį, išlaikyti sveiką ekosistemą ir taip išlaikyti socialinį stabilumą. (Lithuanian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Europos miškų strategijoje (EK, 2013 m.) pabrėžiama miškų stebėsenos svarba, nes miškai yra svarbus aplinkos ir ekologinis išteklius. Jie riboja vandens tekėjimą iš kritulių, taigi ir potvynių bei dirvožemio erozijos. Jie taip pat tarnauja kaip anglies dioksido gaubtai, teikiantys maistą, švarų vandenį ir natūralią buveinę. Klimato kaita keičia oro sąlygas, didina jūros lygį ir potvynių galimybes, todėl kelia grėsmę maisto gamybai. Dėl to didėja spaudimas visuomenei, ekonomikai ir aplinkai (Jungtinėms Tautoms). Sukri ir Zachariadis (2012) pabrėžė, kad Viduržemio jūros regiono poveikis turėtų būti didesnis nei kitų ES regionų. Remiantis MODIS duomenimis, 2011–2017 m. Kipro žemės paviršiaus temperatūra (LST) padidėjo. Be to, Cleland et al, 2017 parodė, kad klimato kaita keičia augalų žydėjimo laiką. Kyla klausimas, ar LST yra susijęs su miškų plotų nykimu ir galimais Kipro miškų klestėjimo laiko ir trukmės pokyčiais. Pagrindinis projekto tikslas – ištirti LST poveikį Kipro miškams apdorojant SAR ir LST laiko duomenis. Poveikis gali būti miškų, nesusijusių su gaisrais, nykimas, mažesnis miškų tankumas (pvz., biomasė) ir sezoninio miško medžių žydėjimo pokyčiai. Pasiūlyme taip pat analizuojamas visuomenės supratimas apie klimato kaitą ir veiksnius, keliančius grėsmę miškams, naudojant klausimynus ir susiejant jų statistinius rezultatus su tyrimo rezultatais. Moksliniai projekto įrodymai gali būti naudojami siekiant skatinti aplinką tausojančią politiką, kuria siekiama sušvelninti klimato kaitos poveikį, išlaikyti sveiką ekosistemą ir taip išlaikyti socialinį stabilumą. (Lithuanian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Europos miškų strategijoje (EK, 2013 m.) pabrėžiama miškų stebėsenos svarba, nes miškai yra svarbus aplinkos ir ekologinis išteklius. Jie riboja vandens tekėjimą iš kritulių, taigi ir potvynių bei dirvožemio erozijos. Jie taip pat tarnauja kaip anglies dioksido gaubtai, teikiantys maistą, švarų vandenį ir natūralią buveinę. Klimato kaita keičia oro sąlygas, didina jūros lygį ir potvynių galimybes, todėl kelia grėsmę maisto gamybai. Dėl to didėja spaudimas visuomenei, ekonomikai ir aplinkai (Jungtinėms Tautoms). Sukri ir Zachariadis (2012) pabrėžė, kad Viduržemio jūros regiono poveikis turėtų būti didesnis nei kitų ES regionų. Remiantis MODIS duomenimis, 2011–2017 m. Kipro žemės paviršiaus temperatūra (LST) padidėjo. Be to, Cleland et al, 2017 parodė, kad klimato kaita keičia augalų žydėjimo laiką. Kyla klausimas, ar LST yra susijęs su miškų plotų nykimu ir galimais Kipro miškų klestėjimo laiko ir trukmės pokyčiais. Pagrindinis projekto tikslas – ištirti LST poveikį Kipro miškams apdorojant SAR ir LST laiko duomenis. Poveikis gali būti miškų, nesusijusių su gaisrais, nykimas, mažesnis miškų tankumas (pvz., biomasė) ir sezoninio miško medžių žydėjimo pokyčiai. Pasiūlyme taip pat analizuojamas visuomenės supratimas apie klimato kaitą ir veiksnius, keliančius grėsmę miškams, naudojant klausimynus ir susiejant jų statistinius rezultatus su tyrimo rezultatais. Moksliniai projekto įrodymai gali būti naudojami siekiant skatinti aplinką tausojančią politiką, kuria siekiama sušvelninti klimato kaitos poveikį, išlaikyti sveiką ekosistemą ir taip išlaikyti socialinį stabilumą. (Lithuanian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Eiropas meža stratēģijā (EK, 2013. gads) ir uzsvērta meža monitoringa nozīme, jo meži ir svarīgs vides un ekoloģiskais resurss. Tie ierobežo ūdens plūsmu no lietusgāzēm un līdz ar to plūdiem un augsnes eroziju. Tie kalpo arī kā oglekļa dioksīda nosūcēji, nodrošinot pārtiku, tīru ūdeni un dabisku biotopu. Klimata pārmaiņas maina laika apstākļus, palielina jūras līmeni un plūdu iespējas un tādējādi apdraud pārtikas ražošanu. Tas palielina spiedienu uz sabiedrību, ekonomiku un vidi (Apvienoto Nāciju Organizāciju). Sukri un Zachariadis (2012) uzsvēra, ka paredzams, ka Vidusjūras reģions cietīs vairāk nelabvēlīgas ietekmes nekā citi ES reģioni. Saskaņā ar MODIS datiem Kipras zemes virsmas temperatūra (LST) ir palielinājusies no 2011. līdz 2017. gadam. Turklāt Cleland et al, 2017 parādīja, ka klimata pārmaiņas maina augu ziedēšanas laiku. Jautājums ir par to, vai LST ir saistīts ar meža platību samazināšanos un iespējamām izmaiņām Kipras mežu uzplaukuma laikā un ilgumā. Projekta galvenais mērķis ir izpētīt LST ietekmi uz Kipras mežiem, apstrādājot SAR un LST laika datus. Ietekme var būt mežu samazināšanās, kas nav saistīta ar ugunsgrēkiem, samazināts meža blīvums (piemēram, biomasa) un izmaiņas meža koku sezonālā ziedēšanā. Priekšlikumā arī analizēta sabiedrības izpratne par klimata pārmaiņām un faktoriem, kas apdraud mežus, izmantojot aptaujas anketas un sasaistot to statistikas rezultātus ar aptaujas rezultātiem. Projekta zinātniskos pierādījumus var izmantot, lai veicinātu videi draudzīgu politiku, kuras mērķis ir mazināt klimata pārmaiņu ietekmi, uzturēt veselīgu ekosistēmu un tādējādi saglabāt sociālo stabilitāti. (Latvian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Eiropas meža stratēģijā (EK, 2013. gads) ir uzsvērta meža monitoringa nozīme, jo meži ir svarīgs vides un ekoloģiskais resurss. Tie ierobežo ūdens plūsmu no lietusgāzēm un līdz ar to plūdiem un augsnes eroziju. Tie kalpo arī kā oglekļa dioksīda nosūcēji, nodrošinot pārtiku, tīru ūdeni un dabisku biotopu. Klimata pārmaiņas maina laika apstākļus, palielina jūras līmeni un plūdu iespējas un tādējādi apdraud pārtikas ražošanu. Tas palielina spiedienu uz sabiedrību, ekonomiku un vidi (Apvienoto Nāciju Organizāciju). Sukri un Zachariadis (2012) uzsvēra, ka paredzams, ka Vidusjūras reģions cietīs vairāk nelabvēlīgas ietekmes nekā citi ES reģioni. Saskaņā ar MODIS datiem Kipras zemes virsmas temperatūra (LST) ir palielinājusies no 2011. līdz 2017. gadam. Turklāt Cleland et al, 2017 parādīja, ka klimata pārmaiņas maina augu ziedēšanas laiku. Jautājums ir par to, vai LST ir saistīts ar meža platību samazināšanos un iespējamām izmaiņām Kipras mežu uzplaukuma laikā un ilgumā. Projekta galvenais mērķis ir izpētīt LST ietekmi uz Kipras mežiem, apstrādājot SAR un LST laika datus. Ietekme var būt mežu samazināšanās, kas nav saistīta ar ugunsgrēkiem, samazināts meža blīvums (piemēram, biomasa) un izmaiņas meža koku sezonālā ziedēšanā. Priekšlikumā arī analizēta sabiedrības izpratne par klimata pārmaiņām un faktoriem, kas apdraud mežus, izmantojot aptaujas anketas un sasaistot to statistikas rezultātus ar aptaujas rezultātiem. Projekta zinātniskos pierādījumus var izmantot, lai veicinātu videi draudzīgu politiku, kuras mērķis ir mazināt klimata pārmaiņu ietekmi, uzturēt veselīgu ekosistēmu un tādējādi saglabāt sociālo stabilitāti. (Latvian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Eiropas meža stratēģijā (EK, 2013. gads) ir uzsvērta meža monitoringa nozīme, jo meži ir svarīgs vides un ekoloģiskais resurss. Tie ierobežo ūdens plūsmu no lietusgāzēm un līdz ar to plūdiem un augsnes eroziju. Tie kalpo arī kā oglekļa dioksīda nosūcēji, nodrošinot pārtiku, tīru ūdeni un dabisku biotopu. Klimata pārmaiņas maina laika apstākļus, palielina jūras līmeni un plūdu iespējas un tādējādi apdraud pārtikas ražošanu. Tas palielina spiedienu uz sabiedrību, ekonomiku un vidi (Apvienoto Nāciju Organizāciju). Sukri un Zachariadis (2012) uzsvēra, ka paredzams, ka Vidusjūras reģions cietīs vairāk nelabvēlīgas ietekmes nekā citi ES reģioni. Saskaņā ar MODIS datiem Kipras zemes virsmas temperatūra (LST) ir palielinājusies no 2011. līdz 2017. gadam. Turklāt Cleland et al, 2017 parādīja, ka klimata pārmaiņas maina augu ziedēšanas laiku. Jautājums ir par to, vai LST ir saistīts ar meža platību samazināšanos un iespējamām izmaiņām Kipras mežu uzplaukuma laikā un ilgumā. Projekta galvenais mērķis ir izpētīt LST ietekmi uz Kipras mežiem, apstrādājot SAR un LST laika datus. Ietekme var būt mežu samazināšanās, kas nav saistīta ar ugunsgrēkiem, samazināts meža blīvums (piemēram, biomasa) un izmaiņas meža koku sezonālā ziedēšanā. Priekšlikumā arī analizēta sabiedrības izpratne par klimata pārmaiņām un faktoriem, kas apdraud mežus, izmantojot aptaujas anketas un sasaistot to statistikas rezultātus ar aptaujas rezultātiem. Projekta zinātniskos pierādījumus var izmantot, lai veicinātu videi draudzīgu politiku, kuras mērķis ir mazināt klimata pārmaiņu ietekmi, uzturēt veselīgu ekosistēmu un tādējādi saglabāt sociālo stabilitāti. (Latvian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Европейската стратегия за горите (ЕС, 2013 г.) подчерта значението на мониторинга на горите, тъй като горите са важен екологичен и екологичен ресурс. Те ограничават притока на вода от валежите и следователно наводненията и ерозията на почвата. Те служат и като качулки за въглероден диоксид, които осигуряват храна, чиста вода и естествено местообитание. Изменението на климата променя метеорологичните условия, увеличава морското равнище и шансовете за наводнения и следователно застрашава производството на храни. Това води до увеличаване на натиска върху обществото, икономиката и околната среда (ООН). Сукри и Захариадис (2012 г.) подчертаха, че се очаква Средиземноморието да понесе по-големи неблагоприятни последици в сравнение с други региони на ЕС. Според данните от MODIS температурата на земната повърхност (LST) в Кипър се е увеличила от 2011 г. до 2017 г. Освен това, Cleland et al, 2017 г. показа, че изменението на климата променя цъфтежа на растенията. Въпросът е дали LST е свързано с упадъка на горските площи и възможните промени във времето и продължителността на процъфтяването на кипърските гори. Основната цел на проекта е да се проучи въздействието на LST върху кипърските гори чрез обработка на данни SAR и LST времеви данни. Въздействието може да включва намаляване на горите, които не са свързани с пожари, намалена гъстота на горите (напр. биомаса) и промени в сезонното цъфтеж на горските дървета. Предложението също така анализира разбирането на обществеността за изменението на климата и факторите, които застрашават горите, като използва въпросници и свързва техните статистически резултати с резултатите от проучването. Научните доказателства за проекта могат да се използват за насърчаване на екологосъобразни политики, насочени към смекчаване на въздействието на изменението на климата, поддържане на здрава екосистема и по този начин поддържане на социална стабилност. (Bulgarian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Европейската стратегия за горите (ЕС, 2013 г.) подчерта значението на мониторинга на горите, тъй като горите са важен екологичен и екологичен ресурс. Те ограничават притока на вода от валежите и следователно наводненията и ерозията на почвата. Те служат и като качулки за въглероден диоксид, които осигуряват храна, чиста вода и естествено местообитание. Изменението на климата променя метеорологичните условия, увеличава морското равнище и шансовете за наводнения и следователно застрашава производството на храни. Това води до увеличаване на натиска върху обществото, икономиката и околната среда (ООН). Сукри и Захариадис (2012 г.) подчертаха, че се очаква Средиземноморието да понесе по-големи неблагоприятни последици в сравнение с други региони на ЕС. Според данните от MODIS температурата на земната повърхност (LST) в Кипър се е увеличила от 2011 г. до 2017 г. Освен това, Cleland et al, 2017 г. показа, че изменението на климата променя цъфтежа на растенията. Въпросът е дали LST е свързано с упадъка на горските площи и възможните промени във времето и продължителността на процъфтяването на кипърските гори. Основната цел на проекта е да се проучи въздействието на LST върху кипърските гори чрез обработка на данни SAR и LST времеви данни. Въздействието може да включва намаляване на горите, които не са свързани с пожари, намалена гъстота на горите (напр. биомаса) и промени в сезонното цъфтеж на горските дървета. Предложението също така анализира разбирането на обществеността за изменението на климата и факторите, които застрашават горите, като използва въпросници и свързва техните статистически резултати с резултатите от проучването. Научните доказателства за проекта могат да се използват за насърчаване на екологосъобразни политики, насочени към смекчаване на въздействието на изменението на климата, поддържане на здрава екосистема и по този начин поддържане на социална стабилност. (Bulgarian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Европейската стратегия за горите (ЕС, 2013 г.) подчерта значението на мониторинга на горите, тъй като горите са важен екологичен и екологичен ресурс. Те ограничават притока на вода от валежите и следователно наводненията и ерозията на почвата. Те служат и като качулки за въглероден диоксид, които осигуряват храна, чиста вода и естествено местообитание. Изменението на климата променя метеорологичните условия, увеличава морското равнище и шансовете за наводнения и следователно застрашава производството на храни. Това води до увеличаване на натиска върху обществото, икономиката и околната среда (ООН). Сукри и Захариадис (2012 г.) подчертаха, че се очаква Средиземноморието да понесе по-големи неблагоприятни последици в сравнение с други региони на ЕС. Според данните от MODIS температурата на земната повърхност (LST) в Кипър се е увеличила от 2011 г. до 2017 г. Освен това, Cleland et al, 2017 г. показа, че изменението на климата променя цъфтежа на растенията. Въпросът е дали LST е свързано с упадъка на горските площи и възможните промени във времето и продължителността на процъфтяването на кипърските гори. Основната цел на проекта е да се проучи въздействието на LST върху кипърските гори чрез обработка на данни SAR и LST времеви данни. Въздействието може да включва намаляване на горите, които не са свързани с пожари, намалена гъстота на горите (напр. биомаса) и промени в сезонното цъфтеж на горските дървета. Предложението също така анализира разбирането на обществеността за изменението на климата и факторите, които застрашават горите, като използва въпросници и свързва техните статистически резултати с резултатите от проучването. Научните доказателства за проекта могат да се използват за насърчаване на екологосъобразни политики, насочени към смекчаване на въздействието на изменението на климата, поддържане на здрава екосистема и по този начин поддържане на социална стабилност. (Bulgarian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Az európai erdőgazdálkodási stratégia (EB, 2013) hangsúlyozta az erdőmegfigyelés fontosságát, mivel az erdők fontos környezeti és ökológiai erőforrást jelentenek. Korlátozzák az esőzésekből, és ezáltal az árvizekből és a talajerózióból származó vízáramlást. Szén-dioxid-elszívóként is szolgálnak, élelmet, tiszta vizet és természetes élőhelyet biztosítanak. Az éghajlatváltozás megváltoztatja az időjárási körülményeket, növeli a tengerszintet és az áradási esélyeket, és ezáltal veszélyezteti az élelmiszer-termelést. Ez fokozott nyomást gyakorol a társadalomra, a gazdaságra és a környezetre (ENSZ). Sukri és Zachariadis (2012) hangsúlyozta, hogy a Földközi-tenger térsége várhatóan több káros hatást fog elszenvedni, mint az EU más régiói. A MODIS adatai szerint Ciprus földfelszíni hőmérséklete (LST) 2011 és 2017 között nőtt. Továbbá, Cleland és mtsai, 2017 megmutatta, hogy az éghajlatváltozás megváltoztatja a virágzási időt a növények. A kérdés az, hogy az LST összefügg-e az erdőterületek hanyatlásával, valamint a ciprusi erdők virágzásának idejében és időtartamában bekövetkező esetleges változásokkal. A projekt elsődleges célja az LST ciprusi erdőkre gyakorolt hatásának vizsgálata a SAR és az LST időbeli adatainak feldolgozásával. A hatások közé tartozhat a nem tűzzel összefüggő erdők hanyatlása, az erdősűrűség csökkenése (pl. biomassza) és az erdőfák szezonális virágzásának változása. A javaslat emellett kérdőívek segítségével elemzi az éghajlatváltozás és az erdőket fenyegető tényezők közvélemény általi megértését, és statisztikai eredményeiket összekapcsolja a felmérés eredményeivel. A projekt tudományos bizonyítékai felhasználhatók az éghajlatváltozás hatásainak enyhítésére, az egészséges ökoszisztéma fenntartására és ezáltal a társadalmi stabilitás fenntartására irányuló környezetbarát politikák előmozdítására. (Hungarian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Az európai erdőgazdálkodási stratégia (EB, 2013) hangsúlyozta az erdőmegfigyelés fontosságát, mivel az erdők fontos környezeti és ökológiai erőforrást jelentenek. Korlátozzák az esőzésekből, és ezáltal az árvizekből és a talajerózióból származó vízáramlást. Szén-dioxid-elszívóként is szolgálnak, élelmet, tiszta vizet és természetes élőhelyet biztosítanak. Az éghajlatváltozás megváltoztatja az időjárási körülményeket, növeli a tengerszintet és az áradási esélyeket, és ezáltal veszélyezteti az élelmiszer-termelést. Ez fokozott nyomást gyakorol a társadalomra, a gazdaságra és a környezetre (ENSZ). Sukri és Zachariadis (2012) hangsúlyozta, hogy a Földközi-tenger térsége várhatóan több káros hatást fog elszenvedni, mint az EU más régiói. A MODIS adatai szerint Ciprus földfelszíni hőmérséklete (LST) 2011 és 2017 között nőtt. Továbbá, Cleland és mtsai, 2017 megmutatta, hogy az éghajlatváltozás megváltoztatja a virágzási időt a növények. A kérdés az, hogy az LST összefügg-e az erdőterületek hanyatlásával, valamint a ciprusi erdők virágzásának idejében és időtartamában bekövetkező esetleges változásokkal. A projekt elsődleges célja az LST ciprusi erdőkre gyakorolt hatásának vizsgálata a SAR és az LST időbeli adatainak feldolgozásával. A hatások közé tartozhat a nem tűzzel összefüggő erdők hanyatlása, az erdősűrűség csökkenése (pl. biomassza) és az erdőfák szezonális virágzásának változása. A javaslat emellett kérdőívek segítségével elemzi az éghajlatváltozás és az erdőket fenyegető tényezők közvélemény általi megértését, és statisztikai eredményeiket összekapcsolja a felmérés eredményeivel. A projekt tudományos bizonyítékai felhasználhatók az éghajlatváltozás hatásainak enyhítésére, az egészséges ökoszisztéma fenntartására és ezáltal a társadalmi stabilitás fenntartására irányuló környezetbarát politikák előmozdítására. (Hungarian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Az európai erdőgazdálkodási stratégia (EB, 2013) hangsúlyozta az erdőmegfigyelés fontosságát, mivel az erdők fontos környezeti és ökológiai erőforrást jelentenek. Korlátozzák az esőzésekből, és ezáltal az árvizekből és a talajerózióból származó vízáramlást. Szén-dioxid-elszívóként is szolgálnak, élelmet, tiszta vizet és természetes élőhelyet biztosítanak. Az éghajlatváltozás megváltoztatja az időjárási körülményeket, növeli a tengerszintet és az áradási esélyeket, és ezáltal veszélyezteti az élelmiszer-termelést. Ez fokozott nyomást gyakorol a társadalomra, a gazdaságra és a környezetre (ENSZ). Sukri és Zachariadis (2012) hangsúlyozta, hogy a Földközi-tenger térsége várhatóan több káros hatást fog elszenvedni, mint az EU más régiói. A MODIS adatai szerint Ciprus földfelszíni hőmérséklete (LST) 2011 és 2017 között nőtt. Továbbá, Cleland és mtsai, 2017 megmutatta, hogy az éghajlatváltozás megváltoztatja a virágzási időt a növények. A kérdés az, hogy az LST összefügg-e az erdőterületek hanyatlásával, valamint a ciprusi erdők virágzásának idejében és időtartamában bekövetkező esetleges változásokkal. A projekt elsődleges célja az LST ciprusi erdőkre gyakorolt hatásának vizsgálata a SAR és az LST időbeli adatainak feldolgozásával. A hatások közé tartozhat a nem tűzzel összefüggő erdők hanyatlása, az erdősűrűség csökkenése (pl. biomassza) és az erdőfák szezonális virágzásának változása. A javaslat emellett kérdőívek segítségével elemzi az éghajlatváltozás és az erdőket fenyegető tényezők közvélemény általi megértését, és statisztikai eredményeiket összekapcsolja a felmérés eredményeivel. A projekt tudományos bizonyítékai felhasználhatók az éghajlatváltozás hatásainak enyhítésére, az egészséges ökoszisztéma fenntartására és ezáltal a társadalmi stabilitás fenntartására irányuló környezetbarát politikák előmozdítására. (Hungarian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Leagadh béim i Straitéis Foraoise na hEorpa (CE, 2013) ar an tábhacht a bhaineann le faireachán a dhéanamh ar fhoraoisí toisc gur acmhainn thábhachtach comhshaoil agus éiceolaíochta iad foraoisí. Cuireann siad teorainn leis an sreabhadh uisce ó bháisteach agus dá bhrí sin tuilte agus creimeadh ithreach. Feidhmíonn siad freisin mar cochaill dé-ocsaíd charbóin, ag soláthar bia, uisce glan, agus gnáthóg nádúrtha. Athraíonn athruithe aeráide dálaí aimsire, méadaíonn siad leibhéil na farraige agus deiseanna tuilte, agus dá bhrí sin cuireann siad táirgeadh bia i mbaol. Mar thoradh air sin, tá brú níos mó ar an tsochaí, ar an ngeilleagar agus ar an gcomhshaol (na Náisiúin Aontaithe). Chuir Sukri agus Zachariadis (2012) i bhfios go láidir go meastar go mbeidh éifeachtaí níos díobhálaí ag an Meánmhuir ná réigiúin eile an AE. De réir sonraí MODIS, tá teocht dhromchla an domhain (LST) na Cipire méadaithe ó 2011 go 2017. Ina theannta sin, léirigh Cleland et al, 2017 go n-athraíonn athrú aeráide am bláthanna plandaí. Is í an cheist an mbaineann LST le meath na limistéar foraoise agus leis na hathruithe a d’fhéadfadh a bheith ann maidir le ham agus fad bláthú fhoraoisí na Cipire. Is é príomhchuspóir an tionscadail imscrúdú a dhéanamh ar thionchar LST ar fhoraoisí na Cipire trí shonraí ama SAR agus LST a phróiseáil. D’fhéadfadh sé go n-áireofaí ar na héifeachtaí sin meath ar fhoraoisí nach mbaineann le dóiteáin, dlús foraoise laghdaithe (e.g. bithmhais) agus athruithe ar bhláthú séasúrach crann foraoise. Déantar anailís sa togra freisin ar thuiscint an phobail ar an athrú aeráide agus ar na tosca a chuireann ceistneoirí i mbaol agus a nascann a dtorthaí staidrimh le torthaí an tsuirbhé. Is féidir fianaise eolaíoch an tionscadail a úsáid chun beartais atá neamhdhíobhálach don chomhshaol a chur chun cinn, arb é is aidhm dóibh tionchar an athraithe aeráide a mhaolú, éiceachóras sláintiúil a chothabháil agus, ar an gcaoi sin, cobhsaíocht shóisialta a chothabháil. (Irish) | |||||||||||||||
| Property / summary: Leagadh béim i Straitéis Foraoise na hEorpa (CE, 2013) ar an tábhacht a bhaineann le faireachán a dhéanamh ar fhoraoisí toisc gur acmhainn thábhachtach comhshaoil agus éiceolaíochta iad foraoisí. Cuireann siad teorainn leis an sreabhadh uisce ó bháisteach agus dá bhrí sin tuilte agus creimeadh ithreach. Feidhmíonn siad freisin mar cochaill dé-ocsaíd charbóin, ag soláthar bia, uisce glan, agus gnáthóg nádúrtha. Athraíonn athruithe aeráide dálaí aimsire, méadaíonn siad leibhéil na farraige agus deiseanna tuilte, agus dá bhrí sin cuireann siad táirgeadh bia i mbaol. Mar thoradh air sin, tá brú níos mó ar an tsochaí, ar an ngeilleagar agus ar an gcomhshaol (na Náisiúin Aontaithe). Chuir Sukri agus Zachariadis (2012) i bhfios go láidir go meastar go mbeidh éifeachtaí níos díobhálaí ag an Meánmhuir ná réigiúin eile an AE. De réir sonraí MODIS, tá teocht dhromchla an domhain (LST) na Cipire méadaithe ó 2011 go 2017. Ina theannta sin, léirigh Cleland et al, 2017 go n-athraíonn athrú aeráide am bláthanna plandaí. Is í an cheist an mbaineann LST le meath na limistéar foraoise agus leis na hathruithe a d’fhéadfadh a bheith ann maidir le ham agus fad bláthú fhoraoisí na Cipire. Is é príomhchuspóir an tionscadail imscrúdú a dhéanamh ar thionchar LST ar fhoraoisí na Cipire trí shonraí ama SAR agus LST a phróiseáil. D’fhéadfadh sé go n-áireofaí ar na héifeachtaí sin meath ar fhoraoisí nach mbaineann le dóiteáin, dlús foraoise laghdaithe (e.g. bithmhais) agus athruithe ar bhláthú séasúrach crann foraoise. Déantar anailís sa togra freisin ar thuiscint an phobail ar an athrú aeráide agus ar na tosca a chuireann ceistneoirí i mbaol agus a nascann a dtorthaí staidrimh le torthaí an tsuirbhé. Is féidir fianaise eolaíoch an tionscadail a úsáid chun beartais atá neamhdhíobhálach don chomhshaol a chur chun cinn, arb é is aidhm dóibh tionchar an athraithe aeráide a mhaolú, éiceachóras sláintiúil a chothabháil agus, ar an gcaoi sin, cobhsaíocht shóisialta a chothabháil. (Irish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Leagadh béim i Straitéis Foraoise na hEorpa (CE, 2013) ar an tábhacht a bhaineann le faireachán a dhéanamh ar fhoraoisí toisc gur acmhainn thábhachtach comhshaoil agus éiceolaíochta iad foraoisí. Cuireann siad teorainn leis an sreabhadh uisce ó bháisteach agus dá bhrí sin tuilte agus creimeadh ithreach. Feidhmíonn siad freisin mar cochaill dé-ocsaíd charbóin, ag soláthar bia, uisce glan, agus gnáthóg nádúrtha. Athraíonn athruithe aeráide dálaí aimsire, méadaíonn siad leibhéil na farraige agus deiseanna tuilte, agus dá bhrí sin cuireann siad táirgeadh bia i mbaol. Mar thoradh air sin, tá brú níos mó ar an tsochaí, ar an ngeilleagar agus ar an gcomhshaol (na Náisiúin Aontaithe). Chuir Sukri agus Zachariadis (2012) i bhfios go láidir go meastar go mbeidh éifeachtaí níos díobhálaí ag an Meánmhuir ná réigiúin eile an AE. De réir sonraí MODIS, tá teocht dhromchla an domhain (LST) na Cipire méadaithe ó 2011 go 2017. Ina theannta sin, léirigh Cleland et al, 2017 go n-athraíonn athrú aeráide am bláthanna plandaí. Is í an cheist an mbaineann LST le meath na limistéar foraoise agus leis na hathruithe a d’fhéadfadh a bheith ann maidir le ham agus fad bláthú fhoraoisí na Cipire. Is é príomhchuspóir an tionscadail imscrúdú a dhéanamh ar thionchar LST ar fhoraoisí na Cipire trí shonraí ama SAR agus LST a phróiseáil. D’fhéadfadh sé go n-áireofaí ar na héifeachtaí sin meath ar fhoraoisí nach mbaineann le dóiteáin, dlús foraoise laghdaithe (e.g. bithmhais) agus athruithe ar bhláthú séasúrach crann foraoise. Déantar anailís sa togra freisin ar thuiscint an phobail ar an athrú aeráide agus ar na tosca a chuireann ceistneoirí i mbaol agus a nascann a dtorthaí staidrimh le torthaí an tsuirbhé. Is féidir fianaise eolaíoch an tionscadail a úsáid chun beartais atá neamhdhíobhálach don chomhshaol a chur chun cinn, arb é is aidhm dóibh tionchar an athraithe aeráide a mhaolú, éiceachóras sláintiúil a chothabháil agus, ar an gcaoi sin, cobhsaíocht shóisialta a chothabháil. (Irish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
I den europeiska skogsstrategin (kommissionen, 2013) betonades vikten av skogsövervakning eftersom skogarna är en viktig miljömässig och ekologisk resurs. De begränsar vattenflödet från regn och därmed översvämningar och markerosion. De fungerar också som koldioxidhuvar, som ger mat, rent vatten och en naturlig livsmiljö. Klimatförändringarna förändrar väderförhållandena, ökar havsnivåerna och översvämningsmöjligheterna och hotar därför livsmedelsproduktionen. Detta leder till ökat tryck på samhället, ekonomin och miljön (Förenta nationerna). Sukri och Zachariadis (2012) betonade att Medelhavet förväntas drabbas av mer negativa effekter än andra regioner i EU. Enligt uppgifter från MODIS har Cyperns jordytastemperatur (LST) ökat från 2011 till 2017. Dessutom, Cleland et al, 2017 visade att klimatförändringen förändrar blomningstiden för växter. Frågan är om LST hänger samman med nedgången i skogsarealer och eventuella förändringar i tiden och varaktigheten för den cypriotiska skogens blomstrande verksamhet. Projektets främsta mål är att undersöka LST:s inverkan på cypriotiska skogar genom att bearbeta SAR- och LST-tidsdata. Effekterna kan vara minskning av skogar som inte är kopplade till bränder, minskad skogstäthet (t.ex. biomassa) och förändringar i säsongsblomning av skogsträd. I förslaget analyseras också allmänhetens förståelse av klimatförändringarna och de faktorer som hotar skogarna med hjälp av frågeformulär och kopplar deras statistiska resultat till resultaten av undersökningen. De vetenskapliga beläggen för projektet kan användas för att främja en miljövänlig politik som syftar till att mildra effekterna av klimatförändringarna, upprätthålla ett sunt ekosystem och därmed upprätthålla social stabilitet. (Swedish) | |||||||||||||||
| Property / summary: I den europeiska skogsstrategin (kommissionen, 2013) betonades vikten av skogsövervakning eftersom skogarna är en viktig miljömässig och ekologisk resurs. De begränsar vattenflödet från regn och därmed översvämningar och markerosion. De fungerar också som koldioxidhuvar, som ger mat, rent vatten och en naturlig livsmiljö. Klimatförändringarna förändrar väderförhållandena, ökar havsnivåerna och översvämningsmöjligheterna och hotar därför livsmedelsproduktionen. Detta leder till ökat tryck på samhället, ekonomin och miljön (Förenta nationerna). Sukri och Zachariadis (2012) betonade att Medelhavet förväntas drabbas av mer negativa effekter än andra regioner i EU. Enligt uppgifter från MODIS har Cyperns jordytastemperatur (LST) ökat från 2011 till 2017. Dessutom, Cleland et al, 2017 visade att klimatförändringen förändrar blomningstiden för växter. Frågan är om LST hänger samman med nedgången i skogsarealer och eventuella förändringar i tiden och varaktigheten för den cypriotiska skogens blomstrande verksamhet. Projektets främsta mål är att undersöka LST:s inverkan på cypriotiska skogar genom att bearbeta SAR- och LST-tidsdata. Effekterna kan vara minskning av skogar som inte är kopplade till bränder, minskad skogstäthet (t.ex. biomassa) och förändringar i säsongsblomning av skogsträd. I förslaget analyseras också allmänhetens förståelse av klimatförändringarna och de faktorer som hotar skogarna med hjälp av frågeformulär och kopplar deras statistiska resultat till resultaten av undersökningen. De vetenskapliga beläggen för projektet kan användas för att främja en miljövänlig politik som syftar till att mildra effekterna av klimatförändringarna, upprätthålla ett sunt ekosystem och därmed upprätthålla social stabilitet. (Swedish) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: I den europeiska skogsstrategin (kommissionen, 2013) betonades vikten av skogsövervakning eftersom skogarna är en viktig miljömässig och ekologisk resurs. De begränsar vattenflödet från regn och därmed översvämningar och markerosion. De fungerar också som koldioxidhuvar, som ger mat, rent vatten och en naturlig livsmiljö. Klimatförändringarna förändrar väderförhållandena, ökar havsnivåerna och översvämningsmöjligheterna och hotar därför livsmedelsproduktionen. Detta leder till ökat tryck på samhället, ekonomin och miljön (Förenta nationerna). Sukri och Zachariadis (2012) betonade att Medelhavet förväntas drabbas av mer negativa effekter än andra regioner i EU. Enligt uppgifter från MODIS har Cyperns jordytastemperatur (LST) ökat från 2011 till 2017. Dessutom, Cleland et al, 2017 visade att klimatförändringen förändrar blomningstiden för växter. Frågan är om LST hänger samman med nedgången i skogsarealer och eventuella förändringar i tiden och varaktigheten för den cypriotiska skogens blomstrande verksamhet. Projektets främsta mål är att undersöka LST:s inverkan på cypriotiska skogar genom att bearbeta SAR- och LST-tidsdata. Effekterna kan vara minskning av skogar som inte är kopplade till bränder, minskad skogstäthet (t.ex. biomassa) och förändringar i säsongsblomning av skogsträd. I förslaget analyseras också allmänhetens förståelse av klimatförändringarna och de faktorer som hotar skogarna med hjälp av frågeformulär och kopplar deras statistiska resultat till resultaten av undersökningen. De vetenskapliga beläggen för projektet kan användas för att främja en miljövänlig politik som syftar till att mildra effekterna av klimatförändringarna, upprätthålla ett sunt ekosystem och därmed upprätthålla social stabilitet. (Swedish) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
| Property / summary | |||||||||||||||
Euroopa metsastrateegias (EL, 2013) rõhutati metsaseire tähtsust, sest metsad on oluline keskkonna- ja ökoloogiline ressurss. Need piiravad veevoolu sademetest ja seega üleujutustest ja pinnase erosioonist. Nad on ka süsinikdioksiidi kapuutsid, mis pakuvad toitu, puhast vett ja looduslikku elupaika. Kliimamuutused muudavad ilmastikutingimusi, suurendavad merevee taset ja üleujutuste tõenäosust ning ohustavad seetõttu toiduainete tootmist. See suurendab survet ühiskonnale, majandusele ja keskkonnale (ÜRO). Sukri ja Zachariadis (2012) rõhutasid, et Vahemere piirkonnale avaldub eeldatavasti kahjulikum mõju kui ELi teistes piirkondades. MODISe andmete kohaselt on Küprose maapinna temperatuur (LST) aastatel 2011–2017 tõusnud. Lisaks näitasid Cleland et al, 2017, et kliimamuutused muudavad taimede õitsemise aega. Küsimus on selles, kas LST on seotud metsaalade vähenemisega ning võimalike muutustega Küprose metsade õitsengu ajas ja kestuses. Projekti peamine eesmärk on uurida pikaajalise seire mõju Küprose metsadele, töödeldes erihalduspiirkonna ja LST ajalisi andmeid. Nende mõjude hulka võivad kuuluda tulekahjudega mitteseotud metsade vähenemine, metsatiheduse vähenemine (nt biomass) ja metsapuude hooajalise õitsemise muutumine. Ettepanekus analüüsitakse ka üldsuse arusaamist kliimamuutustest ja metsi ohustavaid tegureid, kasutades küsimustikke, ning seotakse nende statistilised tulemused uuringu tulemustega. Projekti teaduslikke tõendeid saab kasutada selleks, et edendada keskkonnasõbralikku poliitikat, mille eesmärk on leevendada kliimamuutuste mõju, säilitada terve ökosüsteem ja seeläbi säilitada sotsiaalne stabiilsus. (Estonian) | |||||||||||||||
| Property / summary: Euroopa metsastrateegias (EL, 2013) rõhutati metsaseire tähtsust, sest metsad on oluline keskkonna- ja ökoloogiline ressurss. Need piiravad veevoolu sademetest ja seega üleujutustest ja pinnase erosioonist. Nad on ka süsinikdioksiidi kapuutsid, mis pakuvad toitu, puhast vett ja looduslikku elupaika. Kliimamuutused muudavad ilmastikutingimusi, suurendavad merevee taset ja üleujutuste tõenäosust ning ohustavad seetõttu toiduainete tootmist. See suurendab survet ühiskonnale, majandusele ja keskkonnale (ÜRO). Sukri ja Zachariadis (2012) rõhutasid, et Vahemere piirkonnale avaldub eeldatavasti kahjulikum mõju kui ELi teistes piirkondades. MODISe andmete kohaselt on Küprose maapinna temperatuur (LST) aastatel 2011–2017 tõusnud. Lisaks näitasid Cleland et al, 2017, et kliimamuutused muudavad taimede õitsemise aega. Küsimus on selles, kas LST on seotud metsaalade vähenemisega ning võimalike muutustega Küprose metsade õitsengu ajas ja kestuses. Projekti peamine eesmärk on uurida pikaajalise seire mõju Küprose metsadele, töödeldes erihalduspiirkonna ja LST ajalisi andmeid. Nende mõjude hulka võivad kuuluda tulekahjudega mitteseotud metsade vähenemine, metsatiheduse vähenemine (nt biomass) ja metsapuude hooajalise õitsemise muutumine. Ettepanekus analüüsitakse ka üldsuse arusaamist kliimamuutustest ja metsi ohustavaid tegureid, kasutades küsimustikke, ning seotakse nende statistilised tulemused uuringu tulemustega. Projekti teaduslikke tõendeid saab kasutada selleks, et edendada keskkonnasõbralikku poliitikat, mille eesmärk on leevendada kliimamuutuste mõju, säilitada terve ökosüsteem ja seeläbi säilitada sotsiaalne stabiilsus. (Estonian) / rank | |||||||||||||||
Normal rank | |||||||||||||||
| Property / summary: Euroopa metsastrateegias (EL, 2013) rõhutati metsaseire tähtsust, sest metsad on oluline keskkonna- ja ökoloogiline ressurss. Need piiravad veevoolu sademetest ja seega üleujutustest ja pinnase erosioonist. Nad on ka süsinikdioksiidi kapuutsid, mis pakuvad toitu, puhast vett ja looduslikku elupaika. Kliimamuutused muudavad ilmastikutingimusi, suurendavad merevee taset ja üleujutuste tõenäosust ning ohustavad seetõttu toiduainete tootmist. See suurendab survet ühiskonnale, majandusele ja keskkonnale (ÜRO). Sukri ja Zachariadis (2012) rõhutasid, et Vahemere piirkonnale avaldub eeldatavasti kahjulikum mõju kui ELi teistes piirkondades. MODISe andmete kohaselt on Küprose maapinna temperatuur (LST) aastatel 2011–2017 tõusnud. Lisaks näitasid Cleland et al, 2017, et kliimamuutused muudavad taimede õitsemise aega. Küsimus on selles, kas LST on seotud metsaalade vähenemisega ning võimalike muutustega Küprose metsade õitsengu ajas ja kestuses. Projekti peamine eesmärk on uurida pikaajalise seire mõju Küprose metsadele, töödeldes erihalduspiirkonna ja LST ajalisi andmeid. Nende mõjude hulka võivad kuuluda tulekahjudega mitteseotud metsade vähenemine, metsatiheduse vähenemine (nt biomass) ja metsapuude hooajalise õitsemise muutumine. Ettepanekus analüüsitakse ka üldsuse arusaamist kliimamuutustest ja metsi ohustavaid tegureid, kasutades küsimustikke, ning seotakse nende statistilised tulemused uuringu tulemustega. Projekti teaduslikke tõendeid saab kasutada selleks, et edendada keskkonnasõbralikku poliitikat, mille eesmärk on leevendada kliimamuutuste mõju, säilitada terve ökosüsteem ja seeläbi säilitada sotsiaalne stabiilsus. (Estonian) / qualifier | |||||||||||||||
point in time: 10 July 2022
| |||||||||||||||
Latest revision as of 19:51, 10 October 2024
Project Q2720780 in Cyprus
| Language | Label | Description | Also known as |
|---|---|---|---|
| English | Analysis of SAR time series and thermal satellite data to understand the long-term impact of changing surface temperature on forests |
Project Q2720780 in Cyprus |
Statements
200,260.0 Euro
0 references
235,600.0 Euro
0 references
85.0 percent
0 references
24 January 2019
0 references
1 February 2022
0 references
Cyprus University of Technology
0 references
Η ευρωπαϊκή δασική στρατηγική (EC, 2013) υπογράμμισε τη σημασία της παρακολούθησης των δασών, επειδή τα δάση αποτελούν σημαντικό περιβαλλοντικό και οικολογικό πόρο. Περιορίζουν τη ροή του νερού από τη βροχόπτωση κι επομένως τις πλημμύρες και τη διάβρωση του εδάφους. Επίσης λειτουργούν ως απορροφητήρες διοξειδίου του άνθρακα, παρέχουν τροφή, καθαρό νερό και φυσικό οικότοπο. Οι κλιματικές αλλαγές μεταβάλουν τις καιρικές συνθήκες, αυξάνουν τα επίπεδα της θάλασσας και τις πιθανότητες πλημμύρας και ως εκ τούτου απειλούν την παραγωγή τροφίμων. Το γεγονός αυτό οδηγεί σε αυξημένη πίεση προς την κοινωνία, την οικονομία και το περιβάλλον (United Nations). Οι Σούκρη και Ζαχαριάδης (2012) τόνισαν ότι η Μεσόγειος αναμένεται να δεχτεί πιο αντίξοες επιπτώσεις σε σύγκριση με άλλες περιοχές της ΕΕ. Σύμφωνα με τα δεδομένα MODIS, η θερμοκρασία της επιφάνειας της γης (LST) της Κύπρου έχει αυξηθεί από το 2011 έως το 2017. Περαιτέρω, οι Cleland et al, 2017 έδειξαν ότι η αλλαγή του κλίματος αλλάζει τον χρόνο άνθισης των φυτών. Το ερώτημα είναι κατά πόσο η LST σχετίζεται με την παρακμή των δασικών περιοχών και τις πιθανές αλλαγές στον χρόνο και διάρκεια άνθισης των Κυπριακών δασών. Ο πρωταρχικός στόχος του έργου είναι η διερεύνηση των επιπτώσεων της LST στα κυπριακά δάση με την επεξεργασία χρονικών δεδομένων SAR και LST. Οι επιπτώσεις μπορεί να περιλαμβάνουν παρακμή των δασών που δεν σχετίζεται με πυρκαγιές, μειωμένη πυκνότητα των δασών (π.χ. βιομάζα) και εναλλαγές στην εποχιακή άνθιση των δασικών δέντρων. Η πρόταση αναλύει επίσης την κατανόηση του κοινού σχετικά με τις κλιματικές αλλαγές και τους παράγοντες που απειλούν τα δάση με τη χρήση ερωτηματολογίων και συνδέει τα στατιστικά αποτελέσματα αυτών με τα αποτελέσματα της έρευνας. Τα επιστημονικά στοιχεία του έργου μπορούν να χρησιμοποιηθούν στην προώθηση φιλικών προς το περιβάλλον πολιτικών με στόχο τον μετριασμό των επιπτώσεων των κλιματικών αλλαγών, τη διατήρηση ενός υγιούς οικοσυστήματος και συνεπώς τη διατήρηση της κοινωνικής σταθερ (Greek)
0 references
The European Forest Strategy (EC, 2013) underlined the importance of forest monitoring because forests are an important environmental and ecological resource. They limit the flow of water from rainfall and therefore floods and soil erosion. They also serve as carbon dioxide hoods, providing food, clean water, and a natural habitat. Climate changes change weather conditions, increase sea levels and flooding chances, and therefore threaten food production. This leads to increased pressure on society, the economy and the environment (United Nations). Sukri and Zachariadis (2012) stressed that the Mediterranean is expected to suffer more adverse effects than other regions of the EU. According to MODIS data, the earth surface temperature (LST) of Cyprus has increased from 2011 to 2017. Furthermore, Cleland et al, 2017 showed that climate change changes the flowering time of plants. The question is whether LST is related to the decline of forest areas and the possible changes in the time and duration of the flourishing of Cypriot forests. The primary objective of the project is to investigate the impact of LST on Cypriot forests by processing SAR and LST temporal data. The effects may include decline of forests not related to fires, reduced forest density (e.g. biomass) and changes in seasonal blooming of forest trees. The proposal also analyses the public’s understanding of climate change and the factors that threaten forests using questionnaires and links their statistical results with the results of the survey. The scientific evidence of the project can be used to promote environmentally friendly policies aimed at mitigating the impact of climate change, maintaining a healthy ecosystem and thus maintaining social stability. (English)
31 May 2021
0.8668491652049255
0 references
La stratégie européenne pour les forêts (CE, 2013) a souligné l’importance de la surveillance des forêts, car les forêts constituent une ressource environnementale et écologique importante. Ils limitent l’écoulement de l’eau des pluies et donc les inondations et l’érosion des sols. Ils servent également d’absorbeurs de dioxyde de carbone, fournissent de la nourriture, de l’eau propre et un habitat naturel. Le changement climatique change les conditions météorologiques, augmente le niveau de la mer et les possibilités d’inondation et menace donc la production alimentaire. Il en résulte une pression accrue sur la société, l ‘économie et l’ environnement (ONU). Soukri et Zachariadis (2012) ont souligné que la Méditerranée devrait recevoir plus d’effets négatifs que les autres régions de l’UE. Selon les données MODIS, la température de surface de la Terre (LST) de Chypre a augmenté entre 2011 et 2017. De plus, Cleland et al, 2017 ont montré que le changement climatique modifie la période de floraison des plantes. La question est de savoir si la LST est liée au déclin des superficies forestières et aux changements possibles dans le temps et la durée des forêts chypriotes florissantes. L’objectif premier du projet est d’étudier l’impact de la LST sur les forêts chypriotes en traitant les données de temps SAR et LST. Les impacts peuvent inclure le déclin forestier non lié au feu, la réduction de la densité forestière (par exemple la biomasse) et les changements dans la floraison saisonnière des arbres forestiers. La proposition analyse également la compréhension qu’ont le public des changements climatiques et des facteurs menaçant les forêts au moyen de questionnaires et établit un lien entre leurs résultats statistiques et les résultats de l’enquête. Les preuves scientifiques du projet peuvent servir à promouvoir des politiques respectueuses de l’environnement visant à atténuer les effets du changement climatique, à maintenir un écosystème sain et, partant, à maintenir la stabilité sociale. (French)
27 November 2021
0 references
In der Europäischen Forststrategie (EG, 2013) wurde die Bedeutung der Waldüberwachung hervorgehoben, da Wälder eine wichtige ökologische und ökologische Ressource sind. Sie begrenzen den Wasserfluss aus Niederschlägen und damit Überschwemmungen und Bodenerosion. Sie dienen auch als Kohlendioxidabsorber, liefern Nahrung, sauberes Wasser und natürlichen Lebensraum. Der Klimawandel verändert die Wetterbedingungen, erhöht den Meeresspiegel und Überschwemmungsmöglichkeiten und bedroht damit die Nahrungsmittelproduktion. Dies führt zu erhöhtem Druck auf Gesellschaft, Wirtschaft und Umwelt (Vereinte Nationen). Soukri und Zachariadis (2012) betonten, dass der Mittelmeerraum voraussichtlich mehr nachteilige Auswirkungen haben wird als andere Regionen der EU. Nach MODIS-Daten ist die Erdoberflächentemperatur (LST) Zyperns zwischen 2011 und 2017 gestiegen. Darüber hinaus zeigten Cleland et al, 2017, dass der Klimawandel die Blütezeit von Pflanzen verändert. Die Frage ist, ob die LST mit dem Rückgang der Waldflächen und den möglichen Veränderungen in Zeit und Dauer der blühenden Zypernwälder zusammenhängt. Hauptziel des Projekts ist die Untersuchung der Auswirkungen von LST auf die zyprischen Wälder durch die Verarbeitung von Zeitdaten SAR und LST. Zu den Auswirkungen können nichtfeuerbedingte Waldrückgänge, eine geringere Walddichte (z. B. Biomasse) und Veränderungen der saisonalen Blüte von Waldbäumen gehören. Der Vorschlag analysiert auch das Verständnis der Öffentlichkeit über Klimawandel und forstbedrohende Faktoren durch die Verwendung von Fragebogen und verknüpft ihre statistischen Ergebnisse mit den Ergebnissen der Erhebung. Die wissenschaftlichen Erkenntnisse des Projekts können genutzt werden, um umweltfreundliche Maßnahmen zu fördern, die darauf abzielen, die Auswirkungen des Klimawandels abzumildern, ein gesundes Ökosystem zu erhalten und so die soziale Stabilität zu erhalten. (German)
29 November 2021
0 references
In de Europese bosbouwstrategie (EC, 2013) werd gewezen op het belang van bosbewaking, aangezien bossen een belangrijke ecologische en ecologische hulpbron zijn. Ze beperken de waterstroom van neerslag en dus overstromingen en bodemerosie. Ze fungeren ook als koolstofdioxide-absorbers, zorgen voor voedsel, schoon water en natuurlijke habitat. De klimaatverandering verandert de weersomstandigheden, verhoogt de zeespiegel en overstromingsmogelijkheden en vormt dus een bedreiging voor de voedselproductie. Dit leidt tot een grotere druk op de samenleving, de economie en het milieu (Verenigde Naties). Soukri en Zachariadis (2012) benadrukten dat het Middellandse Zeegebied naar verwachting meer negatieve gevolgen zal hebben dan andere regio’s van de EU. Volgens MODIS-gegevens is de aardoppervlaktetemperatuur (LST) van Cyprus tussen 2011 en 2017 gestegen. Bovendien hebben Cleland et al, 2017 laten zien dat klimaatverandering de bloeitijd van planten verandert. De vraag is of de LST verband houdt met de achteruitgang van bosgebieden en de mogelijke veranderingen in de tijd en de duur van de bloeiende Cypriotische bossen. De primaire doelstelling van het project is het onderzoeken van de impact van LST op Cypriotische bossen door de verwerking van tijdgegevens SAR en LST. De effecten kunnen onder meer bestaan uit niet-brandgerelateerde achteruitgang van bossen, een verminderde bosdichtheid (bv. biomassa) en veranderingen in de seizoensgebonden bloei van bosbomen. Het voorstel analyseert ook het inzicht van het publiek in klimaatveranderings- en bosbedreigende factoren door middel van vragenlijsten en koppelt de statistische resultaten ervan aan de resultaten van de enquête. Het wetenschappelijk bewijs van het project kan worden gebruikt om milieuvriendelijk beleid te bevorderen dat gericht is op het beperken van de effecten van klimaatverandering, het behoud van een gezond ecosysteem en aldus het behoud van de sociale stabiliteit. (Dutch)
29 November 2021
0 references
La strategia forestale europea (CE, 2013) ha sottolineato l'importanza del monitoraggio delle foreste, in quanto le foreste costituiscono un'importante risorsa ambientale ed ecologica. Limitano il flusso d'acqua dalle precipitazioni e quindi dalle inondazioni e dall'erosione del suolo. Funzionano anche come assorbitori di anidride carbonica, forniscono cibo, acqua pulita e habitat naturale. I cambiamenti climatici stanno cambiando le condizioni meteorologiche, aumentando il livello del mare e le possibilità di alluvioni e minacciando quindi la produzione alimentare. Ciò comporta una maggiore pressione sulla società, sull'economia e sull'ambiente (ONU). Soukri e Zachariadis (2012) hanno sottolineato che il Mediterraneo dovrebbe subire effetti più negativi rispetto ad altre regioni dell'UE. Secondo i dati MODIS, la temperatura della superficie terrestre (LST) di Cipro è aumentata tra il 2011 e il 2017. Inoltre, Cleland et al., 2017 hanno dimostrato che il cambiamento climatico sta cambiando il tempo di fioritura delle piante. La questione è se il LST sia collegato al declino delle aree forestali e ai possibili cambiamenti nel tempo e nella durata delle foreste cipriote fiorite. L'obiettivo principale del progetto è quello di esaminare l'impatto dell'LST sulle foreste cipriote elaborando i dati relativi ai tempi SAR e LST. L'impatto può includere il declino forestale non legato all'incendio, la riduzione della densità forestale (ad esempio la biomassa) e i cambiamenti nella fioritura stagionale degli alberi forestali. La proposta analizza inoltre la comprensione da parte del pubblico dei cambiamenti climatici e dei fattori che minacciano le foreste attraverso l'uso di questionari e collega i loro risultati statistici ai risultati dell'indagine. Le prove scientifiche del progetto possono essere utilizzate per promuovere politiche rispettose dell'ambiente volte a mitigare gli effetti dei cambiamenti climatici, mantenere un ecosistema sano e quindi mantenere la stabilità sociale. (Italian)
11 January 2022
0 references
La Estrategia Forestal Europea (CE, 2013) subrayó la importancia del seguimiento de los bosques, ya que los bosques son un recurso medioambiental y ecológico importante. Limitan el flujo de agua de las precipitaciones y, por lo tanto, las inundaciones y la erosión del suelo. También funcionan como absorbentes de dióxido de carbono, proporcionan alimentos, agua limpia y hábitat natural. El cambio climático está cambiando las condiciones meteorológicas, aumentando el nivel del mar y las posibilidades de inundación y, por lo tanto, amenazando la producción de alimentos. Esto da lugar a una mayor presión sobre la sociedad, la economía y el medio ambiente (Naciones Unidas). Soukri y Zachariadis (2012) subrayaron que se espera que el Mediterráneo tenga más efectos adversos que otras regiones de la UE. Según datos del MODIS, la temperatura de la superficie terrestre (LST) de Chipre ha aumentado entre 2011 y 2017. Además, Cleland et al, 2017 mostraron que el cambio climático está cambiando el tiempo de floración de las plantas. La cuestión es si la TAL está relacionada con la disminución de las zonas forestales y los posibles cambios en el tiempo y la duración de los bosques de Chipre en floración. El objetivo principal del proyecto es investigar el impacto de los TAL en los bosques chipriotas mediante el procesamiento de datos de tiempo SAR y LST. Los impactos pueden incluir la disminución de los bosques no relacionados con el fuego, la reducción de la densidad forestal (por ejemplo, la biomasa) y los cambios en la floración estacional de los árboles forestales. La propuesta también analiza la comprensión del público sobre el cambio climático y los factores que amenazan a los bosques mediante el uso de cuestionarios y vincula sus resultados estadísticos con los resultados de la encuesta. Las pruebas científicas del proyecto pueden utilizarse para promover políticas respetuosas con el medio ambiente destinadas a mitigar los efectos del cambio climático, mantener un ecosistema saludable y mantener así la estabilidad social. (Spanish)
12 January 2022
0 references
Den europæiske skovstrategi (EF, 2013) understregede betydningen af skovovervågning, fordi skovene er en vigtig miljømæssig og økologisk ressource. De begrænser vandstrømmen fra nedbør og dermed oversvømmelser og jorderosion. De tjener også som kuldioxid emhætter, der giver mad, rent vand, og et naturligt levested. Klimaændringerne ændrer vejrforholdene, øger vandstanden i havene og risikoen for oversvømmelser og truer derfor fødevareproduktionen. Dette fører til øget pres på samfundet, økonomien og miljøet (FN). Sukri og Zachariadis (2012) understregede, at Middelhavet forventes at få flere negative virkninger end andre regioner i EU. Ifølge MODIS-data er Cyperns jordoverfladetemperatur (LST) steget fra 2011 til 2017. Desuden viste Cleland et al., 2017 at klimaændringer ændrer planternes blomstringstid. Spørgsmålet er, om LST hænger sammen med nedgangen i skovarealerne og de mulige ændringer i den tid og den periode, hvor de cypriotiske skove blomstrer. Hovedformålet med projektet er at undersøge LST's indvirkning på de cypriotiske skove ved at behandle de tidsmæssige data for SAR og LST. Virkningerne kan omfatte nedgang i skove, der ikke er relateret til brande, reduceret skovtæthed (f.eks. biomasse) og ændringer i sæsonbestemt blomstring af skovtræer. Forslaget analyserer også offentlighedens forståelse af klimaændringer og de faktorer, der truer skovene, ved hjælp af spørgeskemaer og kæder deres statistiske resultater sammen med resultaterne af undersøgelsen. Den videnskabelige dokumentation for projektet kan anvendes til at fremme miljøvenlige politikker, der har til formål at afbøde virkningerne af klimaændringer, opretholde et sundt økosystem og dermed opretholde social stabilitet. (Danish)
10 July 2022
0 references
U Europskoj strategiji za šume (EZ, 2013.) naglašena je važnost praćenja šuma jer su šume važan ekološki i ekološki resurs. One ograničavaju protok vode iz oborina, a time i poplava i erozije tla. Oni također služe kao ugljični dioksid kapuljače, pružajući hranu, čistu vodu i prirodno stanište. Klimatske promjene mijenjaju vremenske uvjete, povećavaju razinu mora i poplave te stoga ugrožavaju proizvodnju hrane. To dovodi do povećanog pritiska na društvo, gospodarstvo i okoliš (Ujedinjeni narodi). Sukri i Zachariadis (2012.) naglasili su da se očekuje da će Sredozemlje pretrpjeti štetnije učinke od drugih regija EU-a. Prema podacima MODIS-a temperatura površine Zemlje (LST) Cipra povećala se od 2011. do 2017. Nadalje, Cleland i dr., 2017. pokazali su da klimatske promjene mijenjaju vrijeme cvjetanja biljaka. Postavlja se pitanje je li testiranje otpornosti na stres likvidnosti povezano sa smanjenjem šumskih područja i mogućim promjenama u vremenu i trajanju procvata ciparskih šuma. Glavni je cilj projekta istražiti utjecaj testiranja otpornosti na stres likvidnosti na ciparske šume obradom vremenskih podataka o SAR-u i LST-u. Učinci mogu uključivati smanjenje šuma koje nije povezano s požarima, smanjenu gustoću šuma (npr. biomasu) i promjene u sezonskom cvjetanju šumskih stabala. Prijedlogom se analizira i razumijevanje javnosti o klimatskim promjenama i čimbenicima koji prijete šumama na temelju upitnika te se njihovi statistički rezultati povezuju s rezultatima istraživanja. Znanstveni dokazi projekta mogu se upotrijebiti za promicanje ekološki prihvatljivih politika usmjerenih na ublažavanje utjecaja klimatskih promjena, održavanje zdravog ekosustava i na taj način održavanje socijalne stabilnosti. (Croatian)
10 July 2022
0 references
Strategia europeană pentru păduri (CE, 2013) a subliniat importanța monitorizării pădurilor, deoarece pădurile reprezintă o resursă ecologică și ecologică importantă. Acestea limitează fluxul de apă din cauza precipitațiilor și, prin urmare, inundațiile și eroziunea solului. Ele servesc, de asemenea, ca hote de dioxid de carbon, oferind hrană, apă curată și un habitat natural. Schimbările climatice modifică condițiile meteorologice, sporesc nivelul mării și șansele de inundații și, prin urmare, amenință producția de alimente. Acest lucru duce la o presiune sporită asupra societății, economiei și mediului (Organizația Națiunilor Unite). Sukri și Zachariadis (2012) au subliniat că se preconizează că Marea Mediterană va suferi mai multe efecte negative decât alte regiuni ale UE. Conform datelor MODIS, temperatura suprafeței terestre (LST) a Ciprului a crescut din 2011 până în 2017. În plus, Cleland et al, 2017 au arătat că schimbările climatice schimbă timpul de înflorire al plantelor. Întrebarea este dacă LST este legată de declinul suprafețelor împădurite și de posibilele schimbări în ceea ce privește timpul și durata înfloririi pădurilor cipriote. Obiectivul principal al proiectului este de a investiga impactul LST asupra pădurilor cipriote prin prelucrarea datelor temporale SAR și LST. Efectele pot include declinul pădurilor care nu au legătură cu incendiile, densitatea redusă a pădurilor (de exemplu, biomasa) și modificările înfloririi sezoniere a arborilor forestieri. Propunerea analizează, de asemenea, înțelegerea de către public a schimbărilor climatice și factorii care amenință pădurile prin intermediul chestionarelor și corelează rezultatele statistice ale acestora cu rezultatele sondajului. Dovezile științifice ale proiectului pot fi utilizate pentru a promova politici ecologice menite să atenueze impactul schimbărilor climatice, să mențină un ecosistem sănătos și, astfel, să mențină stabilitatea socială. (Romanian)
10 July 2022
0 references
Európska stratégia lesného hospodárstva (ES, 2013) zdôraznila význam monitorovania lesov, pretože lesy sú dôležitým environmentálnym a ekologickým zdrojom. Obmedzujú tok vody z dažďov, a tým aj záplavy a eróziu pôdy. Slúžia tiež ako digestory oxidu uhličitého, ktoré poskytujú jedlo, čistú vodu a prirodzené biotopy. Zmeny klímy menia poveternostné podmienky, zvyšujú hladinu morí a záplavy, a preto ohrozujú výrobu potravín. To vedie k zvýšenému tlaku na spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie (OSN). Sukri a Zachariadis (2012) zdôraznili, že sa očakáva, že Stredozemné more bude mať viac nepriaznivých účinkov ako iné regióny EÚ. Podľa údajov spoločnosti MODIS sa teplota povrchu Zeme (LST) na Cypre v rokoch 2011 až 2017 zvýšila. Okrem toho Cleland a kol. 2017 ukázali, že zmena klímy mení čas kvitnutia rastlín. Otázkou je, či LST súvisí s úpadkom lesných plôch a možnými zmenami v čase a trvaní prekvitajúcich cyperských lesov. Hlavným cieľom projektu je preskúmať vplyv stresového testovania likvidity na cyperské lesy spracovaním časových údajov SAR a LST. Účinky môžu zahŕňať úpadok lesov nesúvisiaci s požiarmi, zníženie hustoty lesov (napr. biomasa) a zmeny sezónneho kvitnutia lesných stromov. V návrhu sa analyzuje aj chápanie zmeny klímy a faktorov ohrozujúcich lesy verejnosťou pomocou dotazníkov a spája ich štatistické výsledky s výsledkami prieskumu. Vedecké dôkazy projektu možno použiť na podporu politík šetrných k životnému prostrediu zameraných na zmiernenie vplyvu zmeny klímy, zachovanie zdravého ekosystému, a tým zachovanie sociálnej stability. (Slovak)
10 July 2022
0 references
L-Istrateġija Ewropea għall-Foresti (KE, 2013) enfasizzat l-importanza tal-monitoraġġ tal-foresti minħabba li l-foresti huma riżorsa ambjentali u ekoloġika importanti. Huma jillimitaw il-fluss tal-ilma mix-xita u għalhekk l-għargħar u l-erożjoni tal-ħamrija. Huma jservu wkoll bħala hoods tad-dijossidu tal-karbonju, li jipprovdu ikel, ilma nadif, u ħabitat naturali. It-tibdil fil-klima jibdel il-kundizzjonijiet tat-temp, iżid il-livelli tal-baħar u l-opportunitajiet ta’ għargħar, u għalhekk jhedded il-produzzjoni tal-ikel. Dan iwassal għal żieda fil-pressjoni fuq is-soċjetà, l-ekonomija u l-ambjent (in-Nazzjonijiet Uniti). Sukri u Zachariadis (2012) enfasizzaw li l-Mediterran huwa mistenni li jsofri aktar effetti negattivi minn reġjuni oħra tal-UE. Skont id-data tal-MODIS, it-temperatura tal-wiċċ tad-dinja (LST) ta’ Ċipru żdiedet mill-2011 sal-2017. Barra minn hekk, Cleland et al, 2017 urew li t-tibdil fil-klima jbiddel il-ħin tal-fjuri tal-pjanti. Il-kwistjoni hija jekk l-LST hijiex relatata mat-tnaqqis taż-żoni forestali u l-bidliet possibbli fiż-żmien u t-tul ta’ żmien li fih il-foresti Ċiprijotti qed jiffjorixxu. L-objettiv primarju tal-proġett huwa li jinvestiga l-impatt tal-LST fuq il-foresti Ċiprijotti billi jipproċessa d-data temporali tas-SAR u tal-LST. L-effetti jistgħu jinkludu t-tnaqqis tal-foresti li mhumiex relatati man-nirien, it-tnaqqis fid-densità tal-foresti (eż. il-bijomassa) u l-bidliet fit-tkabbir staġjonali tas-siġar tal-foresti. Il-proposta tanalizza wkoll il-fehim tal-pubbliku dwar it-tibdil fil-klima u l-fatturi li jheddu l-foresti bl-użu ta’ kwestjonarji u torbot ir-riżultati statistiċi tagħhom mar-riżultati tal-istħarriġ. L-evidenza xjentifika tal-proġett tista’ tintuża biex tippromwovi politiki favur l-ambjent immirati lejn il-mitigazzjoni tal-impatt tat-tibdil fil-klima, iż-żamma ta’ ekosistema b’saħħitha u b’hekk tinżamm l-istabbiltà soċjali. (Maltese)
10 July 2022
0 references
A Estratégia da UE para as Florestas (CE, 2013) sublinhou a importância da monitorização florestal, uma vez que as florestas são um importante recurso ambiental e ecológico. Limitam o fluxo de água das chuvas e, portanto, das inundações e da erosão do solo. Eles também servem como capuzes de dióxido de carbono, fornecendo alimentos, água limpa e um habitat natural. As alterações climáticas alteram as condições meteorológicas, aumentam o nível do mar e as possibilidades de inundações e, por conseguinte, ameaçam a produção de alimentos. Esta situação conduz a um aumento da pressão sobre a sociedade, a economia e o ambiente (Nações Unidas). Sukri e Zachariadis (2012) salientaram que se espera que o Mediterrâneo sofra mais efeitos adversos do que outras regiões da UE. De acordo com os dados do MODIS, a temperatura da superfície terrestre (LST) de Chipre aumentou de 2011 para 2017. Além disso, Cleland et al, 2017 mostraram que as alterações climáticas alteram o tempo de floração das plantas. A questão é saber se a LST está relacionada com o declínio das áreas florestais e com as possíveis alterações no tempo e na duração do florescimento das florestas cipriotas. O principal objetivo do projeto é investigar o impacto da LST nas florestas cipriotas através do tratamento dos dados temporais da SAR e da LST. Os efeitos podem incluir o declínio das florestas não relacionadas com incêndios, a redução da densidade florestal (por exemplo, biomassa) e alterações na floração sazonal das árvores florestais. A proposta analisa igualmente a compreensão do público sobre as alterações climáticas e os fatores que ameaçam as florestas através de questionários e associa os seus resultados estatísticos aos resultados do inquérito. Os dados científicos do projeto podem ser utilizados para promover políticas respeitadoras do ambiente destinadas a atenuar o impacto das alterações climáticas, manter um ecossistema saudável e, assim, manter a estabilidade social. (Portuguese)
10 July 2022
0 references
Euroopan metsästrategiassa (EY, 2013) korostettiin metsien seurannan merkitystä, koska metsät ovat tärkeä ympäristö- ja ekologinen luonnonvara. Ne rajoittavat sadeveden virtausta ja siten tulvia ja maaperän eroosiota. Ne toimivat myös hiilidioksidihuppuina, jotka tarjoavat ruokaa, puhdasta vettä ja luonnollista elinympäristöä. Ilmastonmuutos muuttaa sääolosuhteita, lisää merenpintaa ja tulvamahdollisuuksia ja uhkaa siten elintarviketuotantoa. Tämä lisää yhteiskuntaan, talouteen ja ympäristöön kohdistuvaa painetta (Yhdistyneet kansakunnat). Sukri ja Zachariadis (2012) korostivat, että Välimeren alueen vaikutusten odotetaan olevan muita EU:n alueita kielteisempiä. MODIS-tietojen mukaan Kyproksen maanpinnan lämpötila (LST) on noussut vuodesta 2011 vuoteen 2017. Lisäksi Cleland et al, 2017 osoitti, että ilmastonmuutos muuttaa kasvien kukinta-aikaa. Kysymys on siitä, liittyykö LST metsäalueiden vähenemiseen ja mahdollisiin muutoksiin Kyproksen metsien kukoistamisen ajassa ja kestossa. Hankkeen päätavoitteena on tutkia LST:n vaikutusta Kyproksen metsiin käsittelemällä SAR- ja LST-aikatietoja. Vaikutuksia voivat olla metsäpaloihin liittymättömien metsien väheneminen, metsien tiheyden väheneminen (esim. biomassa) ja metsäpuiden kausittaisen kukkimisen muutokset. Ehdotuksessa analysoidaan myös yleisön käsitystä ilmastonmuutoksesta ja metsiä uhkaavista tekijöistä kyselylomakkeiden avulla ja yhdistetään tilastotulokset kyselyn tuloksiin. Hankkeesta saatua tieteellistä näyttöä voidaan käyttää edistämään ympäristöystävällistä politiikkaa, jolla pyritään lieventämään ilmastonmuutoksen vaikutuksia, ylläpitämään tervettä ekosysteemiä ja ylläpitämään siten yhteiskunnallista vakautta. (Finnish)
10 July 2022
0 references
W europejskiej strategii leśnej (KE, 2013) podkreślono znaczenie monitorowania lasów, ponieważ lasy są ważnym zasobem ekologicznym i środowiskowym. Ograniczają one przepływ wody z opadów deszczu, a tym samym powodzie i erozję gleby. Służą one również jako wyciągi z dwutlenku węgla, zapewniając żywność, czystą wodę i siedlisko naturalne. Zmiany klimatu zmieniają warunki pogodowe, zwiększają poziom mórz i szanse powodzi, a tym samym zagrażają produkcji żywności. Prowadzi to do zwiększonej presji na społeczeństwo, gospodarkę i środowisko (ONZ). Sukri i Zachariadis (2012 r.) podkreśliły, że oczekuje się, że region Morza Śródziemnego będzie odczuwał więcej negatywnych skutków niż inne regiony UE. Według danych MODIS temperatura powierzchni ziemi (LST) Cypru wzrosła w latach 2011-2017. Ponadto Cleland i in., 2017 r. wykazały, że zmiana klimatu zmienia czas kwitnienia roślin. Powstaje pytanie, czy LST jest związane ze spadkiem obszarów leśnych oraz możliwymi zmianami w czasie i czasie kwitnienia lasów cypryjskich. Głównym celem projektu jest zbadanie wpływu LST na lasy cypryjskie poprzez przetwarzanie danych czasowych SAR i LST. Skutki mogą obejmować spadek liczby lasów niezwiązanych z pożarami, zmniejszenie gęstości lasów (np. biomasy) oraz zmiany sezonowego kwitnienia drzew leśnych. WE wniosku przeanalizowano również sposób, w jaki społeczeństwo rozumie zmiany klimatu i czynniki zagrażające lasom, wykorzystując kwestionariusze, a także powiązano ich wyniki statystyczne z wynikami badania. Dowody naukowe projektu można wykorzystać do promowania przyjaznych dla środowiska polityk mających na celu łagodzenie skutków zmiany klimatu, utrzymanie zdrowego ekosystemu, a tym samym utrzymanie stabilności społecznej. (Polish)
10 July 2022
0 references
Evropska strategija za gozdove (ES, 2013) je poudarila pomen spremljanja gozdov, saj so gozdovi pomemben okoljski in ekološki vir. Omejujejo pretok vode iz padavin in s tem poplav in erozije tal. Služijo tudi kot nape z ogljikovim dioksidom, ki zagotavljajo hrano, čisto vodo in naravni habitat. Podnebne spremembe spreminjajo vremenske razmere, povečujejo morsko gladino in poplavne možnosti ter s tem ogrožajo proizvodnjo hrane. To vodi do povečanega pritiska na družbo, gospodarstvo in okolje (Združeni narodi). Sukri in Zachariadis (2012) sta poudarila, da se pričakuje, da bo Sredozemlje utrpelo več škodljivih učinkov kot druge regije EU. Po podatkih MODIS se je temperatura površja zemlje na Cipru med letoma 2011 in 2017 povečala. Poleg tega so Cleland idr. iz leta 2017 pokazali, da podnebne spremembe spreminjajo čas cvetenja rastlin. Vprašanje je, ali je LST povezan z upadanjem gozdnih površin in morebitnimi spremembami v času in trajanju cvetočih ciprskih gozdov. Glavni cilj projekta je raziskati vpliv LST na ciprske gozdove z obdelavo časovnih podatkov SAR in LST. Učinki lahko vključujejo upad gozdov, ki niso povezani s požari, manjšo gostoto gozdov (npr. biomaso) in spremembe v sezonskem cvetenju gozdnih dreves. Predlog analizira tudi razumevanje javnosti o podnebnih spremembah in dejavnikih, ki ogrožajo gozdove z uporabo vprašalnikov, ter povezuje njihove statistične rezultate z rezultati raziskave. Znanstveni dokazi projekta se lahko uporabijo za spodbujanje okolju prijaznih politik, namenjenih blažitvi vpliva podnebnih sprememb, ohranjanju zdravega ekosistema in s tem ohranjanju socialne stabilnosti. (Slovenian)
10 July 2022
0 references
Evropská strategie v oblasti lesnictví (EK, 2013) zdůraznila význam monitorování lesů, neboť lesy jsou důležitým environmentálním a ekologickým zdrojem. Omezují tok vody z dešťových srážek, a tím i záplavy a erozi půdy. Slouží také jako kapoty oxidu uhličitého, které poskytují potraviny, čistou vodu a přírodní stanoviště. Změny klimatu mění povětrnostní podmínky, zvyšují hladinu moří a šance na záplavy, a ohrožují tak produkci potravin. To vede ke zvýšenému tlaku na společnost, hospodářství a životní prostředí (OSN). Sukri a Zachariadis (2012) zdůraznily, že se očekává, že Středomoří bude mít více nepříznivých účinků než ostatní regiony EU. Podle údajů MODIS se teplota zemského povrchu Kypru od roku 2011 do roku 2017 zvýšila. Kromě toho Cleland et al, 2017 ukázal, že změna klimatu mění dobu kvetení rostlin. Otázkou je, zda LST souvisí s úbytkem lesních ploch a s možnými změnami v době a době rozkvětu kyperských lesů. Prvořadým cílem projektu je prozkoumat dopad LST na kyperské lesy zpracováním časových údajů SAR a LST. Tyto účinky mohou zahrnovat úbytek lesů nesouvisejících s požáry, sníženou hustotu lesů (např. biomasu) a změny sezónního rozkvětu lesních stromů. Návrh rovněž analyzuje, jak veřejnost chápe změnu klimatu a faktory, které ohrožují lesy, pomocí dotazníků a propojuje jejich statistické výsledky s výsledky průzkumu. Vědecké důkazy o projektu mohou být využity k podpoře politik šetrných k životnímu prostředí zaměřených na zmírnění dopadu změny klimatu, zachování zdravého ekosystému a tím zachování sociální stability. (Czech)
10 July 2022
0 references
Europos miškų strategijoje (EK, 2013 m.) pabrėžiama miškų stebėsenos svarba, nes miškai yra svarbus aplinkos ir ekologinis išteklius. Jie riboja vandens tekėjimą iš kritulių, taigi ir potvynių bei dirvožemio erozijos. Jie taip pat tarnauja kaip anglies dioksido gaubtai, teikiantys maistą, švarų vandenį ir natūralią buveinę. Klimato kaita keičia oro sąlygas, didina jūros lygį ir potvynių galimybes, todėl kelia grėsmę maisto gamybai. Dėl to didėja spaudimas visuomenei, ekonomikai ir aplinkai (Jungtinėms Tautoms). Sukri ir Zachariadis (2012) pabrėžė, kad Viduržemio jūros regiono poveikis turėtų būti didesnis nei kitų ES regionų. Remiantis MODIS duomenimis, 2011–2017 m. Kipro žemės paviršiaus temperatūra (LST) padidėjo. Be to, Cleland et al, 2017 parodė, kad klimato kaita keičia augalų žydėjimo laiką. Kyla klausimas, ar LST yra susijęs su miškų plotų nykimu ir galimais Kipro miškų klestėjimo laiko ir trukmės pokyčiais. Pagrindinis projekto tikslas – ištirti LST poveikį Kipro miškams apdorojant SAR ir LST laiko duomenis. Poveikis gali būti miškų, nesusijusių su gaisrais, nykimas, mažesnis miškų tankumas (pvz., biomasė) ir sezoninio miško medžių žydėjimo pokyčiai. Pasiūlyme taip pat analizuojamas visuomenės supratimas apie klimato kaitą ir veiksnius, keliančius grėsmę miškams, naudojant klausimynus ir susiejant jų statistinius rezultatus su tyrimo rezultatais. Moksliniai projekto įrodymai gali būti naudojami siekiant skatinti aplinką tausojančią politiką, kuria siekiama sušvelninti klimato kaitos poveikį, išlaikyti sveiką ekosistemą ir taip išlaikyti socialinį stabilumą. (Lithuanian)
10 July 2022
0 references
Eiropas meža stratēģijā (EK, 2013. gads) ir uzsvērta meža monitoringa nozīme, jo meži ir svarīgs vides un ekoloģiskais resurss. Tie ierobežo ūdens plūsmu no lietusgāzēm un līdz ar to plūdiem un augsnes eroziju. Tie kalpo arī kā oglekļa dioksīda nosūcēji, nodrošinot pārtiku, tīru ūdeni un dabisku biotopu. Klimata pārmaiņas maina laika apstākļus, palielina jūras līmeni un plūdu iespējas un tādējādi apdraud pārtikas ražošanu. Tas palielina spiedienu uz sabiedrību, ekonomiku un vidi (Apvienoto Nāciju Organizāciju). Sukri un Zachariadis (2012) uzsvēra, ka paredzams, ka Vidusjūras reģions cietīs vairāk nelabvēlīgas ietekmes nekā citi ES reģioni. Saskaņā ar MODIS datiem Kipras zemes virsmas temperatūra (LST) ir palielinājusies no 2011. līdz 2017. gadam. Turklāt Cleland et al, 2017 parādīja, ka klimata pārmaiņas maina augu ziedēšanas laiku. Jautājums ir par to, vai LST ir saistīts ar meža platību samazināšanos un iespējamām izmaiņām Kipras mežu uzplaukuma laikā un ilgumā. Projekta galvenais mērķis ir izpētīt LST ietekmi uz Kipras mežiem, apstrādājot SAR un LST laika datus. Ietekme var būt mežu samazināšanās, kas nav saistīta ar ugunsgrēkiem, samazināts meža blīvums (piemēram, biomasa) un izmaiņas meža koku sezonālā ziedēšanā. Priekšlikumā arī analizēta sabiedrības izpratne par klimata pārmaiņām un faktoriem, kas apdraud mežus, izmantojot aptaujas anketas un sasaistot to statistikas rezultātus ar aptaujas rezultātiem. Projekta zinātniskos pierādījumus var izmantot, lai veicinātu videi draudzīgu politiku, kuras mērķis ir mazināt klimata pārmaiņu ietekmi, uzturēt veselīgu ekosistēmu un tādējādi saglabāt sociālo stabilitāti. (Latvian)
10 July 2022
0 references
Европейската стратегия за горите (ЕС, 2013 г.) подчерта значението на мониторинга на горите, тъй като горите са важен екологичен и екологичен ресурс. Те ограничават притока на вода от валежите и следователно наводненията и ерозията на почвата. Те служат и като качулки за въглероден диоксид, които осигуряват храна, чиста вода и естествено местообитание. Изменението на климата променя метеорологичните условия, увеличава морското равнище и шансовете за наводнения и следователно застрашава производството на храни. Това води до увеличаване на натиска върху обществото, икономиката и околната среда (ООН). Сукри и Захариадис (2012 г.) подчертаха, че се очаква Средиземноморието да понесе по-големи неблагоприятни последици в сравнение с други региони на ЕС. Според данните от MODIS температурата на земната повърхност (LST) в Кипър се е увеличила от 2011 г. до 2017 г. Освен това, Cleland et al, 2017 г. показа, че изменението на климата променя цъфтежа на растенията. Въпросът е дали LST е свързано с упадъка на горските площи и възможните промени във времето и продължителността на процъфтяването на кипърските гори. Основната цел на проекта е да се проучи въздействието на LST върху кипърските гори чрез обработка на данни SAR и LST времеви данни. Въздействието може да включва намаляване на горите, които не са свързани с пожари, намалена гъстота на горите (напр. биомаса) и промени в сезонното цъфтеж на горските дървета. Предложението също така анализира разбирането на обществеността за изменението на климата и факторите, които застрашават горите, като използва въпросници и свързва техните статистически резултати с резултатите от проучването. Научните доказателства за проекта могат да се използват за насърчаване на екологосъобразни политики, насочени към смекчаване на въздействието на изменението на климата, поддържане на здрава екосистема и по този начин поддържане на социална стабилност. (Bulgarian)
10 July 2022
0 references
Az európai erdőgazdálkodási stratégia (EB, 2013) hangsúlyozta az erdőmegfigyelés fontosságát, mivel az erdők fontos környezeti és ökológiai erőforrást jelentenek. Korlátozzák az esőzésekből, és ezáltal az árvizekből és a talajerózióból származó vízáramlást. Szén-dioxid-elszívóként is szolgálnak, élelmet, tiszta vizet és természetes élőhelyet biztosítanak. Az éghajlatváltozás megváltoztatja az időjárási körülményeket, növeli a tengerszintet és az áradási esélyeket, és ezáltal veszélyezteti az élelmiszer-termelést. Ez fokozott nyomást gyakorol a társadalomra, a gazdaságra és a környezetre (ENSZ). Sukri és Zachariadis (2012) hangsúlyozta, hogy a Földközi-tenger térsége várhatóan több káros hatást fog elszenvedni, mint az EU más régiói. A MODIS adatai szerint Ciprus földfelszíni hőmérséklete (LST) 2011 és 2017 között nőtt. Továbbá, Cleland és mtsai, 2017 megmutatta, hogy az éghajlatváltozás megváltoztatja a virágzási időt a növények. A kérdés az, hogy az LST összefügg-e az erdőterületek hanyatlásával, valamint a ciprusi erdők virágzásának idejében és időtartamában bekövetkező esetleges változásokkal. A projekt elsődleges célja az LST ciprusi erdőkre gyakorolt hatásának vizsgálata a SAR és az LST időbeli adatainak feldolgozásával. A hatások közé tartozhat a nem tűzzel összefüggő erdők hanyatlása, az erdősűrűség csökkenése (pl. biomassza) és az erdőfák szezonális virágzásának változása. A javaslat emellett kérdőívek segítségével elemzi az éghajlatváltozás és az erdőket fenyegető tényezők közvélemény általi megértését, és statisztikai eredményeiket összekapcsolja a felmérés eredményeivel. A projekt tudományos bizonyítékai felhasználhatók az éghajlatváltozás hatásainak enyhítésére, az egészséges ökoszisztéma fenntartására és ezáltal a társadalmi stabilitás fenntartására irányuló környezetbarát politikák előmozdítására. (Hungarian)
10 July 2022
0 references
Leagadh béim i Straitéis Foraoise na hEorpa (CE, 2013) ar an tábhacht a bhaineann le faireachán a dhéanamh ar fhoraoisí toisc gur acmhainn thábhachtach comhshaoil agus éiceolaíochta iad foraoisí. Cuireann siad teorainn leis an sreabhadh uisce ó bháisteach agus dá bhrí sin tuilte agus creimeadh ithreach. Feidhmíonn siad freisin mar cochaill dé-ocsaíd charbóin, ag soláthar bia, uisce glan, agus gnáthóg nádúrtha. Athraíonn athruithe aeráide dálaí aimsire, méadaíonn siad leibhéil na farraige agus deiseanna tuilte, agus dá bhrí sin cuireann siad táirgeadh bia i mbaol. Mar thoradh air sin, tá brú níos mó ar an tsochaí, ar an ngeilleagar agus ar an gcomhshaol (na Náisiúin Aontaithe). Chuir Sukri agus Zachariadis (2012) i bhfios go láidir go meastar go mbeidh éifeachtaí níos díobhálaí ag an Meánmhuir ná réigiúin eile an AE. De réir sonraí MODIS, tá teocht dhromchla an domhain (LST) na Cipire méadaithe ó 2011 go 2017. Ina theannta sin, léirigh Cleland et al, 2017 go n-athraíonn athrú aeráide am bláthanna plandaí. Is í an cheist an mbaineann LST le meath na limistéar foraoise agus leis na hathruithe a d’fhéadfadh a bheith ann maidir le ham agus fad bláthú fhoraoisí na Cipire. Is é príomhchuspóir an tionscadail imscrúdú a dhéanamh ar thionchar LST ar fhoraoisí na Cipire trí shonraí ama SAR agus LST a phróiseáil. D’fhéadfadh sé go n-áireofaí ar na héifeachtaí sin meath ar fhoraoisí nach mbaineann le dóiteáin, dlús foraoise laghdaithe (e.g. bithmhais) agus athruithe ar bhláthú séasúrach crann foraoise. Déantar anailís sa togra freisin ar thuiscint an phobail ar an athrú aeráide agus ar na tosca a chuireann ceistneoirí i mbaol agus a nascann a dtorthaí staidrimh le torthaí an tsuirbhé. Is féidir fianaise eolaíoch an tionscadail a úsáid chun beartais atá neamhdhíobhálach don chomhshaol a chur chun cinn, arb é is aidhm dóibh tionchar an athraithe aeráide a mhaolú, éiceachóras sláintiúil a chothabháil agus, ar an gcaoi sin, cobhsaíocht shóisialta a chothabháil. (Irish)
10 July 2022
0 references
I den europeiska skogsstrategin (kommissionen, 2013) betonades vikten av skogsövervakning eftersom skogarna är en viktig miljömässig och ekologisk resurs. De begränsar vattenflödet från regn och därmed översvämningar och markerosion. De fungerar också som koldioxidhuvar, som ger mat, rent vatten och en naturlig livsmiljö. Klimatförändringarna förändrar väderförhållandena, ökar havsnivåerna och översvämningsmöjligheterna och hotar därför livsmedelsproduktionen. Detta leder till ökat tryck på samhället, ekonomin och miljön (Förenta nationerna). Sukri och Zachariadis (2012) betonade att Medelhavet förväntas drabbas av mer negativa effekter än andra regioner i EU. Enligt uppgifter från MODIS har Cyperns jordytastemperatur (LST) ökat från 2011 till 2017. Dessutom, Cleland et al, 2017 visade att klimatförändringen förändrar blomningstiden för växter. Frågan är om LST hänger samman med nedgången i skogsarealer och eventuella förändringar i tiden och varaktigheten för den cypriotiska skogens blomstrande verksamhet. Projektets främsta mål är att undersöka LST:s inverkan på cypriotiska skogar genom att bearbeta SAR- och LST-tidsdata. Effekterna kan vara minskning av skogar som inte är kopplade till bränder, minskad skogstäthet (t.ex. biomassa) och förändringar i säsongsblomning av skogsträd. I förslaget analyseras också allmänhetens förståelse av klimatförändringarna och de faktorer som hotar skogarna med hjälp av frågeformulär och kopplar deras statistiska resultat till resultaten av undersökningen. De vetenskapliga beläggen för projektet kan användas för att främja en miljövänlig politik som syftar till att mildra effekterna av klimatförändringarna, upprätthålla ett sunt ekosystem och därmed upprätthålla social stabilitet. (Swedish)
10 July 2022
0 references
Euroopa metsastrateegias (EL, 2013) rõhutati metsaseire tähtsust, sest metsad on oluline keskkonna- ja ökoloogiline ressurss. Need piiravad veevoolu sademetest ja seega üleujutustest ja pinnase erosioonist. Nad on ka süsinikdioksiidi kapuutsid, mis pakuvad toitu, puhast vett ja looduslikku elupaika. Kliimamuutused muudavad ilmastikutingimusi, suurendavad merevee taset ja üleujutuste tõenäosust ning ohustavad seetõttu toiduainete tootmist. See suurendab survet ühiskonnale, majandusele ja keskkonnale (ÜRO). Sukri ja Zachariadis (2012) rõhutasid, et Vahemere piirkonnale avaldub eeldatavasti kahjulikum mõju kui ELi teistes piirkondades. MODISe andmete kohaselt on Küprose maapinna temperatuur (LST) aastatel 2011–2017 tõusnud. Lisaks näitasid Cleland et al, 2017, et kliimamuutused muudavad taimede õitsemise aega. Küsimus on selles, kas LST on seotud metsaalade vähenemisega ning võimalike muutustega Küprose metsade õitsengu ajas ja kestuses. Projekti peamine eesmärk on uurida pikaajalise seire mõju Küprose metsadele, töödeldes erihalduspiirkonna ja LST ajalisi andmeid. Nende mõjude hulka võivad kuuluda tulekahjudega mitteseotud metsade vähenemine, metsatiheduse vähenemine (nt biomass) ja metsapuude hooajalise õitsemise muutumine. Ettepanekus analüüsitakse ka üldsuse arusaamist kliimamuutustest ja metsi ohustavaid tegureid, kasutades küsimustikke, ning seotakse nende statistilised tulemused uuringu tulemustega. Projekti teaduslikke tõendeid saab kasutada selleks, et edendada keskkonnasõbralikku poliitikat, mille eesmärk on leevendada kliimamuutuste mõju, säilitada terve ökosüsteem ja seeläbi säilitada sotsiaalne stabiilsus. (Estonian)
10 July 2022
0 references
*Δεν έχει γεωγραφική διάσταση*
0 references
Identifiers
34472
0 references